Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-24-2019.pdf
PDF · 119.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného L. F., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 12. 10. 2020 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný L. F., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom F. X,
uznáva sa za vinného, preto že
dňa 24. 08. 2018 v čase okolo 16.30 hod v obci F., časť G., okres K., v rodinnom dome s popisným číslom X sa vyhrážal zabitím družke L. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. Č.. X, okr. K., s ktorou má spoločné deti tak, že v dome najskôr kričal na poškodenú pri vzájomnej hádke, že deti dá do ústavu a ju zabije, následne jej povedal slová: „rob čo máš“, čo poškodená odmietla, na čo jej povedal slová: „tak sa zbaľ a vypadni z môjho domu, spať tu nebudeš“ a po týchto slovách ju udrel tanierom po hlave, ktorý sa jej na hlave rozbil, čím takto svojím konaním spôsobil L. B. malú plytkú sečnú ranku na tvári v jarmovej oblasti vľavo a malú plytkú sečnú ranku na krku vľavo s dobou liečenia 5 dní, pričom uvedené konanie u nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie, nakoľko sa bála, že svoje vyhrážky splní, z ktorého dôvodu zavolal hliadku polície,
teda
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to u neho vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe,
čím spáchal
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 21. 02. 2019 na tunajší súd pod sp. zn. 3Pv/18/6611 obžalobu na L. F. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Obžalovaný L. F. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že v ten deň sa s družkou pohádali, vedela, že už sedem rokov sa stretáva aj s V. M., a buď jej preplo, alebo čo. On keď vyšiel von, dvere boli zavreté, počul len buchot, nevidel ani jej rozbitú hlavu. On bol vtedy u tej V. M., keď sa vrátil domov, družka začala žiarliť, začali sa hádať, a on potom odišiel. Keď odchádzal, počul len buchot, ako keď sa hodí tanier o stenu. Ešte poškodenú počul, ako vykrikovala, že ide volať políciu. On odtiaľ šiel ku svojmu otcovi, čo je asi pol kilometra. Okrem nich tam vtedy nikto iný nebol. On potom zhora videl, že prišla záchranka a policajti, tak sa šiel dole opýtať, že čo sa stalo, a deti mu povedali, že mama má rozbitú hlavu. On sa potom vrátil k otcovi, išiel do hory na drevo, a v ten večer odišiel do V., do práce na týždňovku. Až keď sa vrátil zistil, že ho hľadajú policajti. V dome býva on s družkou, tá hádka bola len kvôli V. M.. Nepamätal si, či aj on družke niečo vyčítal, hádali sa len slovne. Ani to nevravel, že dá deti do ústavu. V každej rodine sa stane, že sa niekto poháda. Podľa neho volala políciu kvôli tomu, že ju sedem rokov podvádzal. To je jediné, čo spravil, on jej žiadne zranenia nespôsobil. Aj asi mesiac predtým si sama rezala nožom ruku, aj si búchala hlavu o zárubňu. On aj vtedy volal políciu, ale tí mu povedali, že si to majú vyriešiť sami.
Svedok U.. L. Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že vtedy boli poslaní na preverenie oznámenia, že obžalovaný mal hodiť do dieťaťa tanier. Keď prichádzali na miesto, bola tam len jeho družka, ktorá ich čakala už pri ceste, a na rukách mala malé dieťa. Na mieste im vravela, že sa mali pohádať, ukázala im aj na zemi rozbitý tanier. Potom tam prišla aj sanitka, už si ale nepamätal, či ju volali oni, a ošetrovala asi družku obžalovaného. Tá tvrdila, že mal zrejme trafiť aj dieťa, tak sanitka potom odviezla ju aj s dieťaťom. Vzhľadom na odstup času si už nespomenul, s ktorým kolegom tam vtedy bol, ani si už nespomenul, či ju vyťažoval konkrétne on, alebo kolega. Taktiež si už nepamätal, či im niečo uvádzala o nejakom vyhrážaní, bol tam už veľa krát, a tie prípady sa mu zmiešali. Podľa neho v ten deň už s obžalovaným nič neriešili. Je pravda, že obžalovaného tam už viackrát hľadali aj za iné prípady, preto sa mu to už plietlo. Raz ho hľadali aj večer, inokedy zas cez deň.
Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátora na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania, na čo svedok uviedol, že je to tak, ako je to uvedené v tej zápisnici.
Na doplňujúcu otázku svedok uviedol, poškodená vtedy nebola v stave ako bežne, keď tam prídu, mala nejaké znaky rozrušenia, ale nie extrémne, mala zrejme biele tričko, to bolo zakrvavené, a na rukách mala malé dieťa.
Svedok V. M. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že využíva svoje právo a odmietol vypovedať, pretože by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo svojím blízkym osobám, aj preto, že jeho syn žije ako druh a družka s dcérou obžalovaného.
Podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku bola preto na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom popučení vypovedal, že toho dňa, kedy volal na políciu, vo veci L. B. a L. F., bol veľmi opitý a nepamätal si z toho dňa všetko, teda nepamätal si skoro nič. Vedel len, že volal na políciu. Nevedel už povedať, čo presne mu L. B. povedala, ale predpokladal, že mu povedala, že ju L. F. napadol, keď to oznamoval na polícii. On však nič také
nevidel. Nepamätal si, že by v ten deň vôbec obžalovaného videl, videl ho až po všetkom u jeho brata, nebol si v tom ale istý. Keď sa vtedy stretol s poškodenou, boli ta len oni, a vonku sa hrali deti, na lúke. Poškodená vtedy bežala hore na lúku za dom, čo mu presne povedala si nepamätal, pretože bol pod vplyvom alkoholu. On bol vtedy s E. B. na aute, išli na P., kvôli tomu, že bol pod vplyvom alkoholu, si nepamätal, či sa stretli s poškodenou. To sa udialo predtým, ako volal na políciu. Oni sa potom vrátili z P. do G. a následne stretol poškodenú a volal na políciu. Nevedel uviesť, koľko bolo hodín. Čo on vedel, tak poškodená s obžalovaným žili normálne, on býva ďalej od nich a nejako sa do nich nestarie, žili ako bežný pár. Nikdy nebol svedkom konfliktu medzi nimi. Podľa neho by obžalovaný nebol schopný napadnúť poškodenú, žene by neublížil. S ním možno do konfliktu príde, v predchádzajúcom výsluchu uvádzal, že by obžalovaný bol schopný napadnúť poškodenú, ale to tam napísal policajt, aby dobre bolo. Nevedel uviesť, prečo podpísal takú zápisnicu, on sa v papieroch nevyzná, policajt mu povedal, že to má podpísať, tak to podpísal, chcel čím skôr odísť. Vtedy chcel odmietnuť vypovedať, policajtovi hovoril, že jeho syn žije s dcérou obžalovaného a majú spolu dieťa, teda sú s obžalovaným v príbuzenskom pomere, na čo mu policajt povedal, že musí vypovedať, keď to oznamoval, preto vypovedal, a pred týmto výsluchom to ani nespomenul, že je v príbuzenskom pomere s obžalovaným. S poškodenou sa stretáva aj po incidente, hovorila mu, že obžalovaného dostala do basy a to rozpráva aj pred rodinou obžalovaného. Nevedel sa vyjadriť k tomu, ako sa správa obžalovaný ku poškodenej a ich deťom, do ich domácnosti nechodí. Vedel o tom, že obžalovaný dával peniaze na plienky a oblečenie svojej dcére, ktorá žije u nich, a tak jej vypomáhal.
Svedkyňa K. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že vzhľadom k tomu, že obžalovaný je jej synovec, konkrétne syn jej brata, a zároveň jej dcéra je druhom obžalovaného, využila svoje právo, a odmietla vypovedať.
Podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku bola preto na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výsluchu svedkyne z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom popučení vypovedala, že ku skutku nevie nič uviesť, lebo s obžalovaným a poškodenou nebýva a ani k nim nechodí na návštevy, ani nevidela, čo sa u nich doma dialo. Večer 24. 08. 2018 poškodenú priviezli policajti ku nej domov do domu vo K., priviezli ju aj s malým U.. Poškodená jej povedala, že ku nej prišla preto, lebo ju v ten deň zbil obžalovaný, že jej hodil tanier do hlavy a už nemala autobus domov a musela u nej prespať. Povedala jej, že sa bojí ísť, domov, lebo že policajti išli hľadať obžalovaného, bála sa, lebo obžalovaný bude vedieť, že ho udala, a že preto ho hľadajú. Preto sa jej spýtala, či môže u nej so synom ostať štyri dni. Preto bola u nej štyri dni, lebo sa bála obžalovaného, že ak sa dozvie, že ho hľadajú, bude vedieť, že ho ona udala a že ju viac dobije. Nevedela ale nič bližšie povedať, že ako jej dcéra žila s obžalovaným. Ona jej o tom nikdy nerozprávala. Vtedy večer, keď ku nej prišla prenocovať, tak to bolo veľmi súrne, to bolo prvýkrát, čo ku nej prišla prenocovať. Nikto pre jej dcéru neprišiel, ani obžalovaný za ňou nebol, ani nepočula, že by jej telefonoval. Už sa blížil začiatok školského roka, bolo to asi dva dni pred školou, dcéra jej povedala, že musí vypraviť do školy, tak odišla sama so synom na autobus. Keď od nej odchádzala, povedala jej, že sa bojí obžalovaného, ale musí ísť kvôli škole, lebo sa bála, že bude stíhaná, ak deti nenastúpia do školy. Nevedela, čo to obžalovaného napadlo, že jej dcére tak zle spravil, veď veľa rokov žili spolu, a veľa detí majú spolu, nevedela, čo ho to napadlo.
K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že je pravda, že družka vtedy odišla, jeho ale nik nehľadal, ona sa ho nebála, keďže sa vrátila a neboli žiadne hádky. Aj svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň ho nikto nehľadal.
Poškodená L. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že jej druh, obžalovaný L. F., vtedy popíjal, lebo jeden od nich mal dôchodok, tak pil s nimi, a asi o pol šiestej večer prišiel, a začal sa s ňou hádať kvôli deťom. Chcel s ňou aj pomer, ale ona to odmietla, mala pri sebe malého, ktorý jedol, a obžalovaný chytil tanier s jedlom, a hodil jej ho na hlavu, ona sa postavila, a začala utekať, lebo už krvácala a vravela mu, že ide volať políciu. Krvácala z hlavy, vzadu na temene, aj bola ošetrená. Obžalovaný jej pri tom vtedy vravel, že ak odtiaľ neodíde, tak že ju zabije. Toto jej vtedy povedal jedenkrát. Ona utekala za dom, na hlavnú cestu, jej dcéra F. mala telefón, ale nebol signál, a tam na ceste ju stretol svedok E. B., ktorý vtedy šiel z občianskej hliadky a videl ju krvavú, tak jej zavolal políciu, zároveň prišla aj sanitka. Obžalovaný zatiaľ ušiel hore k otcovi. Potom prišli policajti, a sanitka ju hneď aj viezla na ošetrenie do nemocnice. Ona, keď vtedy pred obžalovaným utekala, to malé dieťa mala so sebou, ostatné deti boli na lúke pri dome a hrali sa, tie nič nevideli. Po ošetrení v nemocnici sa nechala odviesť k matke K. B.D., a policajtov požiadala, aby jej tam doviezli aj deti. Tam bola asi tri mesiace,
obžalovaný bol medzi tým zavretý, potom ho pustili, ona sa k nemu bála vrátiť, keďže ho udala, takže už ôsmy mesiac je pri mame. Momentálne s obžalovaným nie je v žiadnom vzťahu, ona s deťmi bývam pri mame, a on doma.
