Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/30/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci navrhovateľa Nadácia Intendam sídlo Pražská 11, 811 04 Bratislava registrovaná na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky dňa 18.7.2001 pod číslom 203 NA - 96/621, IČO: 36069787 zastúpená spoločnosťou De minimis, s. r. o. so díslom Mateja Bela 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36868949 proti žalovanej: Y. V., Q. X, XXX XX S., zastúpená advokátskou kanceláriou Mgr. Radovan Spišák, advokát so sídlom Petzvalova 5, 040 11 Košice o zaplatenia 15 323,21 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13 132,41 eur spolu so zmluvnou pokutou 0,05% denne zo sumy 2 097,49 eur odo dňa 25.11.2005 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 2 097,49 eur odo dňa 25.2.2006 do zaplatenie 0,05% denne zo sumy 2 190,72 eur odo dňa 24.5.2006 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 58,14 eur odo dňa 5.7.2006 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 2 190,92 eur odo dňa 16.9.2006 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 26,15 eur odo dňa 20.9.2006 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 60,26 eur odo dňa 18.11.2006 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 2 190,82 eur odo dňa 24.11.2006 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 2 190,72 eur odo dňa 24.2.2007 do zaplatenia a to aj s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 2 097,47 eur odo dňa 25.11.2005 do zaplatenia, 6%-ný ročný úrok zo sumy 2 097,49 eur odo dňa 25.2.2006 do zaplatenia, 7%-ný ročný úrok zo sumy 2 190,72 eur odo dňa 24.5.2006 do zaplatenia, 8%-ný ročný úrok zo sumy 58,14 eur odo dňa 25.7.2006 do zaplatenia, 9%-ný ročný úrok zo sumy 2 190,72 eur odo dňa 16.9.2006 do zaplatenia, 9%-ný úrok ročne zo sumy 56,15 eur odo dňa 20.9.206 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 60,26 eur odo dňa 18.11.2006 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 2 190,72 eur odo dňa 24.11.2006 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 2 190 eur odo dňa 24.2.2007 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Konanie v časti presahujúcej sumu 13 132 eur zastavuje z dôvodu späťvzatia.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 00% a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 3.8.2007 domáhal, aby mu žalovaná uhradila sumu 461 627 Sk čo je 15 323,21 eur. Dňa 27.11.2007 tunajší súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 461 627 Sk s príslušenstvom. Dňa 4.2.2008 odporkyňa doručila tunajšiemu súdu odpor voči danému platobnému rozkazu zo dňa 27.11.2007. Žalobkyňa vo svojom odpore uviedla, že žalovanú pohľadávku neuznáva , kde zároveň uviedla, že podľa jej evidencie navrhovateľovi čiastočne jeho žalovanú pohľadávku uhradila a zároveň uviedla, že navrhovateľ sa na nej domáha ja úhrady nájomného vo výške a za dobu, ktoré mu neprislúcha, keďže odporkyňa od mesiaca

november 2005 s jeho súhlasom neužívala celý predmet nájmu pričom ešte dňa 1.4.2007 uvedené nebytové priestory vypratala. Zároveň uviedla, že žalobca nezohľadnil skutočnosť, že odporkyňa svojimi investíciami zhodnotila jeho nebytové priestory a preto si proti navrhovateľovi uplatňuje na započítanie svoju pohľadávku z titulu vynaložení z investícii v sume 70 000 Sk v rámci svojej obrany proti návrhu. Ďalej uviedla, že má za to, že zmluva o prenájme nebytových priestorov číslo 32/ 00215 zo dňa 24.5.2005 trpí vadami spôsobujúcimi jej neplatnosť a to pre nesúlad medzi stavebným určením prenajatých nebytových priestorov a medzi účelom nájmu tak, ako je dohodnutý v nájomnej zmluve. Namietala zároveň aj vysokú zmluvnú pokutu v sume cca 700 000 Sk a preto navrhla, aby súd vec posúdil aj podľa ustanovenia a) . Dňa 28.3.2008 právny zástupca žalobcu doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k odporu v ktorom zároveň žalobu v časti zobral späť a to za nájomné a služby súvisiace s nájomným za tretí kvartál 2007 vo výške 65 997,50 Sk, čo je 2 190,72 eur, z toho dôvodu súd v tejto časti konanie zastavila to v časti presahujúcej sumu 13 132,41 eur. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že zmluvou o prenájme nebytových priestorov číslo 32/00215 o dňa 26.5.2005 prenajal v tom čase s názvom Nadácia mládeže Slovenska žalovanej v článku 1 nájomnej zmluvy špecifikované skladové priestory v budove so súpisným číslom 177 na ulici Slovenskej jednoty číslo 10 v Košiciach v katastrálnom území Košice Letná. V článku 4 nájomnej zmluvy si účastníci konania dohodli nájomné 1 000 Sk za meter2 na rok čo predstavovalo celkový ročný nájom 181 000Sk bez DPH splatný štvrťročne vopred v sume 45 250 Sk bez DPH oproti žalobcom v zaslanej faktúre v tomto článku zmluvy sa účastníci dohodli aj na platení prevádzkových nákladov za služby spojené s nájmom nehnuteľností paušálne na 1 meter štvorcový podľa aktuálneho cenníka žalobcu, ktorý tvoril prílohu k nájomnej zmluve. Žalobca fakturoval žalovanej nájomné a platby za služby spojené s nájom okrem iného nasledovnými faktúrami číslo OF405284 splatnou dňa 24.11.2005 vo výške 63 189 Sk, faktúrou číslo 605033 splatnou 24.2.2006 vo výške 63 189 Sk, faktúrou OF 60050045 splatnou 23.5.2006 vo výške 65 997,50 Sk, faktúrou číslo OF 605204 splatnou dňa 24.7.2006 vo výške 1 751,50 Sk, faktúrou OF 6055244 splatnou dňa 15.9.2006 vo výške 65 997,50 Sk, faktúrou číslo OF 605260 splatnou dňa 19.9.2006 vo výške 1691,50 Sk, faktúrou OF 605273 splatnou dňa 17.10.2006 vo výške 1 818,50 Sk, faktúrou číslo OF 605332 splatnou dňa 23.11.2006 vo výše 65 997,50 Sk, faktúrou OF 705048 splatnou dňa 23.2.2007 vo výške 65 997,50 Sk a faktúrou číslo OF 705122 splatnou dňa 8.6.2007 vo výške 65 997 Sk.

2. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná neuhradila v lehote splatnosti ani jednu z uvedených faktúr . Do dňa podania žaloby žalovanej na nájomnom a úhrady za služby spojené s nájmom vnikol dlh spolu 461 627 Sk. Žalobca si zároveň touto žalobou uplatnil aj dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,3% denne z dlžnej sumy ako aj úrok z omeškania podľa platnej diskontnej sadzby od 6 do 9,5% ročne. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov tohto konania. Nakoľko žalobkyňa požiadala súd o oslobodenie od súdnych poplatkov a to z dôvodu, že v súčasnosti má pozastavenú podnikateľskú činnosť. Súd tejto žiadosti vyhovel a žalobkyňu oslobodil od platenia súdnych poplatkov.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 28.3.2008 uviedol, že tvrdenia žalovanej prezentované v odpore považuje za účelové a ničím nepodložené. Poukázal zároveň na to, že žalovaná písomne dňa 5.4.2007 uznala svoj dlh, čo do dôvodu a výšky k aprílu 2007 v sume 341 132 Sk a to v návrhu dohody o skončení zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 26.5.2005. Nakoľko k podpisu uvedenej dohody zo strany žalobcu nedošlo, za písomnosť zakladajúcu ukončenie platnosti nájomnej zmluvy pri použití ustanovenia a) ods. 1 možno považovať list žalovanej a výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 20.4.2007, ktorú možno považovať za výpoveď nájomnej zmluvy podľa článku 3 ods. 2 písm. b) nájomnej zmluvy. V žiadnom prípade nie za výpoveď dohodou k 5.4.2007 ako sa žalovaná mylne domnievala. Výpovedná lehota v zmysle článku 3 ods. 4 uvedenej zmluvy bola dva mesiace a začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po jej doručení t. j. ku skončeniu nájomného vzťahu mohlo dôjsť najskôr 30.6.2007. Žalovaná si ku dňu podania tohto vyjadrenia žalobcu nesplnila svoju povinnosť riadne a protokolárne odovzdať prenajaté priestory. Napriek tomu žalobca akceptuje ukončenie nájomného vzťahu k 30.6.2007 a z uvedeného dôvodu zobral žalobu v časti pohľadávky za tretí kvartál 2007 t. j. faktúru číslo OF 70050022 vo výške 65 997,50 Sk späť.

4. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že neeviduje žiadnu ani čiastočnú úhradu niektorej z faktúr špecifikovaných v žalobe. Žalovaná sa v odpore odvoláva na doklady o úhrade, ktoré však nepredložila a teda má za to, že jej tvrdenie o čiastočnej úhrade pohľadávky sa nezakladá na pravde.

5. Ďalej žalobca uviedol, že čo sa týka obrany proti návrhu tak aj túto považuje za čisto účelovú, nakoľko žalovaná si nikdy od navrhovateľa neuplatnila žiadne zhodnotenie nehnuteľnosti a ani o takomto

zhodnotení a investíciách v sume 70 000 Sk nemá žalobca vedomosť. S týmto tvrdením sa súd stotožnil, nakoľko v spíse sa nenachádza žiadny doklad čo i len o čiastočnej úhrade nájomného.

6. Čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty žalobca postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, čo jasne vyplýva zo žaloby, kde žalobca citoval príslušné právne ustanovenia a výšku zmluvnej pokuty si zmluvné strany písomne dohodli a žalovaná s ňou bola uzrozumená, napriek uvedenému si neplnila svoje splatné záväzky. Záverom uviedol, že žalovaná za každú cenu sa snaží vyhnúť svojej povinnosti zaplatiť za poskytované služby.

7. V rámci dokazovania sa súd v prvom rade oboznámil s výpisom z listu vlastníctva číslo XXXX . pre katastrálne územie Letná obec Košice - Staré mesto okres Košice I, z ktorého zistil, že žalobca v čase podpisovania nájomnej zmluvy bol vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na tomto liste vlastníctva ako dom stojaci na parcele číslo XXXX/XX súpisného čísla XXXX,. ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy číslo V-1655/01 pod položkou výkazu zmien 436/01 a to v celosti.

8. Na pojednávaní konanom dňa 29.9.2014 právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi uviedol že v celom rozsahu zotrváva na podanom návrhu a má za to, že žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila jednak uzavretú zmluvu ani nevrátila doručené faktúry a teda má za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu oprávnený. Ďalej uviedol, že touto žalobou si uplatňujú iba tie nároky, ktoré vyplývajú priamo zo zmluvy.

9. Právny zástupca žalovanej vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca vo svojej žalobe žaluje jednak telefónnu prípojku, teda hovorné ako aj internetovú prípojku teda poplatok za užívanie internetu. Ďalej uviedol, že žalovanej neboli poskytnuté telefonické ani internetové pripojenia nakoľko ona mala uzavretú zmluvu so spoločnosťou ANTIK Košice, ako aj internetové pripojenie a telefonickú prípojku mala od Slovenských telekomunikácii. S týmito dodávateľmi mala riadne uzavreté zmluvy a nepoužívala žiadne iné služby od iných dodávateľov a z toho dôvodu namietala dôvodnosť týchto faktúr. Ďalej vo svojej výpovedi žalovaná uviedla, že prenajímateľ, teda žalobca jej poskytol do prenájmu priestory klasifikované ako skladové priestory a má za to, že tieto priestory boli v rozpore so zákonom, nakoľko tieto priestory mali byť nájomcovi poskytnuté v spôsobilom stave na obvyklé užívanie. Podľa jej názoru boli tieto priestory v dosť dezolátnom stave, zdevastované a jednalo sa o priestory fakticky od ich vzniku až do prenájmu vôbec nezrekonštruované v pôvodnom stave a teda žalovaná si ich musela svojimi finančnými prostriedkami zrekonštruovať na vlastné náklady, čo bolo aj dohodnuté s prenajímateľom.

