Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Csp/116/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcu: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, I., zast.: Advokátska kancelária SOWA s. r. o., Beblavého 8, Bratislava, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, so sídlom Ryanair Dublin Office, Airside Business Park, Swords, Co, Dublin, Ireland, spoločnosť registrovaná v Írsku pod č. 104547, zast.: alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava o zaplatenie 250,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2019 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 250 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že mal byť dňa 10.08.2018 cestujúcim letu č. V. z J. do J. s dĺžkou letu 957 km, ktorý mal byť vykonaný žalovaným. Nakoľko daný let bol zrušený, žalobcovi vznikol nárok v zmysle čl. 7 ods. 1 Nariadenia ES č. 261/2004 na peňažnú náhradu vo výške 250 Eur.

2. Dňa 18.12.2019 bol vydaný európsky platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Uznesením č. k. -56 zo dňa 23.01.2020 súd európsky platobný rozkaz zrušil a následne žalovaného vyzval, aby sa vyjadril k návrhu.

3. Dňa 31.01.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom žiadal, aby súd nariadil pojednávanie a navrhoval žalobu zamietnuť. Uviedol, že let č. V. z J. do J. dňa 10.08.2018 sa neuskutočnil z objektívnych príčin. Objektívnym dôvodom bol štrajk zamestnancov žalovaného v J.. Štrajk zamestnancov predstavuje mimoriadnu okolnosť v zmysle Nariadenia č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim a táto skutočnosť nezakladá nárok na kompenzáciu pre pasažierov. Štrajk palubnej posádky v J.N. bol mimo kontroly žalovaného, pričom všetkým pasažierom, ktorých sa toto zrušenie letu týkalo, bol zaslaný e-mail a sms, ktorým sa im poskytol prístup k oznámeniu EU261 o ich právach. Z vyhlásenia Shane Carty, zamestnanca žalovaného na úseku ľudských zdrojov, zo dňa 13.11.2018 vyplývajú skutočnosti týkajúce sa štrajku posádky a pilotov v J., ktoré ovplyvnili prevádzku letov žalovaného v období júla až septembra 2018. Medzi letmi, na ktoré mal štrajk dosah sa nachádzal aj let žalobcu. Poukázal na body 12, 13 a 17 vyhlásenia, z ktorých vyplýva, že dňa 10.08.2018 sa uskutočnil tretí štrajk. Žalovaný sa snažil vzniknutú situáciu dlhodobo riešiť a zúčastňoval sa viacerých rokovaní za účelom dohody. Odbory, ktoré sa delia na niekoľko na sebe nezávislých skupín, ktoré nespolupracujú a navzájom sa blokujú, čím bránia vyriešenie vzniknutej

