Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cb-15-2020.pdf
PDF · 100.07 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Bariak, s.r.o., Zvolenská 242/93, Modrý Kameň, v konaní zastúpený: JUDr. Peter Ďurica, advokát, so sídlom SNP 25/711, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 47 985 917, proti žalovanému: Bc. Soňa Zacharová, Dlhá 324/14, Komárno - Nová Stráž, IČO: 40851885, v konaní zastúpený: Mgr. Peter Mešenec, advokát, so sídlom Prievozská 1314/39, 82109 Bratislava, IČO: 50287222 o zaplatenie 4.560 eur s príslušenstvom, sudcom Mgr. Petrom Mezöszállásim takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4 000,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 780,- eur od 2.2.2019 do 31.10.2019, zo sumy 220,- eur od 1.1.2019 do zaplatenia, zo sumy 720,- eur od 30.3.2019 do zaplatenia, zo sumy 720,- eur od 14.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 780,- eur od 14.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 780,- eur od 14.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 780,- eur od 20.4.2019 do zaplatenia, a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40, - eur, všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie v časti návrhu žalobcu o zaplatenie 560,- eur z a s t a v u j e.
Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Súd žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania za účasť na pojednávaní dňa 2.6.2020.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom zo dňa 27.1.2020 sa domáhal na Okresnom súde Banská Bystrica proti žalovanému vydaniu platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť 4 560,- eur so zákonným úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých čiastkových istín až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná si objednala u žalobcu prepravu, za ktorú neuhradila ani časť v zmysle vystavených faktúr.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote podala žalovaná odpor s odôvodnením. V dôvodoch svojho odporu uviedla, že eviduje proti žalobcovi pohľadávku vo výške 4.000,- eur, ktorú istinu fa. č. XXXXX jednostranne započítala proti nároku žalobcu. Rozdiel v sume 560,- eur uznala.
3. K podanému odporu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s podaným odporom. Je toho názoru, že odpor nie je vecne odôvodnený a teda žiada, aby bol zamietnutý. Dáva do pozornosti súdu Dohovor CMR Kapitola V. ods. 30. bod 3.: Nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno
uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi.
4. Žalovaná následne vo veci podala vyjadrenie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s námietkou žalobcu, že odpor nie je vecne odôvodnený. Žalovaná svoj odpor riadne odôvodnila, pričom na toto odôvodnenie reaguje aj žalobca vo svojom vyjadrení k odporu. Z tohto pohľadu žalovaná považuje túto námietku žalobcu za bezpredmetnú. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení dáva súdu do pozornosti článok 30 odsek 3 Dohovoru CMR, podľa ktorého je možné nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty uplatniť len vtedy, ak bola dopravcovi zaslaná písomná výhrada do 21 dní potom, čo sa dala zásielka príjemcovi. Hoci to žalobca výslovne neuviedol, predmetné ustanovenie dáva žalobca pravdepodobne do pozornosti súdu z dôvodu uplatnenej kompenzačnej námietky žalovaného - zmluvnej pokuty uplatnenej voči žalobcovi v súvislosti s oneskoreným dodaním tovaru. Žalovaný k tomuto uvádza, že žalobca oneskorené dodanie tovaru žiadnym spôsobom nepopiera, a teda táto skutočnosť by mala byť podľa žalovaného považovaná za nespornú. Pokiaľ ide o uplatnenie ustanovenia článku 30 odsek 3 Dohovoru CMR vo vzťahu k zmluvnej pokute uplatnenej žalovaným, toto žalovaný namieta. V tomto prípade je podľa názoru žalovaného potrebné rozlišovať medzi nárokom na náhradu škody, ktorá žalovanému mohla vzniknúť v súvislosti s prekročením dohodnutej dodacej lehoty, na ktorú sa predmetné ustanovenie článku 30 ods. 3 Dohovoru CMR vzťahuje, a nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná pre prípad porušenia povinnosti dodať tovar príjemcovi v dohodnutom termíne. Podľa názoru nie je možné článok 30 ods. 3 Dohovoru CMR aplikovať pre prípad zmluvnej pokuty dohodnutej pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na ustanovenia článku 23 ods. 5 a 6 Dohovoru CMR, ktoré hovoria o náhrade v súvislosti s prekročením dodacej lehoty, pričom touto náhradou sa rozumie nárok na náhradu škody. V tomto kontexte je potrebné podľa názoru žalovaného vykladať aj ustanovenie článku 30 ods. Dohovoru CMR hovoriacom o nároku na náhradu, pričom nárokom na náhradu za prekročenie dodacej lehoty sa podľa názoru žalovaného myslí nárok na náhradu škody. Žalovaný si však uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty súvisiacej s porušením povinnosti žalobcu dodať tovar včas v dohodnutom termíne. Porušením takejto povinnosti však nie vždy musí vzniknúť škoda a žalovanému v tejto súvislosti ani škoda nevznikla. Z vyššie uvedených dôvodov nie je podľa názoru žalovaného možné na ním uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aplikovať ustanovenie článku 30 ods. 3 Dohovoru CMR. Žalovaný zároveň poukazuje na to, že žalobca žiadnym iným spôsobom, ako len odkazom na ustanovenie článku 30 ods. 3 Dohovoru CRM (ktorý ale žalovaný spochybňuje vyššie) nespochybnil nárok uplatnený žalovaným z titulu nároku na zaplatenie zmluvných pokút. Aj s ohľadom na samotný apel žalobcu na hospodárnosť a efektívnosť konania si žalovaný dovoľuje súd požiadať, aby na prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku, alebo procesnej obrany v zmysle ustanovenia § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku neprihliadal.
5. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom žalobca predniesol návrh súhlasne s jeho písomným vyhotovením s tým, že zo strany žalovanej došlo k vykonaniu dobrovoľnej platby v sume 560,- eur dňa 31.10.2019 (pripísané na účet žalobcu) s tým, že žalobca predmetnú istinu započítal na najstaršiu pohľadávku v sume 780,- eur v poradí č. 1 žalobného petitu. Navrhol preto priznať istinu v poradní č. 1 žalobného petitu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť 220,- eur s 9 % úrokom z omeškania od 1.11.2019 do zaplatenia ako i 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 780,- eur za obdobie od 2.2.2019 do 31.10.2019. Žalobca vykonal medzinárodnú prepravu tovaru riadne a včas, prepravné vyúčtoval daňovými dokladmi založenými do spisu, napriek uvedenej skutočnosti žalovaná ako objednávateľ prepravy prepravné riadne a včas nezaplatila, dôsledkom čoho sa dostala i do omeškania. Čo sa týka obrany žalovanej ako započítací prejav v zmysle písomného podania žalobca v tejto časti nesúhlasí s jej prednesmi, započítací prejav považuje za nedôvodný práve z dôvodu, že strany neuzatvorili písomnú zmluvu o zmluvnej pokute, preto v tejto časti jej nárok nemá oporu v hmotnom práve a tiež z dôvodu, že žalovaná v súlade s čl. 30 ods. 3 neuplatnila svoje nároky z omeškaného dodania tovaru v predpise stanovenej lehote. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhuje žalobnému návrhu vyhovieť. Inštitút zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka a následne upravený v Obchodnom zákonníku jeho podmienkou je uzatvorenie v písomnej forme, čo v predmetnom prípade sa nestalo. Faktická akceptácia objednávky neznamená uzatvorenie písomného právneho úkonu, čo v predmetnom prípade sa stalo, teda to, že žalobca na podklady objednávky prepravu vykonal neznamená, že došlo k uzatvoreniu písomnej dohody, obsahom ktorej je i časť o zmluvnej pokute. Nevedel sa k vyjadriť k tomu, či žalobca email žalovanej na objednanie prepravy potvrdil následným emailom. Potvrdil len toľko, že žalobca prepravy vykonal podľa CMR. Žalovaná na ústnom pojednávaní navrhla návrh
žalobcu ako nedôvodný zamietnuť z nasledovných dôvodov: Žalovaná svoj započítací prejav titulom dohodnutej zmluvnej pokuty vyúčtovanými daňovými dokladmi riadne doručil žalobcovi, ktorým daňovým dokladom si uplatnil dohodnuté zmluvné pokuty za oneskorené dodanie tovaru (porušenie termínu vykládky), ktorý vykonal žalobca. Podkladom vyúčtovania tohto nároku sú jednotlivé doklady objednávka a CMR, z obsahu ktorých vyplýva, že žalobca vykládku neuskutočnil riadne a včas - v dohodnutej lehote, čím porušil zmluvné podmienky, dôsledkom ktorých žalovanej vznikol nárok na uplatnenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 200,- eur za každé porušenie. K námietke žalobcu, že zmluvná pokuta nebola dojednaná písomne udáva: žalobca túto námietku si uplatnil prvý krát na pojednávaní dňa 13.10.2020, teda nie pri úkone, ktorý bezprostredne po vznesení námietky mal. Zastáva názor, že strany zmluvnú pokutu dojednali v písomnej forme, dôkazom čoho sú faktúry, ktoré súdu predložila na pojednávaní a sú založené v počte 20 ks, tvoriace podklad vyúčtovania zmluvnej pokuty, kde sám žalobca sa odvoláva na konkrétne objednávky žalovanej, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca akceptoval objednávky žalovanej a došlo k prijatiu týchto objednávok v písomnej podobe, teda došlo k splneniu zákonnej podmienky dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme. Súčasne si uplatnil plnú výšku náhrady trov konania a v prípade, ak by súd