Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cpr/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. J., D. XXX, zastúpená Mgr. Marcelom Lesňákom, advokátom so sídlom Poprad, Murgašova 87/6, IČO: 50 654 578, proti žalovanému Roľnícke družstvo Lučivná, so sídlom Lučivná, IČO: 00 199 745, zastúpený Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom Stará Ľubovňa, Okružná 871/65, IČO: 37 877 291, v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného, ktoré bolo žalobkyni dané listom zo dňa 27.1.2020 je n e p l a t n é a pracovný pomer t r v á.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou dňa 30.3.2020 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo žalobkyni dané listom zo dňa 27.1.2020. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že podľa žalobkyne neboli splnené zákonné predpoklady na okamžité skončenie pracovného pomeru, t.j. dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol skutkovo vymedzený a dokument označený ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ je príliš vágny, všeobecný, nie je uvedené akým spôsobom mala žalobkyňa zanedbávať hygienu teliat, aké príkazy mala nerešpektovať a opakovane odmietať plniť a tak isto nie je z toho známe, aké vulgarizmy a voči komu mali byť žalobkyňou vyslovené. Z uvedeného dôvodu, pre nesplnenie zákonných podmienok, považuje žalobkyňa okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné.

2. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobkyne a uviedol, že u žalobkyne sa jednalo o hrubé a opakované porušenie pracovnej disciplíny s opakovaným vulgárnym vyjadrovaním sa žalobkyne voči štatutárnemu zástupcovi - predsedovi - žalovaného ako svojmu priamemu nadriadenému. V čase skončenia pracovného pomeru žalobkyňa vykonávala u žalovaného prácu na základe pracovnej zmluvy ako dojička a ošetrovateľka hovädzieho dobytka, bola riadne poučená o pracovnej náplni a pri kontrole plnenia pracovných povinností bolo zistené, že zanedbávala hygienu teliat, na čo reagovala vulgárne, v dôsledku čoho bolo toto jej konanie zo strany žalovaného vyhodnotené ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Podľa žalovaného dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je riadne špecifikovaný a nie je možné ho zameniť so žiadnym iným dôvodom. Uviedol, že žalobkyňa navyše nerešpektovala pokyny a na pracovisku fajčila, počas neprítomnosti nadriadeného nechala kŕmiť teľatá svojho manžela či syna, v dôsledku čoho ohrozila zdravie teliat. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov G. D., I. I., E. D.-I. a C. B., ako aj listinným dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že dňa 22.1.2019 predseda žalovaného P. Y. prišiel k žalobkyni, ktorá zabezpečovala starostlivosť o teľatá a dal žalobkyni pokyn na vypratanie prístrešku pre teľa. Manžel žalobkyne prístrešok vypratal na čo P. Y. reagoval vyjadrením, že pokiaľ sa žalobkyni práca nepáči, môže odísť a žalobkyňa reagovala vyjadrením, že najlepšie je ľudí prepustiť, i keď pracujú bez prestávky a dovolenky. Uvedomovala si, že sa správala nevhodne a toho istého dňa večer sa chcela ospravedlniť, avšak predseda ju odmietol vypočuť. Poprela zodpovednosť za zlé zloženie mlieka s tým, že toto je ovplyvnené krmivom a nie dojením. Čo sa týka teliat, hygienu vždy dodržiavala, teľatá mala zdravé a roky bez úhynu. Nepoprela fajčenie v šatni a uviedla, že za 4 roky práce jej nebolo dané žiadne ústne či písomné napomenutie. Priamou nadriadenou žalobkyni bola E. D. - I..

