Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cpr-7-2017.pdf
PDF · 154.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5Cpr/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: J. R., X.. XX.XX.XXXX, L. K.Ž.Á. XXX/XX, XXX XX Y. H., občan SR, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Matej Valjent, so sídlom Partizánske, Jesenského 232, proti žalovanému: GEODIS TRANS SLOVAKIA s.r.o., IČO: 36 263 044, so sídlom Bratislavská 15, 949 01 Nitra, právne zast.: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Nitre, Štúrova 13, o zaplatenie náhrady mzdy, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 905,74 eur brutto ako náhradu mzdy za mesiace november a december 2016 s 5,00% úrokom z omeškania zo sumy 441,80 eur od 01.01.2017 do zaplatenia a zo sumy 463,92 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 01.02.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady mzdy 912eur brutto s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 456 eur od 01.01.2017 do zaplatenia a s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 456eur od 01.02.2017 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015 vznikol s dňom nástupu do práce 13.02.2015 medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer. Žalobca je u žalovaného zamestnaný ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Podľa článku II. bod 1. pracovnej zmluvy je dohodnutá mzda žalobcu vo výške 456 EUR mesačne. Žalobca utrpel dňa 14. 9.2015 na pracovnej ceste vo Francúzsku pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol dlhodobo, do 18. 9.2016 práceneschopný. Uvedeného dňa mu skončilo podporné obdobie v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Žalobca dňa 21. 9.2016 zaslal žalovanému e-mailom aj poštou lekársky posudok vypracovaný toho istého dňa H.. H. Y., na základe ktorého zamestnávateľa požiadal o preradenie na inú prácu podľa § 55 Zákonníka práce. Žalovaný na opakovanú žiadosť žalobcu o preradenie z 07.10.2016 odpovedal prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom z 11. 10.2016, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru predložená listina nespĺňa náležitosti požadované príslušnými právnymi predpismi a plynúce z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a teda nevzniká povinnosť žalovaného preradiť žalobcu na inú prácu. Žalobca listom z 02.11.2016 (doručeným žalovanému dňa 07.11.2016) žalovanému doručil dodatok z 31.10.2016 k lekárskemu posudku vypracovanému dňa 21.09.2016 H.. H. Y.. Z posudku vyplýva jednoznačný záver, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD z dôvodu pracovného úrazu z dňa 14. 9.2015 a je v ňom vyslovene deklarovaná nemožnosť žalobcu vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia. Žalovaný dňa 16. 12.2016 zaslal žalobcovi výplatnú pásku za obdobie 11/2016, podľa ktorej mu vykázal neospravedlnenú absenciu za celý mesiac november s tým, že mu neprináleží žiadna mzda. Obdobne žalovaný postupoval pri vyhotovení výplatnej pásky za obdobie 12/2016.
Podľa článku 11. bod 5. pracovnej zmluvy je mzda splatná vždy mesačne pozadu, najneskôr do posledného dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, za ktorý patri zamestnancovi mzda. Podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce „Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak a) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.' Keďže žalovaný nepreradil žalobcu na inú prácu napriek tomu, že podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu a ani s ním z tohto dôvodu neskončil pracovný pomer, žalobca nie je povinný prácu vodiča MKD vykonávať a nie je to možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny. Do času, kým ho žalovaný nepreradí na inú, pre neho vhodnú prácu, mu patri náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, nakoľko ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Uvedený právny názor korešponduje aj s judikatúrou NS SR, napr. rozhodnutie č. B 3/1980 uvádza, že „ak zamestnávateľ neprevedie zamestnanca v súlade so Zákonníkom práce a zamestnanec na miesto, kde by došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, nenastúpil, nemôže ísť o porušenie pracovnej disciplíny, pretože porušenia právneho predpisu sa nedopustil zamestnanec, ale zamestnávateľ, ktorý konal v rozpore s príslušným ustanovením Zákonníka práce. Prácu, ktorú zamestnanec nemôže vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonávať, mu zamestnávateľ nemôže prideľovať, a to ani vtedy, ak ide o druh práce a miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve". K námietkam žalovaného k relevancii predloženého lekárskeho posudku uvádzame nasledovné: poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 150/2005 z 27. 10.2005, z ktorého vyplývajú nasledovné závery: • posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu pre účely pracovnoprávnych vzťahov vykonáva a posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva ošetrujúci lekár zamestnanca, • predpokladom platného okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zák. práce je však len taký lekársky posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu „bez vážneho ohrozenia zdravia"; takýto stav musí posudok deklarovať, • pre naplnenie tohto dôvodu zrušovacieho prejavu zamestnanca sa teda vyžaduje lekárskym posudkom vyslovene deklarovaná nemožnosť vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia, ktorá z hľadiska zdravotného stavu zamestnanca vyžaduje od zamestnávateľa povinnosť preradiť ho na inú pre neho vhodnú prácu do 15 dni od predloženia posudku alebo aby bol pracovný pomer okamžite skončený. Rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo 237/2007 z 10. 12.2008, na ktorý sa odvoláva žalovaný vo svojom vyjadrení k výzve z 11.10.2016, sa zaoberal posudzovaním zdravotnej spôsobilosti pre účely pracovnoprávnych vzťahov v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce platného a účinného ku dňu 23. 