Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti rodičov: matka H. O., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. L., F., G. XXXX/XX, a otec E. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. L., F., G. XXXX/XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O., mal. Z. O., nar. XX. XX. XXXX a mal. X. O., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. - 146 zo dňa 17. 06. 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. - 146 zo dňa 17. 06. 2020 v napadnutých výrokoch IV. a V. o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a vo výroku VII. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) výrokom I. manželstvo manželky H. O., rod. M., a manžela E. O. uzatvorené dňa 03. 07. 2010 v O. L., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O. L. vo zväzku 7, ročník 2010 na strane 161, pod poradovým číslom 6, rozviedol. Výrokom II. maloletú Z. O. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky H. O., výrokom III. maloletú X. O. sa na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky H. O.. Výrokom IV. a V. súd určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej Z., ako aj na výživu maloletej X. sumou 75,- Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode. Vo výroku VI. súd upravil styk otca s maloletými deťmi na každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 h do 18.00 h a v nedeľu od 10.00 h do 16.00 h s tým, že otec si prevezme maloleté deti pred bydliskom matky a maloleté deti po zrealizovanom styku na tom istom mieste matke odovzdá. Výrokom VII. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval návrh H. O. (ďalej aj ako „matky maloletých detí“) na rozvod manželstva a poukázal na vykonané dokazovanie, predovšetkým výsluchom účastníkov konania a uviedol zistený skutkový stav. Vo veci aplikoval ust. § 22, § 18, § 23 a § 24 Zákona o rodine a ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 75 Zákona o rodine pre potreby rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti. Konštatoval, že pokiaľ ide o rozvod manželstva, mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov, vzťahy medzi manželmi sú trvalo rozvrátené, a preto nemôže manželstvo plniť svoj účel. Manželstvo preto ako nefunkčné rozviedol. Pokiaľ sa týka úpravy práv a povinností rodičov k maloletým po rozvode obidve maloleté deti súd zveril do starostlivosti matky, nakoľko i v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli obe maloleté deti v osobnej starostlivosti matky, kde neboli zistené závažnejšie nedostatky, starostlivosť o maloleté bola na dobrej

