Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/91/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. októbra 2020 prejednal odvolanie obžalovaného

O. A.,

nar.XX.XX.XXXX v N., trvale bytom Z., C. XX/XX, t.č. bytom T. republika, adresa na doručovanie:P. A. F., XXX XX Česká republika, t.č. na slobode, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 29.06.2020 a takto

rozhodol:

I.

Podľa , zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom treste odňatia slobody.

Podľa sa obžalovaný O. A. odsudzuje podľa Tr. zák. s použitím § , , ods. 2, Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ustanovuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Výroky o vine a náhrade škody zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný O. A. uznaný vinným zo zločinu krádeže sčasti v štádiu pokusu podľa k , s poukazom na a , pretože od 15.30 hodiny do 18.30 hodiny dňa 03. februára 2017 v bližšie nezistenom čase vošiel do vchodu číslo XXX bytového domu v Y., kde z police na topánky pred bytom číslo X vzal jeden pár tenisiek značky ADIDAS a jeden pár turistických topánok značky ALPINA, ktoré patrili poškodenému W. T., čím mu spôsobil škodu vo výške 120 eur a po tom, ako vošiel do vchodu číslo XXX bytového domu v Y., z police na topánky

pred bytom číslo 3 vzal jeden pár tenisiek značky REEBOK Running, ktoré patrili poškodenému M. W., čím mu spôsobil škodu vo výške 35 eur, z police na topánky pred bytom číslo 4 vzal jeden pár tenisiek značky ADIDAS Kanadia 6 GTX, ktoré patrili poškodenému M. T., čím mu spôsobil škodu vo výške 70 eur, z police na topánky pred bytom číslo X vzal jeden pár tenisiek značky KAPPA, ktoré patrili poškodenej V. S., čím jej spôsobil škodu vo výške 40 eur, z police na topánky pred bytom číslo X vzal jeden pár tenisiek značky ADIDAS ART C a jeden pár tenisiek značky NIKE Son of Force MI, ktoré patrili poškodenému M. F., čím mu spôsobil škodu vo výške 35 eur a z police na topánky pred bytom číslo X chcel vziať jeden pár tenisiek značky ADIDAS v hodnote 70 eur, ktoré patrili poškodenému A. P., pričom po tom, ako tenisky z police vybral, otvorila dvere na byte číslo X L. P., v dôsledku čoho tenisky položil vedľa police a z vchodu ušiel, pričom svojím konaním spôsobil všetkým poškodeným škodu v celkovej výške 300 eur

a uvedeného konania sa dopustil, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. februára 2014, sp. zn. -151, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa k , v spojení s a číslo v znení neskorších predpisov a zločinu porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa k , ods.3 písm. a) v spojení s , a číslo v znení neskorších predpisov a bol mu uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, z ktorého bol podmienečne prepustený na slobodu dňa 16. januára 2015 a bola mu určená skúšobná doba vo výmere 3 roky a nariadený probačný dohľad v dĺžke 2 roky.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., s použitím §§ 38 ods. 5, 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 4 roky, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému W. T. škodu vo výške 120 Eur.

Podľa bol poškodený M. F. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Obžalovaný svoje odvolanie ďalej neodôvodňoval a to ani po doručení písomne vyhotoveného rozsudku.

Odvolací súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že výrok o treste trpí takými vadami, pre ktoré ho bolo potrebné zrušiť a napraviť.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa v tomto smere odvolací súd sám nezistil žiadne chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa potom, čo postupom podľa prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo skutku uvedeného v obžalobe, čo napokon malo za následok aj nemožnosť napadnutia odvolaním obžalovaného tohto výroku.

Z podnetu odvolania obžalovaného odvolací súd preskúmal aj výrok o uloženom treste. Dospel pritom k záveru, že týmto výrokom bolo porušené ustanovenie ( ) v tom, že súd prvého stupňa ukladal obžalovanému trest odňatia slobody aj za použitia Tr. zák.. Je síce faktom, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený aj za zločin, teda spáchanie prejednávaného zločinu krádeže by sa mohlo považovať za spáchané opakovane, pričom podľa Tr. zák. sa v takom prípade zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Pri

ukladaní trestu odňatia slobody pritom súd prvého stupňa vychádzal z takto upravenej zvýšenej dolnej hranice trestnej sadzby odňatia slobody.