11.2002, podľa ktorých zdravotný stav zamestnanca mohol byť relevantne posúdený len na základe posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy resp. orgánu sociálneho zabezpečenia - teda na základe rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ktoré malo obsahovať aj poučenie o odvolaní. Ku zmene Zákonníka práce, ktorá reflektovala vyššie citované rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 150/2005 z 27.10.2005, došlo novelou účinnou od 01.9.2007, vykonanou zákonom č. 348/2007 Z.z.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný považuje nárok, priznanie ktorého sa domáha žalobca v konaní za nedôvodný, nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, ako aj s tvrdeniami, ktoré v podanej žalobe uviedol, pričom žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu, a to na základe nasledovnej argumentácie. Pokiaľ ide o skutkový stav, žalobca ako zamestnanec žalovaného sa domáhal preradenia na inú prácu z dôvodu ním deklarovanej dlhodobej straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu podľa pracovnej zmluvy, a to na základe listín, ktoré postupne žalovanému predkladal. Obsahom žalobcom prvotne predloženej Lekárskej správy zo dňa 28.6.2016 však nie je posudzovanie jeho dlhodobej straty spôsobilosti výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ale jedna sa o zápisnicu o ústnom pojednávaní, z obsahu ktorej plynie, že predmetom posudzovania bolo posúdenie invalidity na žiadosť poistenca - žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 28.6.2016.O tejto skutočnosti bol žalobca poučený pracovníkom žalovaného na personálnom úseku, pričom žalovaný dodal, že v prípade, ak bude zo strany žalobcu predložený kvalifikovaný lekársky posudok spĺňajúci náležitosti požadované pracovnoprávnymi predpismi, žalovaný bezodkladne bude postupovať v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. V nadväznosti na vyššie opísanú korešpondenciu ako ďalšiu listinu, na základe ktorej sa žalobca domáhal preradenia na výkon inej práce, predložil žalobca listinu označená ako „Vec: Lek. posudok" vyhotovenú lekárom H.. H. Y. dňa 21.9.2016, na základe ktorej opätovne konštatoval, že dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Podľa ustanovenia § 55 ods, 2 písm. a) Zákonníka
práce, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu. ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia Zákonníka práce, povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu vzniká zamestnávateľovi za predpokladu, že lekárskym posudkom je zistený taký zdravotný stav zamestnanca, z ktorého plynie, že tento dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať svoju doterajšiu prácu. Žalobcom predložené listiny však nemožno považovať za lekársky posudok pre pracovnoprávne účely. V súvislosti s otázkou náležitostí, ktoré lekársky posudok musí pre účely pracovnoprávnych vzťahov obsahovať, je potrebné poukázať napr. na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.12.2008, sp. zn. 5 Cdo/237/2007, ktorým súd uviedol, že: ..Na to. aby lekársky posudok mal pracovnoprávne účinky nielen na účely preradenia na inú prácu, ale aj pre výpoveď zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. l písm. c) Zákonníka práce. Je potrebné, aby zdravotný stav posudzovaného zamestnanca bol objektívne zistený a aby bol v lekárskom posudku konkrétne vyjadrený. Lekárske odporúčania nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok. Lekársky posudok by mal obsahovať aj poučenie o odvolaní. " Vyššie opísané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR možno doplniť aj okrem iných napr. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co/461/2011 zo dňa 25.4.2013, ktorý práve s odkazom na spomenuté rozhodnutie NS SR uviedol, že ..ak navrhovateľka zamestnávateľovi pre účely preloženia na inú prácu predložila iba lekársku správu, nález, nebol splnený predpoklad pre vznik povinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu, keďže lekárske správy a odporúčania nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok. " S poukazom na vyššie citované súdne rozhodnutia a zohľadňujúc príslušné ustanovenia Zákonníka práce je nepochybné. že žalovaný ako zamestnávateľ pri posudzovaní listín predložených žalobcom postupoval správne tak, ako mu ukladá zákon, nakoľko žalobcom predložené listiny nemožno považovať za lekársky posudok pre pracovnoprávne účely, pričom sa jedná iba o lekárske nálezy. Naopak, názor žalobcu možno považovať za nesprávny, a to aj v súvislosti s odmietnutím rozhodnutia Najvyššieho súdu SR s poukazom na tvrdenú neaktuálnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k zneniu Zákonníka práce v rozhodnom čase. Z uvedeného rozhodnutia je totiž zrejmé, že skúma výlučne náležitosti lekárskeho posudku pre pracovno- právne účely a nezaoberá sa rozhodnutím správneho orgánu. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že napokon žalobca predložil listinu označenú ako „Doplnenie lekárskeho posudku zo dňa 21.9.2016", vyhotovenú lekárom H.. H. Y. dňa 6.10.2016, avšak ani túto listinu nemožno považovať za lekársky posudok pre pracovnoprávne účely, a to z dôvodu, že obsahovo je takmer identická s predošlou listinou vyhotovenou H.. Y.. Zároveň v súvislosti so zdravotným stavom žalobcu a s tým spojenou deklarovanou nespôsobilosťou vykonávať doterajšiu prácu je potrebné uviesť, že ako sa konštatuje v Lekárskej správe zo dňa 28.6.2016, žalobcovi vznikla už v roku 2014 invalidita. Ak by aj nastalo a bolo v konaní preukázané zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, a tento by stratil dlhodobo spôsobilosť na výkon práce, je potrebné skúmať, či. k tejto strate nedošlo zhoršením ochorení žalobcu, v dôsledku ktorých mu už bola priznaná invalidita v roku 2014. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi skončilo dňom 18.9.2016 podporné obdobie (dočasná pracovná neschopnosť) a zároveň, nepredložil lekársky posudok, ktorý by konštatoval, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť na výkon doterajšej práce, bol žalobca ako zamestnanec povinný nastúpiť na najbližšiu pracovnú zmenu od okamihu skončenia podporného obdobia. Pokiaľ sa jedná už o samotný žalovaný nárok predstavujúci náhradu mzdy, na ktorú podľa Žalobcovi podľa jeho vlastného názoru vznikol nárok s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 3 Zákonníka práce, uvádza žalovaný nasledovné. Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Podľa ustanovenia § 144a ods. 2 písm. f) Zákonníka práce, ako výkon práce sa neposudzuje doba neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti. Ako vyplýva z listiny označenej ako Lekárska správa zo dňa 28.7.2016, žalovanému, ktorý bol v tom čase dočasne pracovne neschopný, uplynulo podporné obdobie dňom 18.9.2016. Napriek tejto skutočnosti sa však žalobca ako zamestnanec nedostavil po 18.9.2016 na miesto práce na jej výkon, a to aj napriek výzvam zo strany žalovaného ako zamestnávateľa. Zároveň ako plynie z hore uvedeného, žalobca nepredložil žalovanému kvalifikovaný lekársky posudok, hoci ho o potrebe takéhoto posudku žalovaný poučil. S poukazom na uvedené má preto žalovaný za to, že jednotlivé zameškané pracovné zmeny zo strany žalobcu po uplynutí podporného obdobia je možno považovať za neospravedlnené absencie, a prelo žalobcovi v zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce nevznikol nárok na mzdu, ako ani nárok na jej náhradu. Sumarizujúc vyššie uvedenú argumentáciu preto žalovaný neuznáva žalovaný nárok, tento považuje za neoprávnený jednak s poukazom na argumentáciu, ale aj vzhľadom na absenciu listín, ktoré mali tvoriť prílohu žaloby, a prelo žiada súd, aby ten podanú žalobu v celom
rozsahu zamietol, a zároveň, aby súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že Žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Záverom pre úplnosť žalovaný uviedol, že ako zamestnávateľ starostlivo posudzoval jednotlivé listiny predložené žalobcom ako svojim zamestnancom, riadne na tieto reagoval, dostatočne zdôvodňujúc pritom svoje stanovisko a opätovne zdôrazňoval, že v prípade splnenia predpokladov požadovaných Zákonníkom práce bude žalovaný ako zamestnávateľ postupovať tak, ako mu to tento (ako aj ďalšie právne predpisy) ukladajú.
3. Žalobca k písomnému vyjadreniu žalovaného v písomnom vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojich skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v žalobe, teda že žalovaný po tom, ako mu žalobca deklaroval predložením lekárskeho posudku dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať právu vodiča MKD, nepreložil žalobcu na inú, pre neho vhodnú prácu podľa § 55 Zákonníka práce. Z uvedených dôvodov patrí žalobcovi za obdobie, kým ho žalovaný nepreradí na inú prácu, náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, keďže ide o prekážku v práci na strane žalovaného ako zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Žalovaný opakovane namieta relevanciu predloženého lekárskeho posudku a uvádza, že tento nie je možné považovať za lekársky posudok pre pracovnoprávne účely a podľa jeho názoru sa jedná iba o lekársky nález. Opätovne poukazuje na rozhodnutie NS SR zo dňa 10.12.2008 sp.zn. 5Cdo/237/2007, ku ktorému sa vyjadrili už v žalobe a tiež na rozsudok KS v Bratislave zo dňa 25.04.2013 sp.zn. 9Co/46l/2011. S uvedeným nemožno súhlasiť. Predložený lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 v plnom rozsahu spĺňa náležitosti, ktoré definoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom Rozsudku zo dňa 27.10.2005 sp.zn. 3Cdo/150/2005 (ďalej aj Judikát). Predmetným rozsudkom NS SR rozhodol o dovolaní, ktoré odvolací súd pripustil samostatným výrokom práve z toho dôvodu, že svoje rozhodnutie považoval za zásadného právneho významu ,či pre účely preradenia zamestnanca na inú prácu a okamžité skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov môže lekársky posudok vydať iba posudkový lekár alebo aj praktický lekár a aké náležitosti má lekársky posudok mať". Je nesporné, že z vyššie uvedených súdnych rozhodnutí len Rozsudok NS SR zo dňa 27.10.2005 č. 3Cdb/ Í 50/2005 spĺňa definíciu judikátu v užšom ponímaní, t.j. že sa jedná o súdne rozhodnutie vyšších či najvyšších súdnych inštancií, ktoré obsahuje zásadné právne závery alebo výklad určitej právnej normy, ktoré môžu byť' využiteľné aj v ďalších prípadoch, teda možno nimi argumentovať v iných súdnych sporoch". Na závery Judikátu poukázali v žalobe. Predložený lekársky posudok bol v súlade s Judikátom vydaný ošetrujúcim lekárom žalobcu a svojím záverom nepripúšťa iný záver ako ten, že zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu. Posudok takýto stav deklaruje. Definíciu lekárskeho posudku ustanovuje § 16 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého (l)„ Lekársky posudok na účely tohto zákona je výsledok posúdenia a) zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti, (2) Lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie podľa odseku l vykonáva poskytovateľom určený lekár, (3) Lekársky posudok sa vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby". K tvrdeniu žalovaného, že kvalifikovaný lekársky posudok by mal obsahovať aj poučenie o odvolaní uvádzame, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že ošetrujúci lekár vydávajúci lekársky posudok pre pracovnoprávne účely vystupuje ako správny orgán (ktorému zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach osôb v oblasti verejnej správy) podľa § l ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a teda nemá právomoc v)'dávať rozhodnutia podľa § 46 tohto zákona.
