Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Csp-96-2019.pdf
PDF · 95.35 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/96/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcov: a/ B. a b/ Q., obaja bytom G. a zast. Združenie na ochranu práv občana - AVES, IČO 50 252 151 so sídlom Jána Poničana 9, Bratislava proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653 so sídlom Tomášikova 48, Bratislava zast. Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., IČO 36 863 017 so sídlom Bočná 10, Košice o uloženie povinnosti pre žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a o neexistenciu záložného práva s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcov z a m i e t a .
Žalovanému sa voči žalobcom priznáva právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia podali na súd žalobu, v ktorej žiadali jednak uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktoré záložné právo vzniklo na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov a ďalším nárokom si žalobcovia uplatňovali určiť, že žalobné právo k ich nehnuteľnostiam v katastrálnom území G. neexistuje. 2. Podľa názoru žalobcov ich žaloba v časti určovacieho výroku je prípustná v zmysle § 137 písm. c) C.s.p., pretože záložné právo je evidované v katastri nehnuteľností a len súdne rozhodnutie je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Podľa názoru žalobcov zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcov, na základe ktorej bolo vyznačené záložné právo v prospech žalovaného ako záložného veriteľa, je neplatná vzhľadom na to, že presne a určito neoznačuje zabezpečovanú pohľadávku, resp. najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Ide pritom o podstatnú náležitosť zmluvy o zriadení záložného práva v zmysle § 151d) ods. 3 Obč. zákonníka, a preto táto chýbajúca náležitosť zmluvy spôsobuje, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatná. Na základe konštatovania neplatnosti, a to absolútnej neplatnosti zmluvy mali žalobcovia za to, že záložné právo k nehnuteľnostiam žalobcov na základe neplatne uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva neexistuje. 3. Čo sa týka druhého nároku žalobcov, žalobcovia navrhovali uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, v ktorej súvislosti poukázali na to, že v samotnej úverovej zmluve uzavretej medzi stranami sporu nebolo dohodnuté zosplatnenie pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, preto žalovaný nebol oprávnený úver mimoriadne zosplatniť a táto nemožnosť zosplatnenia pohľadávky spôsobuje, že žalovaný nemôže vykonávať výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalobcovia v ďalších svojich vyjadreniach uvádzali, že predmet záložného práva je nehnuteľnosť - byt, v ktorom bývajú a je preto veľmi potrebné zvážiť, či pri nariadení dobrovoľnej dražby ide o primeraný zásah do vlastníckeho práva žalobcov, ďalej žalobcovia poukazovali na to, že samotná úverová zmluva, na ktorú nadväzuje zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
žalobcov, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a preto aj samotná pohľadávka žalovaného je sporná. 4. Žalobcovia a ich zástupca sa na pojednávanie vytýčené vo veci nedostavili, svoju neprítomnosť ospravedlnili písomným podaním zo dňa 09. 10. 2020, kde zároveň uviedli, že súhlasia, aby súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcov a ich zástupcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcov a ich zástupcu. 5. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach žiadal žalobu žalobcov zamietnuť v plnom rozsahu, čo sa týka prvého žalobného návrhu o uloženie povinnosti pre žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, žalovaný poukázal na nedostatok vecnej legitimácie a s tým súvisiacu absenciu povinnosti tvrdenia a dôkazu. Podľa žalovaného žaloba neobsahuje žiadne tvrdenia, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k tomuto žalobnému návrhu, kde zároveň ani nepreukázali existenciu právneho vzťahu so žalovaným, v rámci ktorého by žalovaného zaťažovala povinnosť tak, ako si ju uplatňujú žalobcovia v tomto žalobnom návrhu. Žalobcovia zároveň neprodukovali žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že záložné právo platne nevzniklo, resp. že by došlo k jeho zániku. 6. Čo sa týka druhého žalobného návrhu, v ktorom žiadali žalobcovia určiť neexistenciu záložného práva, podľa žalovaného taktiež obom žalobcom neprislúcha vecná legitimácia na začatie konania, žaloba neobsahuje žiadne tvrdenia, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k žalobnému návrhu, t.j. určenie neexistencie záložného práva. