Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-23Cr/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobcu: B.T. Transport, s.r.o., Piaristická 6, 911 01 Trenčín, IČO: 36 331 171, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a partneri, s.r.o., Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému: W. AUTODOPRAVA, Športová 552, 972 26 Nitrianske Rudno, IČO: 32 942 010, zastúpenému: Ulianko & partners, s.r.o., Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.01.2017 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská a mediačná pod sp.zn. 090712 zo dňa 15.11.2016. s uvedením skutkového stavu.

2. Dňa 15.11.2016 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská a mediačná rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 090712, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 18 759,95 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 11.12.2006 Rámcovú kúpnu zmluvu a Zmluvu o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv (ďalej len „ Rámcova zmluva“), ktorej predmetom bol záväzok žalovaného previesť na žalobcu vlastnícke právo k nákladným motorovým vozidlám a návesom uvedeným v Prílohe č. 1 Rámcovej zmluvy za kúpnu cenu za jednotlivé nákladné motorové vozidlá ako aj návesy v zmysle Prílohy č. 1 Rámcovej zmluvy, resp. záväzok žalovaného odplatne previesť na žalobcu všetky práva a povinnosti ku dňu účinnosti Rámcovej zmluvy aktuálnych leasingových zmlúv, predmetom ktorých sú nákladné motorové vozidlá a návesy uvedené v Prílohe č. 2 Rámcovej zmluvy. Na základe Rámcovej zmluvy došlo v dňoch 22.12.2006 až 28.12.2006 k prevodu 32 ks ťahačov a 31 ks návesov na žalobcu. V súvislosti so zabezpečením kontinuity vykonávania medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy vykonávanej prostredníctvom nákladných motorových vozidiel a návesov sa strany dohodli, že žalovaný umožní žalobcovi používať žalovanému patriace tankovacie karty EUROSHELL s tým, že mu žalobca na základe faktúr vystavených žalovaným transakcie vykonané týmito tankovacími kartami, ako aj poplatky za ich používanie uhradí dňa 29.12.2006 strany uzavreli nájomnú zmluvu na prenájom nebytových priestorov, 10 parkovacích miest a prenájom hnuteľného majetku - kancelárskeho zariadenia. Žalovaný vystavil faktúry spolu v sume 20 739,89 Eur, ktoré žalobca nespochybnil a nenamietal ich výšku, avšak má za to, že vyfakturovaná suma bola v celom rozsahu jednostranne započítaná na základe právnych úkonov žalobcu 16.05.2007 a 17.07.2007, pričom išlo o pohľadávky, ktoré žalobca musel uhradiť za vady kúpených motorových vozidiel a návesov, o ktorých pri kúpe nevedel a žalovaný ho o týchto vadách

neinformoval, resp. ich neopravil. Žalovaný toto započítanie pohľadávok neuznáva. Žalobca má za to, že rozhodcovský súd sa nezaoberal tvrdeniami a predloženými dôkazmi žalobcu, ale len prebral názor žalovaného, pričom tento názor nie je rozhodcovským súdom riadne odôvodnený, pretože nie je riadne odôvodnené celé rozhodnutie, kde sa uvádzajú len výpisky zo spisu, avšak nie je zrejmé, na základe akých úvah a na základe akých konkrétnych dôkazov rozhodcovský súd rozhodol.

3. Z rozhodnutia a odôvodnenia súdu je zrejmé, že medzi účastníkmi rozhodcovského konania nebolo rovné postavenie, pričom žalobcovi nebola riadne poskytnutá ochrana jeho práv. Rozhodcovský súd nemôže rozhodovať na základe stotožnenia sa s názorom jedného z účastníkov bez uvedenia dôvodu, na základe čoho, akých tvrdení a dôkazov s týmto názorom súhlasí, nie je možné ,aby si názor účastníka bez týchto vysvetlení prebral za svoj.

