Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-55-2017.pdf
PDF · 128.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-20Csp/55/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX R., splnomocnený zástupca: Občianske združenie Pomoc a Ochrana Ľuďom, IČO: 51 563 193, so sídlom Trakovice 158, 919 33 Trakovice, proti žalovanému: HOME CREDIT Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 821 01 Piešťany, právny zástupca: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zmluve č. 6109006745 vo výške 106,68 eur a o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- eur, z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.022,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.022,92 eur odo dňa právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 33,08 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 02.10.2017 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia z úverových zmlúv č. XXXXXXXXX na sumu 379,17 eur poníženú o doplatok istiny, zo zmluvy č. XXXXXXXXXX sumu 272,49 eur = 106,68 eur, zo zmluvy č. XXXXXXXXXX na sumu 427,19 eur, zo zmluvy č. XXXXXXXXXX na sumu 1.022,92 eur, spolu vo výške 3.056,79 eur. Súčasne sa žalobkyňa domáhala od žalovaného primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.500,- eur za traumu spôsobenú hrubým nátlakom, ktorým pôsobil niekoľko rokov na žalobkyňu a jej rodinu. 2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa ako spotrebiteľ má právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu z úverovej zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Žalobkyňa, vzhľadom na finančnú tieseň uzatvorila so žalovaným spotrebiteľské zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2014, úver vo výške 1.400,- eur, č. XXXXXXXXXXX zo dňa 09.07.2013, úver vo výške 1.400,- eur a č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2012, úver vo výške 2.600,- eur. Žalobkyňa poukázala na to, že so žalovaným úverovú zmluvu nepripravovala po jednotlivých článkoch, zmluva bola vopred naformulovaná. Vzhľadom na akútny nedostatok finančných prostriedkov, bola žalobkyňa nútená riešiť vzniknutú situáciu. V dobrej vôli si žalobkyňa požičala od žalovaného finančné prostriedky, zmluvy sa však žalobkyni počas sťahovania stratili, pričom žalovaný odmietal žalobkyni vydať kópie zmlúv. Žalobkyňa uviedla, že zmluvy obsahujú značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná, pričom poukázala na Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a taktiež na viaceré rozhodnutia súdov. Žalovaný postupoval bez odbornej starostlivosti a v
rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že žalovaný porušil v zmluve neprijateľné zmluvné podmienky, predovšetkým zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, žalobkyňa poukázala na dohodu o zrážkach zo mzdy, poplatok za upomienku, pokutu za omeškanie splátky, rozhodcovskú doložku, odplatu, kde celková cena úveru, ktorú musí žalobkyňa ako spotrebiteľ zaplatiť je neprimeraná a považuje to za úžeru. K žalobe pripojila nasledovné listiny, ktoré žiadala vykonať ako dôkaz: Splátkový kalendár zmluvy č. XXXXXXXXXX, Splátkový kalendár zmluvy č. XXXXXXXXXX, Splátkový kalendár zmluvy č. XXXXXXXXXX, výpis zúčtovaných transakcií. