Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobkyne: O. X., bytom G., J. XXX, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Mandelík s.r.o., so sídlom Heydukova 12, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/ zo dňa 27. 02. 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobkyňa podanou žalobou, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 02. 2020 č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2020/3817, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 29. 11. 2019 č. NR1/OPPnKŤZPaPČ/ PČ/SOC/2019/77367-4 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 29. 11. 2019, ktorým nevyhovel žiadosti žalobkyne o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Má za to, že týmto rozhodnutím došlo k neoprávnenému posudku MUDr. Baku zo dňa 14. 02. 2020, v ktorom lekár na účely posúdenia miery funkčnej poruchy žalobkyne pracoval so štyrmi diagnózami a určil mieru funkčnej poruchy s prihliadnutím na zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením vyplývajúcej z poškodenia panvy vo výške 40 %. I keď však pre prípad existencie viacerých diagnóz stanovuje povinnosť prihliadnuť aj na ďalšie zdravotné postihnutia v prípade existencie znevýhodnenia zvýšiť mieru funkčnej poruchy o 10 %. V danom prípade sa tak nestalo, bez bližšie zdôvodnenia posudzujúci lekár nepristúpil k navýšeniu najzávažnejšou diagnózou určenej miery funkčnej poruchy. Tento záver prevzal žalovaný do svojho rozhodnutia, v ktorom uviedol, že ďalšie rozhodnutia neovplyvňujú a nespôsobujú jej znevýhodnenie.

2. Žalobkyňa toto rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, svojvoľné a rozporné so , lekár ako vedľajšie poškodenia uviedol stratu sluchu, adaptačnú psychickú poruchu, obmedzenie funkcie ľavého kolena ľahkého stupňa a ani jednu z týchto diagnóz nepovažoval za relevantnú na zvýšenie miery poklesu. Bolo povinnosťou správneho orgánu, aby sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

vysporiadal so skutočnosťou, či ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne boli alebo neboli dôvodom na zvýšenie miery jej funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2.

3. Rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané na základe neúplne zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný mal v rámci aplikácie , zvážiť všetky zdravotné postihnutia žalobkyne, a to na základe odborného vyjadrenia posudkového lekára, prípadne požiadať o revíziu. Žalovaný svojim rozhodnutím v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia dospel k nesprávnemu rozhodnutiu, ktoré navyše pre jeho neodôvodnenosť nie je možné preskúmať.

II.

4. Rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2020/3817 zo dňa 27. 02. 2020 žalovaný ako odvolací orgán podľa o správnom konaní, v znení neskorších predpisov, včas podané odvolanie žalobkyne ako účastníčky konania zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa zo dňa 29. 11. 2019 č. NR1/OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/2019/77367-4, ktorým podľa o žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nevyhovel. Toto rozhodnutie potvrdil ako vecne právne.

5. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 25. 09. 2019 a nevyhotovil jej preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe lekárskeho posudku č. NR1/OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/2019/77367 zo dňa 20. 11. 2019, ktorým bola žalobkyni určená miera funkčnej poruchy 40 % podľa prílohy č. 3 časť XII. A bod 8 písm. b/ k Menovaná nebola fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čím nespĺňala základnú podmienku na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím uvedenú v

6. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala nesprávne, neúplné závery lekárskeho posudku, ktorý nedostatočne vyhodnotil všetky následky a objektívne stanovené diagnózy. V lekárskom posudku nie je zohľadnená vôbec adaptačná porucha a neboli zohľadnené ani trvalé následky nohy, pre ktorú podstúpila dňa 13. 11. 2019 operačný zákrok. Zohľadnené nebolo ani poškodenie sluchu. Posudkový lekár neuplatnil ani ustanovenie § 12 ods. 1, teda možnosť zvýšenia miery funkčnej poruchy o 10 %.