úrovni. Otec maloletých detí svojim faktickým konaním neprejavil záujem o starostlivosť o maloleté, pričom podľa správy zo sociálneho zisťovania na takúto starostlivosť ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nemal vytvorené podmienky. Súd vyslovil, že matka bude zároveň maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, čím nie sú dotknuté rodičovské práva a povinnosti otca podľa § 28 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného, súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej Z. a X. a z možností, schopností a majetkových pomerov manžela, otca maloletých detí. Poukázal na ust. § 62 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Matka dieťaťa žiadala určiť výživné na maloletú Z. vo výške 100,- Eur mesačne. Súd akceptoval výdavky matky na maloletú Z. celkovo vo výške 166,- Eur mesačne. Výpočet nákladov, resp. výdavkov, na maloletú súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Zo sumy 166,- Eur odpočítal sumu prídavku na dieťa vo výške 24,95 Eur, ktorou na náklady dieťaťa prispieva štát, a teda celkové náklady matky na maloletú Z. sú vo výške 141,- Eur mesačne. Súd mal zato, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletej, regiónu v ktorom maloletá žije, ale aj primerané rozvoju jej osobnosti. Z príjmu manžela vo výške 430,- Eur mesačne a pri zohľadnení výdavkov súd v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine stanovil výživné v celkovej sume 75,- Eur mesačne, čo je o čosi viac ako približnú polovicu nákladov manželky na maloletú Z.. Takto určené výživné súd považoval za primerané veku a potrebám dieťaťa, ako aj zárobkovým, majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Pri určovaní výšky výživného súd vzal do úvahy mesačné výdavky otca a zároveň konštatoval, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami, pričom súd nemôže prihliadať na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný rodič na seba berie. Preto pri určovaní výšky výživného neprihliadol na výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Je zrejmé, že aj matka má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, avšak vzhľadom na to, že v prevažnej miere sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zo svojho príjmu finančne zabezpečovala výživu dieťaťa v rovnakej miere ako otec. Súd preto pri určovaní výšky výživného prihliadal aj na túto skutočnosť. Zároveň dospel súd k záveru, že takáto výška výživného je v súlade s odôvodnenými potrebami maloletej. Vyššie výživné by vzhľadom na súčasné pomery a príjmy a životnú úroveň otca nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach. Rovnakým spôsobom súd postupoval a odôvodnil výživné na maloletú X., kde matka rovnako navrhovala určiť vyživovaciu povinnosť na 100,- Eur mesačne. Celkovo súd akceptoval náklady na maloletú X. vo výške 166,- Eur mesačne, z ktorej sumy odpočítal prídavok vo výške 24,95 Eur, a teda celkové náklady matky na maloletú X. ustálil vo výške 141,- Eur mesačne. Dospel k záveru, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletej, regiónu v ktorom maloletá žije, ale aj primerané rozvoju jej osobnosti. Z uvedenej sumy považoval za primerané výživné v sume 75,- Eur mesačne, čo predstavuje viac ako približnú polovicu nákladov, ktoré vynakladá matka na maloletú X.. Takto určené výživné súd považoval za primerané veku a potrebám dieťaťa. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletými, súd vychádzal z návrhu matky a prihliadol najmä na záujem maloletých detí, ktorý je prvoradý a ktorý musia obaja rodičia rešpektovať. Záujem dieťaťa však spočíva aj v tom, aby styk otca s dieťaťom bol pre dieťa čo najmenej traumatizujúci. Súd prihliadol na názor oboch maloletých detí, ktoré vzhľadom na podmienky otca zatiaľ u neho nechcú prespávať a navyše maloleté citlivo vnímajú požívanie alkoholu otcom, čo ich vyrušuje a pôsobí na nich zlým dojmom. Vzhľadom na vek maloletých súd stanovil za miesto, kde si otec maloleté prevezme, miesto bydliska matky. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí, pričom upresnil, že odvolanie smeruje proti výrokom IV. a V. rozsudku. Doplnil, že výroku I., II., III. a VI. odvolaním nenapadá. Namietal, že súd prehliadol náklady manžela a tým pádom vo výroku IV. a V. priznal výživné v neprimeranej výške. Momentálne má pravidelný príjem vo výške 476,- Eur, pričom platí nájomné vo výške 280,- Eur, a pokiaľ zaplatí výživné vo výške 150,- Eur zostane mu na živobytie suma 46,- Eur. Matka maloletých detí spolu s maloletými deťmi žijú v domácnosti s ďalšími troma osobami s pravidelným príjmom, preto navrhol, aby súd prehodnotil rozsudok vo výrokoch IV. a V. a navrhol, aby sa prihliadlo na životné minimum manžela. Zároveň záverom uviedol, že sa týmto zaväzuje zvyšovať výživné na deti automaticky, pokiaľ príde k zmene výšky platu. Súčasťou odvolania bol i výplatný list otca maloletých detí.

3. K odvolaniu otca maloletých detí sa podaním doručeným Okresnému súdu Brezno dňa 28. 07. 2020 vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že podľa jeho názoru Okresný súd Brezno v určení výživného na maloleté deti dostatočne prihliadol na aktuálne, odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na možnosti,

schopnosti a majetkové pomery ich otca a že výživné na maloleté deti určil v ich najlepšom záujme. Navrhol, aby odvolací súd odvolaniu otca nevyhovel a rozsudok Okresného súdu Brezno potvrdil. Kolízny opatrovník má za to, že výživné na maloletú Z. a X. v nižšej výške nie je v ich prospech.

4. K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadrila podaním doručeným Okresnému súdu Brezno dňa 30. 07. 2020 matka maloletých detí. Uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými otcom maloletých detí v jeho odvolaní, že výška výživného je neprimeraná vzhľadom na jeho príjmy. Uviedla, že ona je naopak toho názoru, že výška výživného určená okresným súdom je pre deti nízka. Tvrdenie otca maloletých detí, že žije s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti s ďalšími troma osobami s pravidelným príjmom, je právne irelevantné vzhľadom na to, že otec detí je povinný zabezpečiť výchovu a výživu svojich detí a nie iné osoby. Preto navrhla, aby odvolací súd zamietol odvolanie otca maloletých detí ako nedôvodné.

5. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka a vyjadreniu matky maloletých detí sa podaním zo dňa 06. 08. 2020 vyjadril otec maloletých detí. Uviedol, že vyjadrenie matky o spolužití v jednej domácnosti je možno právne irelevantné, no morálna stránka ako aj finančná v tom zohráva veľkú rolu, keďže manželkine náklady na živobytie sú minimálne a deti väčšinu času trávia pri starých rodičoch, kde sa aj stravujú. Pri zohľadnení manželkinho príjmu a výživného určeného súdom bude manželka hospodáriť zo sumou cca 1.000,- Eur, čo je v nepomere s čiastkou, ktorá zostáva otcovi. Uviedol, že sa nečuduje, že manželka pokladá čiastku za malú či neprimeranú, keďže bola zvyknutá hospodáriť s peniazmi z príjmu otca maloletých detí v zahraničí, tento však momentálne pracuje za minimálnu mzdu, ako ďalších, necelých 30.000 ľudí na Slovensku. Chcel by však zarábať viac. Uviedol, že pokiaľ sa mu naskytne pracovná príležitosť v danom okrese, je otvorený zmene. Ďalej uviedol, že pre doplňujúce údaje a pravdivosť podaného odvolania priložil i kontakty na majiteľa bytu pre overenie výšky nájmu a zamestnávateľa pre overenie príjmu či pracovného nasadenia. Záverom doplnil, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka pokladá za neobjektívne a urážlivé, pokiaľ by boli reálne preskúmané jeho majetkové pomery, vyjadril pochybnosť, že by mohli stále trvať na tak vysokom návrhu.

6. K vyjadreniu otca maloletých detí sa podaním zo dňa 13. 08. 2020 vyjadril kolízny opatrovník, pričom oznámil, že zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 27. 07. 2020 a má za to, že výživné na maloleté detí v nižšej výške, ako určil prvostupňový súd, nie je v ich prospech.

7. Ďalšie vyjadrenie vo veci podané nebolo.

8. V dôsledku odvolania otca maloletých detí krajský súd, ako súd odvolací ( - , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a - (ďalej len „“), a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom (IV. a V.) a závislom výroku o trovách konania podľa , z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

9. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom o rozvode manželstva, o zverení maloletých detí O. do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s oboma maloletými deťmi a určil vyživovaciu povinnosť otca smerom k maloletým deťom rovnako na maloletú Z. vo výške 75,- Eur a maloletú X. vo výške 75,- Eur. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je prvou úpravou súdu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O.. Odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal len otec maloletých detí a rozsudok napadol vo výrokoch o výživnom voči maloletej Z. a maloletej X., t. j. rozsudok napadol vo výroku IV. a V., v ostatnej časti rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním nenapadol.

13. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol pri určovaní vyživovacej povinnosti k maloletým deťom na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom správne prihliadol na záujem oboch maloletých detí a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Námietky otca maloletých detí uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné a dôvodné predovšetkým preto, lebo súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil a otec maloletých detí v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť, alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Otec maloletých detí vo svojom odvolaní neuviedol ani žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe súdu prvej inštancie. Pričom odvolací súd takúto vadu ani sám nezistil. Rozhodnutie súd prvej inštancie náležite podľa ust. odôvodnil, dôvody sú zrozumiteľné a jasné. Je nepochybné, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci bral do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, náležitým spôsobom zistil a ustálil výšku nákladov, ktoré matka maloletých detí na maloletú Z. a X. mesačne vynakladá a výživné určil s prihliadnutím na zárobkové možností, ale aj schopnosti a pomery otca maloletých detí.

14. Odvolací súd navyše uvádza, že právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká narodením a vyživovacia povinnosť trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnené osobnou starostlivosťou alebo starostlivosťou o domácnosť, ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti, je poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného prostriedku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Základnou zásadou pre stanovenie výšky výživného u povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, možno zaviazať povinného rodiča i na plnenie všetkých preukázateľných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom sa vychádza z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako sú fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky a podobne. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery ale jeho reálne zárobkové možnosti dané jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí, pracovných skúseností a podobne. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu, a ak to tak nie je, bude vychádzať z jeho príjmu pred zmenou zamestnania. Ak stratil zamestnanie úplne, bude súd skúmať, z akého dôvodu sa tak stalo, či dostal odstupné a v akej výške.

15. Na strane druhej základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška mesačných nákladov na dieťa predstavuje vyčíslenie pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb, pričom medzi základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, prípadne školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky.

