Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_8C-37-2019.pdf
PDF · 65.78 KB
No categories available
8C/37/2019
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: X. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX J., občan SR, právne zastúpený: Mgr. Marcel Kandrik, advokát, Grešova 7, 080 01 Prešov, IČO: 50 005 871 proti žalovanému: K. R., nar. XX.X.XXXX, bytom R. X/XX, XXXX Y. an der R., B., právne zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757 v konaní o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu špecifikovanému v žalobe. Žalobu odôvodnil tým, že toto vozidlo kúpil na základe inzercie, a to podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Dňa 31.5.2019 bolo vozidlo zaistené OR PZ Stará Ľubovňa a dňa 11.6.2019 vydalo OR PZ Stará Ľubovňa upovedomenie o úschove motorového vozidla, z ktorého vyplýva, že žalobca je jednou zo strán, ktorá sa snaží preukázať, že predmetné motorové vozidlo mu vlastnícky patrí. Druhou osobou je žalovaný, ktorý v trestnom konaní vystupuje ako poškodený a ktorý tiež tvrdí, že mu vozidlo vlastnícky patrí. OR PZ Stará Ľubovňa zároveň žalobcu poučilo v zmysle § 21 ods. 9 zák. č. 171/1993 Z.z. Žiadal preto žalobe vyhovieť.
2. Žalovaný po doručení preloženej žaloby s prílohami so žalobou nesúhlasil. V prvom rade namietol nedostatok právomoci slovenských súdov konať vo veci a rozhodnúť s poukazom na čl. 4 bod 1 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“) s tým, že bydlisko žalovaného je na území Rakúskej republiky, ktorej je žalovaný občanom. Zo žaloby pritom nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ktoréhokoľvek oddielu podľa čl. 5 bodu 1 Nariadenia, ktoré upravuje právomoc v osobitných prípadoch. Ďalej sa vyjadril k veci samej, pričom popísal, z akých dôvodov vlastnícke právo nemohlo prejsť na žalobcu. V závere navrhol konanie zastaviť pre nedostatok právomoci slovenského súdu eventuálne podanú žalobu zamietnuť. Pre prípad úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
4. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
5. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
6. Podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
7. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (C.s.p.), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
8. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou svojej právomoci konať a rozhodnúť v tejto veci. Je nepochybné, že v danom prípade ide o spor o určenie vlastníckeho práva k veci, na ktorú si uplatňujú nároky 2 rôzne osoby - žalobca, ktorý motorové vozidlo kúpil a žalovaný, ktorý nahlásil podvod na polícii, v dôsledku čoho bolo vozidlo zaistené políciou. Žalovaný je rakúsky štátny občan. Vychádzajúc z obsahu pojmu bydlisko v zmysle cit. Nariadenia (ako aj iných nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)), ktorým sa rozumie miesto, v ktorom sa osoba obvykle zdržiava s úmyslom zdržiavať sa tam podstatnú časť roka a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dlhodobo zdržiava v Rakúsku, kde žije a pracuje, súd uzavrel, že žalovaný má bydlisko v Rakúsku a súdy tejto krajiny majú právomoc a sú príslušné konať vo veci v zmysle cit. čl. 4 ods. 1 Nariadenia. Žalovaný po poučení tunajším súdom pritom namietal právomoc slovenských súdov konať a rozhodnúť vo veci. Vzhľadom na predmet sporu súd tiež nezistil možnosť aplikácie iného ustanovenia Nariadenia ohľadne osobitných prípadov určenia právomoci slovenského súdu v zmysle cit. čl. 5 ods. 1 Nariadenia.
9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd dospel k záveru, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť a takúto právomoc majú súdy v mieste bydliska žalovaného, v tomto prípade v B.. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá bráni tomu, aby súd ďalej vo veci konal a rozhodoval. Následkom zistenia neodstrániteľnej podmienky je zastavenie konania. Súd preto konanie zastavil.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca podaním žaloby na súde, ktorý nemá právomoc konať vo veci, procesne zavinil zastavenie konania, teda je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. Súd preto zaviazal žalobcu na náhradu trov žalovaného v rozsahu 100%. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.