Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-199-2018.pdf
PDF · 86.5 KB
Case nature
Subarea
5S/199/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: N. T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. O. XX/XX, XXX XX J., N., občan N. republiky, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, za účasti: WEBUNG, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 201, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16039-2/2014-BA zo dňa 08.01.2014, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Žaloba
1. Žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Žiline dňa 23.05.2016 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16039-2/2014-BA zo dňa 08.01.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 45471-1/2013-CA zo dňa 24.09.2013 a odvolanie žalobcu zamietol.
2. Napadnutým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia tak, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.04.2013 podľa slovenskej legislatívy.
3. Žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné. Vytýka žalovanému nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Zároveň v žalobe namieta porušenie procesného práva a tvrdí, že žalovaný svoje rozhodnutie žalobcovi riadne nedoručil, pretože ho nedoručil žalobcovi do vlastných rúk, podpis na doručenke nekorešponduje s menom a priezviskom žalobcu, z čoho je nesporné, že rozhodnutie nebolo žalobcovi riadne doručené a poukazuje v tejto súvislosti na § 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z.z.“). Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. II. Vyjadrenie žalovaného
4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 22.06.2016. Mal za to, že žaloba bola podaná oneskorene a v merite je v celom rozsahu bezdôvodná.
5. Žalovaný svoj názor o zmeškaní lehoty na podanie žaloby podporuje tvrdím, že žalobca podal žalobu na Krajský súd v Žiline dňa 23.05.2016 a touto napáda rozhodnutie žalovaného č. 16039-2/2014-BA zo dňa 08.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.01.2014. Poukazuje v tejto súvislosti na ust. § 212 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa rozhodnutie účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.
6. Podľa § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále.
7. Z uvedeného je teda zrejmé, že rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk.
8. V predmetnej veci žalobou napadnuté rozhodnutie bolo doporučenou zásielkou doručované na adresu žalobcu, ktorá bola zaevidovaná v systéme sociálnej poisťovne (N. O. XX/XX, XXX XX J., N.) ako aj na adresu miesta podnikania zamestnávateľa. Rozhodnutie sociálnej poisťovne bolo doručené žalobcovi dňa 22.01.2014 napriek tomu, že predmetné rozhodnutie prevzala osoba žijúca v spoločnej domácnosti so žalobcom. Hoci zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť sociálnej poisťovni rozhodnutia o vzniku, resp. zániku poistenia doručovať do vlastných rúk, sociálna poisťovňa aj napriek tomu sa pokúšala rozhodnutie doručiť adresátovi do vlastných rúk, avšak v Poľskej republike inštitút doručovania do vlastných rúk nie je zavedený, a tak iný spôsob doručovania ako zvolila sociálna poisťovňa ani nebol možný.
9. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že žaloba bola podaná oneskorene, t.j. po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty v zmysle § 250b ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov a keďže zameškanie lehoty nemožno odpustiť, vyhodnotil, že žaloba bola podaná oneskorene a preto navrhol, aby súd konanie o žalobe zastavil.
III.
Priebeh administratívneho konania
10. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré účastníci popísali vo svojich písomných podaniach. Súd pritom zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodnutím č. 45471-1/2013-CA zo dňa 24.09.2013 (ďalej aj len “prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňom 01.04.2013 ako zamestnancovi zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. podľa slovenskej legislatívy. Odôvodnenie svojho rozhodnutia založila na výsledkoch kontroly vykonanej kontrolnými zamestnancami Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca dňa 26.02.2013 v sídle zamestnávateľa žalobcu, zameranej na overenie reálneho výkonu činnosti jeho zamestnancov. Kontrolní zamestnanci v sídle spoločnosti WEBUNG, s.r.o. na Palárikovej ulici č. 76, Čadca v čase vykonania kontroly nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca, rovnako nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Kontrolní zamestnanci vypočuli vo veci Ing. Mgr. K. C., LL.M., I. č. XXX, konateľa spoločnosti O. I., s.r.o., IČO: XX XXX XXX majúcej sídlo na rovnakej adrese. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že v čase kontroly sa v sídle spoločnosti nenachádzal žiaden zamestnanec ani konateľ spoločnosti. Na základe výsledkov kontroly súhrne nebolo preukázané, že žalobca reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom.