7. V rámci odvolacieho konania posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu preskúmal doložené lekárske nálezy k odvolaniu a opätovne posúdil jej zdravotný stav. Tieto lekárske nálezy potvrdzujú tú istú skutočnosť ako predchádzajúce, že žalobkyňa ako účastníčka dopravnej nehody bola zrazená autom, pričom utrpela zlomeninu rebier, krížovej chrbtice, panvy, ľavej dolnej končatiny a otras mozgu. Je po procese rehabilitácie s čiastočným obmedzením chôdze. Od predchádzajúceho posúdenia došlo k extrakcii osteosyntetického materiálu cestou traumatologickej kliniky, ale nakoľko nebolo dokumentované také ochorenie, pri ktorom by bola stanovená miery funkčnej poruchy 50 %, nie je naďalej fyzickou osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný správny orgán preskúmal predloženú zdravotnú dokumentáciu a posúdil zdravotný stav žalobkyne bez jej prítomnosti, pretože nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych nálezov, nebolo potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. Dňa 14. 02. 2020 vyhotovil lekársky posudok posudkový lekár ústredia v zmysle č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2020/3817, v ktorom konštatoval, že u žalobkyni sa jedná o zdravotné postihnutie zaradené podľa prílohy č. 3 k : 1/ časť XII.A, bod 8 písm. b/ - „Pohybový a podporný aparát. Chrbtica, choroby kĺbov, zápalové reumatické ochorenie, iné choroby kostí chrupaviek, šliach, svalov. Stavy po úrazoch panvy, stredne ťažká porucha s porušením statiky a dynamiky dolných končatín a driekovej chrbtice“, rozpätie miery funkčnej poruchy 30% -40%, 2/ časť IV. bod 4 písm. a/ - „Duševné poruchy a poruchy správania. Afektívne poruchy nálady (manické, depresívne a periodické), mierna porucha“, miera funkčnej poruchy 10 %, 3/ časť XII. B. B.2, bod 27 písm. a/ 2 „Pohybový a podporný aparát. Postihnutie končatín. Dolné končatiny. Obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe (vystretie/ohnutie), ľahký stupeň (flexia 100st.), jednostranne“ miera funkčnej poruchy 10 %.

8. Podľa , ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením.

9. Posudkový lekár žalovaného určil žalobkyni mieru funkčnej poruchy 40 % podľa zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením, ktorým sú stavy po úrazoch panvy, stredne ťažká porucha s porušením statiky a dynamiky dolných končatín a driekovej chrbtice. Poukázal na to, že žalobkyňa bola v apríli 2019 ako chodkyňa zrazená autom a utrpela polytraumu s ťažkým poranením panvy a ľavej tíbie. Dokumentovaná je aj celková strata sluchu, ktorá je podľa Fowlera 50 %. Podľa prílohy č. 3 k , hodnotenie strany sluchu začína o 55 %, preto nie je hodnotiteľná. Psychická porucha a obmedzenie hybnosti ľavého kolena majú podľa prílohy č. 3 citovaného zákona mieru funkčnej poruchy 10 %, čo na celkové hodnotenie nemá vplyv.

Zo záveru posudkového lekára vyplýva, že ani jedno zdravotné postihnutie žalobkyne dokumentované v zdravotnej dokumentácii v súčasnosti nedosahuje podľa prílohy č. 3 mieru funkčnej poruchy 50 %, preto nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Ťažké zdravotné postihnutie podľa § 2 ods. 2 je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy 50 %.

Pre stanovenie percenta miery funkčnej poruchy podľa prílohy č. 3 k sa skúmajú jednotlivé telesné, zmyslové, psychické funkcie a ich poruchy. Pri každom druhu zdravotného postihnutia sa zohľadňuje jeho stupeň, forma a rozsah funkčného znevýhodnenia. Týmto spôsobom postupoval aj posudkový lekár žalovaného a nezávisle od postupu prvostupňového správneho orgánu v zmysle platných zákonných ustanovení dospel k záveru, že ani jedno z dokumentovaných zdravotných postihnutí žalobkyne nedosahuje v súčasnosti podľa prílohy č. 3 k citovanému zákonu mieru funkčnej poruchy 50 %.