10. Právny zástupca žalovanej uviedol, že všetky rekonštrukčné práce v predmetnom predmete nájmu boli vykonané na základe súhlasu samotného prenajímateľa, na čo právny zástupca žalobcu uviedol, že žiadny súhlas na tieto rekonštrukčné práce nebol daný a zároveň poukázal tiež na zmluvu o prenájme nebytových priestorov zo dňa 26.5.2005 a to konkrétne na článok 5 ods. 10, na základe ktorého nájomca môže vykonať v prenajatom objekte stavebné úpravy len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa podľa vopred predloženej a schválenej dokumentácie a na vlastné náklady, ktoré nebude v prípade ukončenia prenájmu žiadať od prenajímateľa. Právny zástupca žalovanej však jednoznačne si stál za svojím tvrdením, že uvedené rekonštrukcie práce boli vykonané so súhlasom prenajímateľa, lebo je si ťažko predstaviť, že by takýto rozsah rekonštrukčných prác bol vykonaný bez súhlasu prenajímateľa a preto navrhol v tomto konaní vypočuť ako svedka správcu tejto budov pána Emila Kozla z adresy Idánska 6 Košice. Vypočutie tohto navrhovaného svedka žiadal z tohto dôvodu, aby bolo potvrdené, že s jeho súhlasom boli vykonané všetky rekonštrukčné práce. 11. Ďalej poukázal aj na tú skutočnosť, že v skutočnosti došlo k zmene užívania časti prenajatých priestorov a využíval sa iba priestor, ktorý je uvedený v časti 3 nájomnej zmluvy. Tieto priestory žalovaná užívala od 11. mesiaca roku 2005 a do ostatných priestorov sa nasťahoval samotný správca tejto budovy. Opätovne uviedol, že predložené náklady, ktoré investoval do tejto prenajatej budovy si uplatňuje žalovaná ako obranu. Ďalej poukázal na to, že fakturované čiastky sú v rozpore s tým, čo je uvedené v nájomnej zmluve, v ktorej je uvedené 181 metrov štvorcových avšak fakturované bolo iba 118 metrov štvorcových a správne malo byť iba 82 metrov štvorcových.

12. Právny zástupca žalovanej ďalej uviedol, že čo sa týka samotnej výšky fakturovanej sumy tak aj tieto faktúry nie sú v správnej výške a to jednak kvôli výmere a jednak aj kvôli cene, a že malo to byť fakturované podľa cenníka uvedeného v zmluve avšak v skutočnosti boli fakturované podľa cenníka, ktorý je založený v spise na čísle listu 134 a cenník mal byť platný od 1.1.2006, čiže za žalované

obdobie za jeden meter štvorcový mala byť fakturovaná suma 385 Sk za meter štvorcový avšak po prepočte vychádza úplne vyššia suma. Ďalej uviedol, že v objekte nebola dodávaná voda ani teplo a bola dodávaná iba elektrická energia, a že tieto energie boli do objektu dodávané zariadením, ktoré si zabezpečila sama žalovaná.

13. Súd v rámci dokazovania sa oboznámil so zmluvou o prenájme nebytových priestorov číslo 32/00215 zo dňa 20.5.2005, ktorú za žalobu mal podpísať štatutárny orgán a to riaditeľ Mgr. Rastislav Dikant a za nájomcu je podpísaná žalovaná Renáta Pavljuková a jej podpis je opatrený aj pečiatkou. Z tejto zmluvy súd zistil, že predmetom zmluvy je prenájom nebytových priestorov na ulici Slovenskej jednoty číslo 10 Košice nachádzajúcej sa na parcelnom čísle 3093/19 katastrálne územie Košice Letná číslo 1777 zapísané na liste vlastníctva číslo 5394. Na základe tejto zmluvy prenajímateľ teda v danom prípade žalobca prenechal žalovanej ako nájomcovi do nájmu nebytové priestory v celkovej výmere 181 metrov štvorcových a to skladové priestory na prízemí číslo 2 o výmere 63 metrov štvorcových, miestnosť - skladové priestory na prízemí číslo 3 o výmere 82 metrov štvorcových a miestnosť - skladové priestory číslo 4 o výmere 36 metrov štvorcových teda spolu 181 metrov štvorcových.

14. Zmluva o prenájme bola uzavretá v zmysle zákona číslo a a nasl. . Súd predmetný spor posudzoval ako občianskoprávny spor.

15. V prvom rade sa súd zaoberal namietanou neplatnosťou zmluvy o nájme. Za tým účelom si zabezpečil stavebné a kolaudačné rozhodnutia. Z uvedených rozhodnutí zistil, že sa jedná o povolenie stavby ako prevádzkovej budovy a taktiež kolaudačné rozhodnutie bolo vydané a skolaudovaná budova ako prevádzková a teda bola posudzovaná ako celok a to znamená, že súčasťou prevádzkovej budovy sú aj skladové priestory a preto ju treba posudzovať ako celok.

16. Súd poukazuje aj na to, že žalovaná bola z technickým stavom a vybavením prenajímaných priestorov oboznámená pred uzavretím zmluvy, čo ani žalovaná nepopiera a rátala stým, že tieto priestory bude musieť prispôsobovať svojím podmienkam, čo zároveň potvrdil aj svedok manžel žalovanej na pojednávaní, keď uviedol, že správca budovy pán Kozel mal vedomosť o tom, že priestory budú rekonštruovať a bez rekonštrukcie by tam nemohli prevádzkovať soľnú jaskyňu.

17. Na priamu otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo prenajímali a uzavreli predmetnú nájomnú zmluvu odpovedal, že už vtedy plánovali rekonštrukciu. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy žiadnym spôsobom nenamietala technický stav prenajatých priestorov ani neuviedla, že prenajímané priestory jej nejakým spôsobom nevyhovujú a nakoľko bola oboznámená so zmluvou o prenájme nebytových priestorov mala vedomosť o tom, že prenajíma skladové priestory a zmluvu podpísala.

