Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-11-2020.pdf
PDF · 102.66 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Ing. arch. Richard Polom - CANDOM, so sídlom Lipová 2028/11, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 43 534 783, zastúpený splnomocnencom: X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX I. R. C. proti žalovaným: 1) K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX I. D., 2) K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX I. D., obaja zastúpení: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 11.793,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C/73/2011-277 zo dňa 13.04.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 7C/73/2011-319 zo dňa 15.01.2018 a dopĺňacím rozsudkom č.k. 7C/73/2011-355 zo dňa 16.12.2019 takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie voči výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 4.798,57 eura.
Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacími rozsudkami v časti vyhovujúceho výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 633,47 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku vyhovujúceho výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania rozsudok zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 7C/73/2011-277 zo dňa 13.04.2016 rozhodol: „ Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5 994,83 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 361,36 eur od 12.2.2010 do zaplatenia, a zo sumy 633,47 eur od 3.11.2009 do zaplatenia. Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie 4 798,57 eur. Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.“
Dopĺňacím rozsudkom č.k. 7C/73/2011-319 zo dňa 15.01.2018 rozhodol: „ Súd konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,02% denne zo sumy 633,47 eur od 3.11.2009 do zaplatenia ako aj v časti uplatnenia si úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 633,47 eur od 3.11.2009 do zaplatenia zastavuje.“
Dopĺňacím rozsudkom č.k. 7C/73/2011-355 zo dňa 16.12.2019 rozhodol: „ I. Dopĺňa I. výrok rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C/73/2011 - 277 zo dňa 13.4.2016 tak, že na koniec vety za slová "do zaplatenia" vkladá slová "v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku". II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.“
Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 22.04.2010, súdu doručenou 26.04.2010, domáhal toho, aby súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 11.793,40 eura s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 633,47 eura od 03.11.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.159,93 eura od 12.02.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne zo sumy 633,47 eura od 03.11.2009 do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby súd uložil žalovaným nahradiť mu trovy konania. V priebehu konania zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 4.798,57 eura, späťvzatie sumy sa týkalo pôvodne uplatneného nároku na zaplatenie sumy 11.793,40 eura, v späťvzatí žiadal sumu 6.361,36 eura, na uplatnenej sume vo výške 633,47 eura zotrval, spolu tak žiadal aby súd žalovaným uložil zaplatiť sumu 6.994,83 eura. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrh zdôvodnil tým, že medzi ním ako zhotoviteľom a žalovanými ako objednávateľmi bola uzatvorená zmluva o dielo z 02.10.2009, predmetom ktorej bola dodávka a montáž drevených priehradových väzníkov so styčníkovými doskami a kotviacich prvkov na objekt Spišské Bystré - rodinný dom. Cena diela spolu s 19 % DPH bola dohodnutá na 2.395,47 eura. Žalovaní uhradili žalobcovi ako zhotoviteľovi pri podpise zmluvy zálohu vo výške 1.762 eur a na zostávajúcu časť diela vystavená im bola faktúra č. XXXXXXX zo dňa 26.10.2009 na sumu 633,47 eura splatná 02.11.2009, ktorú doposiaľ neuhradili, zaplatenie tejto sumy im má preto uložiť súd. Súd uviedol, že žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že okrem prác, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo zo dňa 02.10.2010 vykonal pre žalovaných aj iné práce a dodávky tovaru v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé zo súpisu prác a tovaru v hodnote 31.159,933 eura. Z celkovej hodnoty týchto prác mu žalovaní uhradili sumu 20.000 eur, na zostávajúcu časť im vystavil faktúru č. XXXXXXX zo 04.02.2010 znejúcu na sumu 11.159,93 eura, splatnú 11.02.2010. Žalovaní však túto sumu neuhradili. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že čo sa týka sumy 633,47 eura vyúčtovanej na základe zmluvy o dielo z 02.10.2009, žalovaní uviedli, že je pravdou, že v zmysle konkrétnej zmluvy im zostáva zaplatiť ešte sumu 633,47 eura, ktorú im žalobca vyfakturoval. Nezaplatili ju z toho dôvodu, že neboli vyjasnené platby v súvislosti s predchádzajúcou zmluvou o dielo, dodatočne uviedli, že táto suma nebola zaplatená z toho dôvodu, že bola zaplatená v sume 1.000 eur ktorú dali priamo robotníkom, ktorí tam pracovali. Čo sa týka sumy 11.159,93 eura vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXX, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom v odbore stavebníctvo, ktorému uložil vypracovať znalecký posudok, v ktorom mala byť ocenená hodnota vykonaných prác v zmysle ich súpisu, na základe ktorého žalobca požadoval zaplatenie sumy 11.159,93 eura. Zo znaleckého posudku vyplynula hodnota vykonaných prác vrátane DPH v sume 26.497,49 eura. Neuhradený rozdiel oproti faktúre XXXXXXX bola čiastka 6.497,49 eura. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca akceptoval znalecký posudok a oproti žalovanej sume žiadal v súvislosti s predmetnou faktúrou vyplatiť len sumu 6.361,36 eura. Vo vzťahu k sume 633,47 eura dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaní sú povinní túto sumu uhradiť v súvislosti so zmluvou o dielo z 02.10.2009. Čo sa týka zvyšku nároku, ktorý bol pôvodne vo výške 11.159,93 eura vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXX zo 04.02.2010, mal za to, že nie je dôvod neveriť znaleckému posudku, ktorým bol posudzovaný súpis vykonaných prác v zmysle ich hodnoty 26.497,49 eura. Keďže žalovaní sumu 20.000 eur zaplatili, ostalo im zaplatiť rozdiel a po akceptovaní nepriznania sumy súvisiacej s položkou 10, žalovaným k úhrade zostala suma 6.361,36 eura. Keďže v konaní bolo výsluchom svedka preukázané, že od žalovaného zobral sumu 1.000 eur, pričom svedok prehlásil, že túto sumu si už nebude uplatňovať od žalobcu, rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaným uložil zaplatiť v súvislosti so zmluvou o dielo z 30.06.2009 len sumu 5.361,36 eura s úrokom z omeškania ako v rozsudku uviedol. Pre späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 4.798,57 eura konanie v tejto časti zastavil. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenie § 631 Občianskeho zákonníka a na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.
2. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) f) a § 221 písm. f) O.s.p. žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozhodol tak, že žalobu zamietne. Žalovaní mali za to, že medzi stranami skutkovo sporná nebola existencia zmluvy o dielo z 02.10.2009 na sumu 2.395,47 eura a zmluvy o dielo z 30.06.2009 na sumu 20.000 eur s DPH. Podľa žalovaných ceny z týchto zmlúv sú cenami konečnými a faktúry vystavené žalobcom nemajú žiadny zmluvný základ, navyše sú vzájomne rozporné a rozporné sú aj so závermi znaleckého posudku. Nakoľko obe pripravoval žalobca ako zhotoviteľ, nesie bremeno zodpovednosti za ich určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa žalovaných úvaha súdu v rozsudku je zrejmá a jednoduchá, súd mal za to, že žalobcovi patrí taká suma, ktorá predstavuje
hodnotu ním vykonaných prác vo výške určenej znalcom, od ktorej odpočítal cenu zaplatenú žalovanými pred začatím konania. Zdôraznili, že nárok žalobcu je zmluvným nárokom a nie nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, právna úvaha súdu podľa žalovaných nekorešponduje s preukázanými skutkovými okolnosťami. Medzi stranami sporu boli uzatvorené dve zmluvy o dielo, nejde o nezmluvné záväzky. Žalobca ako zhotoviteľ nemá nárok na zaplatenie hodnoty toho, čo pre žalovaných vykonal určenej na základe znaleckého posudku, má právo na zaplatenie len takej hodnoty, ktorú si sám určil v zmluve ako cenu diela. Povaha podnikania mu umožňovala dohodnúť si nižšiu aj vyššiu cenu ako je hodnota podľa znaleckých štandardov. Je zrejmé, že si dohodol cenu nižšiu, v takom prípade má nárok len na túto cenu. V danom prípade cena diela bola dohodnutá zmluvne, navyše vo výške navrhnutej žalobcom, cena 20.000 eur v zmluve z 30.06.2009 nie je v žiadnom prípade preddavkom, je riadne dohodnutou konečnou cenou, preddavkom mala byť polovica tejto konečnej ceny, suma 10.000 eur. Konečná zúčtovacia faktúra tak mala obsahovať sumu 0,00 eur. Žiadny iný výklad v tejto časti zmluvy nie je možný, zmluva je úplne jednoznačná. Žalovaní mali dôvodne za to, že všetky práce podľa tejto zmluvy ich budú stáť 20.000 eur, majú tiež dôvodne za to, že akékoľvek ďalšie práce budú predmetom osobitnej dohody, dôkazom je aj