Svedkyňa V. M. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že nevie, ako sa skutok stal, nebola pri tom. V minulosti bola s obžalovaným vo vzťahu ako frajer a frajerka, momentálne s ním už nie je v žiadnom vzťahu. Vtedy tam registrovala políciu aj sanitku, ona bola von na dvore, a videla tam políciu, ako potom naháňali obžalovaného, kričali po ňom, lebo im utekal, neskôr tam videla aj sanitku. Na druhý deň jej poškodená L. B. vravela, že jej obžalovaný rozbil hlavu, že jej ju zašívali. Na tvári videla, že mala niečo prelepené páskou a vravela, že jej rozťal hlavu. Bolo to už dávno, bližšie si už na to nepamätala.
Svedok E. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že v ten deň ich poškodená L. B. zastavila, či by jej nepomohli zavolať políciu. On šiel vtedy autom s jeho manželkou a V. M. do F. na nákup. Vtedy tam nebol signál, on si šiel potom domov ľahnúť, a niekto teda zavolal na políciu. Keď ich vtedy poškodená zastavila, povedala, že L. F. ju zbil, spomínala niečo aj o tanieri, že jej ho hodil do hlavy. Možno to vtedy mala aj udreté, ale on tomu nevenoval pozornosť, lebo šoféroval. On vtedy políciu nevolal, volal ju niekto z tých, ktorí boli s ním v aute. Vzhľadom na odstup času už nevedel uviesť, či vtedy niekto vystupoval z auta, keď ich poškodená zastavila.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané aj zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania.
Svedok F. F. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že priebeh samotného skutku od začiatku nevidel, vedel o tom, že v ten deň prišla k tomu, kde žije obžalovaný, polícia. On býva v tom dome, kde žije obžalovaný a poškodená, pričom ide o veľký dom, žije v ňom teda aj on so svojou rodinou, avšak v inej časti. Vedel len o tom, že keď prišla polícia, poškodená vyšla z domu a povedala im „poďte sem tu som“. Nevedel, čo ďalej povedala poškodená polícii, následne prišla aj sanitka, ošetrili poškodenú a previezli ju do nemocnice. Videl, že poškodenej tiekla krv po brade a mala poranenie na hlave. Tiež počul, ako poškodená vravela, že ju manžel udrel tanierom po hlave, a že mali medzi sebou konflikt, obžalovaný jej hovoril, že ju udrie. To mal však len z jej rozprávania, nevedel, či to bola pravda, pretože priebeh skutku nevidel. Tiež vedel o tom, že obžalovaný a poškodená mali v minulosti medzi sebou konflikty, obžalovaný jej vyčítal, že sa nestará o deti, aj jej vulgárne nadával, veľakrát jej aj hovoril, aby išla preč, a ona tak aj urobila, pričom sa po určitej dobe, asi po dvoch hodinách, vrátila. Poškodená na obžalovaného žiarlila, v dôsledku čoho vznikali medzi nimi konflikty a hádky. Nevedel uviesť, prečo poškodená tvrdí, že má strach o svoj život, podľa neho preto, lebo chce, aby bol obžalovaný nejakým spôsobom potrestaný, ale nevedel, či preto, že jej naozaj ubližuje, alebo len preto, že žiarli, pretože obžalovaný má inú priateľku. Občas sa mu poškodená ráno posťažovala, že obžalovaný bol dlho hore a nadával. Podľa neho sa obžalovaný vtedy skrýval preto, lebo sa bál, že pôjde do väzby, bál sa, že keď ho policajti zoberú, neuveria jeho výpovedi.