16. V prejednávanej veci bola na základe vykonaného dokazovania ustálená výška nákladov, ktoré každomesačne vynakladá matka maloletých detí, ktorá týmto zároveň zabezpečuje osobnú starostlivosť zabezpečuje bytové potreby oboch maloletých detí. Súd pritom výživné otca voči obom maloletým deťom stanovil na sumu 75,- Eur mesačne, čo je len polovica reálne vynakladaných a vzniknutých nákladov na maloleté deti vo veku takmer 10 rokov a 8 rokov, ktoré obe sú už školopovinné, teda reálne vznikajú náklady na školské kluby, stravovanie v školskej jedálni, záujmovú činnosť v podobe

krúžkov a predovšetkým školské potreby a pomôcky. Preto suma 75,- Eur mesačne je odôvodnená a primeraná veku maloletých detí, ich potrebám a záujmom. Súdom určené výživné by malo zodpovedať a zahŕňať i náklady vzniknuté v súvislosti s bývaním, stravovaním, ošatením, hygienickými, zdravotníckymi potrebami, ale i záujmovou činnosťou. Hodnotiac pomer výšky určeného výživného k zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca maloletého dieťaťa, ktorý predovšetkým namietal otec maloletých detí v podanom odvolaní, argumentujúc, že jeho aktuálny príjem je vo výške 476,- Eur mesačne, z ktorého po odrátaní nákladov na bývanie (nájomné) mu zostáva k dispozícii suma 196,- Eur, z ktorého po úhrade výživného v celkovej sume 150,- Eur zostáva na živobytie otcovi 46,- Eur. K uvedenému odvolací súd uvádza jednak, že výživné na maloleté deti má v zmysel ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča, a preto si otec maloletých detí musí vyriešiť a zabezpečiť bytovú otázku (náklady na bývanieň takým spôsobom, aby v prvom rade a predovšetkým mohol prispievať v čo najvyššej výške na svoje dve maloleté deti a zabezpečiť im tak primeranú životnú úroveň. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie prihliadol i na možnosti a vek otca maloletých detí, ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, teda nielen na samotnú reálne dosahovanú výšku zárobku. V súdenej veci je otec maloletých detí muž v produktívnom veku, vo veku 34 rokov, bez v konaní preukázaných zdravotných obmedzení, či ťažkostí, ktoré by ho limitovali v pracovných možnostiach. Sú na neho odkázané výživou dve maloleté deti, preto otec maloletých musí vynaložiť všetko úsilie na dosahovanie čo najvyššieho príjmu, a tvrdená a preukazovaná skutočnosť dosiahnutého príjmu vo výške nižšej, než je minimálna mzda v Slovenskej republike, nie je dôvodom na určenie výživného v nižšej výške, než ako určil súd prvej inštancie, nakoľko reálne mesačné náklady na dieťa v uvedenom veku výšku výživného určeného súdom zjavne presahujú. Či tak otec maloletých detí učiní využitím možnosti i druhého (ďalšieho) zamestnania, resp. výkonom brigádnických činností, túto otázku musí otec maloletých detí v najlepšom záujme svojich maloletých detí vyriešiť sám. Pokiaľ v podanom odvolaní argumentuje poukazom na sumu takmer 1.000,- Eur, s ktorými bude matka maloletých disponovať za predpokladu, že odvolací súd potvrdí výšku výživného v celkovej sume 150,- Eur na dve deti, odvolací súd k uvedenému uvádza, že táto čiastka predstavuje celkovú sumu, z ktorej matka maloletých detí musí pokryť všetky náklady na existenciu a potreby vrátane nákladov na bývanie, stravovanie, ošatenie, a to pre tri osoby (dospelej matky a dvoch maloletých detí) . Spolužitie matky detí v rodinnom dome spolu s ďalšími osobami, hoc príbuznými matky, nie je v uvedenej veci relevantné, nakoľko uvedené je na úkor komfortu bývania a súkromia matka maloletých detí a je alternatívou na zníženie nákladov na bývanie. Rovnakým spôsobom môže konať a uvedenú bytovú otázku riešiť i otec maloletých detí a takýmto zdieľaným spôsobom znížiť náklady na bývanie. Zároveň je nutné uviesť, že je to práve rodič, ktorý v zmysle Zákona o rodine je povinný zabezpečiť starostlivosť ale predovšetkým výživu pre svoje maloleté deti.

17. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd nevzhliadol a nevyhodnotil žiadnu z odvolacích námietok uvádzaných otcom maloletých detí v odvolaní ako dôvodnú a spôsobilú privodiť iné rozhodnutie vo veci v otázke určenia výživného, než aké učinil súd prvej inštancie. Z toho dôvodu preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV. a V. o výživnom potvrdil ako vecne správny.

18. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol výrokom VII. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia a bola v prejednávanej veci vecne správna. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny i v závislom výroku o trovách konania.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pri aplikácii ust. a , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže v súdenej veci neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovení týkajúcich sa náhrady trov konania v zmysle až , rozhodol odvolací súd, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Okrem toho odvolací súd poukazuje i na to, že otec maloletých detí, ktorý proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie, v odvolacom konaní úspešný nebol.

20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).