Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-92-2020.pdf
PDF · 80.81 KB
Case nature
Subarea
6CoE/92/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, pod sp. zn. EX 1062/2008, o vymoženie 49,79 EUR s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 22.02.2019, č.k. 12Er/207/2008-37
rozhodol:
Odmieta odvolanie súdneho exekútora.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil (I. výrok) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 51,26 EUR, ktorých úhradou zaviazal povinného v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 49,79 EUR s prísl. na základe vykonateľného rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste OO PZ Rožňava č. AA 1193395 zo dňa 18.06.2006. Súd prvej inštancie dňa 10.04.2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 01.11.2018 podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného a zároveň oprávnený dňa 11.12.2018 podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie a to uplynutie prekluzívnej lehoty, z ktorého dôvodu exekučný titul nie je možné vykonať. Po citovaní § 57 ods. 1 písm. f), § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 súd konštatoval, že nakoľko z dôvodu uplynutia času zaniklo právo oprávneného z exekučného titulu súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 5, Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 51,26 EUR podľa ust. § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, 2, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal povinného.
4. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie súdny exekútor a uviedol, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 04.07.2006 čo znamená, že lehota na vykonanie rozhodnutia mala uplynúť dňa 04.07.2009, teda až po nadobudnutí účinnosti zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom po 01.09.2008. Súdny exekútor poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.04.2013 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 6CoE/74/2018, z ktorých vyplýva, že exekučný titul ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.08.2008 a keďže novela cit. zákona vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z. žiadne prechodné ustanovenia neobsahuje, vypustením ods. 1 z ust. § 88 výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok sa stal časovo neobmedzený. Nedošlo tak k preklúzii pohľadávky oprávneného a neboli tak splnené podmienky pre zastavenie exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade išlo o rovnakú vec mal súdny exekútor za to, že zo strany súdu došlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré nekorešponduje s platnou právnou úpravou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
5. K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že v danom prípade uplynula prekluzívna lehota. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 04.07.2006. V zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008 bolo možné rozhodnutie vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie. S účinnosťou od 01.09.2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. k zmene právnej úpravy ustanovenia § 88 zák. o priestupkoch s tým, že prvý odsek bol vypustený bez toho, aby bolo v prechodných ustanoveniach upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty. V súlade so všeobecne uznávanou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy je potrebné vznik, zmenu a zánik práva posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť verejného ako i pre oblasť súkromného práva, avšak s určitými odchýlkami. Pre oblasť verejného práva platí, že ak sa právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje vo svojich prechodných ustanoveniach, alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Pokiaľ však bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možno vykonať posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Prekluzívna lehota tak v tomto prípade uplynula dňa 04.07.2009 a exekučný titul jej uplynutím stratil vlastnosť vykonateľnosti.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm. b) a c) CSP.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
8. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
11. Súdny exekútor podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie a jednak proti výroku o náhrade trov exekúcie.
12. Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), odvolanie proti tomuto výroku podal súdny exekútor, ktorý však v danom prípade nie je účastníkom konania. Týmito sú len oprávnený a povinný. Súdny exekútor je účastníkom konania len v tom prípade, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie.
13. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
14. Súdny exekútor však odvolaním napadol aj výrok o povinnosti povinného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
15. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom upraveným v zákone č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). S účinnosťou od 1. novembra 2013 pristúpil zákonodarca k radikálnej zmene úpravy prípustnosti opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, v zmysle ktorej Exekučný poriadok v znení, ktoré je potrebné na posudzovanú veci použiť (v znení účinnom do 31.03.2017) vylučuje prípustnosť akéhokoľvek opravného prostriedku proti tomuto druhu rozhodnutí exekučného súdu. Exekučný poriadok výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.
16. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
17. Zároveň odvolací súd pre úplnosť uvádza, že Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom ust. § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o náhrade trov exekúcie.
18. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
19. Vzhľadom na to, že súdny exekútor podal odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie, pričom na jeho podanie nebol oprávnený a zároveň proti výroku o náhrade trov exekúcie, proti ktorému odvolanie prípustné nie je, odvolací súd podľa § 386 písm. b) a c) CSP odvolanie súdneho exekútora odmietol.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože odvolateľ nemal v tomto konaní úspech a oprávnenému a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).