Svedkyňa F. B. v prípravnom konaní po zákonnom poučení v podstate uviedla, že keď bola u brata, obžalovaného L. F., deň predtým, tak poškodená L. B.Ľ. jej hovorila, že sa jej nepáči, že obžalovaný má priateľku, o čom ona vedela, a že ako by sa ho zbavila. Tiež o tom vravela pred susedou, že by ho chcela dať do výkonu, len nevedela ako, že nemá naňho čo našiť. Keď tam bola, tak sa jej obžalovaná vypytovala, či by vedela od svojej mamy doniesť nejaké tabletky, lebo mama sa liečila na psychiatrii. Poškodená jej vravela, že keď berie tie tabletky, tak jej je všetko jedno. Brala tabletky vo veľkých dávkach, a keď ich brala, tak sa o deti musel starať obžalovaný. V ten deň, keď sa skutok stal, jej obžalovaný volal, že čo poškodená urobila. Ona vtedy nemala ako k nim ísť, ale na druhý deň, keď tam prišla, videla, že mala poškodená rozbitú hlavu. Oni sa zvykli medzi sebou pohádať, ale to sa hádali kvôli deťom, že sa dobre neučili, alebo nemali dobrú školskú dochádzku, mali za dcéru aj podmienku. Obžalovaný nevedel, že je tehotná, vedela o tom len ona. Obžalovaný chodil na fušky, zabezpečoval deti, staral sa o ne aj napriek tomu, že mal frajerku .na doplňujúce otázky uviedla, že deň pred skutkom, keď u nich bola, jej poškodená povedala, že to nezniesla, že mal obžalovaný pomer s inou. Stále do obžalovaného vyrývala, že nevedela, ako sa ho zbaviť, že by bola radšej, keby bol za mrežami, lebo neznesie, že má inú. Na druhý deň po skutku sa s poškodenou náhodne stretla na autobusovej stanici vo Zvolene, vtedy videla, že mala rozbitú hlavu. Vtedy jej poškodená povedala, že obžalovaný bol u otca, pomáhal mu, a keď prišiel domov, tak sa pohádali. Poškodená mu vykrikovala, že bol za milenkou, on sa zobral a odišiel.
Povedala, že mala pred sebou tanier s obedom, v afekte ten tanier zobrala a udrela sa s ním o hlavu. Potom zavolala záchranku a políciu, keď prišli, tak povedala, že jej to urobil obžalovaný. Povedala jej, že sa zdržiava doma, v G.. O skutku sa s nikým iným nerozprávala, len s poškodenou. Skutok sa podľa nej mal stať deviateho alebo desiateho decembra. Odvtedy bola v G. asi mesiac pred jej výsluchom, kvôli deťom. Po vzatí obvineného do väzby sním bola kontakte, bola ho aj osobne navštíviť. Povedal jej, že bol vtedy u otca, keď prišiel k domu, videl sanitku a policajtov, tak sa ich opýtal, že čo sa stalo, prečo tam boli. Povedali mu, že poškodená mala rozťatú hlavu, na čo sa opýtal, že kto jej to urobil. Potom sa od detí dozvedel, že si to spravila sama a mala na hlave krv. Po tom, ako sa obžalovaný pohádal s poškodenou, odišiel ku svojmu otcovi v G.. Nevedela nič o tom, že obžalovaný mal v deň skutku ujsť a