Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

69Ek/1205/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti povinnému: H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, XXX XX L., o vymoženie pohľadávky vo výške 908,66 EUR, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11. augusta 2020, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11. augusta 2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 06.08.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je - Výkaz nedoplatkov č. 8888026659 zo dňa 07.02.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.03.2011 a Výkaz nedoplatkov č. 8888326659 zo dňa 15.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.02.2012, vydaných spoločnosťou DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej len „exekučné tituly“). Pôvodná exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Polákom, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra (ďalej len „súdny exekútor“) pod EX 7211/2013, pričom dňa 08.03.2020 došlo k ukončeniu exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Komárno pod sp. zn. .

2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn. zo dňa 11.8.2020, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, v časti vymoženie iných trov - paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,-EUR, nakoľko zistil dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia peňažného nároku a iných trov vo výške 42,-EUR (paušálnych trov starej exekúcie). Paušálne trovy starej exekúcie však prináležia súdnemu exekútorovi, pričom § 6 ods. 2 ZoUNEK uvádza, že tieto trovy znáša oprávnený, ale zároveň neumožňuje oprávnenému domáhať sa ich náhrady od povinného. Uvedený zákon v ustanovení § 9 ods. 3 ďalej výslovne uvádza, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, okrem nároku na náhradu súdneho poplatku. K uvedenému vyšší súdny úradník uviedol, že oprávnený má právo uplatniť si nárok len v rozsahu toho, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie tohto návrhu. Oprávnený nemá nárok domáhať sa paušálnej náhrady trov starej exekúcie ale ani trov právneho zastúpenia v tomto exekučnom konaní. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení ďalej uviedol, že oprávnený nedisponuje exekučným titulom podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, nakoľko upovedomenie o zastavení starej exekúcie je len exekučným titulom súdneho exekútora voči oprávnenému a nie oprávneného voči

povinnému. Na základe uvedeného potom vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil nárok v rozpore so zákonom a preto v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol návrh oprávneného v časti iných trov (paušálnych trov starej exekúcie) vo výške 42,-EUR.

4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené oprávnenému dňa 12.08.2020, podal oprávnený 20.08.2020, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Dôvodom podania sťažnosti je nesprávne právne posúdenie veci. Oprávnený v podanej sťažnosti poukázal na znenie ustanovenia , v zmysle ktorého je upovedomenie o zastavení starej exekúcie, exekučným titulom. Tento charakter mu priznáva priamo ZoUNEK. ZoUNEK zároveň neurčuje, či toto postavenie patrí upovedomeniu o zastavení starej exekúcie na uplatnenie nároku súdneho exekútora voči oprávnenému alebo po úhrade paušálnych trov oprávneným aj na uplatnenie nároku oprávneného voči povinnému. Vzhľadom na uvedené má oprávnený za to, že úhradou paušálnych trov súdnemu exekútorovi oprávneným dochádza k prechodu nároku súdneho exekútora voči oprávnenému na úhradu paušálnych trov, na nárok oprávneného voči povinnému na úhradu týchto trov na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Tento nárok je zakomponovaný tak v dôvodovej správe, ako aj priamo vo formulári na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by oprávnený nemal nárok na uplatnenie trov zákonodarca by toto ustanovenie nezahrnul priamo do formulára. Ďalej oprávnený poukázal aj na to, že ZoUNEK oprávnenému v ustanovení priznáva právo na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie a tým ustanovuje oprávnenému možnosť pokračovania v už začatom konaní, pričom do jedného roka od ukončenia exekučného konania nemôže dôjsť ani k premlčaniu nároku vyplývajúceho oprávnenému z pôvodného exekučného titulu. Z uvedeného podľa názoru oprávneného vyplýva, že v prípade prijatia právneho posúdenia súdu v napadnutom uznesení, by oprávnený duplicitne znášal trovy toho istého konania, a to jednak pri ukončení starej exekúcie úhradou paušálnych trov a následne pri ukončení pokračujúceho konania na základe podaného opätovného návrhu v zmysle ustanovenia ZoUNEK. Oprávnený týmto postupom „stratí“ možnosť uplatnenia uhradených trov voči povinnému, ktorých právny základ a vykonateľnosť je upravená priamo ZoUNEK a oprávnenému nie je priznané právo na podanie opravného prostriedku. Jedinou možnosťou oprávneného by bolo v takomto prípade podanie žaloby na príslušný súd na vymoženie paušálnych trov vo výške 42 €, čím by došlo k ďalšiemu navyšovaniu pohľadávky voči povinnému a ďalšiemu zaťažovaniu súdu konaním o zaplatenie a to napriek skutočnosti, že trovy už boli priznané rozhodnutím - upovedomením o zastavení starej exekúcie, ktorému ZoUNEK priznal charakter exekučného titulu. Oprávnený má za to, že pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa jedná o špecifický inštitút, ktorý vykazuje viaceré znaky odlišného konania v porovnaní s exekučným konaním vedeným podľa ustanovení Exekučného poriadku, a preto aj exekučný titul na základe ktorého je exekučné konanie vedené treba posudzovať osobitne a s poukazom na osobitnú úpravu podľa ZoUNEK. Pokiaľ by sme prijali záver súdu prijatý v napadnutom uznesení, potom by došlo k výraznému zásahu do práv oprávneného v exekučnom konaní. Na základe uvedeného preto oprávnený navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil. Oprávnený taktiež v sťažnosti poukázal aj Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.: zo dňa 12.05.2020, kde Ústavný súd v závere poukázal na skutočnosť, že oprávnený si môže v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky, a ďalej dal do pozornosti exekučného súdu obdobnú rozhodovaciu prax Ústavného súdu v rozhodnutiach prijatých v mesiacoch máj a jún roka 2020.

5. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty', ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

10. Podľa , paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.

11. Podľa , upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

12. Podľa , okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

13. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými, tvrdeniami oprávneného. Súd naň preto v podrobnostiach odkazuje.

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď s poukazom na znenie ustanovenia , okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, podaný opätovne po zastavení starej exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Ustanovenie je v danom zákone uvedené takým jednoznačným spôsobom, že nie je možné dospieť k jeho opačnému výkladu tak, ako ho vykladá oprávnený s poukazom na dôvodovú správu k nemu. Dôvodová správa však nie je pre súd záväzná a pokiaľ aj uvádza, že paušálne trovy síce zaplatí oprávnený, ale z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky), čo znamená, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu od povinného, v paragrafovom znení zákona, ktoré je pre súd záväzné, takýto zámer zákonodarcu, upravený vôbec nie je. Nemožno považovať za právne akceptovateľné tvrdenie oprávneného, že úhradou paušálnych trov súdnemu exekútorovi oprávneným dochádza k prechodu nároku súdneho exekútora voči oprávnenému na úhradu paušálnych trov, na nárok oprávneného voči povinnému na úhradu týchto trov na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu, že podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie je špecifickým inštitútom a preto aj exekučný titul treba posudzovať osobitne. Oprávnený nepreukázal súdu, že by právo z exekučného titulu, ktorým je upovedomenie o ukončení starej exekúcie prešlo na neho. Išlo iba o tvrdenie oprávneného, ktoré v rovine tvrdenia aj ostalo. Z ustanovenia pritom nepochybne vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom z ktorého právo je priznané v prospech súdneho exekútora a vo vzťahu k oprávnenému a nie v prospech oprávneného vo vzťahu k povinnému. Vyšší súdny úradník preto správne uviedol, že oprávnený nedisponuje exekučným titulom podľa , nakoľko upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom súdneho exekútora voči oprávnenému. Súd k uvedenému dodáva, že oprávnený si nemôže pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie uplatňovať paušálne trovy starej exekúcie nielen podľa , t.j. zo zákona, ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ale predovšetkým s poukazom na ustanovenia a Exekučného poriadku, keďže jednou zo základných zásad exekučného konania je, že exekúciu možno viesť zásadne iba v rozsahu nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu, uvedených v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie. Ako už bolo uvedené, oprávnený nedisponuje exekučným titulom podľa .

15. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje žiadnym exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu voči povinnému, v časti sumy zamietnutej napadnutým uznesením.

16. Exekučný súd môže k tvrdeniam oprávneného už iba dodať, že právna argumentácia oprávneného, poukazujúca na zásah do práv veriteľa, na navyšovanie jeho nákladov spojených s vymožením pohľadávky voči povinnému, teda v podstate na disproporcionalitu práv veriteľa a dlžníka, pri zastavení starých exekúcií (t.j začatých za účinnosti právnej úpravy, ktorá časovo neobmedzovala trvanie exekúcie) priamo osobitným zákonom, t.j. aj proti vôli veriteľa ako oprávneného, je pre súd pochopiteľná. Súd však musí vychádzať zo zákonnej úpravy , či iných právnych predpisov tak, ako ich schválila Národná rada SR väčšinou hlasov svojich poslancov, a to napriek tomu, že ako naznačil oprávnený, právne predpisy sú voči nemu nespravodlivé. Na druhej strane, rešpektujúc očakávania oprávneného na vymoženie pohľadávky od povinného, súd poukazuje aj na to, že už aj v súčasnosti platná a účinná právna úprava exekučného konania, časovo ohraničuje trvanie exekúcie voči povinnému, pričom zákonodarca mu ponechal po zastavení exekúcie možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náhradu nákladov, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, mu však zákonodarca priznal vo vzťahu k povinnému iba v rozsahu opätovne zaplateného súdneho poplatku ( ).

17. Exekučný nemôže akceptovať ako exekučný titul oprávneného voči povinnému, upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré je exekučným titulom súdneho exekútora voči oprávnenému, iba na základe toho, že došlo k osobitnej úprave zastavenia starých exekúcií. Ak by mal zákonodarca taký úmysel, ako to tvrdí oprávnený, bol by ho zahrnul do ustanovení samotného zákona , čo však neurobil. Preto, ak by exekučný súd postupoval v exekučnom konaní vedenom voči povinnému, aj v časti paušálnych trov starej exekúcie, t.j. bez spôsobilého exekučného titulu svedčiaceho v prospech oprávneného, postupoval by arbitrárne, svojvoľne, v rozpore so a v rozpore s ďalšími ustanoveniami Exekučného poriadku.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd sťažnosť oprávneného považoval za nedôvodnú, keďže oprávnený nedisponuje exekučným titulom voči povinnému na vymáhanie nároku, ktorý si v podanom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil a zamietol ju.

19. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.

23. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa v spojení s Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený ( Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).