Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/44/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Lucie Baňackej, PhD., v spore žalobcu: T.. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 2, Z. nad E. XXX XX, zastúpeného JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom, Nám. slobody 1, Vranov nad Topľou 093 01, proti žalovanému: Agentúra PLUS Košice s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 1, Košice 040 01, IČO: 35 818 573, zastúpeného Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, Bratislava 811 02, IČO: 36 858 731, o určenie neplatnosti rozhodnutia spoločníkov žalovaného mimo valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -216 zo dňa 9. januára 2020 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -216 zo dňa 9. januára 2020.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. Žalobu zamieta. II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.2.2015 domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia spoločníkov žalovaného prijatého mimo valného zhromaždenia spoločnosti, obsiahnutého v uznesení zo dňa 5.12.2014, ktorým bol odvolaný z funkcie konateľa T.. M. I., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom I. XXX, XXX XX E.. V podanej žalobe žalobca uviedol, že spolu so spoločnosťou MHOLD, s.r.o., Staré Grunty 36, Bratislava 841 04, sú spoločníkmi žalovaného. Dňa 15.12.2014 bol žalobcovi doručený list spoločnosti MHOLD, s.r.o. zo dňa 27.11.2014 označený ako „Návrh spoločníka spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 1, Košice 040 01, IČO: 35 818 573, na odvolanie T.. M. I. z funkcie konateľa spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o.“, ktorým spoločnosť MHOLD, s.r.o. navrhla odvolanie konateľa T.. M. I., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom I. XXX, XXX XX E., z funkcie konateľa žalovaného. Dňa 16.12.2014 bol žalobcovi doručený list T.. C., konateľa žalovaného, vyhotovený dňa 5.12.2014 označený ako „Oznámenie výsledkov hlasovania spoločníkov spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 1, Košice 040 01, IČO: 35 818 573, v zmysle o odvolaní T.. M. I. z funkcie konateľa“, ktorým boli žalobcovi oznámené výsledky údajného hlasovania spoločníkov žalovaného. Oznámenie výsledkov hlasovania bolo konateľom žalovaného T.. C. vyhotovené dňa 5.12.2014, teda ešte predtým, ako si žalobca v rámci odbernej lehoty prevzal na pošte zásielku obsahujúcu návrh uznesenia a lehotu na vyjadrenie sa k nemu. Spoločník MHOLD, s.r.o. určil lehotu na písomné vyjadrenie k návrhu uznesenia tak, že k návrhu uznesenia sa mal žalobca vyjadriť do 7 dní od odoslania návrhu na poštovú prepravu. Lehota na vyjadrenie sa k návrhu

