Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/53/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobcu: O. N., D.. XX.XX.XXXX, H. X, N., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36 860 662 proti žalovanému: M. F., D.. XX.XX.XXXX, D.. X. O. XX, Z. o zaplatenie 19.916,35 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 19.916,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19.916,35 eur od 01.11.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 13.09.2010 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 19.916,35 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 09.07.2007 uzavrel so žalovaným ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu požičal peňažné prostriedky vo výške 19.916,35 eur (600.000,- Sk) bezhotovostným prevodným príkazom v prospech účtu žalovaného. Toho istého dňa zmluvné strany uzatvorili aj dohodu o uznaní záväzku, na základe ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 19.916,35 eur a zároveň uznal aj svoju povinnosť žalobcovi dlžnú sumu zaplatiť v zmysle čl. II. ods. 1 zmluvy o uznaní záväzku v hotovosti najneskôr do 31.10.2007. Žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke nesplnil riadne a včas, do dnešného dňa dlžnú sumu žalobcovi nezaplatil, čím sa dostal do omeškania s plnením dlhu. 2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 10.08.2006 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola realizácia stavby rodinného domu v obci G. na parc. č. XXX/XX, dohodnutá cena diela bola v sume 2.886.900,- Sk (95.827,52 eur), žalovaný si neuplatnil zálohu v zmysle zmluvy. Žalobca si riadne dielo objednal, žalovaný dielo riadne a včas vykonal, žalovanému vznikla pohľadávka titulom nesplneného záväzku z tejto zmluvy vo výške 95.827,52 eur, ktorú žalobca v plnej výške doposiaľ neuhradil. Žalobca deklaruje prevod finančných prostriedkov ako pôžičku žalovanému, pričom sa jedná o plnenie v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 10.8.2006. 3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 23.01.2012 uviedol, že je pravdou, že strany sporu uzavreli dňa 10.08.2006 Zmluvu o dielo na výstavbu rodinného domu v obci G., kde cena za dielo bola dohodnutá na 2.886.900,- Sk (95.827,52 eur), žalobca však žalovanému za dielo v celosti zaplatil v zmysle čl. V. Zmluvy o dielo jednotlivými hotovostnými platbami zo dňa 09.08.2006 vo výške 600.000,-Sk, 16.08.2006 vo výške 300.000,-Sk, 31.08.2006 vo výške 600.000,- Sk, 11.10.2006 vo výške 600.000,-Sk, 7.12.2006 vo výške 220.000,-Sk, 15.12.2006 vo výške 440.000,- Sk a 20.02.2007 vo výške 147.000,- Sk, t.j. spolu 2.907.000,- Sk (96.494,72 eur), čo odporca prevzatie týchto súm potvrdil svojím podpisom na príjmových pokladničných dokladoch, ktoré založil žalobca súdu

ku konaniu. Žalobca teda žalovanému cenu za dielo zaplatil riadne a včas, dokonca o 20.100,- Sk (667,20 eur) viac. Odvolávanie sa žalovaného na zmluvu o dielo v tomto prípade je neopodstatnené a zavádzajúce. Žalovaná istina predstavuje nezaplatený dlh v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 09.07.2007 a následného uznania dlhu žalovaným. 4. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 17.05.2017 uviedol, že z opatrnosti si voči údajnému záväzku, ktorý tvorí predmet žalovaného nároku vo výške 19.916,35 eur jednostranným započítaním pohľadávok realizovaným listinou zo dňa 23.09.2013 započítal pohľadávku vzniknutú titulom Zmluvy o dielo a to faktúru č. 003/2013 na sumu 32.367,58 eur. Ďalej poprel existenciu zmluvy o pôžičke, ktorú žalobca v konaní nepreukázal. K uznaniu záväzku zo dňa 09.07.2007 uviedol, že nespĺňa zákonom predpokladané náležitosti jednostranného právneho úkonu s účinkami uznania dlhu podľa . Uvedený skutkový stav je nutné posudzovať ako bezdôvodné obohatenie vzhľadom na nepreukázanie vzniku zmluvy o pôžičke. Žalovaný vzniesol námietku premlčania vzhľadom na uplynutie premlčacej doby podľa . 5. Súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č.k. XC/XX/XXXX - XXX zo dňa 19.10.2017, ktorý odvolací súd na odvolanie žalovaného zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to uznesením č.k. XXCo/XX/XXXX - XXX zo dňa 27.05.2020 z dôvodu, že neboli splnené všetky podmienky pre jeho vydanie (žalovaný nebol poučený o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie). 6. Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 13.10.2020 v neprítomnosti sporových strán, ktoré s pojednávaním v ich neprítomnosti súhlasili.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, z ktorých zistil nasledovné:

8. Z potvrdenia Československej obchodní banky, a.s. zo dňa 10.07.2007 súd zistil, že žalobca poukázal sumu 600.000,- Sk na účet žalovaného.

9. V Uznaní záväzku zo dňa 09.07.2007 žalovaný ako dlžník uznal svoj záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi vo výške 600.000,- Sk zo dňa 09.07.2007 a povinnosť zaplatiť veriteľovi túto sumu. Žalovaný sa zaviazal, že dlh uhradí žalobcovi v hotovosti najneskôr do 31.10.2007. V bode 3. sa sporové strany dohodli, že vo veciach neupravených touto zmluvou platia príslušné ustanovenia .

10. Dňa 10.08.2006 uzatvorili žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako dodávateľ zmluvu o dielo podľa , ktorej predmetom bola výstavba rodinného domu v zmysle obdržaného projektu k stavbe. Zmluvné strany sa dohodli na úhrade diela za jeho úplnú, kvalitnú a bezzávadnú realizáciu vo výške 2.886.900,- Sk. Tiež sa dohodli na zálohových formách čiastkových úhrad z celkovej sumy v etapách výstavby. Akákoľvek zmena výšky dohodnutej ceny musela byť predmetom vzájomného rokovania a súhlasnej dohody oboch zmluvných strán. Dielo malo byť odovzdané do 15.8.2007.

11. Z príjmových pokladničných dokladov súd zistil, že žalovaný prijal od žalobcu: dňa 09.08.2006 sumu 600.000,- Sk, dňa 16.08.2006 sumu 300.000,- Sk, dňa 31.08.2006 sumu 600.000,- Sk, dňa 11.10.2006 sumu 600.000,- Sk, dňa 07.12.2006 sumu 220.000,- Sk, dňa 15.12.2006 sumu 440.000,- Sk, dňa 20.02.2007 sumu 147.000,- Sk, spolu sumu 2.907.000,- Sk.

12. Na pojednávaní dňa 01.10.2012 žalobca uviedol, že dňa 09.07.2007 uzatvoril ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému sumu 600.000,- Sk, zároveň v ten deň podpísali aj uznanie dlhu, resp. záväzku. Peniaze vložil na účet žalovaného. K písomným výzvam nikdy nedošlo, bolo niekoľko mimosúdnych rokovaní, na ktorých si žalovaný vymyslel pohľadávku voči žalobcovi, ktorú vymáhal na Okresnom Súde Bratislava V, ktoré konanie bolo právoplatne skončené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Predtým mu nikdy nepožičiaval peniaze.

13. Podaním zo dňa 23.09.2013 žalovaný jednostranne započítal vzájomné pohľadávky vzniknuté z titulu zmluvy o dielo: faktúru č. XXX/XXXX splatnú dňa 02.09.2013 na sumu 32.367,58 eur proti záväzku z titulu zmluvy o pôžičke v sume 19.916,35 eur voči žalobcovi, z toho titulu zostáva uhradiť sumu 12.451,23

eur. Zásielku so započítaním žalovaný zaslal žalobcovi dňa 23.9.2013, zásielku žalobca neprevzal v odbernej lehote.

14. V dodacom liste k faktúre č. XXX/XXXX bola uvedená dodávka materiálu a prác na objekte novostavba G., A..Y.. XXX/XX od 10.08.2006 do 25.09.2008.

15. Faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 18.08.2013 splatnou do 02.09.2013 (vyúčtovacia faktúra za dodávku materiálu a prác na objekte novostavba G. od 10.08.2006 do 25.09.2008) žalovaný vyúčtoval žalobcovi sumu k úhrade vo výške 32.367,58 eur (rozdiel medzi celkovou sumou za dodané práce a materiály vo výške 128.862,30 eur a uhradenými zálohovými platbami). Faktúra a dodací list zaslal žalovaný žalobcovi v zásielke dňa 20.08.2013, žalobca ju neprevzal v odbernej lehote.

