Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-11-2020.pdf
PDF · 89.73 KB
No categories available
12P/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v právnej veci starostlivosti o maloletú A. P., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX P., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka E.. C. P., rod. P., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX P., a otec S. M., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX P., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Otec je povinný prispieť na výživu mal. A. P., F.. XX.XX.XXXX sumou 200 € mesačne od XX.XX.XXXX do budúcna vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX v sume 800 € je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto rozsudkom sa mení II. a III. výrok rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 30.04.2018 sp. zn. 18P/160/2017. III. Návrh otca na zníženie výživného sa zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X. E.. C. P. (ďalej len „navrhovateľka“ alebo „matka“) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.07.2020 domáhala voči S. M. (ďalej len „otec)“ otcovi maloletej A. P. (ďalej len „maloletá), zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 100,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne, a to počnúc dňom napísania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že k poslednej úprave výživného došlo 30.04.2018 v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.: 18P/160/2017 a od tejto doby došlo k zmene pomerov na strane maloletej. Zmena spočíva v tom, že maloletá v septembri 2019 nastúpila do jasličiek a matka nastúpila do zamestnania. V januári 2020 sa u maloletej začali prejavovať zdravotné problémy, ktoré viedli až k tomu, že matka od 08.03.2020 nastúpila na „OČR“. Po absolvovaní rôznych vyšetrení bolo matke oznámené, že u maloletej sa vyskytujú prvky autizmu a spomalený vývoj. Matka ďalej uviedla, že maloletá napriek tomu, že bude mať 3 roky nerozpráva a nie je odplienkovaná. Za účelom možného zlepšenia zdravotného stavu maloletej bolo matke odporúčané, aby s maloletou navštevovala centrum Abiatko, čo však stojí 350 Eur mesačne. Zároveň matke uviedla prehľad svojich mesačných príjmov a výdavkov, a ďalej uviedla, že dôvodu finančnej tiesne predala svoje motorové vozidlo. Matka taktiež uviedla že podľa jej vedomosti sú majetkové pomery otca nezmenené a poukázala na to, že otec sa o dcéru nezaujíma a naposledy ju videl 21.04.2019. K návrhu matka priložila početné prílohy.
2. Otec sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.07.2020 a uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného, že aj jeho situácia sa výrazne zmenila, že toho času pracuje iba na dohodu s príjmom 130 Eur, pričom jeho náklady sú vo výške 425 Eur. Otec ďalej uviedol, že výdavky mu pomáhajú
uhrádzať jeho rodičia u ktorých aj býva, že sa snaží si hľadať lepšie platenú prácu, ale pandemická situácia mu to neumožňuje. Otec vo svojom vyjadrení spochybnil oprávnenosť výdavkov, ktoré matka uviedla, otec sa vyjadril, že odplienkovanie maloletej mala zabezpečiť matka nakoľko je na materskej dovolenke. Záverom otec uviedol, že žiada o zníženie výživného. K svojmu vyjadreniu otec priložil pracovnú zmluvu.
3. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len „kolízny opatrovník“) vo svojej správe zo dňa 20.07.2020 popísal celkovú životnú situáciu na strane matky ako aj otca maloletej, pričom sa zameral na prešetrenie pomerov na strane maloletej. V závere správy kolízny opatrovník maloletej odporúča súdu upraviť výživné na maloletú s ohľadom na jej odôvodnené potreby ako aj na príjmové, majetkové schopnosti a možnosti na strane oboch rodičov.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámením so Správou o šetrení pomerov od kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu účastníkmi konania, a tiež pracovnými ponukami zverejnenými na internetovom portáli www.profesia.sk <http://www.profesia.sk>, ako aj s oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/160/2017, v ktorom bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Súd zistil nasledovný skutkový právny a stav:
5. Súd ma za to, že zmena pomerov nastala u všetkých účastníkov konania, avšak túto zmenu pomerov nemajú všetci účastníci rovnakú možnosť ovplyvniť. V prvom rade došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a to zhoršením zdravotného stavu, u maloletej je diagnostikovaný (nábeh na) detský autizmus so závažným narušením psychického vývinu, čo má súd preukázané listinnými dôkazmi (č. l. 3, 71 - vyjadrenie detskej neurologičky, č. l. 4 - vyjadrenie klinickej psychologičky, č. l. 7
- klinického psychológa, č. l. 8, 9 - správou o komplexnej diferenciálnej diagnostiky) ako aj výsluchom matky. Odhliadnuc od ďalších skutočností, ktorými sa súd bude podrobne zaoberať v ďalších častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia, považuje zhoršenie zdravotného stavu maloletého dieťaťa v zistenom rozsahu za takú okolnosť, ktorá sama o sebe odôvodňuje zamyslenie sa nad výškou výživného, ktorá bola určená súdom v čase, keď zdravotný stav maloletej bol v poriadku. Je všeobecne známou skutočnosťou, že osoby u ktorých bol diagnostikovaný autizmus (resp. poruchy autistického spektra - pozn. súdu) si vyžadujú zvýšenú osobnú starostlivosť, ktorá je nevyhnute spätá so súvisiacimi zvýšenými finančnými požiadavky na liečbu a výživu danej osoby. Matka v tejto súvislosti preukázala zvýšené výdavky týkajúce liečby, prevencie a včasnej diagnostiky (centrum Abiatko, poplatky za vyšetrenia - č. l. 40, 41) ako aj stravy, ktoré preukázala príjmovými pokladničnými dokladmi.
6. Zmena pomerov nastala taktiež na strane matky, keďže oproti času poslednej úpravy v dôsledku toho, že doma stará o maloletú, počnúc októbrom 2020 príde o pravidelný príjem.
7. Zmena pomerov nastala aj na strane otca. V čase poslednej úpravy otec dosahoval pravidelný mesačný príjem vo výške 594,40 Eur, pričom v časte rozhodnutia súdu otec poberal príjem 130 Eur mesačne. Z otcom predložených listinných dokumentov ako aj z výsluchu otca má súd preukázané že otec pracuje 10 hodín týždenne, býva u svojich rodičov a bol, ale už nie je študentom súkromnej vysokej školy externou formou štúdia.
8. Za pomoci vykonaného dokazovania súd dospel k tomu, že zmena pomerov na strane otca spočívajúca v znížení príjmov otca, je taký druh zmeny, ktorej dôsledky je v objektívnych možnostiach otca zvrátiť. Pri rozhodovaní o výške výživného súd aplikoval princíp potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné. Preto súd neprihliadal len na faktické príjmy, ktoré otec dosahoval v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré potenciálne mohol dosahovať vzhľadom na vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Súd v zmysle vyšetrovacej zásady na internetovom portáli www.profesia.sk <http://www.profesia.sk> vyhľadal 3 pracovné ponuky, ktoré by umožňovali otcovi navýšenie jeho príjmov. Z tohto dôvodu aj súd nemal za preukázané, že otec sa objektívne nemôže zamestnať tak, aby dosahoval lepší príjem. Otec ani nijakým spôsobom nepreukázal, že sa aktívne uchádzal na trhu práce o lepšie platené pracovné miesto. Predmetné pracovné ponuky nevyžadovali od uchádzačov o zamestnanie žiadne osobitné danosti, ktoré by museli uchádzači spĺňať pri nástupe do zamestnania. Súd obzvlášť poukazuje na pracovnú ponuku Lidl (č. l. 103 - 104), ktorá sa javí súdu ako finančne najvýhodnejšia. Nástupná mzda pri 35 hodinovom pracovnom týždni je 822
brutto pričom mzda netto je vo výške 576,61 Eur. Preto sa súdom určená suma výživného 200 Eur pri potencionálnom príjme otca 576 Eur súdu javí ako primeraná vo vzťahu možnostiam a schopnostiam otca dosahovať príjem ako aj k jeho výdavkom, ktoré sú v značnej mierne znížené tým, že býva u svojich rodičov. Zároveň je súd toho názoru, že výška sumy výživného pokryje odôvodnené náklady na starostlivosť a výživu maloletej. Vo vzťahu k otcovi súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť inými výdavkami rodičov. Súd poukazuje aj na to, že otec má dlhodobo vyššie výdavky ako príjmy, čo je dôkazom toho, že otec ma k dispozícii aj iné finančné prostriedky, než tie ktoré deklaroval.
9. Súd ma za preukázané, že otec maloletú už viac než rok vôbec nevída, nestretáva sa s ňou, preto celá starostlivosť je na matke, z tohto dôvodu otec nemá predstavu o aktuálnom zdravotnom stave svoje dcéry alebo ju na základe matkou poskytnutých informácií nechce mať. Súd považuje za absurdné tvrdenia otca, že autizmus sa u maloletej prejavil z dôvodu, že matka sa o dieťa zle stará a preto stanovisko otca nebude bližšie rozoberať. Súd je však toho názoru, že otec by sa mal zamyslieť nad tým, aký komfortný život mu zabezpečili jeho rodičia (ako 28 ročný zdravý človek doteraz študoval externé štúdium na súkromnej vysokej škole s nadštandardnou dĺžkou, ktoré platili jeho rodičia ako aj bezplatne bývanie u rodičov) a tým, aký „komfort“ on dopraje svojmu dieťaťu, keď nie je ochotný prihliadať ani na zhoršený zdravotný stav svojej dcéry. Otec by mal hľadať riešenie resp. možnosti kompenzácie tohto stavu, a nie hľadať vinníka za ktorú považuje bez akýchkoľvek doteraz zistených skutočností matku.
10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Zákon o rodine (ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nanezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
12. Podľa Článku 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
13. Podľa § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že nárok matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Súd sa však nestotožnil so sumou, ktorú matka požadovala v návrhu. Súd má za to, že sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného zo strany otca pre maloletú, nakoľko od poslednej úpravy výživného sa zvýšili potreby maloletej, najmä zhoršení zdravotného stavu ako aj celkovým ho fyzickým vývojom dieťaťa. Matka má v súvislosti s týmito zmenami zvýšené výdavky. Otec doposiaľ platí výživné vo výške 100,- Eur, tak ako mu to bolo určené posledným rozsudkom Okresným súdom Košice I. Mimo uvedeného maloletej prispel iba raz sumou 50,-
Eur, s maloletou sa nestretáva. V súlade s odôvodnenými potrebami maloletej, ktoré sú vyššie uvedené, súd mal za to, že je potrebné zvýšiť výživné od 01.07.2020 do budúcna zo sumy 100,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne, pričom súd prihliadol aj nárast životných nákladov, tak ako mu to ukladá zákon, a taktiež na skutočnosť, že je potrebné prihliadať na potencionalitu príjmov u otca maloletého. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Otec sám, v podstate bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia nevyužíva možnosti trhy práce za účel získania lepšie príjmu.
16. Vzhľadom na to, že otec doposiaľ platil výživné vo výške 100,- Eur mesačne, vzniklo otcovi za obdobie od 01.07.2020 do 30.09.2020 dlžné výživné vo výške 300,- Eur ( 3 mesiace x 100,- €)
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tejto zákon neustanovuje inak. Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.