Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/111/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matky F. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v E. na Č. XX, zastúpenej JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom so sídlom v Košiciach na Palackého 1 a otca B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E. na O. XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Göblom, advokátom so sídlom v Košiciach na Jantárovej 30, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 10.9.2020 č.k. - 370 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú R. do osobnej starostlivosti matky do právoplatného skončenia konania vo veci samej, zároveň zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.1.2019, sp. zn. - 161.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že otec maloletej jej od septembra 2018, resp. odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.1.2019 sp. zn. - 161, ktorým bol upravený jej styk s maloletou, úmyselne neumožňuje styk s dcérou. V súvislosti s tým bola nútená dňa 9.4.2019 podať návrh na výkon rozhodnutia, konanie je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , pričom o ňom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Okrem toho uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Odboru kriminálnej polície zo dňa 30.11.2019, ČVS: ORP-452/1-VYS-KE-2019 bolo začaté trestné stíhanie otca maloletej ako obvineného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Namieta jeho nesprávne a nedostatočné odôvodnenie, má za to, že konajúci súd nedostatočne a nesprávne vyhodnotil v konaní predložené a vykonané dôkazy, nedostatočne sa vysporiadal so zisteným skutkovým stavom a následne dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odôvodnenie rozhodnutia považuje v niektorých častiach za zmätočné. Konajúci súd rozhodol v danej veci necitlivo, nakoľko maloletá je už dva roky len s ním, styk s matkou odmieta a to najmä pre domácnosť priateľa matky a jej priateľa. Okolnosti, prečo tomu tak je, čo sa stalo, aké to má dôsledky, boli a sú predmetom mnohých súvisiacich konaní či už na súdoch alebo pred orgánmi činnými v trestnom konaní alebo pred inými štátnymi inštitúciami. Podľa neho napadnuté uznesenie je v rozpore s judikatúrou aj s praxou, aby sa dieťa po dvoch rokoch u jedného rodiča náhle vytrhlo z jeho starostlivosti, a to práve do prostredia, kde dieťa nechcelo a nechce ísť, kde sa fajčí, sú obnažení, sprchovali ho studenou vodou a dávali mu na spanie slúchadlá. Ďalej poukázal na to, že

