Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-17-2020.pdf
PDF · 110.81 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobcu: Q. T., V.. X.X.XXXX, P. V. Y. XX, XXX XX, právne zastúpená AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47237406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 430,11 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 430,11 EUR, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 8.4.2020 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 430,11 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 399,18 EUR od 1.4.2020 do zaplatenia, zo sumy 30,93 EUR od 1.4.2020 do zaplatenia titulom nevyplatenia poistného plnenia v plnej výške za opravu motorového vozidla.
2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že dňa 16.2.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na jej motorovom vozidle zn. CITROËN C3, EČV: Q. XXX EO, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo žalobkyni ako poškodenej. Predmetnú škodovú udalosť (nehodu) spôsobil vodič iného motorového vozidla Q. XXX Q., pričom vinník nehody mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti: 8014235907. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla zn. CITROËN C3, EČV: Q. XXX F., si poškodená dala svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point, s.r.o.. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 6.000,70 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2020127. Žalobkyni bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 17.3.2020 oznámené, že dňa 16.3.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8014235907 a bol jej predložený výpočet poistného plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora žalovaného, pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 EUR/NH bez DPH a primerané náklady na lak. materiál (výška lak. konštanty 100%|. Suma uznaná žalovaným však bola iba do výšky 5.601,52 EUR, neuznaná suma vo výške 399,18 EUR. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v dôsledku poškodenia motorového vozidla si
prenajala náhradné motorové vozidlo v autoservise H Point, s.r.o. Žalovaný túto udalosť zaregistroval pod č.: 8006519221. Na základe nájomnej zmluvy si poškodená prenajala náhradné vozidlo KIA Rio, EČV: Q. XXXMA, doba prenájmu 22 dní. Podľa vyjadrenia likvidátora žalovaného, z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla bolo priznaných 22 dní. Zrážka (prevádzkové náklady)- náklady, ktoré boli odpočítané, sú náklady, ktoré by inak nevznikli užívaním poškodeného vozidla, podľa najazdených kilometrov. Fakturovaná suma za nájom náhradného vozidla prestavovala sumu 528 EUR, suma uhradená žalovaným bola vo výške 497,07 EUR, celková nepriznaná suma vo výške 30,93 EUR. Ďalej uviedla, že právo na poistné vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie peňažného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobkyňa žiada zaplatenie sumy za skutočne vykonanú opravu motorového vozidla. Žalovaný je povinný zaplatiť skutočnú škodu, avšak krátil poistné plnenie z dôvodu neprimerane účtovanej normohodiny pre neautorizovaný servis. Pre porovnanie žalobkyňa predložila normohodiny mechanických a lakovacích prác v iných autoservisoch, a to cenník Auto Gabriel, s.r.o. a Moris Slovakia, s.r.o., kde je normohodina vo výške 55 a 50 EUR bez DPH. Opravca si účtoval normohodinu 28,80 EUR, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v regióne cena porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena. Podľa žalobkyne žalovaný porušil povinnosť vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a odôvodniť svoje závery. Ďalej žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu, že opravu vykonal neautorizovaný servis, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou aj európskou legislatívou. Poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá opraviť svoje poškodené vozidlo. Žalovaný krátil poistné plnenie i z dôvodu navýšenia lakovacej konštanty, ktorú priznal iba vo výške 100%, čo nezodpovedá technológii, ktorú opravca použil pri lakovaní a nezodpovedá kvalite laku. Opravca použil postup, ktorý predpisuje výrobca pre daný typ a značku motorového vozidla. Žalovaným priznaná výška lakovacej konštanty nezahŕňa použitý materiál ako brúsne kotúče a lakovacie pištole. K nájmu vozidla uviedla, že žalovaný ani neuviedol, o aké prevádzkové náklady krátil náhradu škody a ako dospel k sume 30,93 EUR. Prevádzkové náklady neboli zahrnuté v cene za prenájom náhradného vozidla, ale žalobkyňa si prevádzkové náklady ako benzín hradila sama. Prenájom bol poškodenej vnútený, keby k dopravnej nehode nedošlo, nemuselo sa vozidlo žalobkyne opravovať a prenajímať si náhradné. Uviedla, že nie je zrejmé, na základe čoho vypočítal žalovaný výšku poistného plnenia, keďže oznámenie o poistnom plnení zo dňa 17.3.2020 považovala za nepreskúmateľné a nedôvodné. Zároveň si uplatnila úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 399,18 EUR od 1.4.2020 a zo sumy 30,93 EUR od 1.4.2020 do zaplatenia.
3. Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 30.4.2020 vydal platobný rozkaz sp. zn. 22Up/683/2020, ktorým vyhovel žalobkyni v plnom rozsahu.
4. V podanom odpore z 20.5.2020 žalovaný uviedol, že neuznáva v celom rozsahu nárok žalobcu a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatneného nároku mu nebola doručená, neeviduje ju v účtovníctve. Žalovaný namietal, že žaloba nespĺňa náležitosti podľa § 132 CSP, neobsahuje opis skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok a presne nešpecifikuje skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, napríklad o priebehu škodovej udalosti. Podľa jeho názoru bola likvidácia škodovej udalosti realizovaná v súlade so zákonom. K vecnej legitimácií subjektov žalovaný uviedol, že mu nebol predložený doklad o úhrade faktúry zo strany žalobkyne autoservisu. Mal za to, že ak žalobkyňa neuhradila autoservisu faktúru, nemôže vzniknúť žiadna škoda žalobkyni, ktorá v spore nie je aktívne legitimovaná. Žalobkyňa síce predložila kópiu dokladu o úhrade sumy 528 EUR, avšak uvedené nepreukazuje, že žalobkyňa uhradila faktúru. Poznamenal, že žalobkyňa nepreukázala účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla, pričom neboli odrátané prevádzkové náklady, ktoré by žalobkyňa inak vynaložila na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by poškodené nebolo, k čomu odkázal na R 7/1992. K uplatneným úrokom z omeškania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, v ktorom sa dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi priznanú výšku náhrady škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
5. Z vyjadrenia žalobkyne k odporu zo dňa 10.6.2020 vyplýva, že nesúhlasila s tvrdením žalovaného o nedostatkoch povinných náležitostí žaloby. Nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody a naviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, nie je rozhodujúce, kto a ako uhradí škodu, faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody. Žalovaný čiastočne uhradil vzniknutú škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla, preto sám uznal nárok žalobkyne, sporným ostal rozsah škody. Rozsah náhrady škody by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na vrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musela znášať žalobkyňa, ktorá nezavinila dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhala uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Námietku žalovaného, že doklad o úhrade sumy 528 EUR nepreukazuje, kto uvedenú sumu uhradil, považovala za irelevantnú, keďže v doklade ako odberateľ je uvedená žalobkyňa. K účelnosti a nevyhnutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla dodala, že z odovzdávacieho/preberacieho protokolu vyplýva účel nájmu, a to dochádzka do práce, rozvoz detí, zdravotné problémy, dostupnosť verejnej dopravy a účelnosť preukazuje aj počet najazdených 599 km. K odrátaniu prevádzkových nákladov zotrvala na argumentácii, že škoda jej bola vnútená, prevádzkové náklady neboli zahrnuté v cene prenájmu. K úrokom z omeškania uviedol, že závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP nevyplýva, aby tieto vylučovali aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. Podstatným kritériom pre rozlíšenie je to, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 OZ je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy 430,11 EUR žalovaný neuhradil riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/335/2017 a 3Cob/45/2018.
6. Na pojednávaní dňa 14.10.2020 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalovaného a žalovaný ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 13.10.2020. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe, žalovaný podľa nej neuniesol procesnú obranu v spore. K úrokom z omeškania uviedla, že podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, tento zákon upravuje nepeňažnú povinnosť, ktorú si žalovaný splnil, avšak uplatňuje si úroky z omeškania podľa všeobecného Občianskeho zákonníka, nakoľko nesplnením dlhu sa dostal do omeškania. Ide tu o nesplnenie peňažnej povinnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinnými dôkazmi: Zápismi o poškodení motorového vozidla, Cenníkom servisných služieb, Kópiou dokladu o úhrade 528 EUR, Faktúrou č. 320041, Nájomnou zmluvou zo 17.2.2020, Cenníkom náhradných vozidiel servisu H Point, s.r.o. z 1.2.2020, Odovzdávacím/Preberacím protokolom zo 17.2.2020, Žiadosťou žalobkyne o náhradu škody z 12.3.2020, Zoznamom o registrácii nových osobných automobilov v SR, Faktúrou č. 2020127, Kalkuláciou opravovne H Point, s.r.o., Záznamom o vykonaní skúšobnej jazdy, Cenníkom normohodiny Moris Slovakia, oznámením o poistnom plnení č. 8014235907 a 8006519221 zo dňa 17.3.2020, Správou o nehode, ako aj ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:
8. Dňa 16.2.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom osobnom vozidle zn. CITROËN C3, EČV: Q. XXX F., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenej žalobkyni. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla s EČV: Q. XXX
F. vo vlastníctve F. Q., ktorá mala v čase udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobkyňa si dala opraviť svoje motorové vozidlo do servisu H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, Košice, IČO: 43 838 286. Náklady na opravu motorového vozidla boli vyčíslené sumou vo výške 6.000,70 EUR podľa faktúry č. 202012, vystavenej dňa 11.3.2020, splatnej dňa 25.3.2020 na základe kalkulácie servisu. Zároveň si žalobkyňa prenajala náhradné motorové vozidla, náklady prenájmu boli vo výške 528 EUR, ktoré žalobkyňa uhradila dňa 12.3.2020. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 17.3.2020 bolo poškodenej oznámené, že dňa 16.3.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8014235907 a uznaná výška poistné plnenia je 5.601,52 EUR, ktoré poukázal žalobkyni v zmysle § 797 ods. 3 OZ. Pri výpočte boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 EUR/NH bez DPH a primerané náklady na lakovnícky materiál výška konštanty 100%.