4. Žalobca na pojednávaní uviedol, že mal úraz 14.9.2015, kedy mal 52 rokov. Zamestnávateľ ho nechal spať v rozbitom kamióne jednu noc, potom ho museli previesť do nemocnice vo Francúzsku, lebo sa mu zhoršil zdravotný stav. Poslal pre neho zamestnávateľ vodiča, ktorý ešte rozvážal tovar a on sa od utorka dostal na Slovensko až o týždeň. On požiadal zamestnávateľa o preradenie na inú prácu, p. konateľ žalovaného, ktorého meno nevie uviesť mu povedal, že pokiaľ budú komunikovať bez právnikov, tak môžu vec riešiť. Ešte predtým mu personalistka uviedla, že pre neho nemajú inú vhodnú prácu, on nechcel vec prejednať bez právnika. Od 28.6.2016 bol uznaný invalidným v rozsahu 60%, je ZŤP, onkologickým pacientom aj kardiologickým pacientom, žiada teraz aj o prehodnotenie Sociálnu poisťovňu. Žalovaný s ním viac nekomunikoval, prestali mu platiť nemocenské a sociálne. Jeho právny zástupca sa telefonicky spojil s právnym zástupcom žalovaného, avšak nedošlo k žiadnej dohode ani k ďalšej komunikácii, alebo návrhu, ako by sa mohla vec vyriešiť.
5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn.XCpr/X/XXXX-64 zo dňa 12.03.2018 tak, že :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške100%. 6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn.XCoPr/X/ XXXX-114 zo dňa 05.03.2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní po zrušení rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o výšku náhrady mzdy, tak podľa § 134 ZP má ísť o priemerný zárobok za predchádzajúci štvrťrok, priemer na dovolenku podľa mzdového listu žalobcu je 2,7614 eur na hod., pracovných hodín v novembri bolo 160 a decembri 168 hodín. Potom by upravili petit žaloby tak, že žalobca žiada, aby mu zaplatil žalovaný sumu 905,74 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 441,80 eur od 01.01.2017 do zaplatenia a zo sumy 463,92 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 01.02.2017 do zaplatenia.
8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní po zrušení rozsudku uviedol, že žalovaný napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu a právnemu názoru v ňom vyslovenom naďalej tvrdí, že vzhľadom ku skutočnosti, že v zákonníku práce absentuje úprava vzťahujúca sa na lekársky posudok pre pracovnoprávne účely, je potrebné vychádzať zo súvisiacich právnych predpisov, ktoré náležitosti lekárskeho posudku pre pracovnoprávne účely upravujú a takýmto predpisom je podľa názoru žalovaného zákon č. 355 z roku 2007 Zb. Podľa názoru žalovaného dokumenty predložené žalobcom nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok ustanovené týmto predpisom a nespĺňajú ani požiadavky, ktoré na lekársky posudok pre pracovnoprávne účely vyjadril KS NR ako odvolací súd. Odvolací súd vo svojom názore vychádzal z rozsudku NS SR 3Cdo 150/2005, v ktorom sa uvádza, že posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva ošetrujúci lekár zamestnancovi. Z lekárskej správy zo dňa 28.06.2016 plynie, že ošetrujúcim lekárom žalobcu je pán H.. V. F. a nie pán MUDr. Y., ktorý predloženú dokumentáciu spracoval. Zároveň spomenuté rozhodnutie NS SR, z ktorého odvolací súd pri utváraní si názoru vychádzal, konštatuje, že podkladom pre pracovnoprávne účely môže byť len taký lekársky posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia, resp. že dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať prácu. V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje uviesť, že predložený dokument zo dňa 21.09.2016 sa nijakým spôsobom nevyporiadava s čiastočnou invaliditou žalobcu, keď z lekárskej správy zo dňa 28.06.2016 plynie, že žalobca trpel inými ochoreniami, ktoré boli rozhodujúce pre uznanie invalidity ako zranenia konštatované v dokumente zo dňa 21.09.2016. Sumarizujúc uvedené, preto žalovaný naďalej dokument zo dňa 21.09.2016 v znení jeho doplnenia nepovažuje za lekársky posudok pre pracovnoprávne účely. Z tohto dôvodu preto považuje absencie žalobcu v práci za obdobie, za ktoré sa domáha priznania náhrady mzdy za nedôvodné a teda nemohol žalobcovi potom ani vzniknúť nárok na náhradu mzdy. Preto žalovaný žiada žalobu zamietnuť.
9. Súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a zistil tento skutkový stav:
10. Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015 vznikol s dňom nástupu do práce 13.02.2015 medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer. Žalobca je u žalovaného zamestnaný ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy.
Podľa článku II. bod 1. Pracovnej zmluvy je dohodnutá mzda žalobcu vo výške 456 eur mesačne.
Bod 5. Mzda je splatná vždy mesačne pozadu, najneskôr do posledného dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, za ktorý patrí zamestnancovi mzda.
11. Žalobca utrpel dňa 14. 9.2015 na pracovnej ceste vo Francúzsku pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol dlhodobo, do 18. 9.2016 práceneschopný.
