Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_35Cb-76-2019.pdf
PDF · 86.96 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava l, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: DESTACAR s.r.o., Rovňany 10, 985 24 Rovňany, IČO: 36 623 687, zast. L.. U. U., advokát, U. E. XX, G. proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. L.. I. O., advokát, Y. nábrežie X/A, V. o zaplatenie 566,20 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 29.1.2019 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 566,20 EUR s príslušenstvom z titulu nevyplatenia časti poistného plnenia. 2. Nárok žalobca odôvodnil neoprávneným odmietnutím vyplatenia časti poistného plnenia v žalovanej výške titulom dopravnej nehody. Žalobcovi na poistenom motorovom vozidle značky X. D., W.: PT- XXXAP vznikla škoda vo výške 2.607,49 EUR. Žalovaný na základe oznámenia škodovej udalosti vyplatil žalobcovi sumu 1.910,92 EUR. Žalovaný nepriznal žalobcovi žalovanú časť uplatnenej náhrady škody titulom tvrdenia, že fakturované náklady servisu žalobcu nepredstavujú náklady potrebné na uvedenie veci do pôvodného stavu z dôvodu neprimerane účtovanej ceny náhradných dielov, práce a lakovania. 3. Vo veci súd vydal dňa 14.3.2019 Platobný rozkaz, ktorý bol zrušený z dôvodu podania vecne odôvodneného odporu žalovaným. 4. Žalovaný sa vo veci písomne vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 9.4.2019. Uviedol, že neuznáva žalovaný nárok v celom rozsahu. Žalovaný kalkulačným programom XX. V vykonal výpočet nákladov opravy a priznal žalobcovi náklady náhradných dielov a časť nákladov na prácu v zmysle zmluvných ustanovení. Časť nároku žalobcu v žalovanej výške nepovažuje žalovaný za náklady potrebné na uvedenie do pôvodného stavu a preto svoj postup pri likvidácii škodovej udalosti má žalovaný za oprávnený a riadne odôvodnený. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2006, X., interná faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 11.3.2015, faktúry, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 20.3.2015, faktúry a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav: 6. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že dňa 9.2.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle žalobcu. 7. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX súd zistil, že žalobca ako poistený a žalovaný ako poisťovňa uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla X. D., W.: PT-XXXAP. 8. Z internej faktúry žalobcu č. XXXXXXXX zo dňa 11.3.2015 súd konštatoval ako nesporné, že fakturované náklady opravy motorového vozidla predstavovali sumu 2.607,49 EUR.
9. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.3.2015 súd zistil, že žalovaný vyplatil žalobcovi titulom poistného plnenia sumu 1.910,92 EUR s tým, že uplatnil zníženie poistného plnenia v žalovanej výške z dôvodu, že žalovaný krátil vystavenú faktúru žalobcu o neprimerane účtovanú cenu náhradných dielov vo výšky 405,65 EUR, neprimerane účtovanú prácu vo výške 80,97 EUR, neprimerane účtované lakovanie vo výške 109,38 EUR a spoluúčasť vo výške 100,57 EUR. 10. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že výška žalovaného nároku predstavuje sumu nepriznaných časti poistného plnenia bez uplatnenej spoluúčasti. 11. Podľa ust. § 799, ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 12. Podľa ust. § 799, ods. 3 OZ ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. 13. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 14. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 15. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok v rozsahu zamietnutej výšky poistného plnenia titulom poškodenia vozidla dopravnou nehodou z dôvodu zníženia poistného plnenia žalovaným.. 16. Súd v konaní skonštatoval, že spornou medzi stranami sporu je skutočnosť, či žalobca uplatnil primerané náklady opravy a teda či žalovaný uplatnil krátenie poistného plnenia zákonne. 17. Obe strany sporu v konaní uviedli, že na rozhodnutie v konaní nie je potrebné vykonávať dokazovanie nad rámec predložených listinných dôkazov z dôvodu, že nárok je odvodený len z právneho posúdenia veci. 18. Ako nespornú súd vyhodnotil existenciu poistenia, jeho rozsah, okolnosti vzniku škodovej udalosti a rozsah vyplatenia poistného plnenia. 19. Žalovaný pri odôvodnení zníženia poistného plnenia ako aj v rámci procesnej obrany v konaní tvrdil, že žalobcom vynaložené náklady na opravu vozidla nepredstavujú náklady potrebné na uvedenie veci do pôvodného stavu a teda žalovaný pri krátení poistného plnenia postupoval v zmysle zmluvy a súvisiacich dokumentov. 20. Žalobca v rámci procesného útoku v konaní uviedol, že sám si pred vykonaním opravy poškodenia dal vyhotoviť kalkuláciu v programe R. a na základe uvedenej kalkulácie vystavil faktúru, ktorú žalovaný krátil napriek skutočnosti, že fakturovaná suma bola nižšia ako kalkulácia. 