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 08.02.2018, v ktorom uviedol, že žalobkyňa svojou argumentáciou v žalobe absolútne nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce podanú žalobu, nekonkretizovala, čím mal žalovaný ako veriteľ porušiť svoje zákonné povinnosti, z akého dôvodu považuje úverové zmluvy za neplatné, prípadne za bezúročné a bez poplatkov. Žalovaný ďalej uviedol, že žaloba vôbec neobsahuje úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a ani dôkazov. Poukázal na ustanovenie § 132 CSP ods. 3 v zmysle ktorého je žalobca povinný pripojiť k žalobe dôkazy, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. V každej jednotlivej úverovej zmluve je uvedená adresa klienta O. XXX/XX, XXX XX R., teda totožná ako žalobkyňa uvádza v žalobe. Tvrdenia žalobkyne o strate úverových zmlúv pri sťahovaní preto žalovaný považuje za účelové a nepravdivé a žalobný návrh považuje za nedôvodný, nakoľko žalobkyňa v žalobe nepreukázala, na základe akých skutočností majú byť jednotlivé úverové zmluvy vyhlásené za bezúročné a bez poplatkov. Úverové zmluvy boli uzatvorené z iniciatívy žalobkyne, žalovaný uzatvorenie zmlúv žalobkyni žiadnym spôsobom nevnucoval. Povinnosť tvrdenia možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu tvrdených skutočností žalobca vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Bolo by v rozpore s rovnosťou zbraní, rovnosti strán sporu nútiť druhu stranu, aby predkladala dôkazy na podporu tvrdení protistrany, teda dôkazy, ktoré sú výlučne v jej neprospech. Pokiaľ ide o finančné zadosťučinenie, základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojim konaním porušil súčasne - kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Ako vyplýva zo samotného pojmu inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Právo na finančné zadosťučinenie je závislé od úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi - spotrebiteľom, ktorému porušením práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa bola privodená určitá ujma. V danom prípade má žalovaný za to, že tieto skutočnosti neboli preukázané, keď žalobkyňa neuniesla dôkazne bremeno a súdu hodnoverným a presvedčivým spôsobom nepreukázala úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a ani že jej v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti vznikla určitá ujma. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.05.2018, v ktorom uviedla, že so žalovaným uzatvorila celkovo štyri úverové zmluvy. Na adrese trvalého pobytu sa žalobkyňa nezdržuje už niekoľko rokov a žije v obci I. A.. Obvinenia žalovaného z nepravdivých tvrdení a účelovosti považuje za absurdné. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ju žalovaný atakoval denne desiatkami telefonátov, sms správami, mailmi a vyvíjal neprimeraný hrubý nátlak na ňu a jej syna. Takéto správanie žalovaného, vytváranie enormného tlaku a stresu žalobkyňu dohnali na pokraj síl, do stavu zúfalstva. Od žalovaného žalobkyňa žiadala amortizačnú tabuľku alebo výpis o uhradených platbách, ale žalovaný jej tieto nebol ochotný poslať rovnako ako zmluvy. Ak sú všetky zmluvy v poriadku, ako to prezentuje žalovaný nemá dôvod neposkytnúť žalobkyni a súdu kópie zmlúv a výpis úhrad. So žalovaným sa žalobkyňa snažila vec riešiť niekoľko mesiacov mimosúdne, využila aj všetky dostupné prostriedky na získanie výpisov a kópií zmlúv avšak bezúspešne. Žalovaný si vo svojich tvrdeniach odporuje, keď tvrdí, že zmluvy sú v poriadku, na druhej strane nechce vydať ich kópie, ktoré by boli dôkazom pre protistranu na podporu tvrdení, ktoré by boli výlučne v jeho prospech. Tvrdenia žalovaného, že žiadny ich klient nevyjadril nesúhlas s podmienkami zmluvy, nenamietal ustanovenia zmluvy sa nezakladajú na pravde. Žalovaný je profesionál, spotrebiteľ je bežný človek bez znalosti práva, občianskeho