Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11S-115-2020.pdf
PDF · 76.15 KB
No categories available
11S/115/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: Hardware Support s.r.o., so sídlom Brnianska 2417, 911 05 Trenčín, IČO: 46 178 899, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101073549/2020 zo dňa 23. júna 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.09.2020 domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100552314/2020 zo dňa 27.02.2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 26.080,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018.
2. Obsahom správnej žaloby bola aj žiadosť žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) s odôvodnením, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v exekúcii vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty, keďže podanie správnej žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia. Existuje dôvodná obava, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálne aj čiastočnom vymožení daňovej pohľadávky, by správcovi dane v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní odpadol exekučný titul, ktorým je právoplatné a vykonateľné daňového rozhodnutie. Vychádzajúc zo základnej zásady daňového exekučného konania, podľa ktorej navrátenie do predošlého stavu nie je možné, by žalobca musel žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk. V zmysle zákona nie je žalobca povinný preukazovať, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá hrozba závažnej ujmy existuje. V danom prípade hrozba závažnej ujmy nielen existuje, ale ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, výkonom rozhodnutia ujma reálne aj nastane.
3. Žalobca ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 20S/97/2009-20 zo dňa 07.12.2010, ktoré sa dá podľa jeho názoru analogicky aplikovať aj na žalovaný prípad a podľa ktorého žalobca v danom prípade splnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej žalobe uviedol skutočnosti, z ktorých vyplýva hrozba ujmy okamžitým výkonom rozhodnutia. V zmysle zákona žalobca nie je povinný preukazovať, že ujma bezprostredne nastala. Vyžaduje sa však preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Súd preto dospel k presvedčeniu, že pokiaľ by nebola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, prípadným výkonom daňového rozhodnutia
by došlo k zásahu do práv žalobcu. Žalobca ako hlavný dôvod pre odklad vykonateľnosti uvádza hrozbu daňovej exekúcie. Žalobca podaný návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia odôvodňuje aj tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by žalobcovi hrozila závažná ujma spočívajúca v negatívnom ekonomickom dopade na ďalšiu podnikateľskú činnosť žalobcu. Žalobca využíva svoje ústavné právo na súdnu ochranu a podanou správnou žalobou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej tvrdí a špecifikuje dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, že bol ukrátený na svojich právach (článok 46 ods. 1, 2 Ústavy SR). Žalobca je toho názoru, že toto právo mu nemôže byt' upreté pred vykonateľnosťou žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto by mala byt' odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 09.10.2020 zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a podanú žalobu navrhol zamietnuť, pričom k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že žiada zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku, nakoľko žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali odloženie vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.
5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Vychádzajúc zo systematiky jednotlivých ustanovení SSP možno predpokladať, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby inštitút odkladného účinku správnej žaloby bol využívaný ako výnimka zo zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 184 SSP, podľa ktorého podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.
10. Rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie a vzťahuje sa na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov. Zákon pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP stanovuje dva predpoklady, t. j. okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma (resp. iný vážny nenapraviteľný následok) a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
11. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.
12. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojím návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu,“ ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení.
13. Správny súd je toho názoru, že v predmetnej veci je však potrebné poukázať na to, že v návrhu žalobcu nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Návrh žalobcu v podstate len s poukázaním na ustanovenie § 185 SSP s uvedením, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí bližšie žalobcom nešpecifikovaná hospodárska a finančná škoda, nie je odôvodnený tak, ako to vyžaduje zákon. Správny súd nepovažoval návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ktorá je súčasťou správnej žaloby), za dôvodnú. Žalobca, správnemu súdu žiadnym spôsobom neosvedčil základný zákonný predpoklad, pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žiadnymi argumentmi a dôkazmi nepodložený a neodôvodnený návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreukazuje, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v tomto smere dokonca ani netvrdil žiadne konkrétne skutočnosti (zákonné dôvody), ktoré by jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bližšie odôvodňovali. Takéto neodôvodnené a dôkazmi nepodopreté tvrdenia nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu domýšľal dôvody a vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Napadnuté rozhodnutie žalovaného s negatívnym hospodárskym výsledkom priamo nesúvisí a nemožno konštatovať, že nepriaznivá finančná situácia u žalobcu by bola spôsobená práve týmto rozhodnutím. Priznanie odkladného účinku tak logicky nemôže spôsobiť zlepšenie tejto situácie, resp. na druhej strane ani odvrátenie negatívnych dôsledkov hospodárenia u žalobcu. Rovnako nútený výkon rozhodnutia nie je bez ďalšieho dôvodom pre vyhovenie návrhu žalobcu. Nezákonnosť a nesprávnosť napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy je predmetom posúdenia súdom v rámci rozhodovania vo veci samej.
14. Žalobca je podnikateľom (osobou, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov), ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť vo viacerých predmetoch podnikania už od roku 2011. Žalobca neosvedčil, že by mu prípadným výkonom exekúcie vznikla ujma takej intenzity, ako predpokladá zákon pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Z uvedeného dôvodu nemožno vzhliadnuť hrozbu závažnej ujmy u žalobcu ani pri eventuálnom začatí daňového exekučného konania. Správny súd okrem toho zdôrazňuje, že samotná možnosť núteného výkonu rozhodnutia nie je bez ďalšieho dôvodom pre vyhovenie návrhu žalobcu. Ak by tak bolo, tak by správny súd musel priznať odkladný účinok každej správnej žalobe proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, nakoľko vždy eventuálne hrozí nútený výkon rozhodnutia a rozhodnutie žalovaného môže byť zrušené. Uvedené však bezpochyby nie je v súlade s účelom inštitútu odkladného účinku.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/115/2020 zamietol podľa § 188 SSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Nakoľko žalobca neosvedčil prvý zákonný predpoklad pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nebolo povinnosťou správneho súdu preskúmavať druhý zákonný predpoklad, t. j. rozpor s verejným záujmom.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).