uznesenia žalobcovi uplynula ešte predtým ako mu bol návrh uznesenia predložený, čím boli porušené jeho hlasovacie práva. Ďalej žalobca uviedol, že uznesením zo dňa 5.12.2014 prijatým mimo valného zhromaždenia bol jednoduchou väčšinou odvolaný jeden z dvoch konateľov a zároveň nebol na jeho miesto zvolený nový konateľ a teda sa jedná o zmenu spoločenskej zmluvy ohľadne počtu konateľov, na čo sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov žalovaného keďže spoločenská zmluva žalovaného nezveruje rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy do pôsobnosti valného zhromaždenia a teda takéto uznesenie je neplatné.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že návrh žalovaného na odvolanie konateľa zo dňa 27.11.2014 bol žalobcovi zaslaný dňa 27.11.2014. Lehota 7 dní na vyjadrenie sa k návrhu bola stanovená obdobne ako v minulosti pri odvolaní žalobcu z funkcie konateľa. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že k odvolaniu konateľa Ing. M. I. viedli obavy, že konal v rozpore so záujmami spoločnosti, čo sa aj potvrdilo, pretože T.. M. I. podpísal v mene spoločnosti so žalobcom dohody zo dňa 9.6.2014 a zo dňa 3.9.2014, obsahom ktorých bolo odpustenie dlhu presahujúceho sumu 10.000,00 eur a vyhlásenie zo dňa 7.10.2014 v ktorom vyhlásil, že spoločnosť žalovaného nemá žiadne pohľadávky a žiaden majetok, ktoré žalobca predložil vo všetkých konaniach, ktoré inicioval žalovaný v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči žalobcovi, aj do konania o zrušenie spoločnosti žalovaného, ktoré inicioval žalobca, ktorý sa tak pokúša zbaviť svojho záväzku voči žalovanému. Žalovaný uviedol, že aj keby o odvolaní konateľa hlasovali obaja spoločníci mimo valného zhromaždenia s určenou dlhšou lehotou na vyjadrenie sa k návrhu, výsledok hlasovania by sa nezmenil, a teda spoločnosť MHOLD, s.r.o. ako väčšinový spoločník žalovaného by žalobcu počtom svojich hlasov prehlasoval a konateľ by bol odvolaný. Žalobca uviedol, že bolo porušené jeho právo hlasovať, lebo mu nebol včas doručený návrh uznesenia, o ktorom sa malo hlasovať, lehota na vyjadrenie sa k návrhu uplynula skôr ako sa žalobca o návrhu vôbec mal možnosť dozvedieť. Tento postup nemožno tolerovať s odôvodnením, že menšinový spoločník by aj tak rozhodnutie nemohol ovplyvniť. Žalovaný mal za to, že návrh uznesenia bol žalobcovi zaslaný aj doručený a skutočnosť, že žalobca si zásielku včas neprevzal na pošte nemožno pričítať na ťarchu spoločníka MHOLD, s.r.o., ktorý návrh zasielal, najmä s poukazom na potrebu urgentného riešenia vtedajšej situácie u žalovaného. Žalobca mal zásielku doručenú, resp. žalobcovi bola zásielka k dispozícii (uložená na pošte), mohol si ju vyzdvihnúť a oboznámiť sa s ňou.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav: Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I žalovanej spoločnosti súd zistil, že T.. M. I. bol konateľom žalovaného v čase od 21.8.2001 do 29.2.2004 a v čase od 4.9.2007 do 5.12.2014. Z registrového spisu spoločnosti žalovaného súd prvej inštancie zistil, že žalovaný má dvoch spoločníkov: spoločnosť MHOLD, s.r.o., ktorej účasť predstavuje 51% a T.. Z. E. (žalobcu v tomto konaní), ktorého účasť v spoločnosti predstavuje 49%. Spoločník žalovaného - spoločnosť MHOLD, s.r.o. adresoval žalobcovi list zo dňa 27.11.2014, označený ako „Vec: Návrh spoločníka spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o. na odvolanie Ing. M. I. z funkcie konateľa spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o.“. V tomto liste spoločník žalovaného predložil žalobcovi návrh uznesenia o odvolaní T.. I. z funkcie konateľa žalovaného. Zároveň bola v tomto liste žalobcovi určená lehota na vyjadrenie 7 dní od odoslania tohto návrhu na poštovú prepravu. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 27.2.2015, zásielka s podacím č. RP226380315Sk bola na pošte podaná dňa 27.11.2014 a odosielateľom bol MHOLD, s.r.o.. Zásielka bola doručená na poštu vo Vranove nad Topľou dňa 1.12.2014, žalobca si zásielku prevzal dňa 15.12.2014. Listom zo dňa 5.12.2014 konateľ žalovaného T.. C. adresoval žalobcovi list označený ako „Vec: Oznámenie výsledkov hlasovania spoločníkov spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o. o odvolaní T.. I. z funkcie konateľa.“. V tomto liste konateľ žalovaného Ing. C. informoval žalobcu, že hlasovania sa zúčastnili obaja spoločníci, t.j. 200 hlasov, za návrh hlasoval spoločník MHOLD, s.r.o., ktorý má 102 hlasov. K návrhu sa v stanovenej lehote nevyjadril, t.j. platí, že nesúhlasí s návrhom. V zmysle ust. konateľ skonštatoval, že spoločníci 102 hlasmi prijali uznesenie o odvolaní Ing. I. z funkcie konateľa žalovaného. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 27.2.2015, zásielka s podacím č. RP084319808Sk bola na pošte podaná dňa 8.12.2014 a odosielateľom bol Ing. M.. Zásielka bola doručená na poštu vo Vranove nad Topľou dňa 10.12.2014, žalobca si zásielku prevzal dňa 16.12.2014.

Listom zo dňa 22.12.2014 žalobca oznámil žalovanému, že nesúhlasí s prijatím uznesenia mimo valného zhromaždenia, pretože lehota na písomné vyjadrenie k návrhu mu uplynula ešte predtým ako si zásielku prevzal a týmto postupom bol ukrátený na práve hlasovať o návrhu uznesenia na odvolanie konateľa. . 5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba bola na súde podaná v zákonnej prekluzívnej trojmesačnej lehote. Súd prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v prípade rozhodnutia o odvolaní konateľa prijatého dňa 5.12.2014 sa jedná o zmenu spoločenskej zmluvy, nakoľko obsah spoločenskej zmluvy sa prijatím rozhodnutia o odvolaní konateľa nezmenil. Podľa znenia čl. VI. bod 1. spoločenskej zmluvy žalovaného: „Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov“. Stav po odvolaní T.. I., kedy zostal jeden konateľ spoločnosti je v súlade so znením spoločenskej zmluvy žalovaného o počte konateľov a teda znenie spoločenskej zmluvy nebolo potrebné meniť.

6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol skorším rozsudkom zo dňa 1.12.2016 č.k. -201 tak, že rozhodnutie spoločníkov spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 1, Košice 040 01, IČO: 35 818 573, prijaté mimo valného zhromaždenia spoločnosti, obsiahnuté v uznesení zo dňa 5.12.2014, ktorým bol odvolaný z funkcie konateľa T.. M. I., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom I. XXX, XXX XX E., je neplatné. Žalovaného súd zároveň zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie považoval žalovaným určenú lehotu 7 dní od odoslania na poštovú prepravu za krátku lehotu a spôsob určenia začiatku plynutia lehoty za odporujúci dobrým mravom. Súd mal za to, že žalovaný pri určovaní lehoty nezohľadnil možnosť uloženia zásielky na pošte, resp. možnosť vyzdvihnutia si zásielky počas úložnej doby, v dôsledku čoho lehota na vyjadrenie žalobcovi uplynula skôr, ako si zásielku na pošte prevzal.