Žalovaný správny orgán sa zaoberal aj s námietkou žalobkyne uvedenou v odvolaní, že jej mala byť zvýšená miera funkčnej poruchy o 10 % žalovaný správny orgán uviedol, že mieru funkčnej poruchy možno zvýšiť od 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie. Keďže ďalšie postihnutia žalobkyne (strata sluchu, psychická porucha, obmedzenie hybnosti ľavého kolena) neovplyvňujú a nespôsobujú jej znevýhodnenie, posudkový lekár mieru funkčnej poruchy o 10 % nezvýšil.

10. Na základe výzvy súdu podal žalovaný k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 28. 05. 2020, v ktorom zaujal k námietkam žalobkyne svoje stanovisko. Čo sa týka zvýšeniu miery funkčnej poruchy o 10 %, žalovaný uviedol, že v zmysle možno zvýšiť mieru funkčnej poruchy o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie. Vyhodnotením lekárskych nálezov ako najzávažnejšie zdravotné postihnutie posudkový lekár určil zhodne ako prvostupňový lekár stav po úraze panvy, stredne ťažká porucha s mierou funkčného postihu 40 %, pričom ďalšie postihnutia ako strata sluchu, psychická porucha, obmedzenie hybnosti ľavého kolena, neovplyvňujú a nespôsobujú jej znevýhodnenie. Posudkový lekár v svojom posudku poukázal na to, že u žalobkyni je dokumentovaná celková strata sluchu, ktorá podľa Fowlera je 50 %, avšak podľa prílohy č. 3 k hodnotenie miery funkčnej poruchy pri strate sluchu začína až od 55 % podľa Fowlera. Preto táto porucha je nehodnotiteľná. Ďalším postihom žalobkyni je duševná porucha a poruchy správania, afektívne poruchy nálada podľa lekárskych správ je miera funkčnej poruchy 10 %, nakoľko sa jedná o miernu poruchu, ktorá na celkové hodnotenie miery funkčnej poruchy u žalobkyni nemá vplyv. Ďalším ochorením je jednostranné obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe s flexiou 100st., jedná sa o ľahký stupeň jednostranne, má mieru funkčnej poruchy 10 %, teda sa jedná o miernu poruchu, ktorá na celkové hodnotenie miery funkčnej poruchy nemá vplyv. Znevýhodnenie v prípade žalobkyne by jej mohlo spôsobovať až ťažšie postihnutie kolena (flexia do 70 st.), resp. ťažké postihnutie kolena (flexia do 40st.) a nie ľahké postihnutie kolena s 10% mierou funkčnej poruchy.

Podľa názoru žalovaného pri vydaní rozhodnutia došlo zo strany žalovaného k objektívnemu komplexnému posúdeniu stavu veci, na základe ktorého nedošlo pri vydávaní rozhodnutia k porušeniu zákonnosti, a preto žalobkyňa nebola ukrátená na svojich právach.

Žalobkyňa na základe vyššie uvedeného sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihom, pretože má mieru funkčnej poruchy 40 %. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

III.

11. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (, , účinný od 01. 07. 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa zamietnuť.

12. Podľa , ods. 1, 2, 3 o peňažných príspevkoch na ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania žalovaného, sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Podľa až g/ , lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, určovanie miery funkčnej poruchy, posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblasti kompenzácii, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializovanom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

Posudkový lekár si môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu ak má pochybnosti o správnosť diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, alebo ak bolo potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

Lekársky posudok má obsahovať určenie miery funkčnej poruchy v percentách pod bodom a/ určenie miery funkčnej poruchy podľa druhu zdravotného postihnutia podľa pod bodom b/ zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10 % podľa (v prípade zvýšenia miery funkčnej poruchy podľa citovaného zákona uviesť zdravotné postihnutie - postihnutia, ktoré sú dôvodom zvýšenia percenta miery funkčnej poruchy).