5. Z výsluchu P. Y., štatutárneho zástupcu žalovaného súd zistil, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou dospel pre neustále porušovanie pracovnej disciplíny. Uviedol, že žalobkyňa fajčí v celom areáli, i keď je to zakázané a súčasne zanedbávala hygienu teliat, v dôsledku čoho mohla žalovanému vzniknúť škoda. V rámci svojej výpovede o.i uviedol: „Vyvrcholilo to tým pondelkom. To už vedela, že má nachystanú výpoveď a ona mi povedala, že som ... a že môžem ísť do pi.., že ona to robiť teraz nebude.“ Dôvodom vulgárnej reakcie žalobkyne teda malo byť napomenutie pre nedodržiavanie hygieny teliat. Čo znamenalo vyjadrenie o vedomosti žalobkyne o nachystanej výpovedi neuviedol.

6. Z výsluchu svedka G. D. súd zistil, že u žalovaného pracuje 2 roky ako traktorista. Potvrdil vedomosť o problémoch žalobkyne s pracovnou disciplínou a jej vulgárne správanie. Počul vyjadrenie žalobkyne adresované predsedovi družstva, že je ko..., avšak svedok nebol prítomný na začiatku konfliktu, teda nevedel uviesť, čo predchádzalo reakcii žalobkyne.

7. Z výsluchu svedka I. I. súd zistil, že u žalovaného pracuje približne rok ako agronóm. Potvrdil, že v januári roku 2020 počul hádku a vulgárne vyjadrovanie žalobkyne (do pi.., ja je... na to, ty ko...). Svedok uviedol, že viackrát počul v kancelárii, že bola riešená zanedbávaná starostlivosť o teľatá a tiež fajčenie žalobkyne.

8. Z výsluchu svedkyne E. D.-I. súd zistil, že u žalovaného pracuje ako zootechnička. Bola priamou nadriadenou žalobkyne. Pracovné výkony žalobkyne boli také ako výkony druhej pracovnej zmeny. Uviedla, že v živočíšnej výrobe pracujú jednoduchší ľudia s osobitým vyjadrovaním a pracovná disciplína bola jednoducho taká, že s nariadeniami a pokynmi zamestnanci nie vždy súhlasili, avšak plnili ich. Dôvodom konfliktu bola požiadavka predsedu družstva na zabezpečenie čistoty prístrešku pre teľa, na čo žalobkyňa reagovala výčitkami a výhradami adresovanými predsedovi. Jednalo sa o výčitky žalobkyne, že pracuje bez dovolenky, že nemá voľno. Svedkyňa potvrdila, že žalobkyňa vykonávala v podstate dve práce, teda dojičku aj ošetrovateľku teliat a stalo sa, že mala v práci nedostatky, ktoré sa na upozornenie snažila napraviť. Nedostatky mohli byť spôsobené únavou a pracovnou záťažou. Potvrdila, že zvieratá nikdy neboli ohrozené na zdraví za 4 roky mala žalobkyňa minimálny úhyn. Sama svedkyňa ako priama nadriadená žalobkyne žiaden podnet na upozornenie na neplnenie pracovnej disciplíny či skončenie pracovného pomeru neiniciovala.

9. Z výsluchu svedka C. B., manžela žalobkyne, súd zistil, že mesiaci január 2020, teda v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne pracoval taktiež u žalovaného a zabezpečoval starostlivosť o hovädzí dobytok. Uviedol, že bol prítomný pri požiadavke predsedu družstva na zabezpečenie hygieny prístrešku pre teľa, pričom predseda trval na výmene slamy, s čím žalobkyňa nesúhlasila. V konečnom dôsledku bola slama vymenená. Svedok potvrdil vulgarizmy na pracovisku, avšak nie vo vzťahu k predsedovi družstva.

10. Z oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.1.2020 súd zistil, že pracovný pomer žalobkyne žalovaný ukončil v zmysle ust. z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny a tým, že dňa 21.1.2020 a 22.1.2020 bolo pri rannej kontrole o 7,00 hod. nadriadeným predsedom družstva zistené, že žalobkyňa zanedbáva hygienu teliat, nerešpektuje príkazy nadriadeného, pri ústnom napomenutí predsedom družstva sa vyjadruje vulgárne a opätovne odmieta plniť príkazy. Nakoľko pracovný poriadok platný od roku 2016 považuje toto konanie za závažné porušenie pracovnej disciplíny, nie je možné žalobkyňu ďalej zamestnávať, a to ani počas výpovednej doby, preto pracovný pomer žalobkyne skončí doručením písomného vyhotovenia oznámenia.