7. Proti tomuto skoršiemu rozsudku súdu prvej inštancie č.k. -201 zo dňa 1.12.2016 podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28.9.2017 č.k. -311 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že rozhodujúcou otázkou je posúdenie primeranosti lehoty na vyjadrenie sa spoločníka k návrhu uznesenia pri písomnom hlasovaní ,,per rollam“. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovi nebola poskytnutá primeraná lehota na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia spoločníkov ,,per rollam“.

8. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením zo dňa 12.2.2019 č.k. -399 rozhodol, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -311 z 28.9.2017 a rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -201 zo dňa 1.12.2016 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že rozhodujúcou otázkou v posudzovanej právnej veci je posúdenie dĺžky lehoty, ktorú je potrebné poskytnúť spoločníkovi na vyjadrenie sa k predloženému návrhu uznesenia spôsobom per rollam a ktorú explicitne neupravuje. Dovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že dĺžku lehoty v zmysle ust. nemožno určiť vo všeobecnosti jednotne, pretože vždy bude závisieť od konkrétnych okolností jednotlivého prípadu. Je však potrebné trvať na tom, aby lehota na vyjadrenie bola primeraná, s prihliadnutím na obsah návrhu, závažnosť rozhodnutia a naliehavosť jeho prijatia tak, aby poskytovala spoločníkom primeraný časový priestor na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia prijímaného spôsobom per rollam. Na to, aby o takomto návrhu spoločníci hlasovali, musí sa dostať do ich dispozičnej sféry. Na splnenie povinnosti uvedenej v ust. nie je nutné, aby si spoločník návrh rozhodnutia fyzicky prevzal a oboznámil sa s ním, teda že návrh mu musí by reálne doručený. Za doručenie zásielky do dispozičnej sféry adresáta sa považuje objektívna možnosť adresáta oboznámiť sa s obsahom zásielky. Právna teória aj súdna prax takouto možnosťou chápe nielen samotné prevzatie zásielky adresátom, ale aj prípad, keď doručením zásielky obsahujúcej prejav vôle do bytu adresáta, resp. do jeho poštovej schránky, prípadne i vhodením oznámenia o uložení takejto zásielky do poštovej schránky, adresát nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnuté, aby sa adresát skutočne aj oboznámil s obsahom zásielky, pretože postačuje, že objektívne má možnosť tak urobiť. Iný výklad by aj podľa názoru dovolacieho súdu viedol k neprijateľnému dôsledku, že spoločník spoločnosti by mohol prijatie rozhodnutia zmariť iba tým, že by si na svojej adrese nepreberal poštu. V posudzovanej právnej veci, zásielka adresovaná žalobcovi bola uložená na pošte dňa 1.12.2014 a žalobca (ktorý nepoprel, že mu uloženie zásielky bolo oznámené) mal objektívnu možnosť si túto zásielku vyzdvihnúť na pošte v nasledujúci pracovný deň, t.j. dňa 2.12.2014 (utorok), kedy mal možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Ustanovenie

ukladá spoločníkom povinnosť vyjadriť sa k návrhu písomne. Vychádzajúc z ust. , žalobca tak mal možnosť vyjadriť sa napríklad telegraficky, ďalekopisom alebo prostredníctvom elektronickej pošty. Zo skutočnosti, že návrh uznesenia bol zaslaný poštou, podľa názoru dovolacieho súdu, nemožno vyvodiť záver, že len takýto spôsob doručovania vyjadrenia spoločníka k návrhu uznesenia predstavuje dodržanie zákonom vyžadovanej písomnej formy v zmysle ust. . Dovolací súd uviedol, že so zreteľom na uvedené bola žalobcovi reálne poskytnutá trojdňová lehota na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia prijímaného spôsobom ,,per rollam“. Dovolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť, či trojdňová lehota na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia prijímaného per rollam je primeraná a či vzhľadom na všetky okolnosti poskytovala žalobcovi dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia.

9. Súd prvej inštancie spor opätovne prejednal a právne posúdil podľa , ods 1, 2, (ďalej len ) o hlasovaní ,,per rollam“ a neplatnosti uznesení valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, podľa (ďalej len ) o okamihu pôsobenia prejavu vôle pôsobí voči neprítomnej osobe, o zachovaní písomnej formy právneho úkonu.