11. Žalobca prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním tvrdiac, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca nepresne a neúplne zistila skutočný stav veci, a preto konala nezákonne. Žalobca v odvolaní rozporuje tvrdeniu Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca, že prácu reálne nevykonával a tvrdí, že pre zamestnávateľa vykonáva prácu na pozícii promotéra služieb a produktov poskytovaných zamestnávateľov alebo klientmi zamestnávateľa, pričom v zmysle pracovnej zmluvy je jeho pracovnou náplňou kontakt s potenciálnymi klientmi zamestnávateľa a jeho klientov, najmä distribúcia reklamných
letákov na území Slovenskej republiky. Má za to, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca vychádza len z výsledku kontroly zo dňa 26.02.2013, pričom žiadny platný zákon na území Slovenskej republiky neprikazuje vykonávať podnikateľskú činnosť výlučne zo sídla spoločnosti zapísanom v obchodnom registri. Z povahy, pozície a druhu práce, ktorú žalobca pre zamestnávateľa vykonáva, je zrejmé, že pôsobí v teréne a teda jeho neprítomnosť v sídle spoločnosti je viac ako pravdepodobná. Má za to, že vo veci je potrebné skúmať a posudzovať okolnosti reálneho výkonu závislej činnosti žalobcu pre zamestnávateľa individuálne. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby žalovaný jeho odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil.
12. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol dňa 08.01.2014 rozhodnutím č. 16039-2/2014-BA (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 45471-1/2013-CA potvrdil a odvolanie zamietol. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu a z výsledkov kontroly žalovanému vyplynulo, že sídlo spoločnosti zamestnávateľa uvedené vo výpise z obchodného registra nespĺňa základné kritériá registrovaného sídla spoločnosti. Z uvedených dôvodov Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, v ktorej registri je žalobca vedený, rozhodla správne, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.04.2013 podľa slovenskej legislatívy a teda na žalobcu ako na zamestnanca zamestnávateľa sa nevzťahuje legislatíva Slovenskej republiky. Uvedené rozhodnutie bolo doručované žalobcovi na adresu N. O. XX/XX, XXX XX J., N. a prevzatie zásielky potvrdené dňa 22.01.2014 otcom žalobcu O. P.. Rovnako rozhodnutie doručoval žalovaný i na adresu zamestnávateľa žalobcu WEBUNG, s.r.o., kde splnomocnenec zamestnávateľa zásielku prevzal dňa 20.01.2014. Žaloba bola doručená za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku dňa 23.05.2016 na Krajský súd v Žiline.
IV.
Relevantné právne predpisy
13. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
14. Podľa § 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa rozhodnutie účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.
15. Podľa § 212 ods. 3 cit. zákona, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a s poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále.
16. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
17. Podľa § 181 ods. 1 a 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty podľa ods. 1 a 3 nemožno odpustiť.
V.
Posúdenie veci správnym súdom
18. Bolo povinnosťou správneho súdu primárne vo veci skúmať podmienky konania, za splnení ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť. Jednou z procesných podmienok konania je nepochybne aj včasné podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného na správny súd, resp. na prepravu orgánu, ktorý je povinný ho doručiť správnemu súdu.
19. Skúmaním procesných podmienok súd zistil, že v posudzovanej veci absentuje podmienka včasnosti podania správnej žaloby, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku v konaní.