situácie. Za nekonanie odborov a ich neochotu sa dohodnúť nemôže niesť následky žalovaný. V prípade, že do rokovaní sú zapojené viaceré odborové organizácie, ako v tomto prípade, je podľa belgického práva potrebné vytvoriť delegáciu odborov, ktorá spája jednotlivé odborové skupiny a len táto môže rokovať so žalovaným, nie každá organizácia zvlášť. Jednotlivé odborové skupiny sa musia dohodnúť na počte nominovaných členov, ktorý by mal zodpovedať počtu zamestnancov, ktorých zastupuje. V prípade žalovaného mala mať delegácia deväť členov, na ktorých nominácii sa jednotlivé odborové organizácie nedokázali dohodnúť. Žalovaný nemohol zasahovať do vnútorných záležitostí jednotlivých odborových organizácií, a tým pádom nemal možnosť vzniknutú situáciu ovplyvniť a prispieť k rýchlemu vyriešeniu problému. Problematickým článkom celého problému, ktorý vyvrcholil zrušením letu žalobcu sú práve jednotlivé odborové organizácie a ich neochota a neschopnosť vzájomne spolupracovať a nájsť riešenie patovej situácie. Žalovaný aj po uskutočnení prvého a druhého štrajku dňa 25.07.2018 a 26.07.2018 naďalej hľadal riešenie ako štrajkové akcie ukončiť. Žalovaný predložil ponuku, ktorú odbory odmietli. Spoločnosť Ryanair vykonala ďalší ústupok. Dve zo štyroch odborových organizácií ponuku prijali a zvyšné dohodu odmietli a tým zablokovali celé vyjednávanie o konečnej dohode. Namiesto rokovaní odborové organizácie vyhlásili, že pokračujú v štrajkových akciách. To malo za následok vyhlásenie tretieho štrajku dňa 10.08.2018, ktorý mal za následok zrušenie letu žalobcu a následne aj štvrtého štrajku dňa 28.09.2018. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemohol vedieť kedy bude vyhlásený ďalší štrajk, pričom pre vyrokovanie dohody s odbormi bolo zo strany žalovaného vykonané maximum. Žalovaný má za to, že ide o mimoriadne okolnosti v zmysle nariadenia č. 261/2004 a liberáciu, ktorá zbavuje leteckého dopravcu povinnosti platiť cestujúcim náhradu škody. Mal za to, že interpretácia Nariadenia v smere, že takéto štrajky nespadajú pod mimoriadne okolnosti by znamenala, že by sa právo leteckých dopravcov podľa čl. 28 Charty základných práv Európskej únie na kolektívne vyjednávanie neprimeraným spôsobom porušilo. Cieľom Nariadenia je ochrana spotrebiteľa, avšak bol toho názoru, že interpretácia Nariadenia v zmysle, že náhrada je splatná aj v prípade vnútorných štrajkov prekročí rámec nevyhnutný na ochranu tohto cieľa. Štrajky sa používajú ako pákový efekt pri vyjednávaní predtým slobodne dohodnutých pracovných dohôd odborovými zväzmi. Štrajky nespôsobilo žiadne prekvapivé rozhodnutie spoločnosti žalovaného. Naopak, žalovaný prijal všetky primerané opatrenia, aby štrajkom zabránil.

4. Dňa 04.03.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že štrajk uvedený v bode 14 odôvodnenia Nariadenia, na ktorý poukazuje žalovaný, nevyhnutne neznamená, že ide o mimoriadnu okolnosť. V súvislosti so štrajkom je potrebné rozlišovať či sa jedná o vnútorný štrajk (štrajk vlastného personálu) alebo štrajk externý (štrajk tretích osôb, zamestnancov letiska). V prípade vnútorného štrajku nemožno hovoriť o mimoriadnych okolnostiach z dôvodu, že takýto štrajk sa svojou povahou a pôvodom nevyhnutne týka bežnej aktivity žalovaného ako zamestnávateľa. Vnútorný štrajk je výsledkom požiadaviek zamestnancov súvisiacich s ich pracovnými podmienkami. Nemôže sa vymykať účinnej kontrole žalovaného, nakoľko je to iba on, kto môže vyriešiť pracovnoprávny konflikt so svojimi zamestnancami. Nevyriešenie vnútorného štrajku nemôže byť na ťarchu cestujúcich. Poukazuje pritom na rozsudky Súdneho dvora justičného obvodu v Lisabone a tiež rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 17.04.2018, ktorý sa týka "divého štrajku", teda štrajku, ktorý nebol vopred oznámený a ktorý vznikol v dôsledku plánovanej reštrukturalizácie podniku. Súdny dvor EÚ v predmetnom spore rozhodol, že tento "divý štrajk" nespadá pod pojem mimoriadne okolnosti. Uvedené je potrebné v rovnakom rozsahu uplatniť aj na vopred ohlásený vnútorný štrajk, ktorý je výsledkom protestu proti pracovným podmienkam v rámci štruktúry leteckého dopravcu. Žalobca mal za to, že predmetný vnútorný štrajk zamestnancov nemôže spadať pod mimoriadne okolnosti v zmysle Nariadenia.