4. Pohľadávky žalobcu boli riadne zdokumentované a odôvodnené a to aj s uvedením právneho dôvodu ich vzniku. Žalobca mal za to, že kúpna cena bola dohodnutá len s ohľadom na stav ťahačov a návesov zodpovedajúca bežnému opotrebeniu, bez posúdenia technického stavu a nie s ohľadom na vady, ktoré vykazovali odchýlku od bežného opotrebenia a ktoré boli spísané v preberacích protokoloch. Okrem toho z hľadiska časového, kúpna cena bola dojednaná v Zmluve 11.12.2006 a prvé oboznámenie sa so stavom ťahačov a návesov a ich prebranie zo strany žalobcu sa uskutočnilo až následne s odstupom času. Nakoľko žalobca nemal v čase uzavierania zmluvy vedomosť o vadách uvedených v preberacích protokoloch a tieto vady nepredstavovali bežné opotrebenie s ohľadom na dobu užívania, je zrejmé, že pri dojednávaní kúpnej ceny žalovaný na tieto vady nebral ohľad.

5. Rovnako tak nie je pravdou, že v jednotlivých preberacích protokoloch účastníci konštatovali len technický stav v ktorom sa ťahače a návesy v čase odovzdávania nachádzali a že sa nejednalo o vytknutie vád jednotlivých predmetov zmlúv. Nakoľko žalobca nikdy predtým nemal možnosť sa oboznámiť s technickým stavom ťahačov a návesov, technický stav ťahačov a návesov zistil až pri ich preberaní. V preberacích protokoloch účastníci práve s ohľadom na tento fakt a uplatnenie nároku z vád výslovne pri každom jednom v ťahači a návese uviedli vady, ktoré mal žalovaný odstrániť. Samotný žalovaný uvedené potvrdil tým, že tieto vady odstraňoval a sčasti odstránil.

6. Rámcová zmluva stanovovala len výbavu ťahačov a návesov ktorú bolo nutné osobitne dohodnúť, nakoľko automaticky nepredstavovala ich výbavu a dodatočné vymienené vlastnosti, ktoré mal žalobca zabezpečiť. Rámcová zmluva však v žiadnom prípade nestanovovala akosť samotných ťahačov a návesov. Z ust. vyplýva, že ťahače a návesy mali byť dodané v akosti a vyhotovení, na ktoré sa spravidla používali. Vady, ktoré sa však na ťahačoch a návesoch vyskytli pri ich preberaní, jednoznačne nezodpovedali akosti, obvyklému stavu, reálne bránili funkčnému využitiu ťahača a pod. Nešlo o obvyklé vady, ktoré by bolo možné predpokladať s ohľadom na dobu používania.

7. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z argumentácie žalovaného a mal za to, že predmetné faktúry, ktoré boli žalobcom vystavené, boli bez právneho dôvodu. Takéto tvrdenie však nijako neozrejmil a nebral ohľad na tvrdenia a predložené dôkazy žalobcu, ktoré preukazovali opak.

8. Je skutočnosťou, že predmetom konania sú individuálne fakturačné nároky žalovaného, ktorých právny dôvod nespočíva v obsahu kogentne vymedzených dojednaní Rámcovej zmluvy a povinností z leasingových zmlúv. Predmet zmluvy vyjadrený v čl. 2 zmluvy vymedzuje predmet hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom prevodu a pre účely, na základe ktorých došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy. Pokiaľ by sa malo predpokladať, že zmluvné strany mali vôľu v čase vzniku Rámcovej zmluvy dojednať aj poskytnutie tankovacích platobných kariet žalovaného v uvedenom množstve, potom táto skutočnosť nemohla ostať opomenutá pri potrebnom vymedzení v dojednaní v časti čl. 3 Rámcovej zmluvy. Keďže žiadne z ustanovení o ktorých žalovaný pred rozhodcovským súdom tvrdil, že sú úplne a správne dojednané podľa skutočnej vôle jej účastníkov nepojednáva o skutočnosti, že dôjde aj k odovzdaniu platobných nástrojov žalovaného žalobcovi, potom žiadna gramatická interpretácia nemôže spôsobovať, že právny vzťah s predpokladanou právnou kvalifikáciou bezdôvodného obohatenia sa riadi alebo vychádza z Rámcovej zmluvy. Je vylúčené ,aby sa písomne dohodnutá doložka vzťahovala ku právnemu vzťahu, ktorého pôvod ako právny dôvod vzniku nespočíva v písomných dojednaniach Rámcovej zmluvy.

9. Zároveň žalobca vo svojom podaní zo dňa 14.03.2016 vyjadril pochybnosť o nezaujatosti rozhodcovského súdu, kvôli skutočnosti, že namietal rozhodcov, ktorí sa v konečnom dôsledku mali v ďalšom postupe namietať sami, pretože o ich vylúčení aj rozhodol Okresný súd Bratislava III.