18. Taktiež je potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že žalovaná počas užívania žiadnym spôsobom nespochybňovala platnosť zmluvy a tú začala namietať až potom, čo ukončila nájom avšak nie z dôvodu ich nevyhovujúcich priestorov alebo technického stavu ,avšak, ako aj sama uviedla, z dôvodu ekonomického. Teda súd zmluvu vyhodnotil ako platnú a teda v danom prípade sa jedná o úhradu nájomného a poplatkov za služby spojené s užívaním a nie ako bezdôvodné obohatenie.

19. Podľa ust. Zákona číslo prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.

20. Podľa ods. 2 nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

21. Tak ako bolo už vyššie uvedené predmetná budova bola skolaudovaná ako prevádzková budova. Zo zmluvy o prenájme nebytových priestorov z čl. II účel nájmu súd zistil, že prenajímateľ dáva nebytové priestory do nájmu nájomcovi na nasledovný účel „v zmysle výpisu z registrácie“ to znamená, že na využitie prenajatých priestorov ako soľná jaskyňa.

22. Podľa ods. 2 II - účel nájmu prenajímateľ prehlásil, že predmet nájmu je oprávnený prenajímať na dohodnutý účel. Výpis z obchodného registra respektíve zo živnostenského registra nájomcu tvorí prílohu tejto zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na obdobie piatich rokov.

23. Podľa ods. 4 Zákona číslo ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3 je neplatná.

24. Súd po oboznámení sa so znením celej zmluvy o prenájme nebytových priestorov a zistil, že táto obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje § 3 citovaného zákona.

25. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, ak nie je dohodnuté inak prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie. V tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

26. Tak ako to bolo vyššie uvedené žalovaná podpisom zmluvy jednoznačne potvrdila tú skutočnosť, že prenajímaný priestor je spôsobilý na dohovorené alebo obvyklé užívanie, nakoľko už v tom čase rátala s tým, že tento priestor bude rekonštruovať podľa svojich predstáv.

27. Podľa Zákona číslo ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom určí sa dohodou. Zo zmluvy o prenájme nebytových priestorov článok IV. - nájomné, nájomné za predmet nájmu bolo stanovené dohodou zmluvných strán na sumu vo výške 181 000 Sk za rok bez DPH pričom sa účastníci zmluvy dohodli, že nájomca je povinný uhrádzať nájomné štvrťročne vopred vo výške 45 250 Sk bez DPH oproti prenajímateľom zaslanej faktúre v deň jej splatnosti.

28. Ako súd z vykonaného dokazovania zistil žalovaná si túto svoju povinnosť nesplnila ani v jednom prípade pričom výška nájomného bola stanovená vo výške 1 000 Sk za jeden m2 ročne. Čo sa týka namietanej výmery, ktorú žalovaná namieta ja potrebné uviesť, že síce v zmluve je uvedených 181 metrov štvorcových avšak ako v priebehu dokazovania bolo zistené žalovaná časť prenajatých priestorov vrátila a to skladový priestor číslo 2 o výmere 63 metrov štvorcových, čo potvrdil aj manžel žalovanej a svedok pán Kozel a žalobca žalovanej fakturoval nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním iba za 118 metrov štvorcových a v spise sa nenachádza žiadna faktúra, ktorou by žalobca fakturoval žalovanej nájomné a poplatky za služby za 181 m2.

29. Zo zmluvy o prenájme z článku V. bod 10 súd zistil, že nájomca môže vykonávať v prenajatom objekte stavebné úpravy len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa podľa vopred predloženej a schválenej dokumentácie a na vlastné náklady, ktoré nebude v prípade ukončenia prenájmu žiadať od prenajímateľa nakoľko žalobca namietal, že k písomnému súhlasu z jeho strany nedošlo.

30. Súd námietku žalovanej, čo sa týka výmery, užívanej plochy vyhodnotil ako nedôvodnú a to z toho dôvodu, že po oboznámení sa so všetkými faktúrami, jednak za nájomné a jednak za služby spojené s užívaním, boli fakturované iba na výmeru 118 m2. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že na rekonštrukciu nedal súhlas, s týmto tvrdením sa súd nestotožnil, nakoľko v rámci dokazovania súd vypočul aj svedka pána S., ktorý v predmetnej nehnuteľnosti vykonával správcu. Na pojednávaní uviedol, že žalovaná došla za ním s nejakým jednoduchým projektom, kde bolo uvedené, že v jednej časti bude prevádzkovať soľnú jaskyňu a teda súd tieto skutočnosti vyhodnotil, že žalovaná tieto práce nevykonávala bez súhlasu prenajímateľa, lebo v opačnom prípade jej by to nebolo umožnené. Na otázku súdu, či tam bola vykonaná rekonštrukcia, svedok odpovedal, že čo sa týka rekonštrukcie, tak tam nemohla byť v žiadnom prípade vykonaná. Jednalo sa o iba o úpravu priestoru pre prevádzku soľnej jaskyne. Ďalej odpovedal aj na otázku, či dohadoval nejakú kompenzáciu so žalovanou za prevádzane práce, uviedol, že kompenzácia v žiadnom prípade dohodnutá nebola a všetko mala vykonať na vlastné náklady a po skončení nájmu mala uvedené priestory dať do pôvodného stavu. Žalovaná taktiež nikdy netvrdila, že by malo dôjsť k nejakej kompenzácií za prevedené práce. Na otázku, či žalovaná užívala všetky priestory po celý čas, odpovedal, že si to už presne nepamätá, nakoľko to bolo v roku 2005 a 2006 a v tom čase aj odovzdala asi okolo 60 m2, ale nevie presne povedať, kedy presne to bolo, ale bolo to skôr, ako odovzdala celý priestor. Zároveň uviedol, že do tohto odovzdaného priestoru sa nasťahoval on, ako správca. Na otázku, kto podpisoval nájomnú zmluvu, odpovedal, že všetky zmluvy, dodatky a protokoly podpisoval správca nadácie v Bratislave. Zároveň sa svedok vyjadril aj k tomu, že na zmluve o uzavretí budúcej zmluvy je jeho podpis, na ktoré mal splnomocnenie. 31. Čo sa týka zmluvy o budúcej zmluve, tá bola podpísaná z toho dôvodu, že pani Pavljuková začala vykonávať úpravy v daných priestoroch niekedy na jar, avšak samotná zmluva bola uzavretá až niekedy