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že v záložnej zmluve nie je určená hodnota zabezpečenej pohľadávky, ani najvyššia hodnota istiny, žalovaný poukazuje na samotnú záložnú zmluvu, kde je uvedené, že zabezpečovanou pohľadávkou je pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28. 08. 2014. Žalovaný zároveň poukázal na to, že záložné právo vzniklo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, ktoré rozhodnutie nie je možné preskúmavať v rámci občianskoprávneho konania, ale len v rámci správneho súdnictva. 7. Na pojednávaní žalovaný zároveň poukázal na to, že došlo k postúpeniu pohľadávky titulom uzavretej zmluvy o splátkovom úvere na tretiu osobu, preto žalovaný už nie je vo vzťahu k žalobcom záložným veriteľom, kde na strane žalovaného je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Súdu predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 12. 2019, ktoré bolo zaslané obom žalobcom. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, podaním žalovaného na čl. 50 spisu, vyjadrením žalobcov na čl. 71 spisu, žiadosťou o poskytnutie úveru zo dňa 14. 05. 2014, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 26. 05. 2014, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 28. 08. 2014, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 28. 08. 2014, návrhom na vklad vlastníckeho práva zo dňa 28. 08. 2014, výzvou zo dňa 17. 05. 2018, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23. 07. 2018, oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03. 08. 2018, výzvou na umožnenie vykonania ohliadky a ohodnotenia predmetu dražby zo dňa 25. 09. 2018, oznámením o dobrovoľnej dražbe na čl. 103 spisu, LV č. XXX kat. územie G. vyhotoveným ku dňu 12. 10. 2020, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 12. 2019 s dokladmi o zaslaní oznámenia žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav. 9. Žalobcovia uzavreli so žalovaným dňa 28. 08. 2014 zmluvu o splátkovom úvere, kde bola dohodnutá výška úveru 7.000,- eur a ďalšie úverové podmienky. Žalovaný poskytol žalobcom úver za podmienky uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu a/ v kat. území G.. Toho istého dňa žalovaný uzavrel len so žalobcom a/ zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu a/ v kat. území G. na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28. 08. 2014, ktorá pohľadávka predstavuje istinu úveru vo výške 7.000,- eur, úroky, úroky z omeškania, poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou. Keďže žalobcovia úver riadne nesplácali, žalovaný ich výzvou zo dňa 17. 05. 2018 vyzval na zaplatenie nedoplatku v tom čase vo výške 309,53 eur. Keďže žalobcovia naďalej si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, žalovaný listom zo dňa 23. 07. 2018 oznámil žalobcom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 28. 08. 2014 ku dňu 20. 07. 2018. Ďalej žalovaný listom zo dňa 03. 08. 2018 oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva na základe záložnej zmluvy zo dňa 28. 08. 2014 formou predaja nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. 10. Žalovaný listom zo dňa 15. 12. 2019 oznámil žalobcom postúpenie pohľadávky súvisiacej s úverom poskytnutým dňa 28. 08. 2014 na tretiu osobu spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o. Uvedené oznámenie bolo zaslané obom žalobcom na ich adresu trvalého pobytu, avšak zásielka bola vrátená späť ako neprevzatá v odbernej lehote. 11. Z listu vlastníctva č. XXX kat. územie G., ktorá listina je verejne prístupná na stránke katastrálneho úradu, súd zistil, že v súvislosti s nehnuteľnosťou, ktorá je vlastnícky vedená na žalobcovi a/ v celosti, v časti ťarchy je uvedené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne - žalovaného povolené
dňa 25. 09. 2014 a zároveň je uvedené, že zmluvou o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 Obč. zákonníka bola pohľadávka postúpená na postupcu spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o. V rámci poznámok na tomto liste vlastníctva pri nehnuteľnosti žalobcu a/ je uvedená poznámka o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe od žalovaného s uvedením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalovaným ako postupcom a spoločnosťou DPS financial consulting, s.r.o. ako postupníkom. 12. V zmysle § 524 ods. 1, 2 Obč. zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 13. V zmysle § 525 ods. 1, 2 Obč. zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 14. V zmysle § 526 ods. 1, 2 Obč. zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 15. V prvom rade v konaní pri meritórnom posúdení veci bolo potrebné zaoberať sa vecnou legitimáciou strán sporu na vedení konania, či z hmotného práva žalobcom vyplýva aktívna vecná legitimácia