12. Žalobca dňa 21. 9.2016 zaslal žalovanému e-mailom aj poštou - listinu nazvanú lekársky posudok vypracovanú toho istého dňa H.. H. Y., chirurgom, na základe ktorého zamestnávateľa požiadal o preradenie na inú prácu podľa § 55 Zákonníka práce.
13. Žalovaný na opakovanú žiadosť žalobcu o preradenie z 07.10.2016 odpovedal prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 11. 10.2016, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru predložená listina nespĺňa náležitosti požadované príslušnými právnymi predpismi a plynúce z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a teda nevzniká povinnosť žalovaného preradiť žalobcu na inú prácu. Tiež lekársku správu, ktorú žalobca predložil zo dňa 28.06.2016 , nemožno považovať za lekársky posudok pre pracovno- právne účely, nakoľko predmetom jej posudzovania bola miera invalidity žalobcu pre účely prípadného rozhodnutia o invalidnom dôchodku. Z tohto dôvodu nepreradil žalovaný žalobcu ako zamestnanca na inú prácu. Zároveň žalovaný vyzval žalobcu na riadne plnenie povinnosti zamestnanca, ku ktorým sa zviazal pracovnou zmluvou.
14. Žalobca listom z 02.11.2016 (doručeným žalovanému dňa 07.11.2016) žalobca žiadal, aby ho žalovaný preradil na inú vhodnú prácu s tým, že zaslal žalovanému listinu nazvanú dodatok k lekárskemu posudku a tiež žiadal, že v prípade, že žalobcu nepreradí na inú, pre neho vhodnú prácu, aby s ním rozviazal pracovný pomer podľa §63 ods.1 písm. c) ZP.
15. Žalovaný dňa 16. 12.2016 zaslal žalobcovi výplatnú pásku za obdobie 11/2016, podľa ktorej mu vykázal neospravedlnenú absenciu za celý mesiac november s tým, že mu neprináleží žiadna mzda. Obdobne žalovaný postupoval pri vyhotovení výplatnej pásky za obdobie 12/2016.
16. Listom zo dňa 13.01.2017 žalovaný žalobcovi oznámil , že predložené listiny označené ako lekársky posudok a doplnenie lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016 nemožno považovať za lekársky posudok čo sa týka formy aj obsahu, preto nie je možné preradiť žalobcu na inú pre neho vhodnú prácu. Vzhľadom k tomu, že dňa 18.09.2016 skončila dočasná PN žalobcovi a nenastúpil do práce, jedná sa z jeho strany o neospravedlnené zameškanie pracovnej zmeny, a preto mu nevzniká nárok na vyplatenie mzdy či jej náhrady.
17. Z Lekárskeho nálezu označeného ako vec. Lek. posudok zo dňa 21.09.2016 napísaný H.. H. Y., chirurgom na žiadosť žalobcu vyplýva, že menovaný Pavol Szabo dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD - vykonávať nakládku a vykládku tovaru, servis čistenia a údržbu vozidla z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 14.9.2015, kedy utrpel zranenie zlomeniny stavcov driekových, stav zanechal trvalé následky, pre ktoré nie je schopný vykonávať doterajšiu prácu ako vodič MKD.
18. Z Lekárskeho nálezu označeného ako Doplnenie lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016 napísaný H.. H. Y., chirurgom na žiadosť žalobcu dňa 31.10.2016 vyplýva, že hore menovaný J. R. dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD- vykonávať nakládku a vykládku tovaru, servis čistenia a údržbu vozidla z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 14.09.2015, keď utrpel zranenia zlomeniny stavcov driekových. Stav zanechal trvalé následky, pre ktoré nie je schopný vykonávať doterajšiu prácu ako vodič MKD. Daný zdravotný stav pacienta neumožňuje vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho poškodenia a ohrozenia zdravia.
19. Z lekárskej správy - Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28.6.2016, spísaná posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne H.. H. M. vyplýva, že predmetom bolo posúdenie invalidity na žiadosť poistenca - žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 28.06.2016 a výsledok bol taký, že žalobca bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, vznik invalidity 18.01.2014. Ošetrujúcim lekárom žalobcu bol pán H.. V. F..
20. Z Lekárskeho posudku zo dňa 20.09.2017( čl.57 spisu ) vypracovaný MUDr. H. Y., Chirurgická ambulancia -CHIRSON, s.r.o - MUDr. H. Y. na žiadosť žalobcu vyplýva, že sú v ňom uvedené: Údaje o zamestnávateľovi : GEODIS TRANS SLOVAKIA s.r.o. (žalovaný), údaje o zamestnancovi: J. R. (žalobca), pracovné zaradenie: vodič MKD- vykonávanie nakládok a vykládok tovaru , servis vozidla, čistenia a údržba vozidla. Menovaný utrpel dňa 14.09.2017 pracovný úraz s kompresívnou zlomeninou dvoch driekových stavcov s trvalými následkami. Po ukončení ročnej PN je na invalidnom dôchodku . Boli vyčerpané všetky možnosti liečby, aj napriek tomu pretrvávajú výrazné difúzne a axiálne bolesti, obtiaže pacienta sú rezistentné na liečbu a daný stav je chirurgicky neriešiteľný. Stav pacienta invalidizuje a vzhľadom k tomu sa nevie zaradiť do bežného života.