jasne deklarovali na pojednávaní vôľu a aj pred pojednávaním sa snažili dohodnúť s právnym zástupcom matky na stretávaní s matkou za prítomnosti otca alebo iného rodinného príslušníka prípadne kolízneho opatrovníka, čím prejavili vôľu takýmto spôsobom obnoviť vzťah matky s dcérou. Vyslovil názor, že konajúci súd mesiac pred vytýčeným pojednávaním radikálne úplne v rozpore s jeho návrhmi, v rozpore s doterajším stavom a so znaleckým posudkom odtrhne dieťa od milujúceho otca a zverí ho do rúk matky. Ideálnym riešením bolo počkať na rozhodnutie súdu dňa 26.10.2020, kedy je naplánované pojednávanie alebo upraviť dočasne stretávanie s matkou za prítomnosti inej osoby alebo inak dočasne upraviť pomery. Poukázal na to, že konajúci súd sa stotožnil s návrhom matky, keď konštatoval, že úmyselne a neodôvodnene neumožňuje jej styk s maloletou, avšak opomenul, že konanie o marenie výkonu úradného rozhodnutia nie je právoplatne skončené a preto záver o tom, či úmyselne marí stretávanie, skonštatuje až konajúci súd. Otec ďalej tvrdí, že nekoná úmyselne, sú tu svedkovia (konajúci policajti, zamestnanci v škôlke, kolegyňa otca) a sú tu závery znaleckého posudku Dr. R., je tu vôľa maloletej neísť k matke a jej priateľovi. V tejto súvislosti poukazuje na trestné konanie ohľadom sexuálneho zneužívania ČVS: ORP-1675/2-VYS-KE-2018, ktoré bolo zastavené, neznamená to však, že sa udalosti nestali tak, ako ich popisovala maloletá R.. Otec v odvolaní ďalej namieta neobjektívny prístup kolíznej opatrovníčky, ktorá absolútne nerieši problém, od počiatku nerovnako pristupuje k prípadu, len tlačí na neho, aby dal dieťa matke. Všetko uvedené podľa neho predstavuje nie bežné pochybenie, ale pochybenie takého druhu a intenzity, že to vedie k záveru o svojvôli a má za následok porušenie základných práv žalovaných. Závery súdu prvej inštancie sú založené na jednostrannom posudzovaní veci, vykonané dôkazy boli vyhodnotené tendenčne. V celom prípade stojí za povšimnutie otázka dobrých mravov a spravodlivého vysporiadania danej veci. Namietal, že doteraz nikto nevenoval pozornosť dieťaťu, ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ani orgány činné v trestnom konaní. Vidí zjavný nepomer v prístupe štátnych orgánov voči matke a voči nemu, štátne orgány v danom prípade evidentne zlyhávajú.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dňa 4.11.2019 prebehlo na Okresnom súde Košice II súdne pojednávanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R.. Súd prvej inštancie uložil rodičom maloletého dieťaťa povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len „úrad“) po dobu 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti uznesenia. Kolízny opatrovník kontaktoval psychologičku úradu a uviedol ju do problematiky rodiny, zanechal kontakty na rodičov. Okresný súd Košice II nariadil vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súdnoznalecké dokazovanie z odboru psychológie, znalecký posudok č. 17/2020 znalkyne PhDr. K. zo dňa 9.12.2019 bol doručený úradu 27.4.2020. Nový termín pojednávania v konaní úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je vytýčený na 26.10.2020. Na základe tvrdenia otca o nestarostlivosti matky úrad dňa 30.5.2019 vykonal sociálne zisťovanie na strane matky na adrese Č. XX v E., slová otca sa nepotvrdili, matka nijakým spôsobom nezanedbáva starostlivosť o svoje maloleté dieťa, bytové pomery na strane matky sú vyhovujúce. Dňa 30.1.2020 psychologička Referátu poradensko psychologických služieb v správe k poradensko psychologickej spolupráci s rodinou konštatuje, že sa jej nepodarilo nadviazať spoluprácu s otcom maloletej R., ktorý na telefonické a písomné pozvania nereagoval. Pozvanie zaslané dňa 18.12.2019 do vlastných rúk s doručenkou s termínom konzultácie dňa 2.1.2020 sa vrátilo späť a dňa 15.1.2020 otec potvrdil príjem písomnosti 10.1.2020, 2.1.2020 sa na referát nedostavil. Otec dieťaťa nekontaktoval ku dňu 30.1.2020 Referát poradensko psychologických služieb osobne, telefonicky ani elektronicky. Nereflektuje a nedodržiava žiadne nariadenie súdu, marí akúkoľvek spoluprácu s inštitúciami. Kolízny opatrovník naďalej trvá na všetkých doterajších písomných a ústnych prednesoch a odporúča odvolaciemu súdu, aby potvrdil napadnuté rozhodnutie a zveril maloletú do výlučnej starostlivosti matky. Otec dlhodobo zamedzuje realizácii styku medzi matkou a maloletou, matka videla svoju maloletú dcéru naposledy v septembri 2018 a následne až počas znaleckého dokazovania u PhDr. K.. V znaleckom dokazovaní sa nijakým spôsobom nepreukázali tvrdenia otca, že sa dieťa matky bojí. Nakoľko otec dlhodobo marí uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.1.2019, sp. zn. - 161, matka podala na polícii niekoľko trestných oznámení za marenie výkonu úradného rozhodnutia. V uvedenej veci bolo začaté trestné konanie a vznesené obvinenia voči otcovi, vec nie je právoplatne skončená. Kolízny opatrovník má za to, že boli splnené podmienky, ktoré sú citované v § 25 ods. 4 Zákona o rodine, kde sa uvádza, že ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

9. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

11. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

12. Podľa ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

13. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť dočasnej úpravy pomerov daná záujmom maloletej R. na udržaní citovej väzby k matke. Matka dostatočným spôsobom osvedčila neodkladnú potrebu zveriť maloleté dieťa do svojej osobnej starostlivosti, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že otec jej dlhodobo a bezdôvodne od roku 2018 bráni v stretávaní sa s maloletou dcérou, čo môže mať aj podľa znalkyne negatívny dopad na psychický vývin maloletej. V danom prípade pretrváva nielen ohrozenie, ale aj porušenie práv dieťaťa na zachovanie jeho vzťahov k obom rodičom, nakoľko svojvoľným rozhodnutím otca bola matka absolútne vylúčená z akéhokoľvek výchovného pôsobenia na maloletú R., čo je v príkrom rozpore s jej záujmom, pretože má právo na zachovanie vzťahu nielen k otcovi, ale aj k matke, pričom tento stav pretrváva dlhodobo a práve dlhodobosť, po ktorú maloletá nemá možnosť realizovať právo na pravidelný a primeraný kontakt s matkou, odôvodňuje okamžitú ingerenciu súdu do pomerov účastníkov konania. V prejednávanej veci dochádza zo strany otca opakovane k porušeniu práva maloletej na zachovanie vzťahu k obom rodičom bez toho, aby pre takéto konanie existovali relevantné dôvody, ktoré by boli preukázané.

