Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4C-87-2020.pdf
PDF · 81.75 KB
Case nature
Subarea
4C/87/2020
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky P. zastúpenej Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom v Bratislave, Poľnohospodárska 10, IČO: 36 858 510, proti povinnému A., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.9.2020 sa navrhovateľka domáhala, aby súd neodkladným opatrením nariadil povinnému (v návrhu označenému ako „odporca“) vypratať alebo zabezpečiť vypratanie vecí, ku ktorým vie doložiť svoje vlastníctvo, z nehnuteľností a to pozemku parc. č. XXX/X a domu súp. č. XXX G., zapísaných na LV č. XXX, k. ú. G., obec G.. V návrhu uviedla, že od roku 2015 do 21.1.2019 bola týraná povinným vo vlastnej domácnosti, za čo bol povinný uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a bol odsúdený na 8-ročný trest odňatia slobody. V súčasnosti je vo výkone trestu. Povinný počas páchania trestnej činnosti na navrhovateľke s ňou býval a zabral si svojvoľne a bez jej súhlasu, či nájomnej alebo inej zmluvy, t. z. v rozpore s právom, časť jej nehnuteľnosti, a to dvor, prístavbu a miestnosť v dome nachádzajúcom sa v G.. Do týchto priestorov si navláčil rôzne veci, často odpadky a nepotrebné predmety a nútil navrhovateľku, aby túto skutočnosť trpela, pričom sa jej vyhrážal, ak chcela, aby tieto predmety odniesol preč, pretože jej bránia v užívaní nehnuteľnosti. Keďže povinný zapratal časť nehnuteľností patriacich navrhovateľke bez akéhokoľvek práva, či zmluvy a bez súhlasu, takéto konanie nepožíva a ani nemôže požívať ochranu. Skutočnosť, že povinný užíval nehnuteľnosti patriace navrhovateľke fakticky, bez právneho titulu, boli v trestnom konaní preukázané. Navrhovateľka opakovane žiadala povinného, aby si predmetné veci vypratal, ten sa jej vždy vysmial, pričom svoju žiadosť opakovala aj v čase, kedy bol vo väzbe, na čo povinný poslal človeka, aby odviezol vo dvore odstavené motorové vozidlo. Ostatné veci povinný odmietol vypratať, pričom uviedol, že si príde po ne po uplynutí trestu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol odsúdený za závažný trestný čin, ktorého podstatou je ubližovanie navrhovateľke rôznymi formami, ako aj vzhľadom na to, že znalec sa v trestnom konaní vyjadril, že v prípade stretnutia navrhovateľky s povinným existuje vysoké riziko retraumatizácie navrhovateľky, mala navrhovateľka za to, že sú splnené podmienky § 325 ods. 1 C.s.p. a je potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi tak, že súd nariadi povinnému, aby zabezpečil vypratanie svojich vecí, ktoré sú uvedené na fotografiách. Navrhovateľka uviedla, že sa povinného bojí vzhľadom na jeho trestnú činnosť voči jej osobe a predmetné veci jej neustále pripomínajú povinného a všetky príkoria a násilie, ktorého sa na nej dopustil. Zároveň nemôže užívať svoje nehnuteľnosti, či už pre seba alebo svoje deti, nakoľko predmetné veci zaberajú veľa miesta. Z pohľadu znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok, je zrejmé, že riziko retraumatizácie je vysoké, a tak prítomnosť vecí povinného na nehnuteľnostiach navrhovateľky jednak bráni tomu, aby sa svojej traumy zbavila a zároveň zvyšuje riziko, že po prepustení z výkonu trestu sa povinný bude snažiť vniknúť na pozemok navrhovateľky dôvodiac, že tam má svoje veci. Taktiež vzhľadom na prežitú
traumu, nie je možné od navrhovateľky očakávať, že povinnému umožní opätovne vstup na jej pozemok, či do jej domu. Preto je potrebné, aby povinný, kým je vo výkone trestu, zabezpečil odvoz svojich vecí tak, aby viac netraumatizovali navrhovateľku a nebránili jej v užívaní nehnuteľnosti. Na základe uvedeného bola navrhovateľka toho názoru, že sú splnené podmienky na to, aby súd vydal navrhované neodkladné opatrenie, nakoľko je potrebné pomery medzi účastníkmi upraviť bezodkladne a obsah neodkladného opatrenia bude totožný s výrokom vo veci samej. Vydaním neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami, preto navrhovala, aby súd trvanie neodkladného opatrenia neohraničoval dobou a neukladal jej povinnosť podať žalobu vo veci samej.