- či im svedčí právo vystupovať v konaní určenom predmetom konania podľa žalobného návrhu a či žalovanému svedčí pasívna vecná legitimácia, či teda z hmotného práva vyplýva pre žalovaného povinnosť, ktorá je taktiež určená žalobnými návrhmi, prípadne, či voči žalovanému je možné vysloviť určovací výrok v rozsahu navrhovaného žalobného návrhu. 16. V konaní na strane žalovaného stále je vedený žalovaný Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava. V konaní však bolo preukázané, že tento žalovaný postúpil svoju pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 09. 12. 2019 na tretí subjekt, ktorá skutočnosť vyplýva z oznámenia žalovaného zo dňa 15. 12. 2019 adresovaného obom žalobcom na adresu trvalého pobytu, ktoré však zásielky žalobcovia si neprevzali v odbernej lehote, avšak jednoznačne tieto zásielky boli zaslané do dispozície žalobcov a žalobcovia sa s nimi mohli oboznámiť, keď tak neurobili, zásielky si nevyzdvihli v úložnej dobe, i keď nie je preukázaná žiadna prekážka, ktorá by im v tom bránila, a preto treba vychádzať z toho, že oznámenie o postúpení pohľadávky žalovaného titulom úverovej zmluvy bolo doručené žalobcom. Skutočnosť postúpenia pohľadávky na tretí subjekt vyplýva aj z verejne dostupnej listiny listu vlastníctva, z ktorého taktiež vyplýva, že došlo k postúpeniu pohľadávky titulom uzavretej úverovej zmluvy a na ňu nadväzujúceho záložného práva na tretiu osobu. Tento nový subjekt, na ktorý bola postúpená pohľadávka titulom uzavretej úverovej zmluvy voči žalobcom však v konaní nie je stranou v spore ani na strane žalobcu, ani na strane žalovaného. 17. Na základe doručenia predmetného oznámenia o postúpení pohľadávky na nového veriteľa dlžníkom
- žalobcom došlo k zmene v osobe veriteľa voči žalobcom ako dlžníkom, keďže na základe zmluvy o postúpení dochádza k postúpeniu pohľadávky, jej príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených v zmysle § 524 ods. 2 Obč. zákonníka. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (R 119/2003). 18. Pri rozhodovaní súdu o žalobe v merite veci súd vychádza zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia v zmysle § 217 ods. 1 C.s.p. 19. Podľa § 228 ods. 1 C.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. 20. V čase vyhlásenia rozhodnutia na strane žalovaného bola vedená spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., nebol podaný návrh na zmenu v osobe žalovaného na základe postúpenia pohľadávky, pričom ako to vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky, k postúpeniu pohľadávky došlo k 09. 12. 2019 a tým došlo k postúpeniu nielen pohľadávky titulom uzavretej zmluvy o úvere s príslušenstvom, ale došlo aj k postúpeniu všetkých práv spojených s touto pohľadávkou, t.j. aj právo vymáhať túto pohľadávku na súde na nový subjekt spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o., ktorá však v čase vyhlásenia rozhodnutia nebola stranou v spore ani na strane žalobcov ako dlžníkov, ani žalovaného ako veriteľa. Uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky všetky práva spojené s vymáhanou pohľadávkou z uzavretej zmluvy o úvere si môže uplatňovať už len nový subjekt, keďže spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o. sa stala veriteľom pohľadávky titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a s ňou súvisiacimi právami, táto
spoločnosť v súčasnej dobe vo vzťahu k žalobcom titulom uzavretej zmluvy o úvere a záložnej zmluvy vystupuje ako veriteľ a taktiež ako záložný veriteľ. 21. Vzhľadom na predmet konania, ktorý je vymedzený žalobnými návrhmi, kde žalobcovia sa jednak domáhajú uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a zároveň určenia neexistencie záložného práva v tomto právnom vzťahu voči žalobcom ako dlžníkom vystupuje veriteľ, prípadne záložný veriteľ, keďže právny vzťah, od ktorého sa odvíja predmet konania určený žalobcami, vyplýva z uzavretej zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. V tomto právnom vzťahu však voči žalobcom ako dlžníkom v čase vyhlásenia rozhodnutia vystupuje ako veriteľ spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o., ktorá však nie je stranou v spore, nevystupuje ani na strane žalobcu, ani žalovaného, kde pokiaľ na strane žalovaného i naďalej vystupuje spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., táto v súčasnej dobe voči žalobcom nevystupuje v pozícii veriteľa, ani záložného veriteľa, keďže všetky práva súvisiace s oprávnením veriteľa vyplývajúce z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a s oprávnením záložného veriteľa z uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva táto spoločnosť postúpila na tretí subjekt a žalovanému v súčasnej dobe v čase vyhlásenia rozhodnutia nesvedčí pasívna vecná legitimácia v konaní, keďže prípadné nároky určené žalobnými návrhmi žalobcov si žalobcovia môže uplatňovať len voči veriteľovi a záložnému veriteľovi, keďže prípadné práva žalobcov súvisia s uzavretou zmluvou o úvere a s ňou súvisiacou zmluvou o zriadení záložného práva. 