10. Zároveň ustanovenia o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ “), pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu, ak zmluvná strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd. Táto skutočnosť zakladá dôvodnú obavu, že porušením tohto ustanovenia priamo rozhodcovským súdom došlo k nerovnému postaveniu strán pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovia sa k námietke zaujatosti nevyjadrili a zároveň konali a rozhodovali pred rozhodnutím o námietke zaujatosti, čím porušili práva účastníka konania.

11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 08.12.2018 . V predmetnej žalobe sa žalobca pomerne rozsiahlym spôsobom vyjadruje k skutkovému stavu konania vedenom na rozhodcovskom súde pod sp.zn. 090712, pričom všeobecný súd pri rozhodovaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá právomoc, ani pôsobnosť zasahovať do merita konania na rozhodcovskom súde a rozhodovať o skutkovom stave a právach a povinnostiach strán uplatnených žalobou na rozhodcovskom súde.

12. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nikdy nesplnil zákonnú podmienku v zmysle ust. , keďže skutočnosti uvedené v žalobe nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom bez zbytočného odkladu. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu, že žaloba bola podaná dňa 17.01.2017 (t.j. už počas účinnosti novely č. ) sa na tento prípad nesporne uplatní , ktorý ukladá všeobecnému súdu povinnosť neprihliadať na dôvody uvedené v , ak účastníkom konania neboli uplatnené /namietané v rozhodcovskom konaní bez zbytočného odkladu. Žalobca pravdepodobne opomenul, že podľa námietku, že istá sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že žalobca začal v konaní pred rozhodcovským súdom namietať skutočnosti podľa ust. uvedené aj v žalobe, až v roku 2016 ( jeho podanie zo dňa 14.03.2016), t.j. až po 9 rokoch prebiehajúceho sporu na rozhodcovskom súde. Keby žalobca chcel namietať údajnú neplatnosť rozhodcovskej doložky, ako aj právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť, mohol tak bez ťažkostí urobiť už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.10.2007, avšak žalobca takmer celú dobu konal a vystupoval pred rozhodcovským súdom tak, že je nepochybné, že jeho právomoc a rozhodcovskú doložku plne uznal a akceptoval.

13. Podľa , ak sa zmluvné strany nedohodnú o postupe podávania námietok voči rozhodcovi, zmluvná strana, ktorá chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach podľa odseku 1 alebo o nesplnení podmienok podľa , písomné oznámenie dôvodov námietky vybranej osobe. Ak vybraná osoba nebola určená podľa , zašle písomné oznámenie súdu. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená, funkcie nevzdá alebo ak druhá zmluvná strana nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť zmluvnej strany vybraná osoba alebo súd. Žalobca sa preto nemôže odvolávať na rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. kon. -213 (právoplatný dňa 19.10.2011), nakoľko sa tento týkal úplne inej veci a daný rozsudok je subjektívne záväzný vo vzťahu k rozhodcom len v konkrétnom inom rozhodcovskom konaní rozhodcovského súdu so sp.zn. 090711 a teda rozhodcovského konania so sp.zn. 090712 sa nijako v tomto smere netýka. Z uvedeného dôvodu, nakoľko sám žalobca mal vedomosť o ustanovených rozhodcoch už nesmierne dlhú dobu ako aj z toho dôvodu, že žalobca mohol a mal príp. svoje subjektívne pochybnosti o zaujatosti rozhodcov namietať skôr, považuje žalovaný aj takúto námietku zo strany žalovaného nielen za nedôvodnú, ale za podanú oneskorene, t.j. nie bez zbytočného odkladu.

14. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ktorú žalobca považuje za „ jedno z najdôležitejších pravidiel slovenského práva vôbec“, tak túto námietku žalobca nenamietal ani len raz a to počas celého priebehu konania na rozhodcovskom súde a teda ide znovu o námietku, na ktorú konajúci súd nemôže v tomto súdnom konaní vôbec prihliadať.

15. Podľa : „V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd“

16. Podľa : „Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu“

17. Podľa : „Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona;1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. “

18. Podľa „Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania ak: a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1.nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4.rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo , že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo b) súd zistí, že dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa tohto zákona. 19. Na požiadanie bol súdu predložený rovnopis spisu sp. zn. 090712 z ktorého súd zistil, že žaloba bola na rozhodcovský súd podaná dňa 10.09.2007, dňa 28.09.2007 bola žalobcovi rozhodcovským súdom doručená výzva na podanie žalobnej odpovede a ustanovenie jedného rozhodcu z priloženého zoznamu rozhodcov v zmysle Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu.