2. Z priloženej fotokópie rozsudku Okresného súdu O. zo dňa 5.2.2020 sp. zn. XT/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.5.2020, vyplýva, že povinný ako obžalovaný bol od 22.1.2019 vo väzbe a týmto rozsudkom bol uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Zo skutkovej vety tohto rozsudku je zrejmé, že uvedený trestný čin spáchal voči navrhovateľke, a to v období od presne nezisteného dňa v roku 2015 až do 21.1.2019, keď žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v G.. V rámci svojej výpovede v trestnom konaní povinný uviedol, že prišiel z východného Slovenska a u poškodenej má veľa vecí. V rozsudku sa citujú aj závery znaleckého posudku č. 44/2019 znalca z odboru psychológia, vypracovaného F.., v zmysle ktorých konanie povinného zanechalo na psychike navrhovateľky následky v zmysle reakcie na stres, pričom tieto pravdepodobne nie sú trvalého charakteru a doba ich pretrvávania súvisí s definitívnym riešením trestného procesu, bez ohľadu na jeho výsledok, ako aj poskytnutím psychoterapeutickej starostlivosti. Znalec predpokladal vysoké riziko retraumatizácie, v kontexte ktorej za stresujúce považoval aj stretnutie s povinným.
3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, pre okres, obec a katastrálne územie O. vyplýva, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou v podiele X/X pozemku parc. registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2, ako aj rodinného domu súp. č. XXX postaveného na uvedenej parcele.
4. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam strán konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je teda výlučne vecou strany konania, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 C.s.p.) a súd pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
11. V prejednávanej veci navrhovateľka žiada vydať predmetné neodkladné opatrenie z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ňou a povinným. V tejto súvislosti uvádza, že povinný počas obdobia, keď s ňou býval v spoločnej domácnosti a dopúšťal sa voči nej trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, bez akejkoľvek zmluvy, či aspoň jej súhlasu, nanosil do nehnuteľností, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou (rodinného domu a na dvor) rôzne hnuteľné veci, ktoré v súčasnosti i napriek výzvam nechce vypratať a proti jej vôli ich tam naďalej ponecháva. Neodkladnosť úpravy pomerov vidí jednak v tom, že predmetné veci zaberajú veľa miesta a nemôže tak so svojimi deťmi nehnuteľnosti riadne užívať, ale hlavne v tom, že podľa záverov znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní je riziko retraumatizácie vysoké, pričom prítomnosť vecí povinného jej bráni, aby sa svojej traumy zbavila a zároveň zvyšuje riziko, že po prepustení z výkonu trestu sa povinný bude snažiť vniknúť na pozemok navrhovateľky dôvodiac, že tam má svoje veci. Preto je potrebné, aby povinný, kým je vo výkone trestu, zabezpečil odvoz svojich vecí tak, aby ju viac netraumatizovali a nebránili jej v užívaní nehnuteľnosti.
12. Súd po preskúmaní obsahu podaného návrhu a priložených listinných dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie navrhovateľkou požadovaného neodkladného opatrenia, pretože navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy svojich pomerov voči povinnému. Z rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 5.2.2020 sp. zn. XT/XX/XXXX je zrejmé, že povinný nežije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou už od 22.1.2019, kedy bol vzatý do väzby a uvedeným rozsudkom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že vyzývala povinného, aby z jej nehnuteľností odstránil svoje veci, avšak okrem motorového vozidla na dvore, ostatné veci vypratať nechce. Súdnej ochrany v tomto smere sa však začala domáhať až predmetným neodkladným opatrením, ktoré doručila súdu dňa 11.9.2020, teda so značným časovým odstupom od vzatia povinného do väzby, ako aj od právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku. Uvedené správanie navrhovateľky tak ňou tvrdenej potrebe neodkladnej úpravy pomerov nenasvedčuje. I napriek nepochybnej traume, ktorú povinný navrhovateľke spáchaným trestným činom spôsobil, súd nemohol vziať za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov len zo samotného tvrdenia navrhovateľky, že predmetné veci jej povinného pripomínajú a bránia jej zbaviť sa tejto traumy. Poukaz na znalecký posudok, v ktorom znalec predpokladal vysoké riziko retraumatizácie súd nepovažoval v tomto smere za náležitý, nakoľko uvedený záver znalca bol vyslovený v tom zmysle, že pre navrhovateľku bude stresujúce už aj stretnutie s povinným, čo je ale situácia neporovnateľná s tým, že jeho veci len zostali uložené u navrhovateľky. Stretnutie navrhovateľky a povinného v najbližších rokoch ani neprichádza do úvahy, nakoľko povinnému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Ako argument pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov preto neobstojí ani tvrdenie, že po skončení výkonu trestu sa povinný bude snažiť vniknúť na nehnuteľnosti navrhovateľky s tým, že tam má uložené svoje veci. Len samotná skutočnosť, že veci povinného zaberajú veľa miesta a navrhovateľka tak nemôže so svojimi deťmi nehnuteľnosti riadne užívať, pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia podľa názoru súdu nepostačuje. Je potrebné zdôrazniť, že v situácii, keď povinný bude ešte niekoľko rokov vo výkone trestu odňatia slobody, navrhovateľke nič nebráni, aby v zastúpení právnym zástupcom, teda bez akéhokoľvek ďalšieho stretnutia s povinným a bez toho, aby v súvislosti s tým utrpela akúkoľvek ujmu na svojej psychike, sa riadnou žalobou v sporovom konaní domáhala voči povinnému splnenia identickej povinnosti, akú mu žiada uložiť navrhovaným neodkladným opatrením.
13. So zreteľom na vyššie uvedené závery súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
14. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. V danom prípade povinný síce mal vo veci úspech v plnom rozsahu, v konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal (viď R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).