5. Dňa 14.04.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, v ktorom uviedol, že štrajk akýchkoľvek odborových organizácií je dynamicky sa vyvíjajúca udalosť, nad ktorou nemá letecký prepravca plnú kontrolu, pričom uvádza, že k takémuto záveru dospela ja bohatá judikatúra európskych súdov. Judikatúra, ktorá považuje štrajk pilotov, odborových organizácií alebo leteckého personálu za mimoriadnu okolnosť v zmysle Nariadenia je v rámci Európy bežná. Predložil aj stanovisko L. C., ktorý pôsobí v spoločnosti žalovaného na pozícii riaditeľa letových operácií, zo dňa 09.11.2018. Ako to vyplýva z vyhlásenia, žalovaný nemôže štrajkujúcich zamestnancov nahradiť inými zamestnancami, nakoľko by porušil zákon. V J. zamestnávateľ nemôže nahradiť štrajkujúcich zamestnancov a tým predísť zrušeniu letov. Žalovaný nesúhlasil s tým, že štrajk je bežnou súčasťou riešenia pracovnoprávnych sporov. Štrajk nie je v chode leteckej spoločnosti bežnou každodennou záležitosťou. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie dublinského súdu, v ktorom žalovaný uspel a súd rozhodol tak, že štrajk odborových organizácií a na naňho naviazané rušenie letov nezakladá nárok na kompenzáciu.

6. Na pojednávaní žalobca zotrval na žalobe a svojich vyjadreniach, pričom mal za to, že v prípade štrajku, ktorý viedol k zrušeniu letu žalobcu nešlo o mimoriadnu okolnosť. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ aj na rozhodnutie, ktoré sa týkalo "divého štrajku", kde súd konštatoval, že divý štrajk nepredstavuje mimoriadnu okolnosť, čo vyplýva aj z rozhodnutí súdov iných členských štátov v obdobných prípadoch. Aj v prípade štrajku, ktorý je predmetom tohto konania platí, že ak "divý štrajk" nie je mimoriadnou okolnosťou, nie je ňou ani obyčajný štrajk, stále ide o štrajk zamestnancov. V prípade ak súd dospeje k záveru, že v danom prípade ide o mimoriadnu okolnosť, dal návrh na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky na Súdny dvor EÚ. Žalovaný sa pridržiaval svojich vyjadrení. Uviedol, že v období roku 2018 štrajky odborov trvali približne 10 mesiacov. Štyri odborové organizácie neakceptovali rokovania so žalovaným a nedokázali akceptovať ustanovenie spoločného zástupcu. Poukázal na skutočnosť, že štrajk trvajúci desať mesiacov nemôže spadať pod bežnú činnosť leteckého prepravcu. Navyše v niektorých krajinách nie je možné nahradenie zamestnancov agentúrnymi zamestnancami, čo sa týka aj J.. Štrajky sa dotkli približne 190 letov a zúčastnilo sa ich 40 % zamestnancov.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a vyjadrení sporových strán a s prihliadnutím na obsah celého spisu a všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšili najavo, zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca mal zakúpenú letenku na let č. V. dňa 10.08.2018 z J. do J.. Let mal byť uskutočnený žalovaným ako leteckou spoločnosťou. Predmetný let bol zrušený.

9. Podľa Článku 5 ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (ďalej len "Nariadenie"), v prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim, príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ: i) neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; alebo ii) neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po plánovanom čase príletu. iii) neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.

10. Podľa Článku 5 ods. 3 Nariadenia, prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

11. Podľa Článku 7 ods. 1 Nariadenia, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške: a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej; b) 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných letov od 1 500 km do 3 500 km; c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b), Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.

12. Podľa bodu 14 odôvodnenia Nariadenia, tak ako je to uvedené v Montrealskom dohovore, záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu.

13. Podľa (ďalej len ""), súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

14. Z dôvodu, že sporové strany k vyjadreniam pripojili listinné dôkazy v anglickom jazyku, pričom texty vyjadrení obsahujú preklad častí, ktoré pokladali za relevantné a k týmto sa vyjadrovala aj protistrana, pričom neboli spochybnené znenia prekladov, súd netrval na predložení prekladu celých listín v slovenskom jazyku ani nedal vyhotoviť ich preklad do slovenského jazyka.

15. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal zakúpenú letenku na let č. V. dňa 10.08.2018 z J. do J., let mal byť uskutočnený žalovaným ako leteckou spoločnosťou a že tento let bol zrušený z dôvodu štrajku leteckej spoločnosti Ryanair (žalovaného). Rovnako sporným nebola dĺžka letu (957 km) od ktorej závisí výška uplatnenej náhrady podľa Článku 7 Nariadenia. Bezpochyby tak žalobcovi vznikol nárok na náhradu za zrušenie letu v súlade s ustanovením Článku 5 ods. 1 písm. c) v rozsahu podľa Článku 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia. Obrana žalovaného spočívala v uplatnení liberačného dôvodu podľa Článku 5 ods. 3 Nariadenia, kedy letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu, čo je v prípade, ak môže preukázať, že zrušenie letu bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým mal byť štrajk jeho zamestnancov, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Poukázal zároveň na znenie bodu 14 odôvodnenia Nariadenia, podľa ktorého štrajk, ktorý ovplyvňuje prevádzku príslušného leteckého dopravcu je možné považovať za mimoriadnu okolnosť.

16. Podstatným teda bolo posúdenie, či štrajk zamestnancov leteckej spoločnosti, žalovaného, možno pokladať za mimoriadnu okolnosť. Súd vychádzal z ustanovenia Článku 5 ods. 3 Nariadenia, v zmysle ktorého by žalovaný nebol povinný platiť náhradu, ak môže preukázať, že zrušenie letu bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani pri prijatí všetkých primeraných opatrení. Zrušenie predmetného letu žalovaný odôvodňoval prebiehajúcim štrajkom svojich zamestnancov v J.. Vo svojich vyjadreniach poukazoval na svoju snahu štrajkom zabrániť, zúčastňoval sa rokovaní so zamestnancami. Štrajky zamestnancov žalovaného v roku 2018 trvali približne desať mesiacov. Dôvodom bola aj skutočnosť, že podľa belgického práva bolo potrebné vytvoriť delegáciu odborov, keďže v danom prípade sa štrajkov zúčastňovalo viac odborových organizácií. Až takto vytvorená delegácia odborov potom mohla viesť rokovania so zamestnávateľom, žalovaným. Z vyjadrení žalovaného však vyplýva, že už samotné nominovanie zástupcov jednotlivých odborových organizácií do delegácie odborov bolo zo strany odborových organizácií náročné a trvalo dlho z dôvodu, že jednotlivé odborové organizácie sa na svojich zástupcoch nevedeli dohodnúť. Súd konštatuje, že už v tejto časti žalovaný nemohol ovplyvniť, urýchliť, skončenie štrajku svojich zamestnancov.

17. V prípade štrajku, ktorý sa konal dňa 10.08.2018, z dôvodu konania ktorého bol zrušený aj predmetný let, žalovaný súhlasil s účasťou na naplánovanej mediačnej schôdzi dňa 06.08.2018, avšak jedna z odborových organizácií sa odmietla zúčastniť, a preto sa uskutočnil tretí štrajk dňa 10.08.2018 (bod 12 vyhlásenia Shane Carty, na ktorý poukazuje žalovaný), čo svedčí o tom, že žalovaný sa snažil vzniknutú situáciu riešiť. Ohľadom možností žalovaného na prijatie opatrení, aby k zrušeniu letu nedošlo, je potrebné vziať do úvahy aj ďalšie skutočnosti, ktoré vyplývajú z vyhlásenia zástupcu riaditeľa letových operácií žalovaného, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.04.2020. Ide na jednej strane o skutočnosť, že v J. je zakázané agentúrne dodávanie dočasných pracovníkov zamestnávateľom, ktorého zamestnanci štrajkujú (bod 13.1.3 vyhlásenia) a na druhej strane o nemožnosť premiestniť lietadlo za účelom nahradenia letu, ktorého posádka je v štrajkovej pohotovosti (bod 13.4 vyhlásenia). Navyše, v Článku 5 ods. 3 Nariadenia sa pre liberáciu vyžaduje prijatie všetkých (len) primeraných opatrení. Liberačný dôvod teda nepredstavujú všetky mimoriadne okolnosti, ale len také, ktorým by sa nedalo zabrániť opatreniami primeranými situácii, a to v čase, kedy takéto mimoriadne okolnosti nastanú a zodpovedajú najmä podmienkam technicky a hospodársky znesiteľným pre dotknutého dopravcu (pozri napr. Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 4. mája 2017 vo veci C-315/15 C. G. S. I. G. proti Travel Service a.s.).