21. V zmysle ust. čl. IX, ods. 2 poistnej zmluvy (ktorého výklad obe strany sporu označili ako jediný sporný) po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a. účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál účtované podľa opravcu sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy. b. v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR c. za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené pre príslušnú značku a typ MV 22. Súd po vykonaní dokazovania konštatoval, že určenie maximálnej výšky normohodiny vzhľadom na skutočnosť, či žalovaný servis považuje za autorizovaný alebo neautorizovaný je konaním, ktorému nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Súd však tiež konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdenia, že ním fakturovaná normohodina je primeranou v mieste a čase a teda, že výstup žalovaného z programu R. v časti určenia ceny normohodiny nezodpovedá obvyklej výške. 23. Rovnako tiež podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdenia, že krátenie lakovníckej konštanty na úroveň 100% je v rozpore so špecifikami uskutočnenej opravy. Súd konštatuje, že konštanta 100% je štandardom a ak si žalobca pri konkrétnej prejednávanej oprave uplatnil vyššiu konštantu, tak musel preukázať dôvodnosť jej zvýšenia (cez vyššiu náročnosť lakovania
alebo vyššiu náročnosť použitej farby) čo neurobil a preto podľa súdu ani v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. 24. Podstatnou časťou žalovaného nároku bolo krátenie ceny náhradných dielov. Žalovaný v konaní predložil kópiu likvidačného spisu a uviedol, že krátenie predstavovalo 50% obvyklej ceny nových dielov, pri ktorých žalovaný obhliadkou zistil, že neboli použité nové diely napriek skutočnosti, že fakturované boli nové diely. Žalovaný presne označil diely, pri ktorých zistil použitie starých dielov aj dôvody svojho tvrdenia (špina vnútorných častí dielov, ich poškrabanie, výrobný štítok, hrúbka laku). 25. Žalobca v konaní nepoprel použitie zánovných dielov a uviedol, že bez ohľadu na ich možné použitie mal žalovaný plniť cenu nových náhradných dielov dokonca aj v prípade, ak by žalobca poškodenie vôbec neopravil. Žalobca tiež uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný mal plniť primerané náklady opravy podľa programu R. bez ohľadu na reálne náklady opravy. Žalobca tiež v konaní predložil nadobúdacie doklady náhradných dielov avšak tým, že nepreukázal ich použitie pri prejednávanej oprave súd tieto listiny vyhodnotil ako nepreukazné bez vzťahu k veci. 26. Žalobca v konaní uviedol, že žalovaný nemal právo skúmať či diely použité pri oprave boli zánovné alebo nové a v zmysle ustanovení zmluvy mal bez skúmania zaplatiť hodnotu nových dielov. 27. V zmysle čl. IX, ods. 2, písm. a poistnej zmluvy sa strany sporu dohodli, že žalovaný je povinný hradiť primerané náklady na opravu MV tak, že vynaložené náklady na náhradné diely a materiál porovná s kalkulačným programom nákladov na opravu alebo katalógovými cenami. Je teda podľa názoru súdu nesporné, že žalovaný mal zmluvnú povinnosť hradiť reálne vynaložené náklady na náhradné diely a prácu s možnosťou kontroly ich adekvátnosti programom R. alebo katalógmi dielov. Argumentácia žalobcu, že žalovaný má plniť R. určené ceny nových dielov bez ohľadu na použitie zánovných dielov a bez možnosti žalovaného vôbec skúmať charakter náhradných dielov je teda podľa názoru súdu účelovou a nedôvodnou. 28. Akceptáciou procesného útoku žalobcu by súd poskytol právnu ochranu žalobcovmu konaniu, ktorým by pri oprave použil zánovné (a teda lacnejšie) diely, fakturoval by nové a rozdiel by tvoril jeho zisk nad rámec obvyklej marže iných servisov. 29. Súd taktiež vyhodnotil odôvodnenie odmietnutia vyplatenia časti poistného plnenia žalovaným ako dostatočne konkrétne napriek námietke žalobcu. 30. Z týchto dôvodov súd ustálil, že krátenie poistného plnenia žalovaným bolo v celom rozsahu zákonné v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy. 31. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal relevanciu žaloby v žiadnom rozsahu. 32. S poukazom na horeuvedené súd skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 33. Žalovanému vznikli trovy konania. 34. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Podľa ust. § 255, ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 36. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 38. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR. 39. Žalovaný si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania. 40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a účastníkom priznal nárok v pomere podľa miery úspechu v konaní, nakoľko žalobe bolo úplne vyhovené. 41. Vzhľadom na citované ustanovenie (podľa pomeru úspechu) súd priznal žalovanému trovy konania vo výške 100% teda plnú náhradu trov konania. 42. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).