schovávať sa u svojho otca. Poškodená podľa nej niekedy vedela byť normálna, ale niekedy rozpráva nepríčetne alebo len pozerá do blba, ale v poslednom čase bola odmeraná k deťom alebo, keď išli na návštevu. Už nebola taká, ako bývala, taký kľudný človek. Už sa jej dávnejšie zdalo, že niečo berie. Ona si skôr myslela, že pije alkohol, ale nebol to alkohol. Ona jej nikdy lieky neposkytla, ale keď bola na návšteve u matky, tak si pýtala, že v poslednom čase nemôže spávať, že je nervózna, tak si pýtala zopár tabletiek. Mama si myslela, že jej to pomôže, tak jej dala. Nevedela, odkiaľ ich potom brala. Nevedela o tom, že by poškodená navštevovala psychiatra, ale asi pred tromi dňami sa jej pýtala, či nevie o nejakom doktorovi, že by chcela vyhľadať psychiatrickú ambulanciu, že už to psychicky nezvláda. Obžalovaný je rodinne založený, je upútaný na deti, je kľudnej povahy, je normálny, obyčajný. Obžalovaný s poškodenou spolu žijú 22 rokov v dome v G., majú spolu 7 detí. Keď bola u nich, tak boli normálni, ale keď obžalovaný povedal, že sa ide niekam prejsť, tak poškodená už vyčínala, že ide preč, chcela, aby bol pri nej, bola žiarlivá, nezniesla, že niekam ide, chcela, aby bol stále doma. Nikdy nebola prítomná pri tom, že by sa obžalovaný poškodenej vyhrážal, alebo ju fyzicky napadol. Nemala vedomosť o tom, že by niekedy v minulosti obžalovaný vyhodil poškodenú z domu, ani nemala vedomosť o tom, že by poškodená alebo niekto iný podal v minulosti trestné oznámenie na obžalovaného. Keď deň po skutku stretla poškodenú mala už len zo dve nálepky vo vlasoch a na čele mala jeden škrabanec, všetko mala na pravej strane. Pri jej rozhovore s poškodenou deň pred skutkom nebol nikto prítomný, oni boli dnu a deti sa hrali von. Poškodená sa jej sťažovala, že obžalovaný má frajerku, tak jej povedala, aby si aj ona niekoho našla, na čo jej povedala, že iného nechcem a nech je radšej obžalovaný v base, ako by mal byť s nejakou inou. Aj v minulosti prejavovala poškodená žiarlivosť, ale v poslednej dobe to už preháňala, prišla jej taká majetnícka. Poškodená jej hovorila, že berie lieky na spanie a na ukľudnenie, raz od jej mamy pýtala Neurol, deťom chodila predpisovať Diazepam a Dithiaden. Poškodená sa k deťom nepráva zle, má ich rada, aj deti ju. Sú zanedbávané, čo vidno, ako matka sa o ne nestarala, že by im oprala alebo uvarila jedlo. Ale nebila ich, ani nič podobné. Deti sa väčšinou starali samé o seba, občas im obžalovaný navaril teplé jedlo, polievku, občas ju obžalovaný poprosil, aby mu prišla pomôcť s deťmi, lebo to už nezvládal. Podľa nej boli deti zo strany poškodenej dosť zanedbávané, a preto dochádzalo ku hádam medzi nimi.