10. Žalovaný sa vo svojom podaní zo dňa 30.5.2019 uviedol, že sa pridržiava svojej dovtedajšej argumentácie, pričom mal za to, že lehota poskytnutá žalobcovi na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia o odvolaní T.. M. I. z funkcie konateľa bola vzhľadom na okolnosti, súvislosti a povahu uznesenia primeraná. Poukázal na konanie T.. I., ktoré bolo v rozpore so záujmami obchodnej spoločnosti a výlučne v prospech žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetom uznesenia, ktoré malo byť prijaté mimo valného zhromaždenia formou per rollam nebola odborná ani zvlášť zložitá otázka, ktorej posúdenie by odôvodňovalo potrebu poskytnutia dlhšej lehoty na rozhodnutie (napr. preštudovanie rozsiahlych odborných materiálov či konzultácia s odborníkom). Žalobca detailne poznal pomery v spoločnosti žalovaného, preto žalovaný mal za to, že trojdňová lehota na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia je v tomto prípade primeraná a vzhľadom na všetky okolnosti poskytovala žalobcovi dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 7.6.2019 uviedol, že trojdňovú lehotu nie je možné považovať za primeranú. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky dňa 2.12.2014, kedy si ju mohol vyzdvihnúť na pošte. Dňa 4.12.2014 musela byť zásielka obsahujúca vyjadrenie žalobcu doručená žalovanému. Zásielka obsahujúca návrh uznesenia prijímaného per rollam adresovaná žalobcovi bola podaná na pošte dňa 27.11.2014, pričom do dispozície žalobcu sa dostala dňa 2.12.2014, t.j. piaty deň po jej odoslaní. Keď žalovaný mal k dispozícii päť dní na doručenie zásielky žalobcovi, žalobca považuje za spravodlivé, aby minimálne rovnaká lehota bola poskytnutá žalobcovi. Žalobcovi bola poskytnutá taká lehota, že jedine ak by svoje vyjadrenie zaslal žalovanému okamžite (dňa 2.12.2014), mohol stihnúť doručiť svoje vyjadrenie žalovanému včas (4.12.2014). Takúto lehotu žalobca nepovažoval za primeranú. Žalobca vo svojom vyjadrení nesúhlasil s názorom Najvyššieho súdu SR, že mohol zaslať svoje vyjadrenie aj telegraficky, ďalekopisom alebo prostredníctvom elektronickej pošty, pretože mu nie je známy žiaden subjekt, ktorý by v decembri 2014 poskytoval telegrafické alebo ďalekopisné služby. Spoločnosť Slovak Telecom od 1.11.2004 neposkytuje možnosť podania telegramu ďalekopisom a od 1.1.2007 zrušila telegrafické služby. Žalobca uviedol, že nemohol zaslať vyjadrenie ani elektronickou poštou, pretože mu nie je známa žiadna mailová adresa žalovaného a táto nebola uvedená ani v liste žalovaného zo dňa 27.11.2014. Žalobca poskytnutú lehotu nepovažuje za primeranú.

12. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v uznesení zo dňa 12.2.2019 č.k. -399 skúmal primeranosť lehoty poskytnutej žalobcovi na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia prijímaného per rollam: spoločník žalovaného - spoločnosť MHOLD, s.r.o. zaslal žalobcovi návrh na odvolanie Ing. M. I. z funkcie konateľa spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o. poštou dňa 27.11.2014. Žalobcovi bola v liste určená lehota na vyjadrenie 7 dní od odoslania tohto návrhu na poštovú prepravu. Zásielka bola doručená na poštu vo Vranove nad Topľou dňa 1.12.2014, t.z., že žalobca mal reálnu možnosť prevziať si zásielku a oboznámiť sa s jej obsahom dňa 2.12.2014. Týmto dňom sa zásielka dostala do dispozičnej sféry žalobcu. Posledný deň sedemdňovej lehoty na vyjadrenie bol 4.12.2014. Žalobca mohol svoje vyjadrenie v zmysle ust. zaslať telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickou poštou. Žalobca mal tak reálne tri dni na posúdenie návrhu, rozhodnutie sa a zaslanie svojho vyjadrenia žalovanému vzhľadom na okolnosti prípadu, čo