Z písomného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa pritom vyplýva, že súd prvého stupňa sa pred použitím vyššieuvedeného ustanovenia o zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby zaoberal otázkou, či obžalovaný nemá predchádzajúce odsúdenie zahladené. Jeho záver o tom, že tomu tak nie je (str.4 rozsudku) a preto je potrebné použiť ustanovenie Tr. zák. je však nesprávne. Obžalovaný O. A. bol ešte ako mladistvý odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 19.02.2014 právoplatného v ten istý deň, pre zločin lúpeže podľa Tr. zák. a zločin porušovania domovej slobody podľa , , Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na dva roky nepodmienečne so zaradením do nápravovnýchovného ústavu pre mladistvých. Z výkonu tohto trestu bol obžalovaný podmienečne prepustený uznesením okresného súdu Martin sp. zn. so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky, ktorá skončila dňa 16.01.2018. V trestnom spise Okresného súdu Prievidza sp. zn. sa pritom na č.l. 217 nachádza úradný záznam predsedníčky senátu Okresného súdu Martin vo veci sp. zn. zo dňa 27.januára 2020, kde je uvedené, že podľa Tr. zák. sa má za to, že podmienečne prepustený O. A. sa osvedčil, pričom podľa Tr. zák. sa má za to, že odsúdený trest odňatia slobody vykonal dňa 16.01.2015, kedy bol podmienečne prepustený.

Súd prvého stupňa pri svojich právnych úvahách a nezahladení tohto predchádzajúceho odsúdenia za zločiny vychádzal len z ustanovenia § 121 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.. Vzhľadom, ale na vyššie uvedené záznamy predsedníčky senátu opomenul prihliadnuť aj na ustanovenie § 121 ods. 3 Tr. zák. podľa ktorého ak súd vyslovil, že sa mladistvý podmienečne prepustený z výkonu trest odňatia slobody osvedčil, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. To platí pritom aj v prípade ak súd v lehote jedného alebo dvoch rokov neurobí rozhodnutie o nesvedčení sa tohto podmienečne prepusteného mladistvého.

Z vyššie uvedeného potom vyplynulo, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste v neprospech obžalovaného prihliadol aj na zahladené odsúdenie, čo malo podstatný vplyv na výmeru ním ukladaného trestu odňatia slobody. Takýto postup súdu prvého stupňa bol nesprávny, pretože súd pri rozhodovaní o treste (oblasť trestného práva hmotného) nemôže v neprospech prihliadať na už zahladené odsúdenie obžalovaného. Inak by inštitút zahladenia odsúdenia strácal svoj význam v podobe odstránenia nepriaznivých dôsledkov odsúdenia, pretrvávajúcich aj po výkone trestu. Podľa ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený, čím je vyjadrená zásada, že zahladením odsúdenia nastane zákonná fikcia neodsúdenia, ktorá je právnym dôsledkom zahladenia odsúdenia. Výnimky z uplatňovania tejto zásady musia byť pritom výslovne uvedené práve v , tak ako tomu je napríklad o Tr. zák., pri ukladaní trestu zákazu činnosti podľa až 5 Tr. zák. (trest zákazu činnosti na doživotie). Vo vzťahu k použitiu ustanovenia Tr. zák. však takáto výnimka v na možnosť prihliadnutia aj na zahladené odsúdenia, uvedená nie je.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa , výrok o treste odňatia slobody v rozsudku súdu prvého stupňa zrušil a postupom podľa sám rozsudkom rozhodol o uložení nového trestu odňatia slobody. Pri ukladaní trestu odňatia slobody odvolací súd prakticky vychádzal z rovnakých skutkových a právnych úvah ako ich uviedol súd prvého stupňa s výnimkou nepoužitia ustanovenia Tr. zák. Odvolací súd na „vyhlásenie“ obžalovaného prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák. a rozhodol tiež o poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zák. - priznanie a úprimné oľutovanie. Pri takejto prevahe poľahčujúcich okolností (pomer 2:0) dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovaného je postačujúce vplývať aj trestom odňatia slobody na samej dolnej hranici trestu odňatia slobody (3 roky) uvedenej v Tr. zák. účinného od 01.08.2019 (predtým Tr. zák.). Súčasne senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovaného bude postačujúce vplývať na slobode probačným dohľadom v skúšobnej dobe troch rokov. Vzhľadom na majetkový charakter trestnej činnosti obžalovaného zároveň obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným škodu ako súčasť probačného dohľadu. Splnenie tento povinnosti, čo je v prvoradom záujme poškodených bude pritom významnou podmienkou na rozhodnutie o správaní sa odsúdeného v skúšobnej dobe.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.