Svedok Ľ. R. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že dňa 24. 08. 2018 bol vyslaný stálou službou na preverenie oznámenia v obci F., časť G., vtedy mal službu s kolegom, svedkom L. Y.. Po príchode na miesto tam už čakala poškodená, ktorá im uviedla, že ju napadol obžalovaný, s tým, že do nej hodil tanier, ktorý sa jej mal rozbiť o hlavu. Svedok Y. ju vyťažoval a on počas toho telefonoval dosť dlho s RZP, kým im vysvetlil, čo od nich chcel a kam mali prísť. Poškodená bola zakrvavená pri hlave, kvôli tomu aj volali záchranku, ale kde presne, a ako bola zranená, nevedel uviesť. Pamätal si, že v čase ich príchodu mala poškodená na rukách malé dieťa a tvrdila im, že aj počas útoku mala to dieťa na rukách. Sanitka teda bola volaná na ošetrenie poškodenej, aj jej dieťaťa. Počkali na príchod sanitky, ktorá ju potom odviezla na ošetrenie. Počas ošetrovania poškodenej robili na mieste šetrenie s tým, že hľadali obžalovaného, avšak ho nenašli. Následne spoločne so sanitkou odišli do Zvolena, kde na OO PZ spisovali úradný záznam a poškodená bola zavezená na ošetrenie do nemocnice. Na doplňujúce otázky uviedol, že po ich príchode na miesto tam bola sama poškodená, s dieťaťom na rukách, už si nebol istý, či tam bolo aj nejaké jej iné dieťa. V čase príchodu a ani potom tam obžalovaného nevideli. Poškodená im povedala, že obžalovaný ju fyzicky napadol, že do nej hodil tanier, ktorý sa jej mal rozbiť na hlave, a že na ňu vykrikoval, že ju zabije. Poškodená bola rozrušená, nevyzerala, že by bola pod vplyvom alkoholu. Na mieste vtedy nebol nikto, kto by potvrdil to, čo poškodená tvrdila. V minulosti bolo niekoľkokrát volané s tým, že obžalovaný robí v G. bodrel, ale potom to nikto nechcel oznamovať, pretože sa ho tam všetci boja, nevedel ale uviesť, kto to oznamoval. Vedel o oznámení V. M., jeho priateľky, ale to oznámenie neskôr stiahla. Ľudia majú z obžalovaného obavy, pretože vedia, že keď si vypije, tak je agresívny a schopný všetkého.
V zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky.
Zo záverov znaleckého posudku č. 139/2018 Znaleckej lekárskej organizácie, s.r.o., v podstate vyplýva, že poškodená L. B. utrpela dňa 24. 08. 2018 zranenia, a to malú plytkú sečnú ranku na tvári v jarmovej oblasti vľavo a malú plytkú sečnú ranku na krku vľavo. Tento typ raniek vzniká dopadom malých predmetov s ostrými hranami na kožu, ranky vznikli dopadom úlomkov rozbitého taniera. Či poškodenej rozbil tanier o hlavu obžalovaný, alebo si ho v amoku rozbila sama, nemožno zo zranení určiť. Zranenia určite nevznikli pri údajnom búchaní si hlavou o zárubňu. Poškodená nemala evidované žiadne zranenie v oblasti tváre pred dátumom 24. 08. 2018. Zranenia sú ľahké a nejavia známky ťažkej ujmy na zdraví. Dĺžku hojenia raniek znalec stanovil na 5 dní, pričom zranenia si PN nevyžiadali. Znalec zranenia poškodenej bodovo ohodnotil na 10 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje bolestné vo výške 190,80 Eur.
Zo záverov znaleckého posudku č. 81/2018 PhDr. Štefánie Stanislavovej v podstate vyplýva, že zistená zvýšená miera úzkosti, napätia a ťažkosti psychosomatického charakteru sú u poškodenej spôsobené dlhodobo prežívaným stresom v konfliktnom spolužití s druhom, pričom jej stav nevyžaduje psychoterapiu. Rozdiely vo výpovediach poškodenej sú spôsobené najmä rozdielnym psychickým rozpoložením pri podaní trestného oznámenia a pri výpovedi dňa 11. 09. 2018. Dňa 24. 08. 2018 bola tesne po konflikte s druhom rozrušená, nahnevaná, možno dúfala, že by to mohlo pomôcť k zmene správania sa druha voči nej, preto skutok popísala, ako je uvedené v trestnom oznámení, neuvedomujúc si dôsledky svojej výpovede. Poškodená vníma svojho druha ako nezodpovedného človeka, často požíva alkohol, má frajerku, nestará sa o deti. U poškodenej neboli zistené známky týranej osoby, neprejavujú sa u nej známky fyzického a psychického utrpenia. U poškodenej bola zistená mierne znížená úroveň rozumových a pamäťových schopností, nie však do takej miery, aby negatívne ovplyvnili jej schopnosť správne a úplne prežité udalosti vnímať, zapamätať si ich a reprodukovať.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: správa poisťovne Union (č.l. 114 - 115), správa zo systému ESISPZ (č.l. 163 - 166), prepis REDAT (č.l. 167), trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/134/2017 (č.l. 181 - 182), rozkaz o uložení sankcie (č.l. 187 - 190), správy na obžalovaného (č.l. 168 - 180), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 272 - 275).