11. Z vyjadrenia žalovanej k okamžitému skončeniu pracovného pomeru súd zistil, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní.

12. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti súd zistil, že od 24.1.2020 bola žalobkyňa práceneschopná s predpísanou kontrolou zdravotného stavu dňa 31.1.2020.

13. Z pracovnej zmluvy zo dňa 30.4.2016 súd zistil, že v zmysle uvedenej zmluvy žalobkyňa u žalovaného pracovala od 1.5.2016, pričom ako druh práce je uvedené: dojička, ošetrovateľka HD, ostatné práce v ŽV a ostatné práce súvisiace s činnosťou družstva.

14. Z pracovnej náplne ošetrovateľa hospodárskych zvierat zo dňa 1.5.2016 súd zistil, že žalobkyňa bola o.i. zodpovedná za napájanie, kŕmenie a ošetrovanie teliat, teda čistenie kotercov a ohrádok, priestorov a spodkov kotercov a hygieny pri teľatách, pričom sa mala riadiť pokynmi zootechnika. Ďalej zodpovedá za zdravo odchované teľatá, zabezpečuje hygienu a zdravotnú pohodu pre zvieratá.

15. Z internej smernice dojenia súd zistil, že pri pracovných operáciách dojič o.i. nesmú fajčiť.

16. Zo zápisnice z porady živočíšnej výroby zo dňa 15.5.2019 súd zistil, že na pracovisku je prísny zákaz fajčenia, pričom zápisnicu podpísala tiež žalobkyňa.

17. Z pracovného poriadku dojičov súd zistil postup pred a pri dojení.

18. Z faktúr, dodacích listov a dochádzkových listov súd zistil, že Tatranská mliekareň a.s. časť mlieka dodávaného žalovaným vyhodnotila ako neštandardné, pričom podľa žalovaného sa malo jednať o mlieko nadojené žalobkyňou.

19. Z fotodokumentácie súd zistil, že jednotlivé budovy a vstupné brány areálu žalovaného sú osadené zákazovými tabuľkami s upozornením o zákaze fajčenia.

20. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

21. Podľa , , pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

22. Podľa , odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

23. Podľa pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením.

24. Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

25. Podľa , zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

26. Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

27. Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

28. Podľa , zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.

29. Podľa strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

30. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa pracovala u žalovaného v pracovnom pomere ako dojička a ošetrovateľka hovädzieho dobytka, a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.4.2016. Dňa 27.1.2020 pracovný pomer stále trval a uvedeného dňa bolo žalobkyni doručované okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v tom, že že dňa 21.1.2020 a 22.1.2020 bolo pri rannej kontrole o 7,00 hod. nadriadeným predsedom družstva zistené, že žalobkyňa zanedbáva hygienu teliat, nerešpektuje príkazy nadriadeného, pri ústnom napomenutí predsedom družstva sa vyjadruje vulgárne a opätovne odmieta plniť príkazy a z uvedeného dôvodu žalovaný so žalobkyňou skončil pracovný pomer okamžitým skončení pracovného pomeru v zmysle . Z tvrdení strán sporu a svedkov súd zistil, že dňa 22.1.2020 došlo ku konfliktu žalobkyne a predsedu družstva - štatutárneho zástupcu žalovaného, avšak žiaden z vykonaných dôkazov neosvedčil priebeh ani dôvod vzniku konfliktu ani kto konflikt vyvolal.

33. pripúšťa skončiť pracovný pomer okamžitým skončením len v dvoch prípadoch, a to ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo závažne porušil pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru a ak má byť porušenie pracovnej disciplíny postihnuteľné ako dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru, musí byť porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca zavinené a musí dosahovať intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Podľa žalovaného dôvody pre okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajú v tom, že dňa 21.1.2020 a 22.1.2020 bolo pri rannej kontrole o 7,00 hod. nadriadeným predsedom družstva zistené, že žalobkyňa zanedbáva hygienu teliat, nerešpektuje príkazy nadriadeného, pri ústnom napomenutí predsedom družstva sa vyjadruje vulgárne a opätovne odmieta plniť príkazy. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo zistené, že by k popísanému konaniu zo strany žalobkyne došlo. Predovšetkým priama nadriadená žalobkyne svedkyňa D.-I. potvrdila, že žalobkyňa pokyn na vypratanie a prípravu koterca pre teľa splnila, i keď s výhradami.

34. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného , ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa , , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. V ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

35. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ).

36. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ani iný právny predpis pojem pracovná disciplína nevymedzuje. Možno ju charakterizovať ako súhrn právnych noriem upravujúcich pracovnú disciplínu, ako aj súhrn povinností zamestnanca, a v neposlednom rade dodržiavanie povinností zamestnancom. Vo všeobecnosti možno uviesť, že obsahovou náplňou pojmu pracovná disciplína sú povinnosti zamestnanca. Čo sa týka pracovných povinností zamestnanca, pracovný pomer je špecifický v tom, že zamestnanec je okrem povinností dohodnutých v pracovnej zmluve viazaný aj tými povinnosťami, ktoré sú priamo zakotvené v mnohých všeobecne záväzných pracovnoprávnych predpisoch ako aj interných predpisoch zamestnávateľa, prípadne povinnosťami, ktoré mu zadá pokynom vedúci zamestnanec. Ak zamestnanec poruší pracovnú disciplínu, zamestnávateľ má len niekoľko možností, ako riešiť takéto nežiaduce správanie zamestnanca. Vo všeobecnosti môže zamestnávateľ so zamestnancom skončiť pracovný pomer výpoveďou (prípadne aj okamžite, ak pôjde o závažné porušenie pracovnej disciplíny). rozlišuje dva stupne intenzity porušenia pracovnej disciplíny, a to menej závažné a závažné porušenie pracovnej disciplíny. Stupeň intenzity/závažnosť porušenia pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých zamestnanec porušil pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ by mal hodnotiť každé porušenie pracovnej disciplíny osobitne. Mal by pri určovaní závažnosti prihliadať na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil škodu a súčasne je potrebné vziať do úvahy aj konkrétne pomery u zamestnávateľa (t. j. ustálené zvyklosti u zamestnávateľa, napr. v akom rozsahu je tolerované porušovanie pracovnej disciplíny a pod.).

37. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer v prípade, ak ide o skutočne závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na základe ustálenej judikatúry je zo strany zamestnávateľa okamžité skončenie pracovného pomeru akceptovateľné v situáciách, keď nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby. Ide napr. o situácie, kedy v dôsledku konania, prípadne nekonania zamestnanca je vážne narušená dôvera medzi účastníkmi pracovného pomeru, správanie sa zamestnanca negatívne ovplyvňuje dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku, alebo ak hrozí alebo je spôsobená väčšia škoda či škoda na zdraví.