14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní sp. zn. sa otec návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.8.2018 domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo veci samej, pričom žiada zveriť maloletú R. do svojej osobnej starostlivosti a určiť vyživovaciu povinnosť zo strany matky vo výške 50 eur mesačne. Otec už vtedy poukazoval na to, že matka opustila spoločnú domácnosť kvôli novému vzťahu s ich spoločným kolegom, pričom obaja v spoločnosti maloletej fajčia a pijú, matka nemôže bývať u svojho priateľa, pretože daný byt je v podielovom spoluvlastníctve štyroch spoluvlastníkov, býva tam aj brat matkinho priateľa, ktorý sústavne požíva alkoholické nápoje. Otec spolu s návrhom vo veci samej doručil konajúcemu súdu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s rovnakým petitom, pričom jeho návrh bol uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 3.9.2018 č.k. -26 zamietnutý z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Proti tomuto uzneseniu otec podal odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 8.1.2019 č.k. -128 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil.

15. Otec dňa 3.12.2018 doručil konajúcemu súdu ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany

matky vo výške 50 eur mesačne. V návrhu opätovne poukázal na to, že matka opustila spoločnú domácnosť, sú tu reálne problémy v zdravotnom stave maloletej a potreba upraviť aj vyživovaciu povinnosť. Prílohou tohto návrhu bol znalecký posudok znalkyne PhDr. N. R. č. 114/2018 zo dňa 14.11.2018 (č.l. 100) vyžiadaný Okresným riaditeľstvom PZ, Odborom kriminálnej polície v trestnej veci vedenej pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Trestné stíhanie bolo iniciované otcom maloletej z dôvodu podozrenia voči matkinmu priateľovi Z. H.. Znalkyňa v závere znaleckého posudku konštatuje, že maloletá je dlhodobo u otca, kontakt s matkou je obmedzený a determinovaný tým, ako to otec maloletej matke umožní. V kontexte projekcie dieťaťa ide o nespracované rodinné problémy, odchod matky zo spoločnej domácnosti ako aj založenie si nového vzťahu. S danou realitou a rozpadom partnerského vzťahu sa s vysokou mierou pravdepodobnosti nevie vysporiadať otec maloletej, maloletá nevykázala znaky sexuálne zneužívaného dieťaťa, a to v dotykovej ani v nedotykovej forme. Z projektívneho interview s maloletou vyplynulo, že maloletá vzťahy v rodine hodnotí ako pekné a dobré, má rada aj mamu aj otca, no otec ju nechce pustiť k Z.. Znalkyňa na základe komplexného psychologického vyšetrenia konštatuje, že styk maloletej s matkou a jej priateľom je pomerne ťažko posúdiť, pretože ani jeden z nich nebol vyšetrený. Vzhľadom k tomu, že maloletá v klinickom interview poukazuje na isté skutočnosti (fyzické tresty - bitka, obnažovanie sa pred dieťaťom), bolo by vhodné, aby sa s matkou stretávala v súčasnosti len v prítomnosti otca.

16. O návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom konajúcemu súdu 3.12.2018 rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.12.2018 č.k. -116 tak, že návrh zamietol. O odvolaní otca proti napadnutému uzneseniu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením z 8.1.2019 č.k. -128 tak, že uznesenie potvrdil.