súd prvej inštancie považoval za dostatočný časový priestor na posúdenie návrhu, vyjadrenie sa a doručenie svojho vyjadrenia k návrhu uznesenia. Súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že predmetom uznesenia, ktoré malo byť prijaté mimo valného zhromaždenia formou per rollam nebola odborná ani zvlášť zložitá otázka, ktorej posúdenie by odôvodňovalo potrebu poskytnutia dlhšej lehoty na rozhodnutie. Žalobca detailne poznal pomery v obchodnej spoločnosti žalovaného, preto mal súd prvej inštancie za to, že lehota poskytnutá žalovaným žalobcovi bola primeraná a poskytla žalobcovi dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia. Žalobca mohol poslať svoje vyjadrenie poštou (1. triedou) na adresu žalovaného alebo mailom. Tvrdenie žalobcu, že nepoznal mailovú adresu žalovaného súd prvej inštancie považoval za účelové, pretože mailové adresy advokátov sú bežne dostupné na web stránke Slovenskej advokátskej komory (www.sak.sk) prípadne mohol svoje vyjadrenie zaslať konateľovi Ing. C., s ktorým podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 11.12.2019 dovtedy v mnohých prípadoch takto komunikoval.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca uviedol, že prvostupňový súd sa mal dôkladnejšie zaoberať okolnosťami prípadu. Podľa názoru žalobcu je nesprávne, ak mu prvostupňový súd vytýka, že mal zaslať vyjadrenie žalovanému mailom, pretože na druhej strane sa nezaoberal správaním sa žalovaného v tom zmysle, že ak išlo o súrnu zásielku s dôležitým obsahom, žalovaný - aby jeho lehota (7 dňová) bola dodržaná, mal mailom žalobcu upozorniť na odoslanie takejto zásielky. Ak súd toto hľadisko nezohľadnil, pochybil. Za nesprávny rovnako žalobca považoval záver súdu o trojdňovej lehote na vyjadrenie sa žalobcu k návrhu uznesenia valného zhromaždenia, nakoľko takéto určenie lehoty je v rozpore so zásadou počítania lehôt, v zmysle ktorej sa lehoty počítajú od nasledujúceho dňa, kedy ku skutočnosti určujúcej plynutie lehoty došlo. Žalobca trvá na svojom názore, že každá zmena spoločenskej zmluvy je závažnou, žalobca potreboval určitý časový priestor na prediskutovanie problému s konateľom spoločnosti, ktorý bol napadnutým uznesením odvolaný, na čo 3 - dňová lehota nemusí postačovať.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť alebo odvolanie žalobcu odmietnuť. Žalovaný uviedol, že žiaden právny predpis neustanovuje povinnosť odosielateľa oznámiť emailom adresátovi, že mu zaslal zásielku prostredníctvom pošty. Žalovaný zaslal žalobcovi návrh uznesenia písomne doporučenou zásielkou a Najvyšší súd SR (bod 7.3 uznesenia) považoval písomnosť za doručenú riadne a v súlade s , a . Konanie konateľa T.. M. I., ktorý postupoval v neprospech žalovaného a výlučne v záujme žalobcu odôvodňovalo naliehavú a neodkladnú potrebu jeho odvolania. Najvyšší súd SR ako dovolací súd v zrušovacom uznesení dĺžku lehoty na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia ,,per rollam“ posúdil tak (body 7.3, 7.4 a 7.7 odôvodnenia uznesenia), že žalobcovi bola zásielka doručená (daná do dispozície) dňa 01.12.2014 a žalobca mal 3-dňovú lehotu (od 02.12.2014 do 04.12.2014) na to, aby sa k jej obsahu (návrhu) písomne vyjadril. Iný názor žalobcu na dĺžku lehoty je irelevantný, nakoľko podľa sú súdy nižšej inštancie závermi dovolacieho súdu viazané. Vo vzťahu ku tvrdeniu žalobcu, že každá zmena spoločenskej zmluvy závažnou, žalobca potreboval určitý časový priestor na prediskutovanie problému s konateľom spoločnosti, ktorý bol napadnutým uznesením per rollam odvolaný, žalovaný uviedol, že dôvodom odvolania konateľa Ing. M. I. bola skutočnosť, že konateľ konal v rozpore so záujmami žalovaného, pričom žalobca mal vedomosť aj o jeho konkrétnych skutkoch (preukázaných v tomto spore), a to skôr, ako sa o tom dozvedela žalovaný (resp. jej druhý konateľ Ing. M. C. a spoločník MHOLD, s.r.o.). Ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, žalobca detailne poznal pomery žalovaného. Žalovaný preto zastáva názor, že žalobca nepotreboval návrh osobitne prediskutovať s odvolaným konateľom a tento nesporne nepredstavoval odbornú ani zvlášť zložitú otázku, pre posúdenie ktorej by bolo potrebná lehota dlhšia ako 3 dni. Aj v prípade, že by žalobca mal záujem návrh uznesenia prediskutovať s T.. M. I., 3-dňová lehota mu poskytovala vzhľadom na žalobcovi dobre známe pomery v spoločnosti a blízky kontakt s T.. I. dostatočný časový priestor sa s T.. I. spojiť a následne reagovať na návrh uznesenia. Žalovaný opakovane poukázal na to, že v prípade odvolania jedného z dvoch konateľov nedošlo k zmene spoločenskej zmluvy.

15. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že nepoznal pomery v obchodnej spoločnosti žalovaného, nakoľko T.. M. C. ako konateľ spoločnosti od roku 2007 nezvolával riadne valné zhromaždenia. Uvedené

vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21.8.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. , kde súd konštatoval, že mal za preukázané splnenie podmienok na zrušenie obchodnej spoločnosti v zmysle ust. a v spojení s ust. , nakoľko v žalovanej spoločnosti sa od roku 2007 nekonali valné zhromaždenia a spoločnosť nemá sídlo. Žalobca poukázal na znenie . Žalovaný od roku 2007 o chode spoločnosti nemá informácie a s konateľom T.. C. o spoločnosti nekomunikoval. Žalobca tiež uviedol, že nie je pravdou, že s T.. C. bežne komunikoval mailom. Podľa žalobcu pokiaľ žalovaný odpoveď mailom požadoval, mal túto skutočnosť mailom žalobcovi, alebo jeho vtedajšej právnej zástupkyni oznámiť. Žalobcovi nebolo v tom čase známe ani len sídlo spoločnosti a tobôž nie mailová adresa, na ktorú by mal byť mail zaslaný a v liste z 27.11.2014 ani žiadnu mailovú adresu žalovaný neuviedol. Žalovaný mal žalobcu mailom, alebo iným spôsobom kontaktovať, spôsob jeho konania sa prieči dobrým mravom a obchodným zvyklostiam. Žalobca uviedol, že mu nebol poskytnutý primeraný časový priestor na realizáciu svojho práva vyjadriť sa k návrhu uznesenia, nakoľko zásielka obsahujúca návrh uznesenia prijímaného spôsobom per rollam sa do dispozície žalobcu dostala dňa 2.12.2014 a už dňa 4.12.2014 muselo byť vyjadrenie žalobcu k návrhu uznesenia doručené žalovanej spoločnosti, pričom v takejto krátkej lehote žalobca nemal žiadnu časovú rezervu, ani reálnu možnosť preveriť si dôvodnosť navrhovaného uznesenia, ktorým mal byť konateľ T.. M. I. odvolaný z funkcie. Sám žalovaný ani inú formu odpovede vo svojom liste nepožadoval, neudal ani inú kontaktnú adresu pre zrýchlenú komunikáciu, nekontaktoval inou formou žalobcu na urýchlenie odpovede. Taktiež neinformoval aspoň o iniciovaní hlasovania per rollam. Žalovaný pôsobnosť valného zhromaždenia nahradil hlasovaním per rollam so šikanóznym určením lehoty na odpoveď odo dňa odoslania, čo sa prieči dobrým mravom. Žalobca poukázal na to že v konaní pred súdom prvej inštancie neboli vypočutí žalobca, ako aj T.. M. I., čo sa odrazilo na nedostatočnom objasnení rozhodujúcich skutočností.