38. Jedným zo základných práv zaručených je aj základné právo na slobodu prejavu zaručené v a 2 SR a v čl. 17 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Každý názor, stanovisko alebo kritika je v demokratickej spoločnosti v zásade prípustná, a obmedzenie slobody prejavu je výnimkou, ktorú je potrebné interpretovať reštriktívne a ospravedlniť ju len kvalifikovanými okolnosťami. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sloboda prejavu sa vzťahuje nie len na tvrdenia a stanoviska prijímané priaznivo a považované za neškodné, ale aj na tie, ktoré sú považované za polemické, kontroverzné, šokujúce, alebo aj niekoho urážajúce (rozhodnutie z 26.4.1979 vo veci Sunday Times proti Spojenému království, rozhodnutie z 23. 9. 1994 vo veci Jersild proti Dánsku a pod.). Stanoviská by však nemali vybočiť z medzí demokratickou spoločnosťou uznávaných pravidiel slušnosti. Európsky súd pre ľudské práva tiež skonštatoval, že súd musí prípustnosť namietaného obmedzenia slobody prejavu posudzovať vždy vo svetle veci ako celku, vrátane znenia výrokov, ktoré sú vytýkané, a kontextu, v ktorom boli prenesené. Nikdy nesmie posudzovať len jednotlivý vytrhnutý výrok alebo vetu (rozhodnutie Fuentes Bobo proti Španielsku, a pod.) Rovnako je súd povinný vziať do úvahy závažnosť možnej ujmy zamestnávateľa a pohnútky zamestnanca. Európsky súd pre ľudské práva tiež vyvodil použiteľnosť Dohovoru o ľudských právach aj vo vzťahu medzi jednotlivcami a v rozhodnutí z 26. 9. 1995 vo veci Vogt proti Nemecku priamo dovodil pravidlo, že zamestnanec nesmie byť pre povahu ním prejavených názorov prepustený.

39. V nadväznosti na uvedené hľadiská súd zastáva názor, že pre neurčitosť prejavu vôle žalovanej v okamžitom skončení pracovného pomeru vo vzťahu k preskúmavanému dôvodu súd nemá možnosť objektívne a spravodlivo posúdiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou pre nesplnenie pokynu nadriadeného či verbálne napadnutie nadriadeného a neprimerané vystupovanie bolo prejavom legitímneho obmedzenia prejavu slobody žalobkyne v záujme ochrany práv žalovaného ako zamestnávateľa alebo nelegitímnym zásahom do základného garantovaného práva žalobkyne na slobodu prejavu. Súd nemá možnosť posúdiť oprávnenosť a vecnosť kritiky nadriadeného z hľadiska primeranosti jej obsahu, formy a miesta. V tomto kontexte súd poukazuje na výpoveď svedkyne D.-I., podľa ktorej žalobkyňa svoju prácu robila primerane ostatným zamestnancom. Pokiaľ teda mal žalovaný výhrady k pracovnej výkonnosti, disciplíne či používanému „slovníku“ mal dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru špecifikovať konkrétne a podrobne. Súd pre neurčitosť prejavu vôle žalovaného v okamžitom skončení pracovného pomeru nemal tiež možnosť spravodlivo a objektívne posúdiť, či pracovnú disciplínu žalobkyňa porušila v intenzite, ktorá odôvodňuje okamžité skončenie pracovného pomeru podľa (tzn. tak závažným spôsobom).

40. Vzhľadom k vyššie uvedenému vykonanému dokazovaniu ako aj citovaným zákonným ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobe vyhovel.

41. Čo sa týka výroku o ďalšom trvaní pracovného pomeru, tento síce žalobkyňa nenavrhla, avšak ako vyplýva z ust. , nakoľko žalobkyňa žalovanému oznámila trvanie na ďalšom zamestnávaní.

42. Na záver súd už len dodáva, že vzhľadom na záver o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre neurčitosť prejavu vôle žalovaného sa súd v danej veci nezaoberal ďalej závermi, či z vykonaného odkazovania vyplýva aj záver o porušení pracovnej disciplíny žalobkyňou. Je však nepochybné, že minimálne hrubé vulgárne výrazy na adresu kohokoľvek by mohli znamenať prekročenie všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti a mohlo by sa jednať o konanie nie len v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa ( ), ale aj konanie zakladajúce nárok na ochranu osobnosti či dokonca hrubo narúšajúce občianske spolunažívanie. Konanie v súlade s oprávnenými záujmami zamestnávateľa totiž znamená aj korektnosť vzťahov na pracovisku, rešpektovanie rozdelenia kompetencii a dodržiavanie zásad slušnosti. Tento právny záver súd však pre rozhodnutie v danej veci považoval za právne irelevantný.

43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.