zákonníka, väčšina aj bez vedomia ako ma zmluva vyzerať, čo musí obsahovať a naopak, čo nesmie obsahovať. Vyhlásenia, že spotrebiteľ chce len získať finančný prospech bez plnenia povinností je poburujúci, keď vezmeme do úvahy, že spotrebiteľ vráti dodávateľovi požičanú sumu aj s úrokmi, ale dodávateľovi to nestačilo a obchádzaním zákona, klamaním a zavádzaním spotrebiteľa končenú sumu navýšil spôsobom, ktorý možno považovať aj za úžeru spolu s účtovaním poplatkov za spracovanie všetkého, čo spotrebiteľ nikdy nevyužije a za ktoré nedostane protiplnenie je podľa neho v poriadku. 5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 17.01.2020, v ktorom uviedol, že žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by
odôvodňovali jeho názor o neplatnosti. Žalovaný rozporuje výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú si žalobkyňa v konaní uplatňuje a taktiež primerané finančné zadosťučinenie. Žalovaný odmieta akýkoľvek neprimeraný nátlak, ktorý mal na žalobkyňu vyvíjať, žalobkyňa ho ani žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalovaný naďalej zotrváva na názore, že žalobkyňa nepodložením úverových zmlúv neuniesla dôkazné bremeno nároku, ktorý v konaní žaluje. V danej veci nebolo potrebné preukázať iba to, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, ale vzhľadom na to, že žalobkyňa požadovala v spore o bezdôvodné obohatenie toto vydať, bolo jej povinnosťou preukázať i to, o akú sumu sa majetková sféra žalovaného na úkor žalobkyne zväčšila, teda či sa skutočný prospech žalovaného zvýšil o žalovanú sumu. V danej veci bolo povinnosťou žalobkyne predložiť zmluvu o úvere. Pokiaľ ani jedna zo strán písomnú zmluvu o úvere nepredložila, dôkazné bremeno tvrdenia zaťažovalo žalobkyňu a pokiaľ takýto listinný dôkaz žalobkyňou nebol súdu predložený, súd žalobu žalobkyne by mal zamietnuť. Pokiaľ žalobca tvrdí, že titulom pohľadávky z úverovej zmluvy plnil žalovanému sumou prevyšujúcou istinu, potom je jeho povinnosťou toto tvrdenie relevantne v konaní pred súdom preukázať (výpismi z účtu, poštovými peňažnými poukazmi, resp. inými dôkazmi, ktoré budú toto tvrdenie žalobcu preukazovať). Žalovaný, preto tvrdenie žalobkyne, ohľadom vzniku bezdôvodného obohatenia rozporuje aj vzhľadom na pomer vyčerpaných a uhradených finančných prostriedkov. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného by mohlo dôjsť len v prípade, ak právny dôvod plnenia žalobkyne nespočíval v hmotnom práve, teda v prípade, ak podľa hmotného práva takáto povinnosť plnenia žalobkyne neexistovala, pričom žalobkyňa podľa názoru žalovaného doposiaľ nepreukázala, kedy malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a v akom rozsahu. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a navyše tým znemožňuje žalovanému, aby v konaní zaujal voči žalobe náležitú procesnú obranu, nakoľko v podanej žalobe ani len skutkovo nevymedzila, akými plneniami sa mal žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť (nie to tieto plnenia preukázať). Uvedená skutočnosť má pritom zásadný význam pre obranu žalovaného v súvislosti s tým, že uvedenými plneniami bol uspokojovaný dlh žalobkyne, resp. napr. aj pri posudzovaní námietky premlčania. Žalobca je v konaní dominus litis, t. j. je jeho povinnosťou v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok vymedziť predmet konania, skutkovo svoju žalobu odôvodniť a na preukázanie týchto tvrdení predložiť dôkazy. Žalobkyňa však takýmto spôsobom nepostupovala a žaloba podľa názoru žalovaného ani nespĺňa náležitosti v zmysle CSP.