16. Žalobca v odvolacej duplike poprel tvrdenia žalobcu o jeho neznalosti pomerov v spoločnosti. Uviedol, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva intenzívny kontakt žalobcu s Ing. M. I., ako aj jednoznačná vedomosť žalobcu o pomeroch v spoločnosti žalovaného. Žalovaný uviedol, že sporové strany majú konflikty od roku 2007, keď bol žalobca (ako pôvodný konateľ žalovaného) odvolaný z funkcie konateľa pre neodborné konanie v rozpore so záujmami spoločnosti. Žalobca podal žalobu o neplatnosť uznesenia prijatého mimo valného zhromaždenia spoločnosti o jeho odvolaní z funkcie konateľa, táto žaloba bola zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. , ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.07.2009 sp. zn. . Následne rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 2.7.2012 bola žalobcovi v tomto konaní uložená povinnosť nahradiť žalovanému v tomto konaní škodu vo výške 60.071,33 EUR s príslušenstvom spolu s náhradou trov konania. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.03.2014 sp. zn. , Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.05.2015 bolo zamietnuté dovolanie žalobcu v tomto konaní. Medzi sporovými stranami prebiehajú aj ďalšie súdne spory, a to sp. zn.: , , , , exekučné konania voči povinnému žalobcovi (EX 2171/2014 a EX 1681/2014), súdny spor vedený na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. . Podľa žalovaného dôvodom pre neodkladné odvolanie T.. I. z funkcie konateľa žalovaného boli nasledovné dôvody: Žalobca sa bezprostredne po vyhlásení rozsudku Krajským súdom v Prešove a judikovaní jeho záväzku voči žalovanému zbavil všetkého svojho majetku a v súčinnosti s odvolaným konateľom T.. M. I. podnikal ďalšie kroky na zbavenie sa tohto záväzku. Žalobca so žalovaným, v mene ktorého konal ako konateľ T.. M. I., uzavrel dohody o odpustení jeho záväzku (Dohodu zo dňa 09.06.2014 a Dohodu zo dňa 03.09.2014), o čom sa žalovaná spoločnosť, resp. jej druhý spoločník (MHOLD, s.r.o.) a druhý konateľ (T.. M. C.), dozvedeli až v marci roku 2015 na základe informácií z exekučného spisu v exekučnom konaní EX 2171/2014 vedenom voči žalobcovi. Žalobca podal návrh na zrušenie spoločnosti žalovaného, konanie o ktorom je vedené pod sp. zn. , pričom T.. M. I. v tom čase ešte ako konateľ spoločnosti žalovaného na podporu tvrdení žalobcu priložil prehlásenie o údajnej nemajetnosti spoločnosti žalovaného zo dňa 7.10.2014, o ktorom sa žalovaná spoločnosť a jej druhý spoločník (MHOLD, s.r.o.) a druhý konateľ (T.. M. C.) dozvedeli až dodatočne dňa 27.11.2014 nahliadnutím do súdneho spisu registrového súdu zn. . V ten istý deň (27.11.2014) bol iniciovaný návrh na prijatie rozhodnutia per rollam na odvolanie konateľa.