Faktory pracovného prostredia a práca vodiča MKD : Vibrácie celého tela , dlhé sedenie, únavné a bolestivé polohy, neergonomický pohyb pri nastupovaní do kabíny alebo vystupovaní z nej, dvíhanie tovaru, manipulácia s tovarom, celková fyzická námaha a pod. Záver posudku: Menovaný je z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 14.09.2015 (kompresívnych zlomenín driekových stavcov) a trvalých následkov z týchto zranení dlhodobo nespôsobilý naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD- vykonávať nakládku a vykládku tovaru, servis vozidla, čistenie a údržbu vozidla bez vážneho poškodenia a ohrozenia zdravia.
21. Podľa mzdových listov žalobcu za obdobie 11/2016,12/2016- výplatné pásky (čl.12,13 spisu) je priemer mzdy na dovolenku 2,7614 eur/hod., pracovných hodín v novembri bolo 160 a decembri 168 hodín.
22. Podľa §-u 55 ods.2 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak a) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
23. Podľa §-u 16 ods.1 písm .a) zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, lekársky posudok pre účely tohto zákona je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu.
Podľa §-u 16 ods.2 ,3 zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie podľa ods.1 vykonáva poskytovateľom určený lekár. Lekársky posudok sa vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby. Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu.
24. Podľa §-u 30f zák.č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších zmien a doplnkov: (1) Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, zaznamená výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do svojej zdravotnej dokumentácie a vypracuje lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu odovzdá zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby; kópie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí zamestnancovi a lekárovi, s ktorým má zamestnanec alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a na požiadanie mu poskytne výsledky vyšetrení získané pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.
(2) Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu obsahuje evidenčné číslo, údaje o zamestnávateľovi, a to obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickej osoby alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa; údaje o zamestnancovi alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, a to meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska, pracovné zaradenie, posudzovanú prácu, faktory práce a pracovného prostredia a kategóriu práce pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia. Záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu znie
a) spôsobilý na výkon posudzovanej práce,
b) spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením alebo
c) dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce. (3) Vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa odseku 2 sú uvedené v prílohe č. 3c.
25. Podľa §-u 118 ods.1Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
26. Podľa §-u 144a ods.2 písm. f) Zákonníka práce, ako výkon práce sa neposudzuje doba neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti.
27. Podľa §-u142 ods.3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
28. Podľa §-u 134 ods.1,2 ,4 Zákonníka práce ,priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
29. Podľa § 517 ods. OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Na základe doplneného dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre sp.zn. XCoPr/X/XXXX-114 zo dňa 05.03.2020 súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
31. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady mzdy 912eur brutto s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 456 eur od 01.01.2017 do zaplatenia a s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 456eur od 01.02.2017 do zaplatenia za mesiace november a december roku 2016, po upresnení petitu žaloby sa domáhal zaplatenia sumy 905,74 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 441,80 eur od 01.01.2017 do zaplatenia a zo sumy 463,92 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 01.02.2017 do zaplatenia z dôvodu, že žalobca utrpel dňa 14. 9.2015 na pracovnej ceste vo Francúzsku pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol dlhodobo, do 18. 9.2016 práceneschopný. V žalobe uviedol, že dňa 21. 9.2016 zaslal žalovanému e-mailom aj poštou Lekársky posudok vypracovaný toho istého dňa MUDr. H. Y., na základe ktorého zamestnávateľa požiadal o preradenie na inú prácu podľa § 55 Zákonníka práce. Žalovaný na opakovanú žiadosť žalobcu o preradenie z 07.10.2016 odpovedal prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom z 11. 10.2016, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru predložená listina nespĺňa náležitosti požadované príslušnými právnymi predpismi a plynúce z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a teda nevzniká povinnosť žalovaného preradiť žalobcu na inú prácu. Žalobca listom z 02.11.2016 (doručeným žalovanému dňa 07.11.2016) žalovanému doručil doplnenie z 31.10.2016 k lekárskemu posudku vypracovanému dňa 21.09.2016 MUDr. H. Y.. Listom zo dňa 13.01.2017 žalovaný žalobcovi oznámil, že predložené listiny označené ako lekársky posudok a doplnenie lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016 nemožno považovať za lekársky posudok, čo sa týka formy aj obsahu, preto nie je možné preradiť žalobcu na inú pre neho vhodnú prácu.