18. Čo sa týka charakteru predmetného štrajku, či išlo o vnútorný, vonkajší či "divý" a vzhľadom na to, či je možné ho potom posudzovať ako mimoriadnu okolnosť, súd uvádza, že predmetný štrajk bol vnútorným (štrajk vlastného personálu, zamestnancov leteckej spoločnosti, žalovaného), nebol však "divým štrajkom", teda takým, ktorý nebol vopred oznámený a ktorý vznikol v dôsledku prekvapivého

rozhodnutia zamestnávateľa. Judikatúra, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ a tiež rozhodnutia súdov členských štátov Európskej únie, ktoré naň odkazujú, na ktorú poukazuje žalobca, sa preto na predmetnú vec nevzťahuje. K ďalším rozhodnutiam súdov, ktoré spolu s vyjadreniami predložili obe sporové strany je potrebné konštatovať, že rozhodnutiami súdov členských štátov súd v predmetnej veci nie je viazaný, navyše v situácii, keď je z nich zrejmé, že rozhodnutia boli vydané v obdobných veciach v prospech jednej aj druhej strany.

19. V neposlednom rade súd poukazuje aj na bod 14 odôvodnenia Nariadenia, z ktorého možno vyvodiť, že mimoriadnou okolnosťou, ktorej sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď by boli prijaté všetky primerané opatrenia, sú aj štrajky, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu. V danom prípade štrajk zamestnancov žalovaného v J. dňa 10.08.2018 jednoznačne ovplyvnil prevádzku žalovaného, leteckého dopravcu - došlo k zrušeniu letu. Naopak, nie je možné vyvodiť, že štrajk, ktorý ovplyvňuje prevádzku leteckého dopravcu je možné posúdiť ako mimoriadnu okolnosť len v prípade vonkajšieho štrajku (štrajku tretích osôb, zamestnancov letiska). Ide teda o mimoriadnu okolnosť, ktorej sa nedalo zabrániť ani prijatím primeraných opatrení.

20. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky na Súdny dvor EÚ zamietol z dôvodu, že nevzhliadol na žiaden dôvod na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie. V predmetnej veci bolo podstatným posúdenie, či štrajk zamestnancov leteckej spoločnosti, žalovaného, možno pokladať za mimoriadnu okolnosť, či v prípade zrušenia letu z dôvodu štrajku zamestnancov žalovaného boli naplnené liberačné dôvody, ktoré by vylučovali zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Súd, aj vzhľadom na vyššie uvedené, konštatuje, že aplikácia ustanovení Článku 5 ods. 3 a tiež bodu 14 odôvodnenia Nariadenia a ich výklad nevyvoláva pochybnosti. V bode 14 odôvodnenia Nariadenia sa za mimoriadne okolnosti považujú štrajky, ktoré ovplyvňujú prevádzku leteckého dopravcu, avšak bez rozlišovania toho či ide o štrajk vnútorný (vlastných zamestnancov) alebo vonkajší (štrajk tretích osôb, zamestnancov letiska).

21. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že štrajk zamestnancov žalovaného v J. dňa 10.08.2018, ktorý viedol k zrušeniu letu č. V. dňa 10.08.2018, ktorého účastníkom mal byť aj žalobca, predstavuje mimoriadnu okolnosť, ktorej žalovaný nemohol zabrániť ani prijatím primeraných opatrení. Žalovaný tak nie je povinný platiť žalobcovi uplatnenú náhradu podľa Článku 7 Nariadenia. Súd preto žalobu zamietol.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , keď úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Podľa (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).