9. Poškodená žalobkyňa uzatvorila so servisom H Point, s.r.o. ako prenajímateľom nájomnú zmluvu dňa 17.3.2020, na základe ktorej dočasne užívala motorové vozidlo zn. Kia Rio, EČV: Q. XXX R., rok výroby 2018. Cena dohodnutého nájomného vyplývala z cenníka v prílohe č. 1 nájomnej zmluvy. Motorové vozidlo si žalobkyňa prebrala dňa 17.2.2020 a odovzdala ho dňa 10.3.2020. Za užívanie vozidla po dobu 22 dní jej prenajímateľ faktúrou č. 320041 vyúčtoval 528 EUR. Poškodená žiadosťou zo dňa 12.3.2020 požiadala žalovaného o úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla, ktoré užívala z dôvodu opravy jeho motorového vozidla v servise po dobu trvania tejto opravy od 17.2.2020 do 10.3.2020 za účelom dochádzky do práce, rozvozu detí do školy, škôlky a na krúžky, zo zdravotných dôvodov a dôvodov dostupnosti verejnej dopravy, keďže nemala iné motorové vozidlo. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 17.3.2020 bolo žalobkyni oznámené, že dňa 16.3.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8006519221 a uznané poistné plnenie vo výške 497,07 EUR za priznaných 22 dní prenájmu. Prevádzkové náklady, ktorí boli odpočítané, sú náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla, podľa najazdených kilometrov.
10. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
11. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o PZP), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
13. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
14. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
17. Predmetom sporu je nárok na náhradu škody vo forme poistného plnenia z titulu povinného zmluvného poistenia vo výške 430,11 EUR s príslušenstvom. Ide teda o nárok na poistné plnenie titulom doplatenia náhrady škody spôsobenej poistnou udalosťou.
18. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 16.2.2020 došlo k dopravnej nehode, sporný nebol ani priebeh nehody a vznik škody na motorovom vozidle žalobkyne. Sporná bola otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, splnenie náležitosti žaloby, rozsah vzniknutej škody na motorovom vozidle poškodeného titulom nákladov na opravu motorového vozidla a titulom nájomného za dočasné užívanie prenajatého vozidla po dobu trvania opravy poškodeného vozidla.
19. Súd sa najskôr zaoberal aktívnou legitimáciou žalobkyne v spore, pričom podľa súdu je žalobkyňa aktívne vecne legitimovaný subjekt, keďže v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, poškodenému vznikol priamo zo zákona nárok na náhradu škody voči žalovanému ako poisťovateľovi, teda okamihom vzniku dopravnej nehody vzniklo právo poškodeného domáhať sa náhrady škody od žalovaného, nie až vynaložením nákladov na opravu či zaplatením ceny opravy, preto je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne na podanie žaloby vo vzťahu k celej žalovanej pohľadávke.