16. V liste zo dňa 29.07.2009 žalobca oznámil žalovanému vady diela zo zmluvy o dielo zo dňa 10.08.2006. Žalovaný sa k reklamácii vyjadril v liste zo dňa 18.08.2009, v ktorom vyzval žalobcu na dôkladné preštudovanie zmluvy o dielo a stavebného povolenia týkajúceho sa výstavby rodinného domu v obci G..

17. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že peňažná suma, ktorá je predmetom tohto sporu, bola záloha na dokončenie rodinného domu žalobcu v G., lebo sa tam navýšili práce a to je všetko. Mali si to so žalobcom vyúčtovať, medzitým začali spolu so žalobcom stavať rodinné domy v Z., potom sa povadili a odvtedy sa naťahujú ich spoločné spory. Žalobca dlží žalovanému skoro 300.000,- eur súvisiace so spoluprácou v Senci. Žalovaný podal žalobu proti spoločnosti D. T., kde je konateľom žalobca. Na otázku, prečo podpísal uznanie záväzku vo výške 600.000,- Sk žalovaný uviedol, že sa to malo zúčtovať a papier, čo podpísal sa mal zrušiť. Papier, čo mal žalobca, zrušil, nevedel, že žalobca uznanie vytiahne po troch rokoch. V tej dobe podpisoval žalovaný veľa papierov, nevie, prečo podpísal uznanie záväzku. Lebo mali dohodu, že sa to všetko zruší. Dlh mal vrátiť najneskôr do 31.10.2007, do pol roka, vedel, že tam bola dohodnutá krátka splatnosť. Začiatkom leta 2007 odovzdal žalobcovi hrubú stavbu a pokračoval ďalej v prácach, tam už mu žalobca nedával príjmové bločky, lebo sa to odrátavalo z tej pôžičky, to bola záloha na tie práce. K príjmovým dokladom uviedol, že naposledy bol vystavený príjmový doklad vo februári 2007, pričom rodinný dom dokončili v septembri 2008. Dielo podľa písomnej zmluvy o dielo bolo dokončené do začiatku leta 2007, čo zodpovedalo cene diela dohodnutej v zmluve. Na dodávky dlažby, terénne úpravy, ploty, parkovacie miesta, domček v záhrade, bazén a ďalšie veci už nebola uzavretá zmluva o dielo, ani dodatok k pôvodnej zmluve, tieto práve boli dohodnuté ústne. Všetky práce vyúčtoval v ukončovacej faktúre, z celkovej sumy odrátal peniaze, ktoré žalobca zaplatil na príjmové doklady a ostatok tvorí tých 32.000,- eur, ktoré by mal žalobca doplatiť. Zaplatenie ceny diela si žalovaný voči žalobcovi ešte neuplatňoval. K protokolárnemu odovzdaniu diela nedošlo, lebo sa so žalobcom povadili a veci riešia cez právnikov.

18. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa 21.10.2016 právoplatným dňa 12.06.2019 súd zaviazal žalovaného M. F. na zaplatenie 2.655,51 eur s príslušenstvom žalobcovi O. N. titulom ústnej zmluvy o pôžičke. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 21.01.2015 v tomto konaní žalovaný uviedol, že bola ešte jedna pôžička v sume 600.000,- Sk, ktorá bola tiež v r. 2007, tiež s krátkou lehotou splatnosti. Túto nevrátil žalobcovi, tiež ju nepýtal vrátiť, tieto peniaze sa použili na dokončenie jeho domu. Na otázku, aký bol účel použitia pôžičky vo výške 600.000,- Sk, žalovaný uviedol, na stroj na rezanie tehál a na vypalovaciu pec.

19. Podľa (ďalej len „“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

20. Na základe zmluvy o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie či spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého druhu. Charakteristickým znakom pôžičky je jej dočasnosť, avšak podstatnou náležitosťou zmluvy nie je stanovenie doby vrátenia, splatnosť pôžičky môže byť dohodnutá i neskôr. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu, nie je teda konsenzuálnym kontraktom, a preto vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, ktorého vlastníkom sa stáva dlžník.

21. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť aj povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. (Najvyšší súd SR, sp. zn. )

22. Podľa (ďalej len „“) ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

23. V niektorých prípadoch zákon nerobí existenciu pohľadávky podmienkou (predpokladom) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak tomu je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nerobí právny úkon uznania dlhu (záväzku) neplatným, nakoľko v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky ( , ) spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať nedlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane uplatnenia vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu by nikdy neniesol dlžník, naopak veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu a teda aj ako predpoklad k uplatneniu jeho účinkov. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9. decembra 2004, sp. zn. )

24. Uznanie záväzku nemôže byť neplatné z toho dôvodu, že by bol eventuálne uznaný neexistujúci záväzok. Ak bol uznaný neexistujúci záväzok, je potom na dlžníkovi, aby preukázal neexistenciu tohto uznaného záväzku, inak bude nútený záväzok splniť. (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22. novembra 2007, sp. zn. )

25. Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť strany za to, že v konaní nebolo preukázané jej tvrdenie a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre nečinnosť strany alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia strany, ale ani o tom, že by boli nepravdivé.

26. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Pokiaľ strana sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť strany v tomto smere má (pre ňu) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre ňu) nepriaznivého rozhodnutia.

27. Pokiaľ sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 19.916,35 eur titulom zmluvy o pôžičke, ktorú mali medzi sebou ústne uzavrieť, spočívalo na ňom dôkazné bremeno o tomto jeho tvrdení. Nositeľa dôkazného bremena, ako aj jeho rozsah, v danom prípade zásadne určovalo ustanovenie , ako právna norma aplikovaná na sporný právny vzťah.

28. Pokiaľ sa žalovaný bránil zánikom pohľadávky žalobcu jednostranným započítaním pohľadávky žalovaného vo výške 32.367,58 eur voči pohľadávke žalobcu, spočívalo na žalovanom dôkazné bremeno o tomto jeho tvrdení (existencii pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z titulu zmluvy o dielo vo výške 32.367,58 eur).

29. V prvom rade súd považoval za potrebné vysporiadať sa s listinou označenou ako „Uznanie záväzku“ datovanou dňom 09.07.2007. Táto označuje veriteľa, rovnako tak dlžníka (každého krstným menom, priezviskom, rodným číslom, adresou bydliska, štátnym občianstvom) a v čl. I obsahuje vyhlásenie dlžníka (žalovaného), že uznáva svoj záväzok voči veriteľovi (žalobcovi) vo výške 600.000,- Sk, a to záväzok zo dňa 09.07.2007. V čl. II bod 1 sa žalovaný (ako dlžník) zaväzuje vyššie uvedený dlh uhradiť veriteľovi v hotovosti najneskôr do 31.10.2007. V čl. III bod 4 účastníci zmluvy potvrdili, že zmluvu uzavreli slobodne, nie v tiesni alebo pod hrubým nátlakom, text a obsah im je zrozumiteľný a že ju na znak vážnosti podpisujú. Listina je následne opatrená dátumom 09.07.2007 a obsahuje podpisy ako žalobcu tak aj žalovaného. Z obsahu listiny označenej ako „Uznanie záväzku“ (č.l. 7 spisu) teda plynie, že obsahuje jednak v čl. I bod 1 samotný jednostranný uznávací prejav dlžníka (žalovaného) o tom, že uznáva svoj záväzok voči veriteľovi vo výške 600.000,- Sk. Tento záväzok, o ktorom žalovaný vyhlasuje, že ho uznáva, je identifikovaný výškou - suma 600.000 Sk, avšak podľa názoru súdu uznávaný záväzok nie je identifikovaný jednoznačne, keďže žalovaný uznal záväzok zo dňa 09.07.2007, avšak k reálnemu odovzdaniu peňazí na účet žalovaného došlo až dňa 10.07.2007, teda uznávaný záväzok nie je označený tak, aby bol jednoznačne identifikovaný a dostatočne bezpečne identifikovateľný. Záväzok, ktorý bol predmetom jednostranného uznania žalovaným nebol podľa názoru súdu identifikovaný v listine o uznaní záväzku dostatočne zrozumiteľne, určito, bez rizika zamenenia tohto záväzku s iným záväzkom. Súd teda nepovažoval Uznanie záväzku za platné uznanie záväzku zaplatiť dlžnú sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Ak by aj súd dospel k opačnému názoru, že „Uznaním záväzku“ došlo k platnému uznaniu záväzku žalovaného, ktoré je predmetom tohto konania, v konaní bola preukázaná neexistencia pohľadávky žalobcu dňa 09.07.2007, teda v čase uznania, keďže zmluva o pôžičke bola platne uzatvorená až dňa 10.07.2007, v deň reálneho odovzdania peňazí žalovanému na účet, kedy došlo k vzniku zmluvy o pôžičke a aj k právam a povinnostiam vyplývajúcim z tejto zmluvy pre zmluvné strany, vrátane záväzku žalovaného vrátiť požičanú sumu.