6. Počas pojednávania, ktoré sa konalo na tunajšom súdu dňa 08.06.2020 predstúpila splnomocnená zástupkyňa žalobkyne, ktorá predložila v 2 vyhotoveniach úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, potvrdenie o riadnom splácaní pôžičky zo dňa 08.06.2017, zmluva o hotovostnom úvere č. XXXXXXXXXX, splátkový kalendár zmluvy č. XXXXXXXXXX, splátkový kalendár zmluvy č. XXXXXXXXXX, splátkový kalendár zmluvy č. XXXXXXXXXX, zaúčtované transakcie. Súd konštatoval, že predložené boli dve zmluvy, avšak žalobkyňa sa domáha posúdenia štyroch zmlúv. Splnomocnená žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zmluve č. XXXXXXXXXX vo výške 106,68 eur. Žalobu zobrala späť aj v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- eur. Pokiaľ ide o zmluvu č. XXXXXXXXXX k dispozícii ju žalobkyňa nemá, ale je identická ako zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorá bola súdu predložená. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne k obsahu žaloby a vyjadrení v zmysle § 167 CSP uviedla a to konkrétne k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2012 - v zmluve je uvedená výška úveru 2.600,- eur so splátkou 67,71 eur počtom splátok 84, ročnou úrokovou sadzbou 24,06 % a RPMN 28,10 %. Celková cena úveru podľa zmluvy by mala byť 5.581,80 eur, ak však sa spočíta splátka 67,71 eur x 84 splátok = 5.687,64 eur, čiže o viac ako 100 eur ako je uvedené v zmluve. Žalobkyňa má za to, že celková cena úveru nie je uvedená správne. Rovnako ako výška úrokovej sadzby, nakoľko pri úroku 24,06 % by bola výška splátky 64,26 eur a celkovo by spotrebiteľ zaplatil 5.379,49 eur, rovnako nie je uvedená správne RPMN, ktorá by pri hodnotách uvedených v zmluve bola 28,66 %. Ďalej v tento zmluve absentuje adresa dodávateľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť sťažnosť. O riadnom platení splátok žalobkyňa krátkou cestou súdu predložila potvrdenie od žalovaného zo dňa 08.06.2017, rovnako chýba termín konečnej splatnosti úveru. K zmluve č. XXXXXXXXXX - pri úvere 1.400,- eur a úrokovej sadzbe 23,45 %, počtom splátok 84 (pod bodom 27 zmluvy), by bola výška splátky 39,83 eur a celková suma, ktorú má spotrebiteľ za úver zaplatiť by bola 2.389,77 eur, čo znamená, že v zmluve nie je uvedené správne výška splátky, úroková sadzba, aj celková cena úveru. Rovnako pri údajoch uvedených v zmluve by bola RPMN 25,86 %. Ako pri predošlej zmluve absentuje adresa dodávateľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto zmluva obsahuje aj revolvingový úver, ktorý bol začlenený do tejto zmluvy, nie je označené číslo zmluvy, nie je tam uvedené mesačná splátka. Žalobkyňa nevie, či tento úver čerpala. K zmluve č. XXXXXXXXXX - bola identická zo zmluvou č. XXXXXXXXXX, boli v rozmedzí len niekoľko týždňov, preto považujeme aj túto zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný si do zmlúv včlenil neprijateľné zmluvné podmienky ako je dohoda o zrážke
zo mzdy, rozhodcovská doložka, ktoré neboli uzatvorené individuálne. Účtoval si poplatok za úverový účet avšak tento náklad nezahrnul do celkového úveru ani do ročnej úrokovej sadzby a nezohľadnil ju ani v RPMN. Žalobkyňa má za to, že predmetné zmluvy sú na základe všetkých uvedených skutočností bezúročné a bez poplatkov a žiada, aby súd žalobe vyhovel tak ako bola upravená na pojednávaní. K trovám uviedla, že si náhradu trov konania neuplatňuje.
