Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/30/2020

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: T. nar. XX.X.XXXX., bytom F., proti žalovaným: 1/ BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, 2/ Dopravný podnik mesta Košice, a.s., so sídlom Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. U k l a d á žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu práva vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade dňa 14.12.2017, ktorá slúži na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1. rade zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 14.12.2017.

II. U k l a d á žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 14.12.2017, ktorá slúži na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1. rade zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 14.12.2017.

III. P o u č u j e žalovaného v 1. rade, že môže podať žalobu vo veci samej ako žalobca vo vzťahu k žalobcovi ako žalovanému o zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 14.12.2017.

IV. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.9.2020 žiadal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzavrel so žalovaným v 1. rade dňa 14.12.2017 a ktorá slúži na zabezpečenie jeho pohľadávky zo Zmluvy o úvere zo dňa 14.12.2017 a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok z jeho mzdy na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že so žalovaným v 1. rade uzavrel dňa 14.12.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu žalovaný v 1. rade požičal finančné prostriedky vo výške 31.000, - Eur. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v danom prípade išlo o vopred pripravenú formulárovú zmluvu, do obsahu ktorej nemohol okrem výšky požičanej sumy zasahovať. Pri podpise úverovej zmluvy musel podpísať aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Je zamestnaný u žalovaného v 2. rade, ktorý mu v mesiaci február 2020 začal vykonávať na základe dohody o zrážkach zo mzdy zrážky z jeho mzdy. Za mesiac január, t.j. vo výplate, ktorú dostal vo februári 2020 mu žalovaný v 2. rade ako jeho zamestnávateľ zrazil zo mzdy sumu 429,-

Eur. Ďalej žalobca uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvy o úvere, jej podmienky však neboli individuálne dohodnuté, boli vopred žalovaným v 1. rade pripravené na príslušnom formulári. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na rozhodnutia slovenských súdov a smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť svojho nároku. Podľa názoru žalobcu Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému v 1. rade siahnuť na jeho majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že svoje nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v jeho prospech. Vykonávaním zrážok na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný v 1. rade dosiahne uspokojenie nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou prijateľnosti v zmysle ust. a nasl. , ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda túto dohodu o zrážkach zo mzdy podľa jeho názoru možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.

3. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb zo dňa 14.12.2017, Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 14.12.2017, žiadosť žalovaného v 1. rade adresovanú žalovanému v 2. rade o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 27.1.2020.

4. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa ust. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ust. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa ust. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ust. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností

významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

10. Podľa ust. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

11. Podľa ust. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Podľa ust. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa ust. neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa ust. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

15. Podľa ust. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

16. Podľa ust. súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

17. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia, okrem osvedčenia návrhu, je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu a obava, že by vznikol priestor tomu, aby bol vykonávaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel, a nesmie ho obmedziť nadmieru nevyhnutne potrebnú.

18. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

19. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by mal však starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení a dopad zo žalovanej strany. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možností čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veci a neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženia tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej; o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie; to znamená potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie

návrhu na nariadenie neodkladného oparenia nemôže byť postavená len na domnienkach, či úvahách o možnej ujme na právach žalobcu, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda už nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva.

20. Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vychádzať z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené.

21. V rámci konania o nariadenie neodkladné opatrenia je rozsah dokazovania, teda osvedčovania podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že v zásade v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter. Nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, avšak musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.

22. Žalobca sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. , v zmysle ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala, nakoľko predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu.

23. V danom prípade súd skúmal, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a dospel k záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia z nižšie uvedených dôvodov.

24. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb súd zistil, že žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 31.000,- Eur za podmienok uvedených v zmluve. Žalobca mal úver splácať v 96 mesačných splátkach vo výške 428,95 Eur vždy v 15. deň v mesiaci. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola dojednaná na 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške, konečná splatnosť bola dojednaná dňom 15.1.2026, výška úrokovej sadzby 6,51 %, RPMN 6,71%, priemerná RPMN 8,73 %. Súčasťou zmluvy

bolo aj poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 5.000,- Eur, aktuálnou výškou úverového rámca 900,- Eur, výškou mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- Eur. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola dojednaná na 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru, výška úrokovej sadzby 27,48 % ročne - fixná, RPMN 39,26%, odplata 31,13%. Splátky boli splatné 10. deň v mesiaci a poplatok za poistenie bol dojednaný vo výške 5,29%.