Žalobkyňa predložila v správnom konaní prvostupňovému správnemu orgánu i žalovanému všetky lekárske správy, ktoré boli podkladom vydaného lekárskeho posudku a následne preskúmavaného rozhodnutia.

13. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť, či správne orgány riadne aplikovali ustanovenie na zistený skutkový stav. Správny súd konštatuje, že v jeho kompetencii nie je vyhodnocovať mieru funkčnej poruchy posudzovanej osobe, táto kompetencia patrí výlučne posudkovým lekárom. Kompetenciou správneho súdu však je vyhodnotiť, či správne orgány, teda aj posudkový lekár v posudku vyhodnocovali všetky relevantné dôkazy, ktoré boli podkladom pre jeho vyhotovenie, či vyhodnotili všetky skutočnosti, ktorými žiadateľ preukazuje rozsah svojho zdravotného postihnutia, to však neznamená, že by z hľadiska odbornosti mohol správny súd prehodnotiť záver posudkových lekárov v tom smere, či príslušné zdravotné postihnutie žiadateľa spĺňa podmienky upravené v prílohe č. 4 časti XII. k Obsahom lekárskeho posudku podľa prílohy č. 2 k je nielen určenie miery funkčnej poruchy podľa zdravotného postihnutia v percentách ale určiť aj poradie jednotlivých druhov zdravotných postihnutí, ktorému zodpovedá poradie diagnóz a určenie podľa zostupnej výšky percenta miery funkčnej poruchy, pri každom druhu zdravotného postihnutia uviesť percentuálne rozpätie uvedené v prílohe č. 3 k Po preštudovaní zdravotnej dokumentácii správny súd mal za preukázané, že žalobkyňa má viacero zdravotných porúch a posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného tieto vo svojom lekárskom posudku uviedol, a taktiež určil mieru funkčnej poruchy každého postihnutia v percentách.

14. Z lekárskeho posudku žalovaného ako aj z napadnutého rozhodnutia je preukázané, že žalovaný mal dostatočné doklady na vydanie rozhodnutia, keď disponoval lekárskym posudkom vystaveným v súlade s prílohou č. 2 k obsahujúcim jeho obligatórnu náležitosť, zdôvodnenie aplikácie, resp. neaplikácie vo vzťahu k žalobkyni, kde jednoznačne bolo preukázané a zdôvodnené, že žalobkyňa má mieru funkčnej poruchy za najzávažnejšie postihnutie, a to stav po zlomenine panvy so strednou poruchou statiky a dynamiky, kde bola určená miery funkčnej poruchy 40 % a ostatné zdravotné postihnutia posudkový lekár zhodnotil a odôvodnil tým, že celková strata sluchu podľa Fowlera je 50 % a hodnotenie miery funkčnej poruchy začína od 55 %, preto nie je hodnotiteľne toto postihnutie, psychická porucha a obmedzenie hybnosti ľavého kolena sú podľa prílohy č. 3 hodnotené minimálnou sadzbou 10 % a nemajú vplyv na celkové hodnotenie.

IV.

15. Žalovaný správny orgán správne rozhodol, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, čo podrobne rozviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vyporiadal sa logicky a vecne správne so všetkými okolnosťami podstatnými pre priznanie preukazu žalobkyni ako osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Námietky a výhrady žalobkyne uvedené v žalobe sú podľa správneho súdu skutkovo a právne bezvýznamné. Posudkoví lekári posudzovali zdravotný stav žalobkyne v správnom konaní na základe predložených odborných nálezov.

16. Správny súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v zákonnom, procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci, v dostatočnej miere napadnuté rozhodnutie uvádza dôvody, pre ktoré bolo odvolanie žalobkyne odmietnuté a napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo preto potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa zamietnuť.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa , ods. 1 tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (, ods. 2 , písm. c/).