v lete a to z toho dôvodu, že sa pristúpilo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, aby to nevyzeralo tak, že vykonáva tieto úpravy bez zmluvy. Svedok ďalej uviedol vo svojej výpovedi, že na jednej zmluve je podpísaný on, avšak existuje aj zmluva, ktorú podpísal štatutárny zástupca V.. Súd si túto skutočnosť overil a zistil, že zmluva, ktorá bola predložená súdu spolu so žalobou, je podpísaný síce nečitateľný podpis, avšak je rozdielny od zmluvy, ktorú predložila žalovaná počas konania. Na otázku prečo podpísal zmluvu, ktorú predložila pani V. odpovedal, že táto zmluva bola podpísaná z toho dôvodu, aby pani Pavljuková dostala súhlas na prevádzkovanie soľnej jaskyne.

32. Čo sa týka dodávaných médií do prenajatých priestorov, svedok pán Kozel do zápisnice uviedol, že do prenajatých priestorov boli dodávané energie a to elektrina a teplo a to do priestorov, kde boli radiátory, avšak do malej miestnosti, ktorá mala 36m2, tam neboli radiátory, takže tam sa nedodávalo teplo a čo sa týka vody, tá bola dodávaná len do spoločných toaliet, ktoré boli na každom podlaží. K otázke poskytovania služieb internetu a telefónu svedok uviedol, že pani V. bola pridelená klapka na telefón, ako aj internet, avšak jej nebola pridelená emailová schránka. ˇ

33. Žalovaná vo svojich vyjadreniach, ako aj vo výpovedi tvrdila, že mala zriadenú svoju telefónnu linku a internet od Antiku. K tomu síce predložila zmluvu, avšak žiadnym spôsobom nezdokladovala, že ich aj v skutočnosti užívala a platila, preto súd túto jej námietku neakceptoval a mal za to, že žalovaná využívala tieto služby od prenajímateľa, ktorý predložil zmluvu uzavretú medzi ním a poskytovateľom telefónnych a internetových služieb Slovak Telekom a.s. zo dňa 25.6.2005, v ktorej je uvedené, že tieto služby sú poskytované príjemcovi: W. prideleným telefónnym číslom XXX XXX XXXX, s emailovom adresou: W.

34. Na otázku právneho zástupcu žalovanej na svedka, ako vyzerali priestory, ktoré pani Pavljuková vrátila pri skončení nájomnej zmluvy, svedok uviedol, že v žiadnom prípade nemohli byť v rovnakom stave, ako pri prevzatí. V. v týchto priestoroch, keď sa odsťahovala, zanechala dlažbu na recepcii, ako aj podlahové kúrenie, ktoré museli na vlastné náklady vyraziť. Na otázku, či tieto priestory, ktoré vrátila pani Pavljuková boli nejako zhodnotené, uviedol, že podľa jeho názoru neboli, avšak mohlo sa jednať o priestor v rozlohe 36 m2, kde bola dlažba. Ďalej uviedol, že čo sa týka klimatizácie, tak technológiu pani V. si odniesla, avšak zanechala tam rozvody. Podotkol taktiež, že pani Pavljuková poznala cenník jednak nájomného, ako aj služieb a to z toho dôvodu, že tento bol predmetom zmluvy a tvoril prílohu zmluvy, nakoľko bez uvedeného by Bratislava nebola zmluvu podpísala. Ďalej potvrdil aj tú skutočnosť, že telefonické a internetové služby boli poskytované počas celej doby nájmu. Na otázku, kto dodával internetové služby do prenajatých priestorov, svedok odpovedal, že to bola firma Antik, ktorá dodávala tieto služby im a u nich sa zase členilo na jednotlivé priestory.

35. Súd v rámci dokazovania vypočul aj žalovanou navrhnutú svedkyňu G. ktorá bola zamestnaná u žalovanej ako recepčná. Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že u žalovanej pracovala ako recepčná a že v roku 2007 došlo k vráteniu časti priestorov a to asi 100 m2. Čo sa týka stavu prenajatých miestností uviedla, že recepcia bola prekrásna, všetko bolo na tú dobu moderné, avšak ostatné priestory boli škaredé. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, odkiaľ vedela o tomto konaní, odpovedala, že jej bolo doručené predvolanie. Na otázku s kým a kedy sa o tom rozprávala, odpovedala, že so žalovanou iba raz a teraz sa videli po 10 rokoch. Obsahom rozhovoru bola iba otázka internetu a pokiaľ vie, tak za tieto služby platila pani V. Súd výpoveď tejto svedkyne vyhodnotil ako nedôveryhodnú a to aj z toho dôvodu, že svedkyňa uviedla, že žalovaná vrátila časť priestorov žalobcovi okolo 100m2 až v roku 2007, avšak súd poukazuje na to , čo potvrdzuje žalovaný ako aj žalobca že tieto priestory boli vrátené oveľa skôr , zrejme už v roku 2005, nakoľko už v tomto roku žalobca fakturoval žalovanej nájom iba za 118m2. v Roku 2007 už došlo z zrušeniu celého nájmu.

36. Právny zástupca žalobcu v reakcii na výpoveď svedkyne uviedol, že svedkyňa jednoznačne klame, nakoľko na predchádzajúcu otázku, o čom sa rozprávali so žalovanou uviedla, že iba o internete, avšak už vo svojej výpovedi uviedla presné priestory, ktoré užívala žalovaná a presne ako vyzerali a v celej výpovedi a odpovediach sa zamerala iba na sporné skutočnosti. Právny zástupca žalobcu mal za to, že svedkyňa na toto pojednávanie bola vopred pripravená.

37. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, nakoľko svedkyňa uvádzala iba tie skutočnosti, ktoré boli v prospech žalovanej a ktoré boli sporné v konaní, preto výpoveď svedkyne vyhodnotil ako neobjektívnu a tendenčnú v prospech žalovanej.