25. Súčasne dňa 14.12.2017 uzavreli žalobca a žalovaný v 1. rade Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa ust. v znení neskorších zmien a doplnkov. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nebola integrálnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb a nenachádzala sa na tej istej listine. Obsahom tejto dohody bolo aj vyhlásenie žalobcu ako dlžníka, že súhlasí s tým, aby mu v prípade, že sa omešká so splácaním úveru viac ako jeden mesiac, t.j. nezaplatí minimálne dve po sebe nasledujúce splátky úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do splatenia čerpaného úveru v celom rozsahu vrátane príslušenstva, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet veriteľa, t.j. žalovaného v 1. rade.

26. Na základe uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 14.12.2017 žalovaný v 1. rade listom zo dňa 27.1.2020 požiadal zamestnávateľa žalobcu, teda žalovaného v 2. rade o vykonávanie zrážok zo mzdy až do celkovej sumy 30.727,29 Eur, ktoré mali byť zasielané na jeho účet až do úplného splatenia záväzku.

27. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uvádza, že písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzaviera veriteľ s dlžníkom. Veriteľom môže byť právnická osoba aj fyzická osoba. Pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (ust. a nasl. .) Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon pritom výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si veriteľ môže jednostranne diktovať výšku dlhu, resp. sám určovať oprávnenosť jednotlivých nárokov, ktoré majú vyplývať zo spotrebiteľskej zmluvy a de facto nariaďovať ich výkon zamestnávateľovi vo forme zrážok zo mzdy bez toho, aby boli tieto nároky podrobené súdnej kontrole.

28. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky.) Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy sa uskutočňuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

29. Žalobca odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že uzatvoril so žalovaným v 1. rade zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade domáha od jeho zamestnávateľa - žalovaného v 2. rade vykonávania zrážok zo mzdy. Žalobca preukázal tiež, že žalovaný v 1. rade požiadal žalovaného v 2. rade o vykonávanie zrážok zo mzdy na jeho účet až do úplného uhradenia jeho pohľadávky, a podľa tvrdenia žalobcu mu tento vykonal vo výplatnom termíne vo februári 2020 zrážku zo mzdy za mesiac január vo výške 429,- Eur.

30. Žalobca sa neodkladným opatrením domáha tak ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému dochádza zrážkami z jeho mzdy, pričom nemá iné právne ani faktické možnosti zabrániť vykonávaniu zrážok. Žalobca tiež namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok upravených v dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere, ktorej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené, a žalobca bol nútený uzatvoriť takúto dohodu o zrážkach zo mzdy, pokiaľ chcel, aby mu žalovaný v 1. rade úver poskytol.

31. Na tomto mieste súd považuje za potrebné konštatovať, že aj keď inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a prípustným prostriedkom v slovenskom právnom poriadku, ktorý umožňuje bez riadneho súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka, v prípade, keď existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacou ujmou. Do úvahy tak prichádza ochrana spotrebiteľa spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy, vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana spotrebiteľa určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (ust. .)

32. V danom prípade hrozba vzniku majetkovej ujmy žalobcovi spočíva v tom, že žalovaný v 1. rade si ako veriteľ na základe dohody o zrážkach zo mzdy môže jednostranne diktovať výšku dlhu, resp. sám určovať oprávnenosť jednotlivých nárokov, ktoré majú vyplývať zo spotrebiteľskej zmluvy a de facto nariaďovať ich výkon zamestnávateľovi žalobcu (dlžníka) vo forme zrážok zo mzdy bez toho, aby boli tieto nároky podrobené súdnej kontrole. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade listom zo dňa 27.1.2020 požiadal žalovaného v 2. rade o vykonávanie zrážok zo mzdy, zakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, pretože žalobcovi bezprostredne hrozí ujma spočívajúca v tom, že by z jeho mzdy mohli byť zrážané aj neoprávnené nároky žalovaného v 1. rade. Za situácie, keď otázka platnosti, resp. neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy nie je vyriešená právoplatným autoritatívnym rozhodnutím súdu, je nevyhnutné zabezpečiť ochranu dotknutých práv žalobcu nariadením neodkladného opatrenia.

33. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Tieto podmienky zo strany žalobcu so zreteľom na všetky vyššie uvádzané zistenia splnené boli, v dôsledku čoho je potrebné vyhodnotiť podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako opodstatnený. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd má za to, že sú splnené podmienky na jeho nariadenie, a preto návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

34. Na okraj súd uvádza, že žalobca sa obdobným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.2.2020 domáhal, aby súd žalovanému v 1. rade BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713 uložil povinnosť zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo dňa 14.12.2017 a zároveň aby súd uložil žalovanému v 2. rade Dopravný podnik mesta Košice, a.s., so sídlom Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy.

35. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a toto nariadil svojím uznesením zo dňa 2.3.2020, proti ktorému v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade.

36. Krajský súd v Košiciach ako súd druhej inštancie uznesením zo dňa 25.8.2020 vydaným pod sp. zn. zrušil predmetné uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 2.3.2020 sp. zn. vo výrokoch I., II. a V. a konanie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47

258 713 zastavil, zmenil výrok II. uznesenia a výrok o trovách konania tak, že žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Konanie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zastavil z dôvodu nedostatku jeho právnej subjektivity, pretože žalobca označil žalovaného ako pobočku právnickej osoby, ktorá v čase podania návrhu na začatie konania nemala a nemá procesnú subjektivitu, ktorá skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú nemožno odstrániť. Odvolací krajský súd návrh proti žalovanému v II. rade zamietol z dôvodu, že výrok uznesenia zaväzujúci povinnosťou len platiteľa mzdy zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu samostatne nie je možný, keďže vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy a súvisiacim zmluvám o úvere žalovaný v 2. rade nie je pasívne legitimovaný. Rozhodnutie krajského súdu zo dňa 25.8.2020 sp.zn. nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2020.

37. Na základe uvedeného súd prvej inštancie musí konštatovať, že v prejednávanej veci nič nebránilo okresnému súdu rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobcom na súd po nadobudnutí právoplatnosti vyššie uvedeného rozhodnutia krajského súdu, pretože v danom prípade nemožno konštatovať existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata tak, ako to má na mysli ust. .

38. Právna úprava inštitútu neodkladného opatrenia v upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. V danom prípade nariadením neodkladného opatrenia má súd za to, že toto rozhodnutie prinesie trvalú úpravu zasiahnutého práva žalobcu, a preto súd v súlade s ust. vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia neurčoval žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej.

39. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

40. V prípade splnenia zákonných podmienok podľa môže súd pred začatím konania nariadiť neodkladné opatrenie bez toho, aby súčasne navrhovateľovi neodkladného opatrenia uložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým takéto neodkladné opatrenie smeruje, je súd v zmysle ust. povinný poskytnúť im kvalifikované poučenie. Pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým súd navrhovateľovi neodkladného opatrenia neuloží žalobnú povinnosť, súčasne osobitným výrokom poučí protistranu o tom, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa ust. , o čom musí byť protistrana (potenciálny žalobca) rovnako poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenie súd poučil žalovaného v 1. rade na možnosť podania samostatnej žaloby tak, ako je to špecifikované vo výroku III. uznesenia.

42. Súd považuje za potrebné ešte uviesť, že výrok uznesenia formuloval v inom znení než sa domáha žalobca navrhovaným petitom rozhodnutia. V danom prípade sa jednalo o návrhové konanie a najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit, ktorým žalobca formuluje návrh ako má súd vo veci rozhodnúť. Ním zároveň stanovuje rozsahu požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože ide v podstate o návrh súdneho rozhodnutia, kladie zákon na formuláciu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výroku rozhodnutia. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nemôže vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch ( ust. ), a to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to však ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobnosti viazaný výrazovými prostriedkami použitými v návrhu petitu alebo jeho

doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, dokonca eventuálne aj gramatických chýb), a že by sa prípadnou odlišnosťou formuláciou výroku svojho rozhodnutia než zodpovedá doslovnému zneniu dopúšťal procesnej chyby.

43. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia má žalobca ako plne úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnej výške. Žalobcovi však v konaní žiadne trovy nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.