Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7SaZ/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: D. C., narodeného XX.XX.XXXX, tureckej štátnej príslušnosti, kurdskej národnosti, islamského vierovyznania - alavitskej vetvy, slobodný, číslo cestovného dokladu W. s platnosťou do 19.2.2028, posledný trvalý pobyt v zahraničí v meste F., Č. N., W. F. S., S. N. Č.. X/X, Turecko, t. č. na dlhodobej priepustke na adrese: Q. Č.. XXA, XXX XX G., evidenčne Pobytový tábor Rohovce, Slovenská republika (ďalej len „SR"), zastúpeného Ligou za ľudské práva, občianskym združením so sídlom Račianska 80, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 16.07. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU- PO-192-37/2018-Ž zo dňa 15. júna 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-192-37/2018-Ž zo dňa 15.06.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa , a o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) žalobcovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania žalobcu a ani prenasledovania ako také, pričom osobitne poukázal na skutočnosť, že v krajine pôvodu žalobcu prebiehali trestné stíhania, v ktorých mal byť obvinený z účasti na nepovolenej manifestácii a tiež z propagácie zakázanej teroristickej Kurdskej strany pracujúcich - PKK (ďalej len „PKK“). Žalobca ako dôkazný prostriedok predložil do konania aj dokumenty, súvisiace s týmito trestnými stíhaniami, pričom tie sú obsahom jeho spisového materiálu. Žalobca v zápisnici poukázal na to, že tieto trestné stíhania síce boli voči nemu vedené, avšak primárne neboli dôvodom jeho odchodu z Turecka. K odchodu z krajiny pôvodu sa odhodlal až po problémoch s políciou z dôvodu odmietnutia spolupráce, keď sa obával, že on a jeho rodina by mohli byť vystavení vážnym problémom. Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v Turecku sa obáva aj možného trestu za skutky, týkajúce sa pokračujúceho trestného stíhania. Iné dôvody neuviedol. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany skonštatoval neexistenciu dôvodov jej poskytnutia.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 16.07.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia, z nedostatočného zistenia stavu veci a tiež z dôvodu rozporu napadnutého rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu. Žiadal nariadenie pojednávania so zabezpečením tlmočenia do tureckého jazyka.

3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe z 28.02.2020 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí, ktoré pokladá za správne a vydané v súlade so zákonom. Žalobou vznesené námietky pokladal za nedôvodné.

4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní za účasti poverených zástupcov účastníkov konania. Žalobcu na pojednávanie nepredvolal a do konania nepribral požadovaného tlmočníka. Žalobca bol v konaní pred súdom zastúpený Ligou za ľudské práva, občianskym združením v osobe jeho poverenej pracovníčky, spĺňajúcej predpoklady Z.z (ďalej len „“) a preto na pojednávanie predvolal iba tohto zástupcu v súlade s . Samotného žalobcu nebolo potrebné na pojednávanie predvolať aj preto, lebo jeho výsluch súdom nebol potrebný vzhľadom na skutočnosť, že pre rozhodnutie súdu postačovali doklady - písomnosti, založené v súdnom spise, resp. v pripojenom administratívnom spise žalovaného. Pokiaľ ide o tlmočenie, vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko povaha a okolnosti prejednávanej veci nevyžadovali osobnú účasť žalobcu (ktorý bol v konaní pred súdom zastúpený zástupcom) za účelom jeho výsluchu ako účastníka konania pred súdom, bola by prítomnosť tlmočníka neúčelnou a nehospodárnou. V prípade, ak by žalobca v konaní pred súdom nebol zastúpený, čo SPP pripúšťa v , predvolanie žalobcu za prítomnosti tlmočníka by bolo samozrejmosťou.