20. Dňa 12.10.2007 bola doručená rozhodcovskému súdu žalobná odpoveď koncipovaná a podpísaná splnomocnenou zástupkyňou žalobcu O.. Obsahom podania je určenie Doc. O.. A. K. za rozhodcu a poukázanie na započítací prejav realizovaný Oznámeniami o jednostrannom započítaní žalobcu zo dňa 16.05.2007 a 17.07.2007. Dňa 17.03.2016 bolo rozhodcovskému súdu doručené podanie žalobcu zo dňa 14.03.2016, prostredníctvom splnomocneného zástupcu žalobcu Mojžiš a Partneri, s.r.o, ktorého obsahom je námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre nedostatok hmotnoprávnych podmienok existencie platnej rozhodcovskej zmluvy/ doložky vzťahujúcej sa k predmetu konania, uplatnenie námietky zaujatosti voči rozhodcom z dôvodu prekážok ich vylúčenia z prejednávania v inej veci totožných účastníkov, a námietka vecnej neopodstatnenosti nároku pre prekážku právnej vady.

21. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nenamietal nedostatok právomoci pri prvom úkone, ktorý mu patril, a ak by sa malo jednať o námietku prekročenia právomoci rozhodcovského súdu, zákon viaže okamih námietky k časovému vymedzeniu, keď sa účastník o prekročení právomoci dozvie v rozhodcovskom konaní. Z podania žalobcu doručeného rozhodcovskému súdu dňa 17.03.2016 táto

skutočnosť nevyplýva, preto mal súd za to, že námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bola podaná oneskorene.

22. Predseda Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná vyzval podaním zo dňa 18.04.2016 rozhodcu JUDr. Jána Huňadyho a rozhodcu JUDr. Jozefa Nováka, na zaujatie písomného stanoviska k námietke zaujatosti vznesenej žalobcom písomným podaním zo dňa 14.03.2016. JUDr. Huňady sa vzdal funkcie rozhodcu písomným podaním zo dňa 26.04.2016 a JUDr. Novák sa vzdal funkcie rozhodcu písomným podaním zo dňa 03.05.2016.

23. Súd konštatuje, že Európsky súd pre ľudské práva pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem jeho nezávislosti je potrebné brať na zreteľ aj ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne javí vonkajšiemu pozorovateľovi (účastníkovi konania), ale to, či reálne existujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli objektívne viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie zaujatým vzťahom k veci disponuje. V tomto konkrétnom konaní rozhodcovia (keďže neoznámili, že sa cítia zaujatí) prejavili vnútorné pocity nestrannosti a nezaujatosti, ktoré treba akceptovať a predpokladať, že nezakladajú dôvod ich zaujatosti. Z objektívneho hľadiska sa žalobca snažil spochybniť nestrannosť rozhodcov z dôvodu, že vec prerokovávali ako rozhodcovia, ktorí rozhodovali vo veci účastníkov aj v predchádzajúcom rozhodcovskom konaní a táto skutočnosť im mohla zabrániť objektívne hodnotiť prípad. Vzhľadom ku skutočnosti, že odpovede rozhodcov na námietku zaujatosti poukazujú na vzdanie sa funkcie rozhodcu s tým, aby nespôsobovali procesné prekážky v konaní, súd z tohto úkonu nemohol prijať záver, že rozhodcovia uznali subjektívny resp. objektívny dôvod zaujatosti a taktiež nemohol prijať záver, že činnosťou týchto rozhodcov do okamihu abdikácie došlo k nerovnému postaveniu strán pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd v zložení: JUDr. Marian Ďurana, Phd., Doc. JUDr. Ing. Bernard Pekár, Phd., a Mgr. Martin Kotian rozhodol až 15.11.2016, prakticky šesť a pol mesiaca po novom kreovaní senátu. verejný poriadkom štátu, v ktorom bol vydaný.

24. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádzané žalobcom a to prekročenie právomoci rozhodcovského súdu a procesné vady rozhodcovského konania v tomto prípade nie sú splnené, preto žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. s použitím .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.