Žalobca osobne v mene T.. M. I. podal na Okresný súd Vranov nad Topľou vo všetkých konaniach, ktoré viedol žalovaný voči žalobcovi, odvolania splnomocnení právnemu zástupcovi žalovaného, späťvzatia žalôb a návrhov. Tieto podania T.. I. zo dňa 10.12.2014 boli doručené do konaní dňa 12.12.2014, t.j. už v čase, keď nastali účinky odvolania T.. M. I. ako konateľa. Súčinnosť žalobcu pri týchto úkonoch bola preukázaná zápisnicou z trestného konania č. (str. 8.), v ktorej je zaznamená výpoveď obžalovaného T.. M. I.. Žalovaný uviedol, že lehota určená na vyjadrenie sa k odvolaniu T.. M. I. z funkcie konateľa žalovaného bola vzhľadom na uvedené úkony odvolaného konateľa odôvodnená. Pokiaľ by boli totiž nastali účinky odvolania konateľa len o pár dní neskôr, t.j. po 05.12.2014, došlo by k zastaveniu všetkých konaní vedených žalovaným voči žalobcovi v dôsledku späťvzatí vykonaných T.. M. I. dňa 10.10.2014 (podaných na súdy osobne žalobcom T.. Z. E.), čo by bolo pre žalovaného likvidačné a zjavne a výlučne v záujme žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že akákoľvek dĺžka lehoty stanovenej na vyjadrenie sa k návrhu per rollam by neovplyvnila výsledky hlasovania, keďže žalobca je menšinovým spoločníkom a teda konateľ T.. M. I. by bol z funkcie odvolaný aj neskôr - avšak už s následkami, z ktorých na úkor žalovaného profitoval len žalobca. Ak by súd účelovej žalobe žalobcu v tomto spore vyhovel, znamenalo by to, že by nenastali účinky odvolania konateľa a všetky konania voči žalobcovi by boli zastavené v dôsledku späťvzatí vykonaných Ing. M. I.. Žalovaný poukázal na to, že konanie Ing. M. I. ako konateľa žalovaného je posudzované aj v rámci trestného konania, v ktorom je Ing. I. obžalovaný pre trestný čin podľa a a) . S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy podľa žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu v odvolacej replike, že o pomeroch a chode žalovanej spoločnosti žalobca nevedel, a to ani z dôvodu, že konateľ žalovaného T.. M. C. údajne nezvolával valné zhromaždenia spoločnosti, čo majú preukázať rozhodnutia v konaní o zrušenie spoločnosti sp. zn. vedenom na Okresnom súde Košice I. Žalovaný sa s uvedeným tvrdením nestotožňuje a aj sa v uvedenom konaní sp. zn. v tomto smere bránil. Konanie o zrušenie spoločnosti sp. zn. bolo zámerne a účelovo iniciované žalobcom s jediným cieľom, a to zbaviť sa svojho judikovaného záväzku voči žalovanému titulom náhrady škody. Žalovaný poukázal tiež na to, že do dňa 05.12.2014, kedy nastali účinky odvolania konateľa rozhodnutím per rollam, mal rovnakú povinnosť zvolávať valné zhromaždenia spoločnosti aj T.. M. I.. Rozhodnutia spoločníkov žalovaného boli vzhľadom na narušené vzťahy v spoločnosti realizované predovšetkým mimo valného zhromaždenia spôsobom per rollam. Žalovaný tiež poukázal na to, že Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 12.02.2019 sp. zn. konštatoval, že návrh na rozhodnutie odvolať konateľa realizovaný spôsobom mimo valného zhromaždenia bol realizovaný v súlade zákonom. Lehota určená na vyjadrenie sa k návrhu na hlasovanie per rollam bola dostatočná, vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci a naliehavú potrebu čo najskôr odvolať konateľa za účelom ochrany záujmov spoločnosti žalovaného (najmä jej judikovanej pohľadávky). Predmetom uznesenia, ktoré bolo prijaté mimo valného zhromaždenia formou per rollam nebola odborná ani zvlášť zložitá otázka, ktorej posúdenie by odôvodňovalo potrebu poskytnutia dlhšej lehoty na rozhodnutie - navyše keď žalobca preukázateľne vedel o konaní T.. M. I. proti záujmom spoločnosti, keďže sa týkali priamo žalobcu a boli realizované s jeho vedomím a s jeho súčinnosťou. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že údajne nemal emailový kontakt na žalovaného, žalovaný uviedol, že žalobca disponoval kontaktom na konateľa T.. M. C., tieto kontakty vyplývali aj zo súdnych spisov týkajúcich sa sporov medzi žalobcom a žalovaným a sú aj verejne dostupné. Žalovaný ďalej uviedol, že žiaden právny predpis neustanovuje povinnosť odosielateľa oznámiť emailom adresátovi, že mu zaslal zásielku prostredníctvom pošty. Žalovaný upozornil, že žalobca sa s prevzatím zásielky neponáhľal, v čase keď vedel, že má zásielku od spoločníka MHOLD, s.r.o. uloženú na pošte, podal do súdnych spisov týkajúcich sa sporov vedených voči nemu späťvzatia a odvolania splnomocnení vykonaných práve T.. M. I., žalobca namietal, že s odvolaním T.. M. I. z funkcie konateľa spôsobom per rollam nesúhlasí až listom zaslaným (podaným na poštovú prepravu) žalovanému a jeho právneho zástupcovi až dňa 22.01.2015.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa (ďalej len ).

18. Odvolanie bolo podané voči všetkým výrokom. Z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolanie bolo podané z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

19. Odvolací súd odvolanie prejednal podľa až a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd podľa sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, k odvolaniu žalovaného a podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

20. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

21. Podľa súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

23. Vo vzťahu k námietke uplatnenej žalobcom v odvolacej replike, že v konaní pred súdom prvého stupňa neboli vypočutí žalobca ani bývalý konateľ T.. M. I., odvolací súd uvádza, že ide odvolací dôvod uplatnený po zákonom stanovenej lehote, ktorý navyše odporuje výslovnému vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 09.01.2020, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Podľa citovaného ustanovenia súd výsluch sporovej strany alebo svedka nemôže vykonať bez návrhu sporovej strany. Preto odvolací súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú.