5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca podal dňa 31.08.2018 na území Slovenskej republiky, žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany. Za účelom objasnenia jeho dôvodov úteku krajiny pôvodu s ním Migračný úrad dňa 17.09.2018 vykonal pohovor. Z dotazníku žiadateľa o udelenie azylu, vyplynulo, že žalobca odišiel z krajiny pôvodu až v auguste 2018, pričom k zásadnej zmene bezpečnostno-politickej situácie došlo v Turecku už v roku 2016, a to bezprostredne po neúspešnom pokuse o štátny prevrat v krajine. Z dostupných informácií je zrejmé, že v roku 2016 skutočne došlo k zásadnej zmene politicko- bezpečnostnej situácie v Turecku, keď dochádzalo k masívnemu zatýkaniu osôb, podozrivých na puči. Zároveň v tej dobe došlo k prijatiu množstva opatrení, ktoré boli a stále sú kritizované niektorými zahraničnými pozorovateľmi, ako zásah do ľudských práv občanov v tejto krajiny. V dobe vyhlásenia týchto opatrení v roku 2016, bol menovaný ešte v krajine pôvodu, pričom v konaní nebolo objektívne preukázané, že by bol uvedenými opatreniami nejakým spôsobom bezprostredne dotknutý. Od jeho odchodu z Turecka do súčasnej doby (2018-2020) už nedošlo v tejto krajine tak zásadnej zmene, že by sa dala definovať ako zásadná zmena udalostí v krajine. Žalobca nenaplnil kritéria definície utečenca „sur place“. Žalovaný vykonal pohovor, počas ktorého bol žalobca vyzvaný, aby opätovne uviedol dôvody, kvôli ktorým z Turecka odišiel, a ktoré sú dôvodom jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky. Žalobca Turecko opustil spolu s kamarátom Mete, letecky s platným cestovným pasom sa dopravili do Istanbulu, do Ľvova na Ukrajine a na základe ukrajinského turistického víza, niekoľko dní býval v hoteli Karpatia v Užhorode. Dňa 30.08.2018 ilegálne prekročil ukrajinsko-slovenskú štátnu hranicu, kde ho v meste Sobrance čakal jeho brat s priateľkou, a spolu chceli pokračovať do Rakúska, alebo do Nemecka. Po kontrole hliadkou dňa 31.08.2018 požiadal o udelenie azylu. Jeho brat bol zaistený v ÚPZC Sečovce a jeho priateľka, ktorá je Rakúskou štátnou občiankou sa vrátila do Rakúska. Vycestoval na svoj vlastný pas a udelené turecké víza.

Podľa : Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v alebo .

Podľa : Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

§, 13b riešia otázku udelenia medzinárodnej ochrany azylu na účel zlúčenia rodiny

Podľa : Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa : Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podľa : Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v alebo .

Podľa : Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/480/20150720#paragraf-13a> alebo udelený azyl.

Podľa : Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že e) skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.

Podľa : Ak správny súd zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne:

6. K námietke - žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný počas spísania dotazníka žiadateľa o azyl - vstupného pohovoru poskytol žalobcovi neobmedzený čas a možnosť vyjadriť sa podrobne k dôvodom jeho žiadosti o azyl. Žalobca vyhlásil, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, z dôvodu obavy o svoj život kvôli situácii v krajine pôvodu a z dôvodu, že sa nechce vrátiť do domovskej krajiny, nakoľko sa bojí o svoj život. V danej veci bol vykonaný pohovor, kde sa mal možnosť opakovane vyjadriť k dôvodom jeho prenasledovania v krajine pôvodu. V krajine pôvodu mal mať problémy so štátnymi orgánmi kvôli členstvu Ľudovej demokratickej strane - HDP (ďalej len „HDP“). Podľa vyjadrenia žalobcu, bol v roku 2018 opakovane zadržaný políciou, ktorá chcela, aby im poskytoval informácie o činnosti v HDP. Poukázal na to, že voči nemu v Turecku prebiehali dve trestné konania, z dôvodu účasti na nepovolenej demonštrácii a z dôvodu propagácie Kurdskej strany pracujúcich (ďalej len „PKK“). Na otázku, aké mal problémy s políciou uviedol, že keď ho chytili policajti, mali ho zbiť a musel ísť na ošetrenie do nemocnice. Lekársku správu nevidel. Žalobca počas pohovoru uviedol, že na súde v Turecku majú prebiehať dve konania ohľadne jeho politickej príslušnosti. Nemá žiadne oznámenie ani dôkazy, ktoré by mohol predložiť. Všetko má jeho právnik v Turecku. Pri doplňujúcom pohovore dňa 17.10.2020 uviedol, že ho mali zadržať niekedy v máji 2018 a o 15 dní znovu, ale fyzické útoky neuvádzal. Žalovaný pri posudzovaní alternatívy vážnej ujmy v prípade jeho návratu do Turecka zobral do úvahy aj viaceré obžaloby z trestných činov voči nemu tam prebiehajúce, a mal za to, že ani v jednom trestnom stíhaní nebolo objektívne preukázané, že by bol vystavený fyzickému alebo psychickému týraniu, či inej forme bezprávia.