38. Dňa 12.7.2016 žalobca doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že výška nájomného bola v článku IV bod 1 zmluvy o prenájme nebytových priestorov presne dojednaná a to vo výške 1.000,- Sk za 1 m2 bez DPH a pri nájme 181 m2 ročne predstavovalo sumu 181.000,- Sk bez DPH. Zároveň tento článok IV bod 3 predmetnej zmluvy o prenájme nebytových priestorov priamo odkazuje na aktuálny cenník žalobcu v súvislosti so službami spojenými s nájmom nehnuteľnosti, ktoré nie sú zahrnuté v nájomnom a ich cena je stanovená paušálne na m2. Zároveň právny zástupca žalobcu doručil súdu faktúry spolu so zápočtovými listami a cenník nájmu a služieb žalobcu. Poukázal na to, že tieto skutočnosti, že čo sa týka výšky nájmu, ako aj platieb za poskytované služby, neboli zmluvnými stranami vôbec sporné a to až do okamihu, kedy žalobca neuplatnil svoje nárok z nezaplatených faktúr na súde. Uvedené potvrdzuje žiadosť žalovanej o odklad zaplatenia faktúry z 12.4.2006, ako aj uznanie záväzkov žalovanej voči žalobcovi zo dňa 5.4.2007, či žalovanej výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 20.4.2007. Poukázal aj na to, že žalovaná nikdy predmetné faktúry žalobcovi nevrátila a ani nijak nespochybnila ich správnosť.

39. Súd v rámci dokazovania sa zároveň aj oboznámil s cenníkom pre objekt nachádzajúci sa v Košiciach, hoci v nájomnej zmluve cena za nájom a poskytovanie služieb bola dohodnutá dohodou. Z tohto cenníka súd zistil, že cena nájomného za prevádzkové priestory, ako aj sklady, predstavovala 1.000,- Sk za m2 na rok. Čo sa týka služieb poskytovaných prenajímateľom, z cenníka súd zistil, že prevádzkové priestory, medzi ktoré je možné zarátať aj prevádzku soľnej jaskyne, predstavuje 880,- Sk za m2 na rok. Z uvedeného cenníka a to konkrétne z doplnkových služieb súd zistil, že za používanie prístroja a prípojky telefónu, je stanovená suma 279,- Sk mesačne a používanie internetu 1.050,- Sk mesačne. Teda z uvedeného súd mal za to, že žalobca ako prenajímateľ nájomcovi teda žalovanej nájomné, ako aj poplatky za služby spojené s užívaním prenajatých priestorov fakturoval správne, nakoľko tieto sumy boli uvedené v cenníku. Zároveň súd opätovne poukazuje na to, že výška nájomného a platby za služby poskytované prenajímateľom boli stanovené dohodou medzi účastníkmi zmluvy. Súd sa zároveň zaoberal aj námietkou započítania zo strany žalovanej.

40. Dňa 12.6.2012 žalovaná doručila súdu podanie, spolu s ktorým doručila listinné dôkazy o jej investíciách a zhodnotení nehnuteľnosti navrhovateľa. 1. Faktúra dodávateľovi EXA - MAT Miloš Sedlák č. zo dňa 16.5.2005 na sumu 99.964,- Sk s príjmovýcm pokladničným dokladom a výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 17.5.2005, ďalej faktúra dodávateľa Q. č. 1050023 zo dňa 13.5.2005 na sumu 51.000,- Sk s výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 14.5.2005 a faktúra dodávateľa JUVA SLOVAKIA s.r.o. č. 2005120 zo dňa 31.5.2005 na sumu 14.286,- Sk s výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 31.5.2005.

41. Z faktúry č. zo dňa 16.5.2005 súd zistil, že touto faktúrou dodávateľ žalovanej fakturoval dodávku materiálu a prác na objekte recepcia Slovenskej jednoty 10 a to dlažba v sume 20.068,75,- Sk, uloženie dlažby 2.040,- Sk, lepidlo F-x 4.900,- Sk, montáž sadrokartónu 45 m2 v sume 21.600,- Sk, osadenie elektrických rozvodov 7.605,- Sk, brúsenie a vysprávky 3.000,- Sk, omietky 5.940,- Sk, maľba 5.850,- Sk a demontáž pôvodných zariadení 3.000,- Sk, teda celkom 99.964,- Sk.

42. Ďalej žalovaná priložila faktúru od dodávateľa Q. z ktorej súd zistil, že dodávateľ Q. žalovanej fakturoval výrobu a montáž kancelárskeho nábytku, za prijímací pult, šatníkové skrine, odkladacie skrinky a stoličky a elektromontážne práce v celkovej sume 51.000,- Sk. Zároveň priložila aj faktúru od spoločnosti JUVA SLOVAKIA s.r.o. vo výške 14.286,- Sk, za stolička hladká 6 ks. Žalovaná zároveň doložila súdu aj faktúru od poľského dodávateľa za technologickú časť vybavenia soľnej jaskyne, avšak túto si ako započítaciu námietku neuplatňovala. Súd faktúry od spoločnosti JUVA SLOVAKIA za stoličky v sume 14.286,- Sk a od firmy Macko Jaroslav za pulty, skrine, odkladacie skrinky a poličky v sume 51.000,- Sk neuznal, nakoľko tieto boli žalovanou po skončení nájmu odnesené z predmetných priestorov.

43. Čo sa týka faktúry od spoločnosti EXA - MAT Q. k tomu súd uvádza, že je potrebné rozlišovať samotné investície do objektu a zhodnotenie samotných priestorov. Práce, ktoré žalovaná vykonala v prenajatých priestoroch, boli úpravou a prispôsobením týchto priestorov, aby vyhovovali jej požiadavkám na prevádzkovanie soľnej jaskyne. Je samozrejmosťou, že máloktorý priestor pre tak špecifické podnikanie ako je prevádzka soľnej jaskyne, je prispôsobený tak, že je ho možné ihneď využívať na toto podnikanie. Preto si ho žalovaná jednoznačne prispôsobila svojím požiadavkám.