22. Pokiaľ by boli aj dôvody na vyhovenie žaloby žalobcov za danej procesnej situácie, pokiaľ na strane žalovaného je súčasný žalovaný, takéto rozhodnutie by nemalo žiadny právny význam pre právny vzťah strán sporu, keďže takéto rozhodnutie by nezaväzovalo nového veriteľa, ako aj nového záložného veriteľa spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o. 23. Keďže v čase vyhlásenia rozhodnutia na strane žalovaného vystupuje i naďalej subjekt, ktorému nesvedčí pasívna vecná legitimácia, nesvedčí mu z hmotného práva žiadna povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a vo vzťahu k žalovanému v čase vyhlásenia rozhodnutia je bez právneho významu prípadné určenie neexistencie záložného práva, keďže žalovaný nie je veriteľom ani záložným veriteľom vo vzťahu k žalobcom, už len z tohto dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie bolo potrebné žalobu žalobcov zamietnuť. 24. Ďalším dôvodom, pre ktorý by nebolo možné žalobe žalobcov vyhovieť, bol aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov, keďže z hmotného práva nevyplýva žiadna povinnosť pre žalovaného zdržať sa neobmedzene výkonu záložného práva, ktoré právo na výkon záložného práva vyplýva jednak z uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva, ako aj z ustanovení Občianskeho zákonníka v zmysle § 151a) a nasl. Žalobcovia v konaní by museli tvrdiť a preukázať existenciu takého práva, ktoré by odôvodňovalo vyhovieť žalobe, museli by preukázať existenciu príslušnej povinnosti na strane žalovaného, ktorá povinnosť by tvorila základ pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Zo samotnej žaloby nie je zrejmé, z čoho by takáto povinnosť pre žalovaného mala vzniknúť, kde práve naopak, oprávnenia záložného veriteľa v súvislosti s výkonom záložného práva aj formou dobrovoľnej dražby vyplýva z ustanovení právneho predpisu, a to Občianskeho zákonníka horecitovaných ustanovení tohto predpisu, prípadne Zákona o dobrovoľných dražbách. Výkon práva vylučuje protiprávnosť. To znamená, že pokiaľ záložnému veriteľovi vyplývajú oprávnenia z právneho predpisu na postup pri výkone záložného práva, nemôže mu byť uložená povinnosť zdržať sa takýchto oprávnení, takáto prípadne uložená povinnosť nemá oporu v hmotnom práve a v tejto súvislosti žalobcovia nemajú ani aktívnu vecnú legitimáciu, keďže takéto oprávnenie na uloženie tejto povinnosti žalovanému z hmotného práva nevyplýva. To isté platí aj pre žalobný návrh, v ktorom žalobcovia si uplatňovali určovací výrok neexistencie záložného práva, keďže žaloba neobsahuje žiadne tvrdenia, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k tomuto žalobnému návrhu, žalobcovia nepreukázali žiadnu takú skutočnosť, ani žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že záložné právo neexistuje. 25. Vo vzťahu k žalobcovi b/ nie je daná taktiež aktívna vecná legitimácia vyplývajúca z toho, že zmluvu o zriadení záložného práva uzavrel so žalovaným len žalobca a/, ktorý bol aj záložným dlžníkom - vlastníkom zálohu, v tomto právnom vzťahu záložný veriteľ - záložný dlžník žalobca b/ vôbec nevystupuje, tento vystupuje len v súvislosti s uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá však priamo nie je predmetom konania, ktorý je vymedzený žalobnými návrhmi, ktoré žalobné návrhy sa týkajú len záložného práva, ktoré vzniklo uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva. Žalobca b/ nevystupuje ani ako záložný veriteľ, ani ako záložný dlžník, a preto z hmotného práva žalobcovi b/ nevyplývajú žiadne oprávnenia domáhať sa uloženia prípadnej povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, prípadne určenia neexistencie záložného práva, keďže v súvislosti s týmito žalobnými návrhmi v tomto právnom vzťahu žiadne práva a povinnosti pre žalobcu b/ nevyplývajú.
26. Z týchto všetkých dôvodov, nedostatku jednak aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov a pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného bolo potrebné žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietnuť. 27. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., kde žalovaný mal plný úspech v konaní, súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.