20. Vychádzajúc z ust. § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, do vlastných rúk sa doručuje len rozhodnutie o poistnom, o príspevku na starobné a dôchodkové sporenie a o uložení pokuty a penále. Žalovaný svojim rozhodnutím nerozhodol o poistnom, ale o tom, že nevzniklo poistenie. Pod poistením je potrebné rozumieť zmluvný vzťah medzi poistníkom a poisťovňou, v ktorom sa poisťovňa zaväzuje, že v prípade poistnej udalosti poskytne poistenému plnenie. Pojem poistné vyjadruje sumu, ktorú sú si účastníci zmluvného vzťahu povinní plniť. Pokiaľ žalovaný rozhodol o nevzniknutí poistenia, nerozhodol tým o niektorom z predmetov predpokladaných ust. § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Preto sa na uvedený prípad nemohlo ani vzťahovať ust. § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Z tohto dôvodu bol žalovaný oprávnený postupovať podľa§ 212 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a oznámiť rozhodnutie žalobcovi doručením. Súd zároveň upriamuje pozornosť na ust. § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Preto za právne relevantné doručovanie v súlade so zákonom možno považovať len doručovanie v súlade s § 212 zákona o sociálnom poistení.
21. Ako už súd uviedol vyššie, rozhodnutie napadnuté žalobou sa netýka poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie a uloženia pokuty, či penále, nebolo preto povinnosťou orgánu verejnej správy postupovať podľa § 212 ods. 3 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, ako to vo svojej žalobe uvádza žalobca. Rozhodnutie žalovaného sa netýkalo ani nepriznania dávky, odňatia dávky, zníženia dávky alebo zastavenia výplaty dávky (§ 212 ods. 3 písm. a/), ani uloženia povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke (§ 212 ods. 3 písm. b/), ani prerušenia konania (§ 212 ods. 3 písm. d/) alebo zastavenia konania (§ 212 ods. 3 písm. e/). Preto nebolo zákonnou povinnosťou správneho orgánu doručovať žalobcovi rozhodnutie do vlastných rúk postupom podľa § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ale postačovalo jednoduché doručenie.
22. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že za žalobcu prevzal rozhodnutie napadnuté žalobou jeho otec (O. P. (s pozn. FATHER)), teda osoba, ktorá so žalobcom bývala v čase rozhodnom pre posúdenie veci v spoločnej domácnosti. Taktiež neuniklo pozornosti súdu, že žalobca vo svojej žalobe opisuje obsah rozhodnutia, proti ktorému vznáša námietky spôsobom, z ktorého je nad všetky pochybnosti zrejmé, že bol s obsahom rozhodnutia oboznámený a súd preto nepochybuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie sa dostalo do jeho dispozičnej moci, čo rovnako možno považovať za dôkaz, že mu rozhodnutie bolo oznámené.
23. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi sa rozhodnutie dostalo do jeho dispozičnej moci, čo súd posúdil tak, že žalobcovi bolo predmetné rozhodnutie doručené.
24. Ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, v Poľskej republike sa inštitút doručenia do vlastných rúk neuplatňuje. Rozhodnutie napadnuté žalobou prevzala za žalobcu osoba žijúca s ním v spoločnej domácnosti. Či, a kedy sa žalobca o doručení rozhodnutia dozvedel, bolo len na jeho konaní, či opomenutí. Vychádzajúc z vyššie uvedených argumentov je správny súd oprávnený považovať rozhodnutie za doručené v súlade so zákonom o sociálnom poistení.
25. Vo veci je podstatnou aj skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo žalovaným vydané dňa 08.01.2014. Žalobca podal žalobu dňa 23.05.2016, zároveň však na nepríslušnom súde. Postupom, ktorý musel nepríslušný správny súd zvoliť, teda vydať uznesenie o postúpení veci, to doručiť účastníkom konania a po právoplatnosti uznesenia o postúpení veci súdny spis zaslať súdu príslušnému na konanie o žalobe, ako aj potreba zabezpečiť vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu, bolo technicky nerealizovateľné, aby správny súd mohol vo veci rozhodnúť do troch rokov od vydania napadnutého rozhodnutia.
26. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podal žalobu viac ako dva roky po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, čo má za následok stratu jeho práva na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky pre meritórne preskúmanie napadnutého rozhodnutia, pretože nie je splnená podmienka včasnosti podania žaloby a preto súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP odmietol.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.