17. Matka podala dňa 8.1.2019 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci odvolacieho konania, ktorým žiadala upraviť styk s maloletou dcérou. Uviedla, že od septembra 2018 jej otec neoprávnene a bezdôvodne neumožňuje akýkoľvek kontakt s maloletou, či už telefonický a už vôbec nie osobný. Neodpovedá na telefonáty ani na mailovú korešpondenciu, zatajuje sa, na mieste trvalého bydliska na O. XX sa zrejme nezdržiava, keďže aj v čase pracovného voľna osobné návštevy ignoruje, údajne sa nezdržuje ani na adrese trvalého bydliska svojej matky na K. ul. v E.. Matka už vtedy poukázala na to, že maloletú R. od septembra 2018 nevidela, nevie, aký je jej zdravotný stav, pričom otec úmyselne znemožňuje výkon jej rodičovských práv a povinností. Otec dňa 4.9.2018 podal na polícii trestné oznámenie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania, kde poškodená mala byť maloletá a takisto dňa 3.10.2018 trestné oznámenie vo veci zanedbania starostlivosti o maloletú a ublíženie na zdraví. Matka ďalej uviedla, že uvedené trestné oznámenia sa v trestnom konaní ukázali ako lživé a tendenčné s tým, že boli následne orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnuté, trestné stíhanie ani nebolo začaté a nedošlo k vzneseniu obvinenia.

18. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.1.2019 č.k. -161 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bezodkladne upravil styk matky s maloletou Tamarou tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatku 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Matka je oprávnená v čase určenom ako začiatok styku si maloletú vyzdvihnúť v mieste trvalého pobytu otca a v čase určenom ako koniec styku je povinná maloletú vrátiť otcovi na tom istom mieste. Otec je povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť a v čase určenom ako začiatok styku je povinný maloletú R. matke na určenom mieste odovzdať. Vyslovil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. . Krajský súd v Košiciach v odôvodnení uznesenia zdôraznil, že aj zo záverov znaleckého posudku znalkyne PhDr. N. R. predloženého otcom vyplýva, že maloletá je dlhodobo izolovaná od matky a jej kontakt s dieťaťom je determinovaný otcom. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 8.3.2019.

19. Zo správy kolízneho opatrovníka z 5.6.2019 vyplýva, že úrad dňa 14.1.2019 dvakrát telefonicky kontaktoval otca maloletej, ale bezúspešne. Následne vykonal sociálne zisťovanie na adrese K. X v E., doma bola otcova matka, rozhovor prebiehal na chodbe pred bytom, pretože nepustila pracovníkov úradu do domácnosti. Kolízny opatrovník sa dotazoval starej matky, prečo dieťa nenavštevuje predškolské zariadenie, na čo odpovedala, že má obavu, aby matka dieťa nevyzdvihla zo škôlky. Počas rozhovoru vyšla z bytu otcova sestra, po chvíli sa situácia začala vyostrovať, sestra otca zavolala maloletú a povedala jej pred kolíznou opatrovníčkou, že „prišla teta, ktorá ťa chce odniesť k mame“. Kolízny opatrovník upovedomil rodinných príslušníkov, aby prestali manipulovať a zavádzať dieťa