30. Napriek neplatnosti uznania záväzku, súd považoval vznik zmluvy o pôžičke za preukázaný, a to najmä s poukazom na vyjadrenie samotného žalovaného na pojednávaní pred Okresným súdom Pezinok vo veci sp.zn. XXC/XX/XXXX a nepriamo aj jednostranným započítaním pohľadávok, ktorým žalovaný započítal svoju pohľadávku zo zmluvy o dielo voči pohľadávke žalobcu zo zmluvy o pôžičke.

31. Súd poukazuje na protichodné vyjadrenia žalovaného javiace sa ako účelové, keď jeho prvotná obrana (v odpore proti platobnému rozkazu) spočívala v tom, že žalovanému vznikla titulom zmluvy o dielo pohľadávka voči žalobcovi v sume 95.827,52 eur, ktorú žalobca v plnej výške neuhradil a prevod finančných prostriedkov ako pôžička žalovanému bol plnením zo zmluvy o dielo zo dňa 10.08.2006. Na tejto obrane však žalovaný počas konania nezotrval. Po tom, ako žalobca preukázal, že žalovanému zaplatil spolu sumu 2.907.000,- Sk (96.494,72 eur) vo formách čiastkových úhrad predpokladaných článkom V zmluvy o dielo, na pojednávaní dňa 20.01.2014 už uviedol, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenie si pohľadávky voči žalovanému, nakoľko táto zanikla započítaním pohľadávok.

32. V tomto smere doplňujúco a podporne spochybňuje pravdivosť obrany žalovaného aj kópia zápisnice o pojednávaní z konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. XXC/XX/XXXX z 21.01.2015, kde žalovaný potvrdil existenciu pôžičky z roku 2007 vo výške 600.000,- Sk použitých na zakúpenie stroja na rezanie tehál a na vypalovaciu pec. Faktúru č. XXX/XXXX za dodávku prác a materiálu za obdobie od 10.8.2006 do 25.9.2008 súd považuje za účelovo vyhotovenú, nakoľko žalovaný ju vystavil až 18.8.2013 (po takmer piatich rokoch od dokončenia prác na rodinnom dome žalobcu) počas už prebiehajúceho súdneho konania. Zároveň žalovaný listom z 23.9.2013 jednostranne započítal pohľadávku vyúčtovanú faktúrou č. XXX/XXXX voči pohľadávke žalobcu z pôžičky vo výške 19.916,35 eur. Žalovaný však podľa názoru súdu dodanie materiálov a prác vyúčtovaných vo faktúre v konaní nepreukázal a neuniesol tak dôkazné bremeno jeho tvrdení o existencii pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, preto podľa názoru súdu nedošlo k zániku pohľadávky žalobcu vo výške 19.916,35 eur započítaním. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel, vrátane uplatneného príslušenstva v podobe úroku z omeškania počnúc dňom 1.11.2007 vo výške 8,5 % ročne.

33. Súd posúdil nárok žalobcu aj z pohľadu jeho premlčania, keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania v dvojročnej premlčacej dobe, keď považoval nárok žalobcu za bezdôvodné obohatenie. Súd však považoval nárok žalobcu za nárok zo zmluvy o pôžičke, na ktorú sa vzťahuje trojročná premlčacia doba plynúca od 01.11.2007 (odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa splatnosti) do 01.11.2010. Keďže žaloba bola podaná dňa 13.09.2010, teda v rámci plynutia premlčacej doby, nárok žalobcu nepovažoval súd za premlčaný.

34. Podľa (ďalej len „“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa , súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov