Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Pc/10/2020

Potvrdené rozhodnutím 24CoP/30/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľa: V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., K. XXX/XX, zast. JUDr. Milan Štúrik, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin, proti osobe oprávnenej z výživného: V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. V. č. XXX, v konaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Pc/10/2020-24 zo dňa 13.10.2020 takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I., III.. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľa: V. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., K. XXX/XX, zastúpený JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin, proti osobe, ktorá je oprávnená na výživné: V. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX I. V. č. XXX v konaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd r u š í vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k synovi V. H., nar. XX.X.XXXX stanovenú rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 3.5.2018 s účinnosťou od 1.9.2020.

II. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 9.6.2020 žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k synovi V. H. stanovenú rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni sp. zn. zo dňa 3.5.2018 s účinnosťou od 1.6.2020. Návrh odôvodnil tým, že syn ukončil štúdium na strednej škole vykonaním maturitnej skúšky dňa 18.5.2020. Dňom 19.5.2020 prestal byť žiakom strednej školy a od tohto dňa nadobudol schopnosť samostatne sa živiť, nakoľko ukončil prípravu na budúce povolanie, mohol si hľadať prácu a vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie sa zamestnať.

2. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach v zmysle ustanovení C.m.p., osobe oprávnenej na výživné - V. H. doručil návrh s prílohami a vyzval ho aby sa k nemu vyjadril.

3. Osoba oprávnená na výživné - V. H. v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 6.7.2020 potvrdil, že štúdium ukončil maturitnou skúškou dňa 18.5.2020 v Súkromnej strednej odbornej škole automobilovej Duálna akadémia v Bratislave. Pracovný pomer má dojednaný v spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s. s dňom vzniku pracovného pomeru dňa 1.9.2020, preto má za to, že výživné mu patrí do doby vzniku pracovného pomeru po bezprostrednom skončení školského roku 2019/2020, ktorý konči dňom 31.8.2020. Preto žiadal súd aby vyživovaciu povinnosť otca voči jeho osobe zrušil dňom 31.8.2020.

4. Pojednávania vytýčeného na deň 13.10.2020 sa nezúčastnil navrhovateľ, ktorého neúčasť zo zdravotných dôvodov ospravedlnil jeho právny zástupca, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomností, preto súd v súlade s pojednával v neprítomností navrhovateľa.

5. Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa na podanom návrhu trval, zdôraznil, že pán H. od 1.6.2020 nadobudol schopnosť sám sa živiť. Bol schopný sa zamestnať pokiaľ sa nezamestnal, mohol sa zaevidovať na úrade práce a bol by dostaval podporu.

6. Osoba oprávnená na výživné, V. H. trval na zrušení vyživovacej povinnosti jeho otca k 31.8.2020, podotkol, že na úrad práce sa nemohol zaevidovať, pretože neskončil školský rok. Riadny pracovný pomer má uzatvorený až od 1.9.2020. Počas letných mesiacov jeho matka poberala rodinné prídavky a daňový bonus.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

8. Navrhovateľ je otcom V. H.. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 3.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.6.2018 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu syna V. H., (v tom čase s priezviskom N.) sumou 200 eur mesačne, počnúc dňom 1.5.2018. V. H. ukončil Súkromnú strednú odbornú školu automobilovú, Duálnu akadémiu, J. Jonáša 5, Bratislava vykonaním maturitnej skúšky dňa 18.5.2020. Dňa 27.8.2020 uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou Volkswagen Slovakia, a.s. s dňom nástupu do práce dňa 1.9.2020, ktorým dňom vznikol pracovný pomer.

9. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

10. Podľa Zákon o rodine v platnom znení (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení o sociálnom poistení v aktuálnom znení nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.

12. Podľa citovaného zákona () sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.

13. Podľa (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa (ďalej len ) súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu.

15. Podľa prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Právne posúdenie vecí:

16. Predmetom konania je zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k synovi, pričom navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť k 1.6.2020, pretože má za to, že syn nadobudol schopnosť sám sa živiť nasledujúci deň po vykonaní maturitnej skúšky, t.j. 19.5.2020. Oprávnený na výživné, žiadal vyživovaciu povinnosť otca zrušiť k 31.8.2020, nakoľko pracovný pomer mu vznikol k 1.9.2020.

17. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečenie výživy ekonomicky najslabšej skupiny osôb v spoločnosti - deťom, pričom povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť a kedy takýto právny stav nastane, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi

rozhodujúce faktory patrí na strane dieťaťa jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod., súhrnne je však možné skonštatovať, že dieťa je schopné sa samo živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi, pričom sa skúma oprávnenie, nie povinnosť. To znamená, že nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného.

18. Vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa o seba postarať. Táto povinnosť je časovo neobmedzená. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej alebo vysokej škole, alebo o deti, ktoré sa o seba nedokážu starať z dôvodu vážnej choroby alebo telesného hendikepu (v prípade takýchto detí môže vyživovacia povinnosť rodičov trvať počas ich celého života).

19. Zánik vyživovacej povinnosti nastane vtedy, keď je dieťa schopné sa samo živiť (platí to aj v prípade, keď je dieťa nezamestnané). Povinnosť platiť výživné zaniká aj keď dieťa uzavrie manželstvo, vtedy prechádza vyživovacia povinnosť od rodičov k manželovi (manželke). Aj tu je však prípustná výnimka. Ak manžel nie je schopný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu partnerovi (napríklad kvôli dennému štúdiu na vysokej škole), vtedy sú rodičia naďalej povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Ako náhle nastane stav, kedy je dieťa schopné samo sa živiť, povinný rodič môže podať žiadosť na súd o zrušenie vyživovacej povinnosti. Súdom stanovená povinnosť platiť výživné totiž nezaniká automaticky aj napriek zákonným predpokladom.

20. Súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie, pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Súdna prax predpokladá obsahovú a časovú nadväznosť na predchádzajúce štúdium alebo na výkon zamestnania počas prerušenia štúdia.

21. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.

22. V súdenej veci je nesporné, že oprávnený na výživné, V. H. ukončil štúdium na strednej škole dňa 18.5.2020 vykonaním maturitnej skúšky, taktiež je nesporné, že od 1.9.2020 je v riadnom pracovnom pomere. V konaní je sporné ku ktorému dňu nadobudol syn navrhovateľa schopnosť sám sa živiť či k 1.6.2020 (ako uvádza navrhovateľ) alebo k 1.9.2020 (ako tvrdí syn navrhovateľa).

23. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 4 ods. 4 písm. a) zákona o prídavku na dieťa, sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole sa súd priklonil k návrhu oprávneného na výživu V. H. a vyživovaciu povinnosť jeho otca zrušil ku koncu školského roka, v ktorom oprávnený na výživu skončil štúdium na strednej škole, t.j. k 31.8.2020. Oprávnený na výživu v období od 19.5.2020 do 31.8.2020 nebol zamestnaný, na úrad práce sa nemohol zaevidovať, pretože stále bol nezaopatreným dieťaťom a jeho rodičia mali nárok na prídavok na dieťa podľa V uvedenom období, tak ako to tvrdí navrhovateľ, by mu nevznikol nárok na podporu v nezamestnanosti, ani nárok na dávky v hmotnej núdzi, podľa osobitného predpisu. V tomto je rozdiel medzi ukončením štúdia oprávnenej osoby na výživne na strednej škole a vysokej škole. Po ukončení vysokej školy je dieťa schopné samé sa živiť už nasledujúci deň po vykonaní poslednej štátnej záverečnej skúšky bez ohľadu na to kedy sa zamestná.

24. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že až od 1.9.2020 syn navrhovateľa je schopný sám sa živiť, až od tohto okamihu je schopný samostatne uspokojovať svoje potreby. Z uvedených dôvodov súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k jeho synovi ku dňu 31.8.2020, t.j. do konca školského roka, v ktorom oprávnený na výživne ukončil štúdium na strednej škole, pretože doba je spoločensky odôvodnená.

25. Druhým výrokom súd návrh na zrušenie výživného do 31.8.2020 zamietol ako nedôvodný.

26. K tvrdeniu navrhovateľa prostredníctvom jeho právneho zástupcu na pojednávaní, že pokiaľ by oprávnený na výživné dosahoval lepšie študijné výsledky mohol sa zamestnať skôr, je nutné poukázať

na skutočnosť, že navrhovateľ ako otec oprávneného na výživné (spolu s jeho matkou) opomenul, že je zodpovedný za jeho všestranný duševný a telesný rozvoj a je zároveň povinný dbať na to, aby si jeho dieťa plnilo čo najlepšie školské povinnosti. Navrhovateľ mal byť pre syna duševnou oporou a mal ho podporovať v štúdiu, aby dosiahol čo najlepšie výsledky a mohol sa čo najskôr (ako tvrdí navrhovateľ) zamestnať. Keďže tomu tak nebolo svedčí to o nepochopení výchovnej funkcie navrhovateľa ako rodiča, ktorú si bol zo zákona voči svojmu dieťaťu povinný plniť.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.