7. K námietke - žalobnému bodu., podľa ktorého žalovaný vec azylu nesprávne posúdil, pričom rozhodnutie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu: Podľa názoru súdu obidve tieto námietky nie sú dôvodné. Ako to jednoznačne vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvodom neudelenia azylu žalobcovi, bolo nepreukázanie opodstatnenosti obáv z prenasledovania v zmysle včítane takýchto obáv pre prípad jeho návratu do Turecka. Čo sa týka udelenia azylu podľa , teda na účel zlúčenia rodiny, tieto neboli v prípade žalobcu splnené z objektívnych dôvodov, nakoľko žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. Možnosť udelenia azylu z

humanitných dôvodov podľa , vek blízky maloletého žiadateľa nie je v azylovom práve definovaný, a nie je dôvodom na udelenie azylu z humanitných dôvodov.

8. V danej veci žalovaný vychádzal z výpovede žalobcu zo dňa 12.02.2020, ako aj zo všeobecne dostupných informácií o krajine pôvodu. Na Migračnom úrade žalobca uviedol, že v Turecku bol členom politickej strany HDP tak, ako uviedol aj v predchádzajúcom konaní a kvôli tomu mal vážne problémy so štátnymi orgánmi. Políciou bol dvakrát zaistený a policajti od neho chceli, aby ich informoval o aktivitách strany. Prvýkrát to bolo v máji 2018 a druhýkrát asi 15 dní po tom. Žalobca odmietol poskytovať informácie o členoch strany a aktivitách strany, preto sa žalobcovi vyhrážali, že ak nebude s nimi spolupracovať, bude mať aj jeho rodina problémy. Problémy so súkromnými osobami sami o sebe nezakladajú nárok na udelenie azylu. Samotný žalobca sa sťažuje na celkovú nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu, pričom svoje obavy z perzekúcie v prípade jeho návratu do Turecka neopodstatnil. Taktiež nepreukázal žiadne skutočnosti, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to vyplýva z ustanovenia . Nepriaznivé sociálno-ekonomické podmienky, nie sú dôvodom na to, aby sa zneužíval inštitút azylu na dodatočné legalizovanie jeho pobytu v Slovenskej republike. Z dostupných správ o krajine pôvodu je zrejmé, že v nej nedochádza k mučeniu alebo neľudskému zaobchádzaniu bez reálnych dôvodov, táto hrozba žalobcovi neplynie ani z trestných konaní voči nemu prebiehajúcich, Turecko je demokratickou krajinou, s nezávislým súdnictvom, občania majú možnosť sa so žalobami pre porušovanie ľudských práv obrátiť priamo na ústavný súd, sú tam zriadené nezávislé policajné komisie a každý občan má právo v prípade zlého zaobchádzania polície podať sťažnosť. Turecko je členom NATO a jeho cieľom je vstup do EÚ, čo signalizuje záruku snahy štátu o zachovávanie ľudských práv a slobôd. Žalobcovi nehrozí ani tretia forma vážneho bezprávia. Z uvedených dôvodov, žalobca nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu v Slovenskej republiky, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany podľa .

9. Pretože námietky vznesené žalobcom proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodné a pretože neudelenie azylu, resp. neposkytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi súd vyhodnotil ako správne a zákonné, súd žalobu zamietol.

10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.SP s poukazom na výsledok konania. Žalobca bol v konaní pred súdom neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. ( ) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).