nepravdivými informáciami a sociálne zisťovanie bolo ukončené, aby dieťa nebolo vystavované ďalšiemu stresu. Po príchode z terénu úrad telefonicky kontaktoval otec, ktorý následne začal útočiť na sociálnu pracovníčku, že obťažujú jeho rodinu a že podá na pracovníčky úradu trestné oznámenie. Dňa 15.1.2019 sa na úrad dostavila matka, ktorá opätovne uviedla, že otec dieťa zatajuje, predškolské zariadenie nenavštevuje. Dcéru nevidela od septembra 2018. Dňa 16.1.2019 sa na úrad bez predvolania dostavil otec s maloletou a uviedol, že prišiel, nakoľko obťažujú jeho matku. Bolo mu vysvetlené, že nie je vhodné, aby pri pohovore bolo prítomné maloleté dieťa, na čo sa začal rozčuľovať, ťahať maloletú za golier bundy a kričať: „povedz, že nechceš ísť k mame, tu sú tety, ktoré ťa chcú zobrať k mame“. Otec bol upozornený na manipulovanie s názorom dieťaťa. Maloletá sa začala schovávať za otca, bolo vidieť, že sa bojí. Otec sa začal ešte viac rozčuľovať, trval na prítomnosti maloletej, otec počas celej doby pohovoru slovne útočil na kolíznu opatrovníčku, obviňoval ju, že klame, že vykonáva sociálne zisťovanie v čase, keď je v zamestnaní, že nadržiava matke a neháji záujem maloletej. Vzhľadom k tomu, že maloleté dieťa je neustále vystavené konfliktu lojality zo strany otca a jeho rodiny, nebolo možné zistiť vôľu dieťaťa. Dňa 28.5.2019 úrad telefonicky kontaktoval otca maloletej, avšak neúspešne. Následne mu bolo zaslané predvolanie dňa 5.6.2019, na ktoré sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Otec dlhodobo nespolupracuje s úradom, nereflektuje na možnú spoluprácu s Referátom poradensko psychologických služieb, nereaguje na telefonáty od vedúceho oddelenia, aby sa uskutočnilo spoločné stretnutie s pracovníkmi úradu a matkou za účelom riešenia danej situácie. Zámerne marí výkon rozhodnutia, neumožňuje realizáciu styku medzi matkou a dieťaťom, čím dlhodobo porušuje zákon. Dňa 30.5.2019 bolo vykonané sociálne zisťovanie na adrese Č. XX v E.. Doma bola matka a jej partner Z. H., nar. 11.8.1974. Rodina býva v trojizbovom byte, vkusne a útulne zariadenom. V prípade zverenia dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky by mala R. samostatnú izbu. Matka nesúhlasí s návrhom otca, požaduje zverenie dcéry do jej osobnej starostlivosti, výživné vo výške 100 eur mesačne a styk výlučne za jej prítomnosti. Úradu sa nepodarilo prešetriť bytové pomery otca na adrese O. XX v E. z dôvodu jeho nespolupráce. Kolízny opatrovník odporúča súdu zveriť maloletú do výlučnej starostlivosti matky, nakoľko život, zdravie a najlepší záujem maloletej je ohrozený.

20. Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 9.12.2019 č.k. -250, právoplatným 18.2.2020, bola rodičom maloletej uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu 3 mesiacov od právoplatnosti uznesenia.

21. Zo znaleckého posudku č. 17/2020 znalkyne PhDr. G. K., znalkyne v odbore psychológia, zo dňa 23.4.2020 vypracovaného v konaní vyplýva, že matka s dcérou sú si blízke, maloletá matke dôveruje, rešpektuje ju ako autoritu, dodržiava jej pravidlá, dieťa sa v jej prítomnosti cíti bezpečne. Matka má osobnostné predpoklady na výchovu dieťaťa, nie je rizikový rodič. Dcére sa venovala, starala sa o jej vývin rozvíjajúcim spôsobom, až kým nedošlo k znemožňovaniu styku medzi nimi zo strany otca. Vzťah matky k dcére je pozitívny a zodpovedá norme. Znalkyňa ďalej uvádza, že dieťa je vo veku, kedy sama nie je schopná pochopiť príčinu rozpadu ich rodiny, preto preberá interpretácie z okolia, nie je spôsobilá pochopiť dopady vlastných vyjadrení. Znalkyňa nezisťuje, aby dieťa malo narušené vzťahy s otcom ani s matkou, nezisťuje u nej strach ani obavy z prítomnosti matky. Z toho dôvodu by malo byť dieťa zo strany oboch rodičov uisťované, že ho majú radi, v čom však otec matke bráni. Tým, že sa dieťa nemôže s matkou stretávať, ho môže dostávať do regresných a rizikových foriem celkového psychického vývinu, ktorý je zatiaľ len v oblasti poznávacích procesov. Je tu riziko pre jej budúci psychický vývin, že sa nebude uberať emočne a socializačne primerane a zdravo, ak toto odlúčenie dcéry od matky bude pretrvávať. Znalkyňa konštatuje, že obaja rodičia spolu nekomunikujú, pričom otec je úplne odmietavý smerom ku komunikácii s matkou, zamedzil jej telefonický prístup aj sa jej osobne vyhýba. Obaja potrebujú absolvovať poradenstvo na RPPS, aby sa zbavili negatívnych postojov k sebe a naučili sa komunikovať v roli rodiča. Z psychologického hľadiska a z hľadiska záujmu o zdravý psychický vývin dieťaťa by bola najvhodnejšia striedavá osobná starostlivosť, avšak až po absolvovaní odborného poradenstva.

22. Následne matka dňa 12.8.2020 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala dočasne zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením zo dňa 10.9.2020.

23. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových okolností zistených súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine,

pretože otec od septembra 2018 bezdôvodne bráni matke v stretávaní sa s maloletou R.. Doposiaľ nariadené neodkladné opatrenie o úprave styku - uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.1.2019 č.k. -161 sa nerealizuje, pretože otec odmieta maloletú matke odovzdávať, zatajuje sa, neodpovedá na telefonáty ani e - maily, čo je rozhodne v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Otec doslova ignoruje súdne rozhodnutie o úprave styku, v dôsledku čoho bola matka nútená podať návrh na výkon rozhodnutia, okrem toho trestné oznámenie týkajúce sa marenia výkonu úradného rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že otec nerešpektoval ani výchovné opatrenie, ktoré bolo uložené súdom prvej inštancie práve za účelom obnovenia a zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov ako aj s ohľadom zachovania vzťahu maloletej k matke, čo takisto preukazuje, že otec svojvoľne koná proti záujmom maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že znaleckým dokazovaním nariadeným vo veci samej neboli preukázané tvrdenia otca o tom, že sa maloletá matky bojí a odmieta sa s ňou stretávať. Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov vyplýva, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dcéru, preto tvrdenia otca o tom, že matka nemá kde bývať a žije v nevhodnom prostredí, sú v danom prípade irelevantné. Ustálená súdna prax vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa dovoľuje záver, že dlhodobejšia absencia niektorého z rodičov pri výchove dieťaťa môže spôsobiť úplné odcudzenie, preto je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné a v najlepšom záujme maloletej R.. Zároveň je potrebné dodať, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s obidvoma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd). Tiež je potrebné zdôrazniť, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je nutné použiť takú interpretáciu účelu neodkladného opatrenia v súlade s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu, ale neodkladné opatrenie upravujúce realizáciu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možné realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou a korešponduje právu dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že záujem maloletého dieťaťa nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o vhodnosti určitej formy zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa, pričom pri posúdení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci. Keďže otec svoj postoj nezmenil a doposiaľ súdne rozhodnutie naďalej nerešpektuje, preto zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matke je v jej najlepšom záujme a aj v súlade s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (nález Ústavného súdu ČR ). Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia a v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (nález Ústavného súdu ČR ). Najlepší záujem maloletého dieťaťa je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa konkrétne dieťa nachádza, čo nepochybne vyplýva i z čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, ktorý stanovuje kritériá pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa a to zohľadnenie najmä úrovne starostlivosti o dieťa, bezpečia dieťaťa, ako aj bezpečia a stability prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrany dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom alebo zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a zásahmi do jeho duševnej, telesnej a citovej integrity osobou, ktorá je dieťaťu blízkou, podmienok na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názoru dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitia možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

24. V súvislosti s odvolacími námietkami otca odvolací súd dodáva, že rozhodovanie o neodkladnom opatrení je konaním o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom a účelom je rýchla (bezodkladná) a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu

ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná a ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách predložených navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi konania. Nemôže byť preto relevantným odvolacím dôvodom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ otec namieta nesprávne a nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, odvolací súd udáva, že na uznesenie sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku ( ), ak nie je ďalej ustanovené inak, pričom „ďalej je ustanovené inak“ v , a to že v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní, deň a miesto vydania uznesenia. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie spĺňa náležitosti stanovené zákonom a preto len samotná nespokojnosť otca s odôvodnením napadnutého uznesenia ho nečiní nesprávnym, resp. nezákonným.

25. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, pričom starostlivo prihliadal na všetky relevantné skutočnosti, vrátane toho, čo matka uviedla v podanom návrhu, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého uznesenia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd taktiež správne podľa rozhodol o zrušení uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.1.2019, sp. zn. - 161, ktorým bol doposiaľ dočasne upravený styk matky s maloletou. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa ods. 2 citovaného ustanovenia.

26. Záverom odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že ide len o neodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania a zásadne sa ním neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všetky skutočnosti uvádzané otcom v odvolaní a matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú relevantné pre rozhodnutie vo veci samej a presahujú rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Je potrebné uviesť, že rodičia spolu nekomunikujú a výchovné opatrenie uložené uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 9.12.2019 č.k. -250 stratilo účinnosť, preto dáva odvolací súd súdu prvej inštancie na zváženie opätovné uloženie výchovného opatrenia, pretože výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania preukazujú záver o tom, že k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi o výchove maloletého dieťaťa nedôjde bez odbornej pomoci.

27. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).