ďalšia zmluva z 02.10 2009. Súd prvej inštancie túto skutočnosť pri svojej úvahe opomenul. Žalovaní poukázali taktiež na to, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými bol vzťahom spotrebiteľským, pre ktorý platí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa žalovaných neexistuje žiadny zákonný ani gramatický výkladový postup, ktorým by bolo možné dospieť k záveru, že žalobca mal zo zmluvy zo dňa 30.06.2009 nárok na zaplatenie vyššej ceny diela ako sumy 20.000 eur. Podľa žalovaných bez ohľadu na existenciu nároku na istinu nie je právny dôvod na priznanie úrokov z omeškania. Predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je omeškanie, predpokladom omeškania je splatnosť, predpokladom splatnosti podľa zmluvy je uplynutie lehoty 7 dní od doručenia faktúry, ktorá je účtovným dokladom len vtedy, ak je vystavená správne. Takáto faktúra nebola zo strany žalobcu doposiaľ vystavená. Úroky z omeškania sú postihom pre toho, kto bezdôvodne neplní zmluvné záväzky, žalovaní neplnili fiktívny záväzok preto, lebo vystavené faktúry boli rozporné so zmluvou, teda nedostali sa do omeškania nakoľko voči nim nebola vykonaná riadna fakturácia.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy týkajúce sa zmluvy o dielo z 02.10.2009 keď uložil žalovaným z tejto sumy zaplatiť nezaplatenú čiastku 633,47 eura. Čo sa týka zvyšku žalovanej sumy, žalobca poukázal na to, že žalovaní nemali námietky k znaleckému posudku k vyčíslenej výške ceny diela, uvádzali že žalobca nedodal všetok materiál ktorý fakturoval, ani nevykonal všetky práce. K tvrdeniu, že žalobca nedodal všetok materiál nepredložili žiaden doklad o nákupe materiálu a nepredložili dôkaz, že by oni vykonávali tesárske práce, a tak nemali dôvod neveriť znaleckému posudku. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, podľa ktorého ak nie je uvedené inak platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacími rozsudkami, ako aj konanie, ktoré rozhodnutiam súdu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 17.09.2020 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaných bolo dôvodné len čiastočne.
5. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaní sa odvolali proti rozsudku v celom rozsahu.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
Výrok o zastavení konania v časti je v prospech žalovaných, preto žalovaní nie sú v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil osobami oprávnenými na podanie odvolania. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaných proti výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 4.798,57 eura odmietol.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých mohol odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
7. Predmet konania na základe žaloby súdu prvej inštancie doručenej 26.04.2010 žalobca vymedzil ako nárok zo zmluvy o dielo zo dňa 02.10.2009 uzavretej so žalovanými vo výške 633,47 eura s príslušenstvom a nárok na zaplatenie iných prác a dodávok, ktoré žalobca vykonal pre žalovaných v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ktoré mu žalovaní neuhradili v sume 11.159,93 eura. Z hľadiska vymedzenia skutkových okolností v zmysle tvrdenej objektívnej reality zostal predmet konania tak ako bol žalobou vymedzený, nezmenený, s výnimkou výšky požadovaného plnenia. Bolo preto na súde prvej inštancie právne posúdiť, či žalobcom uvedené skutkové okolnosti môžu viesť k tomu následku, ktorého sa domáhal.
8. Čo sa týka sumy 633,47 eura, z vykonaného dokazovania bez pochybností vyplýva, že ide o žalovanými nezaplatenú sumu vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXX splatnou 02.11.2009 za dodávku krovu na základe zmluvy o dielo. Realizáciu tejto dodávky žalovaný v 1. rade potvrdil na pojednávaní dňa 08.10.2012, dôvodom nezaplatenia sumy 633,47 eura malo byť to, že sumu 1.000 eur zaplatil subdodávateľovi žalobcu - tesárom, po údajnej dohode s nimi. Za situácie, že žalobca tvrdenú údajnú dohodu poprel (pojednávanie 19.09.2013) a svedok Krotký vo výsluchu potvrdil, že z prác, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo z 02.10.2009 nič nevykonával (pojednávanie 19.09.2013), znamená to, že ak žalovaný v 1. rade potvrdil, že žalobca vyhotovil celý krov podľa zmluvy z 02.10.2009 niet žiadneho dôvodu pre to, aby žalovaným nemala byť uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 633,47 eura, preto v tejto časti, po späťvzatí žaloby o zaplatenie príslušenstva z tejto sumy bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a odvolanie žalovaných nedôvodné.