20. Pokiaľ ide o rozsah spôsobenej škody, podľa názoru súdu žalobkyňa predloženou kalkuláciou opravy autoservisu ako aj faktúrou, dostatočne preukázala vzniknuté náklady na opravu motorového vozidla. Z predložených cenníkov z iných autoservisov (Auto Gabriel, s.r.o. a Moris Slovakia, s.r.o.) bolo preukázané, že suma za normohodinu práce pri vozidle poškodeného typu (50 a 55 EUR bez DPH) je vyššia ako žalobcom uplatnená cena práce za normohodinu vo výške 28,80 EUR s DPH. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tvrdenie, že normohodina je v porovnateľnom regióne vo výške 20 EUR/NH bez DPH. Dôvodom na krátenie poistného plnenia nemôže byť skutočnosť, že oprava bola vykonaná v neautorizovanom servise, keďže oprava vozidla v autorizovanom servise by bola omnoho vyššia. Žiaden právny predpis vylučuje vykonať opravu v neautorizovanom servise. Zároveň priznanie nákladov na lakovací materiál pri lakovacej konštante vo výške 100% nebolo žalovaným odôvodnené, najmä za situácie, že žalobkyňa lakovaciu konštantu rozporovala a predložila kalkuláciu opravy, preto súd nepovažoval za postačujúce pre účely unesenia dôkazného bremena žalovaného v spore len konštatovanie likvidátora, ktoré nie je preukázané dôkazom.
21. Pokiaľ ide o výšku vyúčtovaného nájomného, žalovaný uvádzal, že výška škody je nedôvodná, keďže z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že likvidátor odpočítal náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla. Namietaná dôvodnosť potreby náhradného vozidla pre žalobkyňu vyplýva z odovzdávacieho a preberacieho protokolu, kde žalobkyňa ako účel uviedla cestu do práce, rozvoz detí do školy, škôlky, krúžky, atď. nakoľko nemá k dispozícii iné vozidlo. Existencia nájomného vzťahu bola preukázaná nájomnou zmluvou uzatvorenou dňa 17.2.20020 medzi servisom H Point, s.r.o. a žalobkyňou. Cena za vypožičanie vyplýva z prílohy č. 1, cenníka, ako aj z vyúčtovanej faktúry a dokladu o jej zaplatení.
22. Súd považoval námietku žalovaného vo vzťahu k nesplneniu náležitostí žaloby za nedôvodnú, nakoľko uvedením čísel poistných udalostí žalovaný presne vedel, o aké poistné udalosti ide. Pre súd nebola podstatná ďalšia vedomosť o presnom priebehu dopravnej nehody, kto presne bol jej vinníkom, keďže to ani nebolo v konaní sporné. Zároveň pre účely tohto konania postačovali tvrdenia a listinné dôkazy, predložené žalobkyňou, preto súd nevyhovel návrhu žalobkyne na pripojenie celého likvidačného spisu, keďže záver ako žalovaný vykonal šetrenie poistnej udalosti č. 8014235907 a 8006519221 vyplýva z oznámení o poistnom plnení z 17.3.2020.
23. Na základe vyššie uvádzaných skutočností súd považoval nárok žalobkyne za dôvodný a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 430,11 EUR.
24. Vo vzťahu k úroku z omeškania, súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný si splnil povinnosť podľa ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP, nebolo v konaní sporné, že žalovaný oznámil skončenie prešetrenia poistnej udalosti a poskytol písomné vysvetlenie, hoci žalobkyňa uviedla, že oznámenie považovala za nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné, preto podľa súdu žalobkyni nevznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP. Žalovaný sa v konaní bránil
tým, že popri aplikácii ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP nemožno vylúčiť aplikáciu ust. § 517 ods. 2 OZ, nakoľko požaduje úroky z omeškania za nesplnenie peňažnej povinnosti. Súd v tomto smere odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, s ktorým sa stotožňuje. Najvyšší súd v obdobnej veci dospel k záveru, že do omeškania by sa žalovaný dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.. Žalovaný uviedol, že najvyšší súd sa nezaoberal otázkou úrokov z omeškania, avšak podľa odôvodnenia žalobca v posudzovanej veci uplatňoval úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a preto súdy sa zaoberali predmetnou otázkou, závery je možné aplikovať aj na prejednávaný spor. Súdy sa zaoberali aj osobitnou úpravou úrokov z omeškania v ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP. So žalobcom uvádzanými rozhodnutiami krajského súdu sa súd nestotožnil, keďže súd má zhodný právny názor, ktorý v uvedenom rozhodnutí prezentuje najvyšší súd, ktorý je súdom vyššej inštancie. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobkyne v časti úrokov z omeškania zamietol.
25. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi na základe zásady úspechu v spore priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému. Žalobca bol v konaní temer plne úspešný (neúspešný bol iba v časti úrokov z omeškania). Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok, b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).