32. Zamestnávateľ je výnimočne oprávnený bez súhlasu zamestnanca preradiť ho na inú preňho vhodnú prácu, a to len z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 55 ods. 2 a ods. 4 Zákonníka práce. Dôvody jednostranného preradenia zamestnanca môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej skupiny patria dôvody, pri ktorých nejde len o oprávnenie, ale dokonca o povinnosť zamestnávateľa, za nesplnenie ktorej môže byť zamestnávateľ sankcionovaný inšpekciou práce. Do druhej skupiny
patrí dôvod, ktorý zamestnávateľa oprávňuje zamestnanca jednostranné preradiť, nie je to však jeho povinnosť. Najčastejším dôvodom preradenia je skutočnosť, že zamestnanec stratil dlhodobo zdravotnú spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu musí byť doložená lekárskym posudkom, ktorý vydá ošetrujúci lekár. Z obsahu lekárskeho posudku musí jednoznačne vyplývať stanovisko, že zamestnanec nie je spôsobilý vykonávať dohodnutú prácu. Ak by zamestnávateľ nepreradil zamestnanca na inú vhodnú prácu, zamestnanec je oprávnený odmietnuť ďalší výkon práce, čo sa kvalifikuje ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa, za čo patri zamestnancovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Preradenie by nemalo trvať nastálo, ale len po nevyhnutne potrebný čas (napr. po dobu zdravotnej nespôsobilosti zamestnanca), pričom zamestnanec sa preraďuje na inú prácu v rámci dohodnutého druhu a miesta práce. V prípade, že by zamestnávateľ nemal žiadnu inú vhodnú prácu pre zamestnanca, môže sa so zamestnancom dohodnúť na zmene druhu práce, ktorý bol uvedený v pracovnej zmluve. Tento druh práce však musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, jeho schopnostiam a kvalifikácii. 33. Je nesporné, že žalobca ako zamestnanec pracuje u žalovaného ako zamestnávateľa na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015 s dňom nástupu do práce 13.02.2015 ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. V článku II. bod 1. Pracovnej zmluvy je dohodnutá mzda žalobcu vo výške 456 eur mesačne. Tiež je nesporné, že žalobca utrpel dňa 14. 9.2015 na pracovnej ceste vo Francúzsku pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol dlhodobo, do 18. 9.2016 práceneschopný. Žalobca listom zo dňa 07.10.2016 žiadal ,aby ho žalovaný preradil na inú vhodnú prácu, keď emailom aj poštou poslal žalovanému listinu - lekársky nález označenú ako Lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 . Žalovaný listom zo dňa 11.10.2016 žalobcovi odpísal, že listina zo dňa 21.9.2016, ktorú žalobca predložil ako lekársky posudok nemá zákonom požadované náležitosti a pravdepodobne sa jedná o lekársky nález. Tiež lekársku správu, ktorú žalobca predložil zo dňa 28.06.2016, nemožno považovať za lekársky posudok pre pracovno - právne účely, nakoľko predmetom jej posudzovania bola miera invalidity žalobcu pre účely prípadného rozhodnutia o invalidnom dôchodku. Z tohto dôvodu nepreradil žalovaný žalobcu ako zamestnanca na inú prácu. Zároveň žalovaný vyzval žalobcu na riadne plnenie povinnosti zamestnanca , ku ktorým sa zviazal pracovnou zmluvou. Listom zo dňa 02.11.2016 žalobca žiadal, aby ho žalovaný preradil na inú vhodnú prácu s tým, že zasiela žalovanému dodatok k lekárskemu posudku a tiež žiadal, že v prípade, že žalobcu nepreradí na inú, pre neho vhodnú prácu, aby s ním rozviazal pracovný pomer podľa §63 ods.1 písm. c) ZP. Listom zo dňa 13.01.2017 žalovaný žalobcovi oznámil , že predložené listiny označené ako lekársky posudok a doplnenie lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016 nemožno považovať za lekársky posudok, čo sa týka formy aj obsahu, preto nie je možné preradiť žalobcu na inú pre neho vhodnú prácu. Vzhľadom k tomu, že dňa 18.09.2016 skončila dočasná PN žalobcovi, a nenastúpil do práce, jedná sa z jeho strany o neospravedlnené zameškanie pracovnej zmeny, a preto mu nevzniká nárok na vyplatenie mzdy či jej náhrady.
34. Odvolací súd v danej právnej veci na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, dospel k záveru, že pokiaľ žalobca žalovanému predložil Lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 (č.l. 8 spisu), ktorý zaslal žalovanému dňa 21.09.2016 na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, už tento lekársky posudok mal za následok, že žalovaný bol povinný preradiť žalobcu na inú prácu a bol právne významný v danej právnej veci z pohľadu uplatneného právneho nároku žalobcu v spore. Odvolací súd zdôraznil, že Zákonník práce formálne a obsahové náležitosti posudku neupravuje a právnym predpisom upravujúcim lekársky posudok je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 16 písm. a) stanovuje, že lekárskym posudkom na účely tohto zákona je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu.
35. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vyššie uvedený lekársky posudok (č.l. 8 spisu) podľa svojho obsahu nepredstavuje lekársku správu, ani všeobecné odporúčajúce konštatovanie lekára, ale predstavuje lekársky posudok vydaný v súlade s ustanovením § 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je výsledkom posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu žalobcu, keďže deklaruje dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti žalobcu pre výkon dohodnutej práce s poukazom na dojednaný druh práce žalobcu v čl. I. bod 2 pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2015 (č.l.5 až 8 spisu). Z jeho obsahu vyplýva, že lekár už v
tomto lekárskom posudku konštatoval jednoznačný záver, že žalobca ako zamestnanec žalovaného ako zamestnávateľa vzhľadom na svoj zdravotný stav (popísaný v lekárskej správe - zlomenina stavcov driekových, stav zanechal trvalé následky pre ktoré nemôže vykonávať doterajšiu prácu) dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu (popísanú v lekárskej správe - dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu vodiča MKD, vykonávať nakládku a vykládku tovaru, servis, čistenie a údržbu vozidla).