24. Podľa spoločníci môžu prijímať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia. Návrh uznesenia predkladá spoločníkom na vyjadrenie konateľ alebo spoločník, alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% základného imania, alebo dozorná rada, ak je zriadená, spolu s oznámením lehoty na písomné vyjadrenie, v ktorej ho spoločníci zasielajú na adresu sídla spoločnosti. Spoločenská zmluva môže určiť, že toto právo má aj spoločník, ktorého výška vkladu je menej ako 10% základného imania. Ak sa spoločník nevyjadrí v lehote, platí, že nesúhlasí. Konatelia potom oznámia výsledky hlasovania jednotlivým spoločníkom. Väčšina sa počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom.

25. Podľa každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

26. Podľa súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

27. Podľa spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

28. Podľa prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

29. Podľa písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

30. Úlohou súdu prvej inštancie bolo podľa záväzného pokynu Najvyššieho súdu SR skúmať primeranosť lehoty poskytnutej žalobcovi na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia prijímaného per rollam. Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že pre posudzovanie lehoty na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia nie je rozhodujúce, či adresát zásielky nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky, ale postačuje, že objektívne má možnosť tak urobiť. V posudzovanej právnej veci, zásielka adresovaná žalobcovi bola uložená na pošte dňa 1.12.2014 a žalobca mal objektívnu možnosť si túto zásielku vyzdvihnúť na pošte v nasledujúci pracovný deň, t.j. dňa 2.12.2014, so zreteľom na uvedené bola žalobcovi reálne poskytnutá trojdňová lehota na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia prijímaného spôsobom per rollam.

31. Odvolací súd zdôrazňuje, že lehota na vyjadrenie sa k návrhu rozhodnutia podľa nie je určená jednotne pre všetky prípady z dôvodu, že túto lehotu je vždy potrebné určiť s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Pri posudzovaní primeranosti lehoty v konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť oba pohľady: právo spoločníka na dostatočne dlhý časový priestor na vyjadrenie sa k návrhu uznesenia, ale aj právo spoločnosti na včasné prijatie rozhodnutia, ktoré je nevyhnuté na ochranu jej záujmov.

32. Žalovaný vo svojich vyjadreniach odôvodňoval určenú dĺžku lehoty naliehavosťou prijatia rozhodnutia a úkonmi Ing. I., ktoré boli v hrubom rozpore so záujmami spoločnosti. Na druhej strane žalobca opakovane zdôrazňoval, že lehota 3 dní nie je dostatočne dlhou lehotou na preverenie si dôvodnosti odvolania konateľa spoločnosti, nakoľko nemal dostatočné informácie o dianí v spoločnosti z dôvodu nezvolávania valného zhromaždenia spoločnosti.

33. K uvedeným argumentom odvolací súd uvádza, že jedným zo základných práv spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným je právo na informácie. Toto právo môže spoločník podľa realizovať kedykoľvek, teda nielen na zasadnutí valného zhromaždenia, ako vo svojich vyjadreniach naznačuje žalobca. Je vo vlastnom záujme každého spoločníka zaujímať sa o dianie v spoločnosti, pretože fungovanie a stav spoločnosti má nepopierateľný vplyv na hodnotu jeho vlastného obchodného podielu. Z vykonaného dokazovania a nerozporovaných tvrdení žalovaného v konaní vyplynulo, že žalobca pravidelne komunikoval s konateľom spoločnosti T.. I. a prostredníctvom neho mal na konanie spoločnosti dokonca reálny vplyv. Preto argumentácia žalobcu nedostatočnosťou dĺžky lehoty, z dôvodu absencie jeho vedomosti o stave spoločnosti vzhľadom na okolnosti prípadu neobstojí.

34. Z vykonaného dokazovania navyše vyplýva, že prijatie uznesenia o odvolaní konateľa bolo rozhodnutím, ktoré bolo potrebné prijať urýchlene v záujme zamedzenia škôd na majetku žalovaného. Podľa nerozporovaných tvrdení žalovaného by neskoršie prijatie rozhodnutia spoločnosti dokonca malo pre spoločnosť likvidačné následky, nakoľko by došlo k zániku právoplatne priznaných pohľadávok spoločnosti v hodnote presahujúcej 60.000,- eur s príslušenstvom. Vzhľadom na menšinový obchodný podiel žalobcu v spoločnosti, ako aj pravidlo zakotvené v , v zmysle ktorého platí, že ak sa spoločník v určenej lehote nevyjadrí, platí, že s návrhom rozhodnutia nesúhlasí, možno uzavrieť, že určenie dlhšej lehoty by na výsledok hlasovania nemalo žiaden vplyv.

35. Vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu odvolací súd uzavrel, že zvoleným spôsobom určenia lehoty na vyjadrenie nedošlo k porušeniu zákona, spoločenskej zmluvy ani stanov spoločnosti a práva žalobcu ako spoločníka neboli reálne obmedzené. Lehotu 3 dní na vyjadrenie sa k návrhu na odvolanie konateľa spoločnosti považuje odvolací súd za lehotu dostatočnú. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutia spoločníkov prijatého mimo valného zhromaždenia spoločníkov obsiahnutého v uznesení zo dňa 5.12.2014 zamietol, pretože žalobca hlasovanie ,,per rollam“ nevyužil, aj keď mal na vyjadrenie primeranú lehotu 3 dní, od 2.12.2014 do 5.12.2014.

36. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny, vrátane náhrady trov konania pre úspešného žalovaného.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že úspešnému žalovanému priznal vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania v celom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súd prvej inštancie.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).