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná. Obžalovaný síce svoju vinu od začatia trestného stíhania popiera, je ale usvedčovanými vykonanými dôkazmi. Poškodená popísala, ako jej mal obžalovaný hodiť tanier do hlavy, a aj popísala, že po tom obžalovaný z domu ušiel. Túto výpoveď potvrdili aj ďalší svedkovia, ktorým poškodená bezprostredne po skutku zhodne uviedla, že obžalovaný jej hodil do hlavy tanier, a svedkovia taktiež potvrdili, že na poškodenej videli zranenia, aj to, že jej z hlavy tiekla krv. Taktiež príslušníci polície, ktorí boli na miesto privolaní, potvrdili, že po incidente v obci hľadali aj obžalovaného, ktorý ušiel, a už ho nenašli, čo potvrdila aj svedkyňa V. M. (priateľka obžalovaného). Zranenia poškodenej boli objektivizované ja vykonaným znaleckým dokazovaním, kedy znalec vylúčil, že by zranenia na hlave poškodenej boli spôsobené búchaním si hlavy o zárubňu. V tejto súvislosti je ale potrebné uviesť, že obžalovaný nie je trestne stíhaný za trestný čin ublíženia na zdraví, teda aj obrana obžalovaného, že on jej nijaké zranenia nespôsobil, je v tomto smere irelevantná (keďže je trestne stíhaný pre prečin nebezpečného vyhrážania). Avšak skutočnosť, že obžalovaný do poškodenej hodil tanier, len utvrdila jej obavu z toho, že by svoje vyhrážky vo vzťahu ku nej aj uskutočnil. Obavy poškodenej boli potvrdené aj výpoveďou svedkyne K. B., matky poškodenej, ktorá uviedla, že po skutku prišla s dcérou poškodená ku nej, preto to muselo byť súrne, pretože v minulosti ku nej nikdy neprišla prenocovať. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by si všetky skutočnosti, ktoré poškodená v rámci konania tvrdila, vymyslela, ani nebol preukázaný motív, prečo by tak urobila, pretože ani svedkyňa V. M., s ktorou mal v tom období obžalovaný vzťah, nepotvrdila verziu obžalovaného, ale sama potvrdila, že obžalovaný po skutku ušiel a že ho hľadali policajti. Po takto vykonanom dokazovaní potom súd dospel k záveru, že v konaní neboli zistené žiadne dôvodné pochybnosti, ktoré by mohli viesť k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby, pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo. Súd preto uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej kvalifikácie skutku.
Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania, a na chránenej osobe.
Podľa § 138 písm. a) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu o zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Obžalovaný L. F. tak svojim konaní naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pretože sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to u neho vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ale prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi musel potom súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak v tomto prípade predstavuje 16 mesiacov až 3 roky.
Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa dopustil 2 priestupkov. Z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že bol v minulosti 13 krát odsúdený, naposledy mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/134/2017 uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov.
Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd nezistil žiadne okolnosti prípadu podmieňujúce mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 Trestného zákona. Súd nerozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu, pretože jednak obžalovaný spáchal trestný čin v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia (aj keď podľa záznamu v odpise registra trestov má posledné odsúdenie zahladené na základe fikcie v zmysle § 50 ods. 5 Trestného zákona, ale najmä preto, že by to bolo v rozpore s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože je zrejmé, že s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného (ktorý už bol 13 krát súdne trestaný) a prostredie, v ktorom žije, nie je možné predpokladať, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody nebude postačovať na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa. Takýto trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.