7. Podaním zo dňa 11.09.2020 sa žalovaný vyjadril k zápisnici z pojednávania, ktoré sa konalo dňa 08.06.2020 spolu s dôkazmi predloženými žalobkyňou. S čiastočným späťvzatím žaloby žalovaný vyjadril súhlas. K úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX uviedol, že pokiaľ ide o sporné uvedenie celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2012 na základe ktorého žalobkyňa automaticky vyhodnotila aj RPMN za uvedenú nesprávne v neprospech spotrebiteľa, žalovaný poukázal na ustanovenia zákona o spotrebiteľoch a to konkrétne na § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenie § 2 písm. g). V samotnej úverovej zmluve je poistenie upravené v časti poistenia výdavkov (dobrovoľné). Klient je pri uzatváraní úverovej zmluvy dopytovaný okrem požadovanej výšky úveru a výšky splátok aj ohľadne možnosti uzatvorenia poistného a je len na slobodnom rozhodnutí samotného klienta, či sa pre poistenie rozhodne alebo nie. V uvedenom prípade si klient poistenie, ktoré bolo spoplatnené sumou 1,26 eur zvolil. S tým súvisí nevyhnutnosť pri prepočte celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom odpočítať od sumy 5.687,64 eur (84 x 67,71 eur) úhradu poistného (84 x 1,26 eur) a výsledkom je suma uvedená v úverovej zmluve č XXXXXXXXXX ako celková čiastka splatná spotrebiteľom 5.687, 64 eur - 105,84 eur, čo sa rovná sume 5.581,80 eur. K výške úrokovej sadzby a hodnoty RPMN žalovaný uviedol, že žiadnym spôsobom, ani iným výpočtom žalobkyňa nepodložila správnosť napádaných náležitostí. Ide o výlučne subjektívny názor osoby, ktorá nepreukázala odborné vzdelanie na vyhodnocovanie spochybnených náležitostí. K adrese dodávateľa, žalovaný uviedol, že uvedená náležitosť sa v zákone č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy vôbec nenachádzal. Nakoľko teda zmluva obsahuje všetky náležitosti, nie je možné určiť, že je bez poplatkov a úrokov a žiada, aby súd žalobu zamietol. K úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX žalovaný uviedol, že v prípade tejto úverovej zmluvy bola dojednaná výška mesačnej splátky 34,21 eur mesačne s dĺžkou trvania zmluvného vzťahu 84 mesiacov. Celková čiastka splatná spotrebiteľom v zmysle úverovej zmluvy je uvedená vo výške 2.873,64 eur. Žalovanému nie je z vyjadrenia žalobkyne zrejmé, čo vlastne napadá a spochybňuje. V prípade tejto úverovej zmluvy je nevyhnutné uviesť, že žalobca čerpal úver vo výške 1.400,-- eur, doposiaľ v splátkach uhradil sumu nedosahujúcu ani poskytnutú istinu vo výške 1.127,51 eur, pričom uhradil naposledy splátku dňa 11.07.2017. Adresa dodávateľa je opäť náležitosťou v zákone neupravenou, preto žalovaný rozporuje tvrdenia žalobkyne v celom rozsahu. Žiadna ďalšia žalovaná zmluva nebola do konania predložená, preto žalovaný zotrváva na svojom doterajšom stanovisku ohľadne neunesenia dôkazného bremena. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný nepovažuje žalobu za dôvodnú, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú a priznal žalovanému náhradu trov konania.
8. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Splnomocnená žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zmluve č. XXXXXXXXXX vo výške 106,68 eur. Žalobu zobrala späť aj v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- eur. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. Súd konanie v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zmluve č. XXXXXXXXXX vo výške 106,68 eur a o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- eur, zastavil (výrok I).
12. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, ako aj s obsahom celého súdneho spisu, súd zistil tento stav veci:
13. Z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2012 súd zistil, že ju uzatvorila žalobkyňa so žalovaným, pričom jednalo sa o poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 2.600,- eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 5.581,80 eur, s mesačnou splátkou 67,71 eur, počet splátok 84, ročnou úrokovou sadzbou 24,06 eur, RPMN od 28,1 % do 29,1 % (s poznámkou: presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru.), priemernou hodnotou RPMN 19,08 %, poplatkom za vedenie účtu 1,99 eur, spôsobom úhrady bankovým prevodom, lehotou splatnosťou 84 mesiacov.
14. Zo zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2014 súd zistil, že bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorého predmetom bol revolvingový úver, výška úverového rámca 500,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 26,28 %, mesačnou úrokovou sadzbou 2,19 %, výškou mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky, RPMN 38,81 %, priemernou hodnotou RPMN 24,36 %, celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 590,73 eur, termínom splatnosti 20. deň v mesiaci.