9. Čo sa týka nároku na zaplatenie sumy 6.361,36 eura, ktorá po späťvzatí žaloby o čiastku 4.798,57 eura z pôvodne žalovanej sumy 11.159,93 eura zostala, zásadným odvolacím argumentom žalovaných bolo to, že má ísť o nárok zo zmluvy o dielo uzavretej stranami sporu 30.06.2009 s dohodnutou cenou 20.000 eur, ktorá má byť cenou konečnou.
10. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je dohoda o predmete diela a dohoda o poskytnutí ceny za vyhotovené dielo, t.j. odplatnosti vyhotovenia diela, nie presne určená výška ceny, pričom pre uzavretie zmluvy zákon neurčuje písomnú formu.
11. Súd prvej inštancie nárok na zaplatenie sumy 6.361,36 eura posudzoval ako nárok zo zmluvy uzavretej 30.06.2009 majúc ju za sumu dôvodne žiadanú, nakoľko zodpovedala hodnote vykonaných prác, ako k nej dospel súdom ustanovený znalec. Je možné súhlasiť so žalovanými v tom smere, že pokiaľ by bol predmetom konania nárok zo zmluvy z 30.06.2009, suma v tejto zmluve dohodnutá, 20.000 eur, týkajúca sa konkrétne vymedzeného predmetu diela by nemohla byť preddavkom, keďže preddavok bol zmluvou zrozumiteľne dohodnutý na 10.000 eur. Zo spisu však vyplýva, že žalobca mal so žalovaným v 1. rade po vyčerpaní sumy 20.000 eur komunikovať a po ústnej dohode s ním pripravil ďalšiu časť, zmluvu na dokončenie, ktorá podpísaná nebola. Jej podstatou mal byť návrh na dokončenie a fakturovanie do ukončenia stavby. Žalovaný v 1. rade tvrdenia žalobcu v tomto smere nepoprel, práve naopak, uviedol, že „netvrdím, že nezaplatím za práce“, „zaplatím za situácie, keď mi bude predložený stavebný denník kde bude zrejmé, že práce boli vykonané v rozsahu“ (pojednávanie 08.10.2012).
12. Prvoinštančný súd skutkové tvrdenia a dôkazy k nim vykonané nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti ani v súvislosti s obsahom žaloby, bolo pritom na súde skutkové okolnosti právne posúdiť, keďže žalobca musí tvrdiť skutok, nie právnu kvalifikáciu. Podstatným bolo posúdiť, či suma, ktorá zostala predmetom konania po späťvzatí v časti o 4.798,57 eura (a odpočte realizovania povinnosti súdom, voči ktorému žalobca nenamietal, neodvolal sa), z pôvodne žalovanej čiastky 11.159,93 eura je, ak má mať na ňu žalobca nárok, sumou nezaplateného zmluvného plnenia alebo sumou bezdôvodného obohatenia a v akom rozsahu vzhľadom na námietky žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie v týchto intenciách nepostupoval, v tejto časti, je jeho rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné, uvedené sa týka aj príslušenstva z tejto sumy a času, od ktorého môže byť nárokované keďže je rozdiel z hľadiska začiatku omeškania s povinnosťou zmluvného plnenia alebo nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Aj v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné, čo má za následok porušenie práva na spravodlivý proces.
13. Odvolací súd preto z dôvodov, ktoré uviedol rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k sume 633,47 eura podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v rozsahu prevyšujúcom sumu 633,47 eura ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať nárokom na zaplatenie sumy, ktorá zostala predmetom konania, súd prvej inštancie si ujasní, či ide o zmluvný alebo nezmluvný nárok a v závislosti od toho rozhodne.
15. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov celého konania, vrátane trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.