44. Podľa ustanovenia zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať

len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Výkladom ustanovenia možno dospieť k jedinému logickému záveru, že toto ustanovenie sa vzťahuje na prípady, keď prenajatá vec bola zhodnotená na náklady nájomcu. Ak nebolo tomu tak, pretože prenajatú vec zhodnotil na svoje náklady podnájomník, nemôže mať nájomca voči prenajímateľovi z toho titulu žiadnu pohľadávku, teda ani pohľadávku podľa . Na tom nič nemení ani to, že nájomca je v zmluvnom vzťahu k prenajímateľovi a že prenajímateľ udelil súhlas so zmenami na prenajatej veci práve jemu. V prípade súhlasu prenajímateľa so zmenami na prenajatej veci a riadi úhrada nákladov spojených s vykonanými zmenami, najmä nájomnou zmluvou. Zákon upravuje vzťahy zmluvných strán len pre prípad, že prenajímateľ dal súhlas na zmenu a výslovne sa zaviazal na úhradu týchto nákladov.

45. Z prvej a druhej vety vyplývajú tieto možné situácie a) nájomca vykonal zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, b) nájomca vykonal síce zmeny veci na základe súhlasu prenajímateľa, avšak tento sa nezaviazal k úhrade týchto nákladov, c) nájomca vykonal zmeny na veci po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa, ktorý sa súčasne zaviazal, že bude hradiť náklady s tým spojené. V prípadoch uvedených pod a) a b), nie je nájomca oprávnený požadovať úhradu nákladov spojených so zmenami veci. Také právo bude mať iba v prípade uvedenom pod bodom c). Ak s vykonaním zmien súvisia určité náklady, je vhodné sa o týchto nákladoch vopred dohodnúť. Náklady na vykonanie zmien totiž môžu slúžiť na zhodnotenie prenajatej veci, ale nemusí tak tomu byť v každom prípade. Ak o náhrade nákladov nebola uzavretá dohoda, potom náhradu nákladov hradí nájomca. V tomto prípade však je potrebné poukázať na to, že účastníci nájomnej zmluvy sa dohodli, že nájomca je oprávnený vykonať zmeny na vlastné náklady. Zo 4. vety vyplýva, že ak prenajímateľ dal síce predchádzajúci súhlas so zmenou na prenajatej veci, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov s tým spojených, má nájomca právo po skončení nájmu požadovať od prenajímateľa protihodnotu toho, o čo sa v dôsledku zmien zvýšila hodnota prenajatej veci. Výšku uvedenej náhrady však nemožno stotožňovať so sumou, ktorú nájomca na zmeny skutočne vynaložil. Od prenajímateľa sa totiž môže nájomca môže dôvodne domáhať zaplatenia iba toho, o čo sa v dôsledku vykonaných zmien zvýšila hodnota prenajatej veci. Ak nájomca už dopredu vie, že sa s prenajímateľom na rozumnom kompromise v tejto veci nedohodne, je dobré si nechať o zhodnotení veci vypracovať znalecký posudok. Ak dospeje totiž spor až na súd, bude vypracovaný znalecký posudok slúžiť nájomcovi ako dôležitý dôkaz. Zároveň mu napovie, akú sumu môže od prenajímateľa v žalobe odôvodnene požadovať.

46. Podľa ustanovenia nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon, ktorý v tomto prípade je o nájme a podnájme nebytových priestorov. Ak sa účastníci zmluvy o nájme nebytových priestorov dohovorili, že nájomca môže vykonávať stavebné úpravy a zmeny len s písomným súhlasom prenajímateľa v súlade so stavebnými predpismi a na svoje náklady, nájomca sa tak dobrovoľne zaviazal na náhradu nákladov spojených so stavebnými úpravami a zmluvné strany týmto dojednaním zároveň vylúčili možnosť nájomcu domáhať sa v zmysle po ukončení nájomného vzťahu toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetnej nehnuteľnosti. Ak by súd pripustil aj tú možnosť, že nájomca je oprávnený dožadovať sa na prenajímateľovi úhradu nákladov spojených s úpravou prenajatých priestorov, je potrebné vychádzať z toho, o čo bola vec zhodnotená. Žalovaná súdu síce predložila faktúru o vnesených investíciách pri úpravách prenajatých priestorov v celkovej výške 99.964,- Sk, avšak tieto náklady samy o sebe neznamenajú aj zhodnotenie týchto priestorov. Takýto doklad žalovaná súdu nepredložila a na pojednávaní právny zástupca žalovanej na priamu otázku súdu, že či takýto doklad o zhodnotení (odborný posudok, znalecký posudok) žalovaná má, jednoznačne odpovedal, že nie. Taktiež je potrebné brať do úvahy výpoveď právneho zástupcu žalobcu, ako aj svedka pána Kozla, že po skončení nájmu žalovanou, mali s týmito priestormi iba náklady s uvedením do pôvodného stavu. Teda z uvedeného má súd za to, že k zhodnoteniu prenajatých priestorov nedošlo a preto námietku započítania zo strany žalovanej súd zamietol.

47. Súd sa taktiež zaoberal aj prejavenou vôľou účastníkov nájomnej zmluvy. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že obe zmluvné strany prejavili vôľu uzavrieť predmetnú zmluvu o nájme, ktorú aj podpísali.

48. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a v počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

49. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

50. Zo zmluvy súd zistil, že prejavená vôľa u oboch účastníkov bola slobodná, vážna a určitá a všetky ustanovenia predmetnej zmluvy boli zrozumiteľné v nej uvedené. Súd taktiež nezistil, aby niektoré z ustanovení predmetnej zmluvy svojím obsahom alebo účelom odporovali zákonu, alebo ho obchádzali, resp. sa priečili dobrým mravom. O tom svedčí aj tá skutočnosť, že účastníci pred samotným uzavretím nájomnej zmluvy uzavreli zmluvu o budúcej zmluve a teda žalovaná mala možnosť ustanovenia uvedené v zmluve, s ktorými nesúhlasila namietať.

