Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-19-2020.pdf
PDF · 79.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-11P/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. V., nar. XX. XX. XXXX, toho času bytom u rodičov, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. B., pracovisko X., dieťa rodičov Z. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., Z. slobody XXXX/XX, zast. právnym zástupcom Advokátskou kanceláriou BONA FIDE, s.r.o., JUDr. Ľubomírou Galbavou, so sídlom Beluša, A. Sládkoviča 604/41 a D. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., H. XXXX/XX o návrhu matky o zrušenie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh matky o zrušenie výživného na maloletú Z. V., nar. XX. XX. XXXX z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom domáhala zrušenia výživného na maloletú Z. dôvodiac, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 11P/85/2017 zo dňa 28. 05. 2018 bola uzatvorená medzi rodičmi dohoda na základe, ktorej bola maloletá zverená do spoločnej striedavej starostlivosti oboch rodičov a matka sa zaviazala prispievať na jej výživu po 100,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že v súčasnej dobe vzhľadom na pandemické ochorenia koronavírus jej poklesol príjem a o dieťa momentálne zabezpečuje nepretržite starostlivosť o dcéru sama.
2. Otec s návrhom matky nesúhlasil, uviedol, že matka svojvoľne si ponechala dieťa, napriek tomu, že má stanovisko ombudsmanky, že aj v prípade koronavírusu striedavá starostlivosť sa nemení a teda matka bez akéhokoľvek právneho dôvodu si dieťa ponechala u seba a odmietla rešpektovať súdne rozhodnutie a taktiež mu výživné prestala platiť. Ďalej uviedol, že dieťa je na výživnom zo strany matky odkázané naďalej, nakoľko 100,- Eur, ktoré matka posielala výlučne slúži na náhradu poplatkov spojených s výcvikom jazdectva, ktoré stojí viac ako 200,- Eur a matka teda prispieva touto formou len tento krúžok.
3. Opatrovník uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu ako má súd rozhodnúť vzhľadom na tvrdenie účastníkov.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, opatrovníka, oboznámením sa majetkovými a zárobkovými pomermi oboch rodičov, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/85/2017 a zistil nasledovné:
5. Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 11P/85/2017-37 zo dňa 28. 05. 2018 súd schválil dohodu rodičov maloletej Z. tak, že maloletá bola zverená do spoločnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Matka sa zaviazala prispievať na Z. mesačne po 100,- Eur titulom výživného. Súd pri úprave výživného v čase rozhodovania vychádzal z príjmu matky, ktorý
deklarovala na pojednávaní 600,- až 700,- Eur, mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť na dieťa, na ktoré nepoberala výživné. Otec v dobe tejto úpravy výživného inú vyživovaciu povinnosť nemal, podľa vlastného vyjadrenia dosahoval minimálnu mzdu, pracoval ako K..
6. V súčasnej dobe matka maloletej uviedla, že došlo k zmene pomerov na jej strane, nakoľko z dôvodu Covid-u nedosahuje taký príjem, aby mohla platiť výživné. Bola na trojmesačnej OČR. Podľa potvrdenia spoločnosti, v ktorej matka pracuje pokiaľ táto chodí riadne do práce dosahuje príjem v čistom cca 900,- Eur. Počas OČR bola matka riešená dávkami sociálnej pomoci, pričom jej za mesiac apríl 2020 bolo vyplatených 436,- Eur, za mesiac máj 2020 bolo vyplatených 588,80 Eur. Za mesiac jún 2020 bolo matke vyplatených 569,80 Eur. Následne matka začala pracovať, pričom dosahuje príjem cca 1.000,- Eur netto. Naposledy mala príjem 1.018,- Eur, v príjme však matka mala preplatenú časť dovolenky. V súčasnej dobe žije spolu s dieťaťom a svojím priateľom v prenájme, kde matka uviedla, že platí 450,- Eur, jej priateľ je slobodný, pracuje ako robotník v U., aký má príjem uviedla, že nevie. Má vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu, jedenásťročnému, na ktoré dieťa nepoberá výživné, nakoľko nebolo určené otcovstvo. Matka ďalej poukázala na tú skutočnosť, že otec má vyšší príjem ako deklaruje, nakoľko tento chodí na rôzne brigády. Uviedla, že spolu s otcom dieťaťa tomuto spoločne zabezpečujú krúžky v podstate na polovičku, avšak všetky ostatné aktivity dieťaťa, ako školské potreby, strava v škole hradí ona. Pokiaľ otec dieťaťu niečo platí alebo kupuje tieto veci sú u otca, takže nemôže potvrdiť, v akom je to objeme. Tvrdenie otca o tom, že 100,- Eur slúžilo na jazdecký krúžok matka zásadne nerozporovala.