15. Zo splátkového kalendára k zmluve č. XXXXXXXXXX vyplynulo, že splátky boli vo výške 34,21 eur, pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu vo výške 1.127,51 eur, výška úveru bola vo výške 1.400,- eur.
16. Zo splátkového kalendára k zmluve č. XXXXXXXXXX vyplynulo, že splátky boli vo výške 67,71 eur, pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu vo výške 3.646,46 eur, výška úveru bola vo výške 2.600,- eur.
17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), účinného v čase uzatvorenia Zmluvy č. XXXXXXXXXX, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia Zmluvy č. 4208105846 (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
23. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
25. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
26. Podľa § 13 ods. 1 a 2 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo v platbách, ktoré realizovala v prospech žalovaného na základe nasledovných zmlúv: zmluva č. XXXXXXXXXX, na poklade ktorej jej mal byť poskytnutý úver vo výške 1.010,- eur, pričom uviedla, že titulom úveru zaplatila žalobcovi sumu vo výške 1.389,17 eur. Keďže žalobkyňa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, suma, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného činí 379,17 eur. Z tejto sumy žalobkyňa odpočítala sumu vo výške 272,49 eur, ktorá predstavuje istinu, ktorú má ešte doplatiť titulom úveru - zmluva č. XXXXXXXXXX, teda domáhala sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 106,68 eur. V tejto časti zobrala žalobkyňa žalobu späť a súd konanie zastavil (výrok I). Je teda zrejmé, že vo vzťahu k zmluve č. XXXXXXXXXX sa žalobkyňa nedomáhala vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko konštatovala že má ešte doplatiť časť istiny vo výške 272,49 eur.
30. Predmetnom dokazovania teda ostala zmluva č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť žalobkyni poskytnutý úver vo výške 2.600,- eur a zmluva č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.400,- eur.
31. Žalobkyňa pôvodne k žalobe nepriložila žiadnu z uvedených úverových zmlúv. Neskôr predložila kópiu zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú súd preskúmal hľadiska obligatórnych náležitostí podľa ZoSÚ a dospel k záveru, že v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ - údaj o RPMN. Podľa
názoru súdu vyjadrenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorá je pre dôležitá pre posúdenie miery zaťaženia spotrebiteľa nákladmi, ktoré bude musieť zaplatiť po poskytnutí úveru, je podstatnou náležitosťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V bode 40 predmetnej zmluvy sa uvádza RPMN od 28,1 % do 29,1 % (s poznámkou: presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru.) Je zrejmé, že všetky údaje platné v čase uzavretia zmluvy, ktoré sú súčasne potrebné pre výpočet RPMN boli žalovanému ako dodávateľovi známe v deň uzavretia zmluvy a nič mu nebránilo riadne výšku RPMN do zmluvy uviesť. Navyše, žalovaný nepreukazoval ani tú skutočnosť, že by dodatočne žalobkyni výšku RPMN oznámil. Po vykonaní kontroly výpočtu RPMN po zadaní vstupných údajov na kalkulačke RPMN dostupnej na fininfo.sk, a to výška úveru 2.600,- eur, výška splátky 67,71 eur, počet splátok 84 a dátum poskytnutia úveru 24.08.2012, je výsledná RPMN 29,25%, čo je vyššia RPMN ako je uvedená v zmluve, resp. jej horná hranica (29,1%), a to v neprospech spotrebiteľa.
32. Absenciou uvedenej náležitosti, resp. jej nesprávnym uvedením v neprospech spotrebiteľa, súd hodnotí úver ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 2.600,- eur, pričom zo splátkového kalendára k zmluve č. XXXXXXXXXX mal súd za preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu vo výške 3.646,46 eur. Rozdiel medzi istinou a uhradenou čiastkou činí 1.046,46 eur, avšak žalobkyňa si uplatnila len sumu vo výške 1.022,92 eur, preto súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 1.022,92 eur. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento si žalobkyňa uplatnila odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci samej, čo súd považoval za dôvodné, keďže žalovaný je po doručení žaloby preukázateľne v omeškaní a priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.022,92 eur odo dňa právoplatnosti rozsudku do zaplatenia (výrok II).