51. Súd sa ďalej zaoberal aj vôľou žalovanej pri podpisovaní uznania dlhu. Poukázala na listinu - Výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 20.4.2007, v ktorej je uvedené len to, že si je vedomá záväzkov a to bez toho, aby bolo uvedené akých a nemôže ísť o platné uznanie dlhu, pretože nemá náležitosti uznania dlhu. Ďalej uviedla, že údajné uznanie dlhu zo dňa 5.4. nie je uznaním dlhu podľa označenia a obsahu právneho úkonu. Ide iba o dohodu o skončení nájmu. Má za to, že dohoda nie je platná, pretože nebola podpísaná zo strany prenajímateľa a nebola tak ani platne uzavretá. Mala za to, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi a zjavne len pod zámienkou podpisu dohody o skončení nájmu. Mal v úmysle zaviazať žalovanú k inému právnemu úkonu, pričom dohodu nepodpísal a snaží sa z nej len vyvodiť jednostranný právny úkon a takéto konanie by nemalo používať právnu ochranu. Mala za to, že takýto právny úkon je najmä pre rozpory s dobrými mravmi neplatný, pretože žalovaná ho robila len z dôvodu a s úmyslom podpísať dohodu o skončení nájmu a zmluvný vzťah ukončiť. V inom prípade by takto nekonala.

52. V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s listom žalovanej zo dňa 12.4.2006 označenej ako Odklad na zaplatenie faktúry. V tomto doklade uviedla, že prosí o odklad zaplatenia faktúry z dôvodu nižších príjmov ňou prevádzkovanej soľnej jaskyne a to z dôvodu, že silné farmaceutické firmy spustili negatívnu reklamu na účinky soľných jaskýň, čo malo dúfajme krátkodobý vplyv na momentálne jej znížené zisky. Súd sa zároveň oboznámil aj s dohodou o skončení zmluvy o prenájme nebytových priestorov. Z tejto zmluvy súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na skončení platnosti predmetnej zmluvy zo dňa 26.5.2005 a to dňom 15.4.2007. Taktiež v tejto dohode o skončení zmluvy o prenájme v bode III. je uvedené, že nájomca týmto uznáva svoje záväzky na nájomnom voči prenajímateľovi a to vo výške 341.132,- Sk, ktoré sa zaväzuje splatiť bez meškania alebo v súlade so splatkovým kalendárom schváleným prenajímateľom. Avšak ako súd ďalej zistil, táto dohoda o skončení zmluvy o prenájme nebytových priestorov je podpísaná iba žalovanou. Na danej dohode chýba podpis prenajímateľa, teda súd túto dohodu vyhodnotil ako neplatnú a teda aj uznanie dlhu vyhodnotil ako neplatné.

53. Zároveň je potrebné poukázať zo strany súdu aj na to, že vzhľadom na ťaživú ekonomickú situáciu žalovanej, keď nebola schopná splácať nájomné a poplatky súvisiace s užívaním nebytových priestorov, podpísala dohodu o skončení nájmu a teda podpísala aj uznanie dlhu.

54. Teda súd tento právny úkon vyhodnotil ako právny úkon, ktorému chýbala vôľa podpísať uznanie dlhu, pričom je namieste poukázať aj na tú skutočnosť, že keď zmluva o prenájme nebytových priestorov bola urobená v písomnej forme, vyžaduje sa, aby aj dohoda o skončení prenájmu bola urobená v písomnej forme. Avšak táto dohoda o skončení prenájmu síce bola vyhotovená v písomnej forme, avšak nebola podpísaná zo strany prenajímateľa teda žalobcu. Teda je neplatná.

55. Žalobca si zároveň žalobou uplatnil aj zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle ustanovenia , na základe ktorého, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zo zmluvy o prenájme súd zistil, že v článku IV. bod 5 je uvedené, že ak v prípade ak sa nájomca dostane do

omeškania s platbou nájomného alebo nákladov za služby, má prenajímateľ právo požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň z omeškania. Podľa názoru súdu dojednaná výška zmluvnej pokuty je neprimeraná a to aj s prihliadnutím na spôsobenú výšku škody. Preto súd využil moderačné právo v zmysle ustanovenia , na základe ktorého neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušenej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

56. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že prenajímateľovi teda žalobcovi v danom prípade vznikla len minimálna škoda a to náklady na odstránenie žalovanou vykonaných úprav v prenajatých priestoroch. Z toho dôvodu súd ponížil zmluvnú pokutu na 0,05 % denne z dlžnej čiastky a žalovanú zaviazal na jej úhradu.

57. Žalobca sa žalobou domáhal aj úhrady zmluvného úroku v rozsahu od 6 - 9,5 % ročne.

58. Podľa ustanovenia dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. Ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . V zmysle citovaného nariadenia výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenka platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

59. Žalovaná sa prvýkrát dostala do omeškania so splatnosťou prvej faktúry dňa 25.11.2005, pričom diskontná sadzba v tomto období bola 3 % a dvojnásobok diskontnej sadzby predstavoval 6 % ročný úrok. Ďalej k 24.5.2006 diskontná sadzby predstavovala 3,5 % a dvojnásobok je 7 % ročný úrok z omeškania, ku dňu 25.7.2006 to bolo 4 % a dvojnásobok je 8 % , k 16.9.2006 to bolo 4,5 % , teda úrok z omeškania predstavoval 9 %. V čase omeškania odo dňa 18.11.2006 do 24.2.2007 bola diskontná sadzba 4,75 %, čo pri dvojnásobku znamená 9,5 % ročný úrok z omeškania.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení . Na základe uvedeného súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd vyslovil, že je žalovaná povinná mu nahradiť trovy tohto konania vo výške 100 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka pomeru úspechu a neúspechu, v danom prípade súd bral do úvahy tú skutočnosť, že žalobca už vo svojom vyjadrení k odporu, ktorý bol doručený súdu dňa 28.3.2008 zobral žalobu v časti pohľadávky za 3. kvartál 2007 t. j. faktúru č. OF 705122 vo výške 65.997,50,- Sk s príslušenstvom späť, nakoľko akceptoval ukončenie nájomného vzťahu k 30.6.2007, teda k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním a teda ani pri výpočte trov konania súd nebude vychádza zo sumy 461.627,- Sk, ale iba zo sumy 341.132.

61. Vzhľadom na vyššie uvádzané citované zákonné ustanovenia, ako aj uvádzané skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní od jeho doručenia v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.