napriek prednesom žalovaného návrhu žalobcu vyhovel, navrhuje priznať náhradu trov konania za pojednávanie dňa 2.6.2020, ktorého sa zúčastnil osobne, nakoľko žalobca svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 2.6.2020 z dôvodu kolízie pojednávaní, teda v deň konania pojednávania a to poukazujú na ust. § 256 ods. 2 CSP, teda, aby uhradil trovy, ktoré zavinil. Samotné trovy by sa mali skladať z trov právneho zastúpenia a z cestovných náhrad. Nevedel posúdiť, či žalobca potvrdil prijatú objednávku a či spätne zaslal späť emailom pravdepodobne nie, súdu predložiť taký dôkaz nevedel. Okrem výsluchu strán konania súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: faktúry č.l. 9 - 20, oznámenie o jednostrannom započítaní č.l. 42, faktúra o vyúčtovaní zmluvnej pokuty č.l. 43, spolu s objednávkami, CMR ako i nákladnými listami č.l. 43 - 168, výpis z OR žalobcu na č.l. 198, ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu č.l. 228 - 230, predložené faktúry v počte 20 ks, s ktorými žalobca vyúčtoval svoje prepravné, z ktorých žalovaná dôsledkom omeškania s vykládkou si uplatnila zmluvnú pokutu 200,- eur za každé omeškanie, celkovo 20 x 200,- eur. 6. Na základe takto vykonaného dokazovanie súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver: Na základe objednávky žalovanej vo forme emailu žalobca vykonal medzinárodnú nákladnú prepravu tovaru CMR. Po vykonaní prepravy následne vyúčtoval prepravné daňovými dokladmi v sume 780,- eur so splatnosťou 1.2.2019, v sume 720,- eur so splatnosťou 29.3.2019, v sume 720,- eur so splatnosťou 13.4.2019, v sume 780,- eur so splatnosťou 13.4.2019, v sume 780,- eur so splatnosťou 13.4.2019, v sume 780,- eur so splatnosťou 19.4.2019. Zo strany žalovanej nedošlo k zaplateniu prepravného riadne a v čas. Žalovaná voči splatnej pohľadávke žalobcu si jednostranne započítala svoju pohľadávku titulom vyčíslenia dohodnutej zmluvnej pokuty za každé porušenie povinností po 200,- eur v celkovej sume 4.000,- eur a to daňovým dokladom fa. č. XXXXX. Jednalo sa o porušenie povinností žalobcu dodať tovar v čas podľa objednávky. Celkovo sa jedná o 20 prípadov porušenia. Žalobca jednotlivé prepravy vykonával na základe email objednávky žalovanej, ktoré email následne už nepotvrdil, ale fakticky prepravu vykonal. Žalovaná v priebehu konania zaplatila dňa 31.10.2019 žalobcovi 560.- eur.
7. Podľa § 610 Obchodného zákonníka Zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
8. Podľa § 756 Obchodného zákonníka Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluvy, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.
9. Podľa článku 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) vyhlášky č. 11/1975 Zb Tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádzajú v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
10. Podľa článku 4 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) vyhlášky č. 11/1975 Zb Dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
11. Podľa článku 17 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) vyhlášky č. 11/1975 Zb. Dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.
12. Podľa článku 19 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) vyhlášky č. 11/1975 Zb. Prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka nebola vydaná v dojednanej lehote, a pokiaľ lehota nebola dojednaná, keď skutočný čas prepravy s prihliadnutím na okolnosti a pri čiastkových nakládkach najmä s prihliadnutím na čas potrebný na zostavenie vozovej zásielky presahuje čas, ktorý možno očakávať od starostlivého dopravcu.
13. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
14. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
15. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
16. Podľa § 300 Obchodného zákonníka Okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
17. Podľa § 301 Obchodného zákonníka Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
18. Podľa § 302 Obchodného zákonníka Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
19. Podľa § 369 Obchodného zákonníka (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
(3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
20. Podľa § 369c Obchodného zákonníka (1) Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
21. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi splnil svoju povinnosť na preukázanie dôvodnosti návrhu. Zo strany žalovanej ani nedošlo k účinnému popretiu dôvodnosti nároku žalobcu. Následne súd skúmal podmienky ako i dôvodnosť započítacieho prejavu žalovanej a to jednostranným právnym úkonom. Zánik záväzku započítaním nastane iba v prípade, ak sú pohľadávky vzájomné, ktorých plnenie je rovnakého druhu, pokiaľ sa vzájomne kryjú a ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Vzhľadom aj na námietku žalobcu spočívajúce v tom, že pohľadávka žalovanej nie je spôsobilá na započítanie z dôvodu, že jej právnym základom je dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá však nebola dohodnutá písomne, súd skúmal zákonné podmienky dohody o zmluvnej pokute. Zo strany žalovanej v konaní nebol predložený dôkaz o tom, že by bola zmluvná pokuta dohodnutá písomne. Žalobca poprel túto skutočnosť. Žalovaná na ústnom pojednávaní na výslovný dotaz súdu uviedla, že pravdepodobne nedošlo k písomnej dohode o zmluvnej pokute, nakoľko objednávku, ktorá obsahovala dohodu o zmluvnej pokute doručila žalobcovi emailom a žalobca prijatie objednávky (vrátane zmluvnej pokuty) nepotvrdil doručeným emailom späť žalovanej. Na platnosť dohody o zmluvnej pokute je potrebné ju vykonať v písomnej forme, inak je v rozpore s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, z ktorého nenastanú právne účinky. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Nakoľko právnym základom započítacieho prejavu žalovanej proti splatnej pohľadávke žalobcu je neplatný právny úkon, žalovanej nevznikla pohľadávka spôsobilá na započítanie, preto súd na započítací prejav žalovanej neprihliadal. Súd na podporu svojho tvrdenia poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu V Prešove 4 Cob 56/2012, v ktorom uviedol : Odvolací súd poukazuje na to, že aj keď došlo k uzavretiu platnej zmluvy o vykonaní prepravy ústnou formou, dojednanie platnej dohody o platení zmluvnej pokuty vyžaduje písomnú formu. ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka hovorí, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ak by žalovaný po obdržaní objednávky potvrdil objednávku na príslušné faxové číslo, resp. e-mailovú adresu objednávateľa, tak, ako sa uvádza v objednávke, dalo by sa konštatovať platné uzavretie dohody o vykonaní medzinárodnej prepravy, ako aj dohody o platení zmluvnej pokuty z porušenia dodržania všetkých termínov objednávky. Aj keď došlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy o preprave uzavretie takejto dohody ešte neznamená aj platné uzavretie dohody o platení zmluvnej pokuty, pretože na uzavretie dohody o platení zmluvnej pokuty je potrebná osobitná písomná forma. Tá nebola dodržaná, pretože neexistuje písomné potvrdenie objednávky žalobcom. Súd dôkazný návrh žalovanej na výsluch svedka, jej manžela zamietol z dôvodu, že jeho výsluch by nemohol preukázať a ani potvrdiť uzatvorenie písomnej dohody o zmluvnej pokute, nakoľko táto skutočnosť sa preukazuje listinným dôkazom. Súd žalobcovi súčasne priznal i zákonné úroky z omeškania od splatnosti jednotlivých istín až do jeho skutočného zaplatenia, nakoľko neplnením žalovanej riadne a v čas sa dostala do omeškania. Súd žalobcovi súčasne priznal i paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka, nakoľko v konaní bol úspešný.
22. Nakoľko zo strany žalobcu došlo k späť vzatiu časti návrhu, v ktorej časti plnila žalovaná po podaní návrhu na súd a so čiastočným späť vzatím žalovaná súhlasila, súd konanie v späť vzatej časti zastavil podľa § 145 CSP.
22. Podľa § 255 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní.
23 Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania za účasť na pojednávaní dňa 2.6.2020 na tom skutkovom základe, že uvedeného pojednávania sa právny zástupca žalovanej zúčastnil, ale pre ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcu a následnej žiadosť o odročenie pojednávanie súd pojednávanie neotvoril a odročil. Dôvodom na odročenie pojednávania bola žiadosť právneho zástupcu žalobcu pre kolíziu s iným pojednávaním, ktoré bolo skôr vytýčené. Žiadosť doručil v deň pojednávania (2.6.2020, pritom predvolanie na termín mu bol doručený dňa 18.5.2020). Nakoľko právny zástupca žalobcu o kolízií pojednávaní minimálne sa dozvedel momentom doručenia predvolania na pojednávanie v predmetnej veci 18.5.2020, svoje ospravedlnenie mal doručiť v čas tak, aby druhej strane nevznikli zbytočné trovy. Nakoľko vznik trov právneho zástupcu žalovanej titulom účasti na pojednávaní a titulom cestovných výdavkov zapríčinil právny zástupca žalobcu, súd podľa § 256 ods. 2 CSP mu náhradu voči žalobcovi priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.