Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudcom JUDr. Ing. Miroslavom Manďákom v právnej veci žalobcu R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O. XX/X, V., proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXXXX zo dňa 9. apríla 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 12.11.2019, ktorým bol žalobcovi podľa , a od 29.07.2019 priznaný invalidný dôchodok v sume 219,40 eur mesačne.

2. V žalobe žalobca tvrdí, že žalovaný nezohľadnil všetky ochorenia, ktoré zhoršujú jeho zdravotný stav a v žalobou napadnutom rozhodnutí nie sú vyhodnotené všetky ochorenia, o ktorých žalovaný z dokumentácie vie, a ktoré sú v posudkovom spise.

3. Taktiež žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými argumentmi, ktoré v odvolaní žalobca namietal a žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí neposúdil úraz, pre ktorý je žalovaný invalidný, ako pracovný úraz, hoci k zhoršeniu došlo práve pre pracovný úraz a v jeho dôsledku.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal poukázal na to, že podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXXXX zo dňa 9. apríla 2020 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, Nitra zo dňa 11. marca 2020, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola týmto posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 41 %, s dátumom vzniku invalidity od 29. júla 2019. Žalovaný vo vyjadrení ďalej dodal, že posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že žalobca je invalidný. Žalovaný vo vyjadrení skonštatoval, že žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať

zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Žalovaný zdôraznil, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a toto posúdenie je v sociálnych veciach podľa zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pričom medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezohľadnenia všetkých ochorení, o ktorých sa žalobca domnieva, že ich mal posudkový lekár sociálneho poistenia zhodnotiť žalovaný poukázal na a uviedol, že posudkový lekár hodnotí zdravotný stav podľa funkčnej poruchy a ich závažnosti pri jednotlivých orgánových systémoch v súlade s prílohou č. 4 , kde sú zreteľne a jasne stanovené podmienky hodnotenia zdravotného stavu a prípadného percentuálneho zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Námietky žalobcu týkajúce sa spôsobu posúdenia jeho zdravotného stavu a neúplného zistenia považuje žalovaný taktiež za nedôvodné. Žalovaný záverom zopakoval, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je podľa dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania.

5. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

6. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 12.11.2019 bol žalobcovi podľa , a od 29.07.2019 priznaný invalidný dôchodok v sume 219,40 eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podľa odborného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza o invalidite zo dňa 14.10.2019 bol žalobca uznaný za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 41 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že pokiaľ by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má žalobca možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Keďže podľa osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu pred vznikom invalidity, teda pred 29.07.2019 získal žalobca 12 695 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 34 rokov a 285 dní, splnil žalobca podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Suma invalidného dôchodku 219,40 eur bola vypočítaná podľa Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj odborný posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza o invalidite zo dňa 14.10.2019.

7. Voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 12.11.2019 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 12.11.2019 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený dňa 13.01.2020, posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený objektívne a komplexne a potvrdil svoj predchádzajúci posudkový záver zo dňa 14.10.2019. Zdravotný stav žalobcu bol následne posúdený i posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne dňa 11.03.2020 so záverom, že po zlomenine bedrovej chrbtice žalobcu zostali bolesti s miernou funkčnou poruchou bedrovej chrbtice, avšak bez radikulopathie, čomu zodpovedá stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 41 %, a to vzhľadom na chronický priebeh rozhodujúceho zdravotného postihnutia, čo zodpovedá súčasnému stavu. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne zhodne s prísediacim neurológom potvrdil u žalobcu odo dňa 29.07.2019 mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 41 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - dorzalgia bez radikulopatie (M54) stanovenú podľa kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice a s výraznou poruchou svalového korzetu, prílohy č. 4 Pre iné zdravotné

postihnutia žalobcu nie je podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne odôvodnené zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa Žalobca je aj podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že invalidita žalobcu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 41 % vznikla od 29.07.2019, od ukončenia podporného obdobia poberania nemocenských dávok. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo určeniu iného rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jeho zaradeniu do inej kvalifikácie podľa prílohy č. 4 nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Námietky žalobcu týkajúce sa spôsobu posúdenia jeho zdravotného stavu, určenia dátumu vzniku invalidity a prijatých záverov posudkových lekárov vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné. Záverom žalovaný skonštatoval, že suma invalidného dôchodku žalobcu 219,40 eur mesačne zodpovedá získaným 12 695 dňom obdobia dôchodkového poistenia a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 41 % a bola určená správne a zákonným spôsobom.

8. Sudca Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 2 písm. b/ S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 a 2 písm. c/ S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 3 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu s tým, že pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2 písm. c/, § 7 S.s.p.), vec rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 182 ods. 1 písm. g/ S.s.p. a § 105 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom, nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 4 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).

9. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

10. Podľa , dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

11. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

12. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby.

13. Podľa , komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

14. Podľa , Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

15. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

16. Podľa , jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

17. Podľa , mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

18. Podľa , ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

19. Podľa , dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

20. Podľa , ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

21. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný ako aj správny orgán I. stupňa v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedli dokazovanie s cieľom preveriť pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu. Správne orgány sa snažili úplne a presne zistiť skutkový stav, za týmto účelom si zaobstarali nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správneho orgánu I. stupňa a žalovaného, že žalobca je invalidným a má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 41 % je správny. Zdravotný stav žalobcu bol opakovane posudzovaný, či už posudkovým lekárom pobočky alebo posudkovým lekárom ústredia, a to s rovnakým záverom, že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 41 %, pričom pre iné zdravotné postihnutia žalobcu nie je podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne odôvodnené zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle Pre úplnosť krajský súd uvádza, že rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzujú posudkoví lekári podľa

22. Podľa , poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

23. Podľa , počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. 24. Podľa , suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

25. Suma invalidného dôchodku žalobcu bola určená vo výške 219,40 eur mesačne. Vychádzajúc z administratívneho spisu je krajský súd toho názoru, že takto určený invalidný dôchodok zodpovedá 12 695 dňom obdobia dôchodkového poistenia a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 41 %, teda bol vypočítaný správne.

26. Námietky žalobcu krajský súd nepovažuje za dôvodné. Ako správne uviedol žalovaný, subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo určeniu iného rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jeho zaradeniu do inej kvalifikácie nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola opakovane preskúmavaná posudkovými lekármi s rovnakým výsledkom, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u žalobcu 41 % a krajský súd nezistil žiaden dôvod sa od odborných záverov posudkových lekárov odchýliť. Keďže sa žalovaný vo svojom rozhodnutí zaoberal odvolacími námietkami žalobcu, neobstojí tvrdenie žalobcu o nevysporiadaní sa s argumentmi uvádzanými v jeho odvolaní.

27. Vychádzajúc z popísaného skutkového stavu a zákonnej úpravy potom krajskému súdu nezostávalo iné len konštatovať, že správne orgány v preskúmavanej veci rozhodli v súlade so zákonom.

28. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

29. Pretože krajský súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.

30. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).