36. S poukazom na vyššie uvedené dôvody je potrebné prijať záver, že zdravotný stav žalobcu ako zamestnanca žalovaného bol objektívne zistený a bol vo vyššie uvedenom lekárskom posudku konkrétne vyjadrený. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení tá skutočnosť, že žalobca predložil žalovanému doplnenie zo dňa 31.10.2016 Lekárskeho posudku zo dňa 21.09.2016 (č.l. 9 spisu), v ktorom lekár doplnil záver lekárskeho posudku v tom, že zdravotný stav žalobcu neumožňuje vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho poškodenia zdravia, keďže takýto záver lekárskeho posudku má právny význam na účely okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom (§ 69 ods.1 písm. a) Zákonníka práce), o ktorý prípad sa však v danej právnej veci nejedná, ani tá skutočnosť, že žalobca predložil žalovanému ostatný lekársky posudok zo dňa 20.09.2017. Žalovaný v konaní nenamietal tú skutočnosť, či ten, kto vydal predmetný lekársky posudok, bol oprávnený ho vydať, namietal formálne a obsahové náležitosti žalobcom predložených lekárskych posudkov, ohľadne ktorých lekárskych posudkov súd prvej inštancie dospel k záveru, že lekárky posudok zo dňa 21.09.2016 a doplnenie predmetného lekárskeho posudku zo dňa 31.10.2016 nemajú náležitosti lekárskeho posudku podľa ustanovenia § 30f ods.1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Prílohy 3c citovaného zákona a ďalej dospel k záveru, že naposledy žalobcom predložený lekársky posudok zo dňa 20.09.2017 neobsahuje obsahové náležitosti podľa vyhlášky č.448/2007 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií a neobsahuje záver lekárskeho posudku v súlade s ustanovením § 30f vyššie citovaného zákona.
37. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danej právnej veci nebol daný zákonný dôvod posudzovať predmetný lekársky posudok na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce (jeho formálne a obsahové náležitostí) podľa ustanovenia § 30f ods.1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Prílohy 3c citovaného zákona, ktorý zákon kategorizuje práce do štyroch skupín podľa ich zdravotného rizika, na základe čoho upravuje rozdielne povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia povinní zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad a pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu svojich zamestnancov (pred vznikom pracovného pomeru, počas trvania pracovného pomeru v intervaloch určených zákonom o ochrane verejného zdravia, ako aj pri a po skončení pracovného pomeru, ak to vyžaduje zákon o ochrane verejného zdravia) sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u tých kategórií zamestnancov, ktoré sú dané týmto zákonom o ochrane verejného zdravia. Náležitosti lekárskeho posudku upravuje priamo zákon o ochrane verejného zdravia. Lekársky posudok sa týka výkonu konkrétnej činnosti (z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, že posudzovaná osoba je spôsobilá vykonávať konkrétny druh práce).
38. Odvolací súd naviac dodal, že nevylučuje na účely preradenia na inú prácu podľa § 55 ods.2 Zákonníka práce použitie ako relevantného podkladu aj lekárskeho posudku vydaného podľa ustanovenia § 30f ods.1 až 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Prílohy 3c citovaného zákona, ktorý je v súlade s ustanovením § 16 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ žalovaný v konaní poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 237/2007 z 10.12.2008, je potrebné uviesť, že toto uznesenie sa zaoberalo posudzovaním zdravotnej spôsobilosti pre účely pracovnoprávnych vzťahov v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce platného a účinného ku dňu 23.11.2002 (§ 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce), podľa ktorého zdravotný stav zamestnanca mohol byť relevantne posúdený len na základe lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia, teda na
základe rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ktoré malo obsahovať aj poučenie o odvolaní. Ku zmene Zákonníka práce došlo novelou účinnou od 01.09.2007, vykonanou zákonom č. 348/2007 Z. z., na ktorú reflektovalo vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 150/2005 z 27.10.2005.
39. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca žalovanému predložil Lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 (č.l. 8 spisu) na pracovnoprávne účely preradenia na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, už tento lekársky posudok mal za následok, že žalovaný bol povinný preradiť žalobcu na inú prácu a bol právne významný v danej právnej veci z pohľadu uplatneného právneho nároku žalobcu v spore, preto súd v súvislosti s požadovanou náhradou mzdy za mesiac november 2016 a za mesiac december 2016 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď žalobcovi ako zamestnancovi, ktorý nemôže vykonávať zo zdravotných dôvodov dohodnutú prácu, ktorého žalovaný ako zamestnávateľ nepreradil na inú prácu, vznikol nárok na náhradu mzdy podľa § 142 ods.3 Zákonníka práce, podľa ktorého, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
40. Priemerný zárobok žalobcu v zmysle §-u 134 Zákonníka práce bol zistený z mzdových listov žalobcu za obdobie 11/2016,12/2016, kde priemer na dovolenku je 2,7614 eur / hod., pracovných hodín v novembri bolo 160 a v decembri 168 hodín, pričom žalovaný takto uplatnený nárok žalobcu, pokiaľ ide o výšku náhrady mzdy za mesiace11-12/2016 nenamietal, preto súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 905,74 eur brutto (160 hodín x 2,7614eur = 441,80 eur +168 hodín x 2,7614 eur = 463,92eur zaokrúhlene) ako náhradu mzdy za mesiace november a december 2016, a keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle §517 ods.2OZ, súd ho zaviazal aj na zaplatenie 5,00% úroku z omeškania zo sumy 441,80 eur od 01.01.2017 (odo dňa, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s plnením peňažného dlhu, keď v pracovnej zmluve v bode 5. bola dohodnutá splatnosť mzdy tak, že mzda je splatná vždy mesačne pozadu, najneskôr do posledného dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, za ktorý patrí zamestnancovi mzda)do zaplatenia a zo sumy 463,92 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 01.02.2017 (odo dňa, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s plnením peňažného dlhu, keď v pracovnej zmluve v bode 5.bola dohodnutá splatnosť mzdy tak, že mzda je splatná vždy mesačne pozadu, najneskôr do posledného dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, za ktorý patrí zamestnancovi mzda) do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
41. Na základe hore uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal vo veci plný úspech, preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej výške náhrady rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).