7. Otec v súčasnej dobe pracuje ako F.. Podľa vyjadrenia otca dosahuje najnižšiu mzdu ako mestský policajt môže dosiahnuť a to práve z toho dôvodu, že matka na neho neustále podáva sťažnosti a trestné oznámenia a z tohto dôvodu nemôže kariérne postúpiť. Potvrdil, že predtým ako začal pracovať ako F., pracoval v K., pričom nemal prakticky už žiaden príjem, nakoľko taxi služba nemala žiadne príjmy. Išiel pracovať do firmy C., Q. X., kde dosahoval príjem cca 550,- Eur. Z potvrdenia uvedenej organizácie mal súd za preukázané, že v uvedenej organizácii pracoval v mesiacoch február a marec 2019, za celé obdobie mu bolo vyplatených 1.113,- Eur. V súčasnej dobe pracuje ako F. podľa potvrdenia Mestského úradu v X. je v pracovnom pomere od marca 2020, pričom jeho príjem je 531,- Eur netto. Uviedol, že matka mu dieťa počas korony nedala aj dva týždne, pričom keď je dieťa u neho, všetky náklady spojené s dieťaťom platí on a to stravu, lieky, poplatky na krúžky s tým, že na základe dohody s matkou tieto krúžky platia na polovicu, jedná sa o gymnastický krúžok, ktorý platia 60,- Eur, pričom matka dieťaťa dáva na to polovičku. Žije s dieťaťom u svojej matky, ktorej prispieva na domácnosť 300,- Eur, avšak stravu si hradí sám. Uviedol, že 100,- Eur, ktoré matka platila titulom výživného dával výlučne na jazdecký krúžok, ktorý stál 200,- Eur, niekedy aj viac, t.j. až 240,- Eur. Matka vie o tom, že z týchto finančných prostriedkov sa to hradí. Aj on zaplatil nejaké knihy do školy, potvrdil, že poplatky v škole hradí matka, avšak nie z dôvodu, že on by na toto nechcel prispievať, ale matka sa s ním na tomto nechcela dohodnúť. Uviedol, že matka výživné vôbec neplatí. Čo sa týka tvrdení matky ohľadne jeho brigádnickej činnosti uviedol, že bolo to v minulosti, kedy s druhom svojej matky vyrábali nejaké F. výrobky, avšak toto už dávno padlo. Pokiaľ vypomáha v reštaurácii kamarátovi, bolo to v minulosti a zadarmo.
8. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možno len na návrh.
9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné same sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
11. V danom prípade mal súd za preukázané, že matka pri prvotnom zverení dieťaťa do osobnej striedavej starostlivosti súhlasila s výškou výživného 100,- Eur mesačne. V tom čase mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť, pričom súd vychádzal z jej príjmu 600,- až 700,- Eur mesačne. Otec pri poslednej úprave výživného dosahoval minimálnu mzdu.
12. V súčasnej dobe mal súd za preukázané, že matka dosahuje pomerne značne zvýšený príjem cca 1.100,- Eur, pričom u otca došlo k určitému nárastu príjmu, avšak nepomerne k nižšej sume ako u matky. Matka má naďalej jednu vyživovaciu povinnosť okrem maloletej. Z tohto pohľadu potom nebolo možné vyhovieť návrhu matky, nakoľko nedošlo v zmysle zákonného ustanovenia § 78 Zákona o rodine k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodnilo zníženie výživného alebo zrušenie výživného zo strany matky. Navyše súd mal za preukázané, že uvedenú sumu 100,- Eur napriek tomu, že bolo označené ako výživné slúži výlučne na hradenie 50% sumy jazdeckého krúžku, ktorý zabezpečuje otec a mesačne sa za tento krúžok platí od 200,- do 240,- Eur, čo matka ani raz nespochybnila. Na základe všetkých týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že návrhu matky nie je možné vyhovieť z vyššie uvedených dôvodov a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku.
13. Podľa § 52 C.m.p. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.