33. Pokiaľ ide o argument žalobkyne, že absentuje adresa dodávateľa, s uvedeným sa súd stotožniť nemohol. Podľa § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ, zmluva musí obsahovať aj adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Podľa názoru súdu, uvedená náležitosť sa týka len takých spotrebiteľských úverov, ktorými spotrebiteľ čerpá úver na kúpu tovaru, čo opodstatňuje uvedenie adresy predávajúceho, pričom tento subjekt nemusí byť totožný so subjektom, ktorý poskytuje úver.
34. Pokiaľ ide o zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou mal byť žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.400,- eur, žalobkyňa takúto zmluvu súdu nepredložila, súd preto nemohol predmetnú zmluvu ani preskúmať. Žalobkyňa žiadala, aby žalovaný zmluvu predložil súdu, s čím žalovaný nesúhlasil, nakoľko mal za to, že nemôže byť nútený predkladať dôkazy, ktoré by mohli hodnotené v jeho neprospech. Hoci v zmysle § 290 a nasl. CSP sú spotrebiteľské spory zaradené medzi spory s ochranou slabšej strany, to podľa súdu automaticky neznamená, že spotrebiteľ ako žalobca nemá povinnosť predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
35. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
36. Uvedená zvýšená ochrana strany sporu sa prejavuje zákonnými ustanoveniami, ktoré ukladajú súdu procesne postupovať tak, aby nerovnovážne postavenie strany sporu - spotrebiteľa, bolo vyvážené (napr. podľa § 294 CSP - zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ). Neznamená to však nahrádzanie úlohy žalobcu uniesť dôkazné bremeno a v spore nielen tvrdiť ale aj preukazovať svoje tvrdenia, tzn. uplatňovať riadne prostriedky procesného útoku. Tvrdenie žalobkyne, že zmluva č. XXXXXXXXXX bola identická so zmluvou č. XXXXXXXXXX, lebo boli uzavreté v rozmedzí len niekoľko týždňov, súd akceptovať nemohol a nemohol mať za preukázaný obsah zmluvy č. XXXXXXXXXX. V tejto časti súd žalobu zamietol. (výrok III)
37. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne, ktorým sa domáhala finančného zadosťučinenia vo výške 1.500,- eur za traumu spôsobenú hrubým nátlakom, ktorým žalovaný pôsobil niekoľko rokov na žalobkyňu a jej rodinu, po čiastočnom späťvzatí žaloby išlo o čiastku 500,- eur. Jediné odôvodnenie, ktoré žalobkyňa v tomto smere poskytla súdu bola zmienená trauma spôsobená hrubým nátlakom. Súd preto vychádzal z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žalobkyňa si uplatňuje nárok podľa § 13 ods. 2 OZ a nie podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, lebo žalobkyňa finančné zadosťučinenie odôvodnila psychickou traumou, nie porušením povinností žalovaného vyplývajúcich mu zo zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na úspešné uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu je potrebné preukázať, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, čo sa nestalo. Žalobkyňa okrem vyššie uvedeného strohého odôvodnenia súdu nepredložila žiadne dôkazy a vykonanie žiadnych iných dôkazov ani nenavrhla. Vznik psychickej traumy tak ostal v rovine jej tvrdení, preto súd žalobu zamietol aj v tejto časti (výrok III).
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 40. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
41. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 3.056,79 eur, žalobu vzala späť v časti 1.106,68 eur bez udania dôvodu, z procesného hľadiska platí, že zavinila čiastočné zastavenie konania. V časti o zaplatenie sumy vo výške 1.022,92 eur bola žalobkyňa úspešná, jej hrubý úspech v konaní predstavuje 33,46 % a úspech žalovaného 66,54%. Pomerom uvedeného má žalovaný právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 33,08%. (výrok IV) 42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).