Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/32/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Mariána Mačuru na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.10.2020 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa , na podklade odvolania obžalovaného U. V. z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 24.02.2020 výrok o treste u tohto obžalovaného.

Na základe

obžalovanému U. V. - nar. XX.XX.XXXX v F. O. X., bytom F. O. X., F. č. XXXX/X,

u k l a d á

podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l), § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody p od m i e n e č n e odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 24.02.2020 boli obžalovaní Y. V. v bode I. a U. V. v bode II. rozsudku uznaní vinnými každý samostatne zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

bod I.

obžalovaný Y. V. v období mesiacov máj až jún 2018 najmenej raz v Poprade na ulici K.. XXXX/X, okres Poprad, v mieste trvalého bydliska maloletej E.., nar. XX.XX.XXXX vykonal súlož a to aj napriek tomu, že vedel, že maloletá nedovŕšila 15-tý rok svojho veku, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia,

bod II.

- obž. U. V. v období mesiacov apríl 2018 až október 2018 najmenej raz v Poprade na ulici K. XXXX/X, okres Poprad, v mieste trvalého bydliska maloletej E.., nar. XX.XX.XXXX vykonal súlož a to aj napriek tomu, že vedel, že maloletá nedovŕšila 15-tý rok svojho veku, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia,

za čo im bol uložený

obž. Y. V.

podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, 42 ods. 1, 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 5 rokov, zároveň mu bola podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zákona uložená aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve; okrem toho mu podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bolo uložené aj ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou,

obž. Markovi Bodzionymu podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 3 roky, zároveň mu bola podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zákona uložená aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba obž. U. V. dňa 10.03.2020 prostredníctvom svojho obhajcu proti výroku o treste pre podstatné chyby konania, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení a tiež preto, že uložený trest je neprimeraný. Výrok o treste považuje za nezákonný a nespravodlivý a to berúc do úvahy hlavne okolnosti prípadu, teda aj na celkom zrejmý podiel viny na strane maloletej E.. na stíhanom skutku a to preukázaný spôsob komunikácie maloletej E.. či už s ním resp. s druhým spoluobvineným, ktorému sa vôbec nebránila, či jej prezentácia na internetových zoznamovacích portáloch s označeným vekom 18 rokov, a to dokonca aj v čase konania hlavného pojednávania, t. j. s výrazným odstupom od doby spáchania skutku. Okrem toho poukázal aj na ďalšie okolnosti ako skutočnosť, že k súloži došlo v priestoroch bydliska poškodenej, v trestnom konaní spolu s ním bola stíhaná aj ďalšia osoba prakticky za rovnakú trestnú činnosť, čo v každom prípade jednoznačne poukazuje na sexuálne aktívny spôsob života maloletej E.. a to napriek jej veku, na absenciu traumatizácie resp. sexuálnej traumatizácie maloletej E.., bez potreby dlhodobej terapeutickej intervencie, na bagatelizácii, zľahčovaní a nekritickému postoju maloletej E., k svojmu podielu viny na vyšetrovaných okolnostiach, či nezistenie forenzne - psychologicky významnej ujmy a to v súvislosti s jeho konaním u maloletej E... Bola jednoznačne preukázaná celkom zjavná spoluzodpovednosť, resp. istý podiel viny maloletej E.. na jeho protiprávnom konaní, čo ostalo súdom prvého stupňa nepovšimnuté. Je si samozrejme plne vedomý svojej protiprávnej činnosti, svoje správanie v súvislosti s maloletou E.. už neraz oľutoval, k trestnému konaniu sa postavil zodpovedne a pokorne, pričom dlhodobo žije s pocitom obrovskej negatívnej životnej skúsenosti, ktorá naňho bude doliehať počas celého života. S poukázaním na uvedené je presvedčený, že v jeho prípade sú splnené všetky kritéria na aplikáciu § 39 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu. Trest uložený mu súdom prvého stupňa v kombinácii s povinnosťou podrobiť sa dohľadu probačného a mediačného úradníka a podrobenia sa psychologickému poradenstvu je neprimerane prísny a to aj v kontexte porovnania tej časti rozsudku, ktorý sa týka druhého obžalovaného. Preto navrhol zrušiť výrok o treste a uložiť mu trest odňatia slobody za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona s podmienečným odkladom jeho výkonu na kratšiu skúšobnú dobu.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou odvolací súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa , v zmysle preskúmal správnosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a zistil, že odvolanie je dôvodné.

V rámci prieskumného konania odvolací súd sa v prvom rade zaoberal procesným postupom konajúceho súdu, či tento je v súlade so zákonom, pretože bez zákonného postupu nemožno ani rozhodnutie považovať za zákonné. Konajúci súd dodržal procesné lehoty pri nariadení hlavného pojednávania, obžalovanému umožnil vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu ako aj k vykonaným dôkazom, pritom obžalovaný ako aj jeho obhajca mali možnosť predniesť argumentáciu ohľadne ukladania trestu v rámci záverečnej reči a posledného slova, keďže obžalovaný vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku, a jeho vyhlásenie po predpísanom procesnom postupe bolo prijaté. Uvedené zistenia tak opodstatňujú záver, že právo obžalovaného na obhajobu porušené nebolo. Ak obžalovaný namietal porušenie jeho práva na obhajobu na základe toho, že konajúci súd nevykonal ako dôkaz oboznámenie sa s fotografiou, ktorú predložil na hlavnom pojednávaní a ktorá poukazuje na terajšie aktivity poškodenej na sociálnych sieťach opakovane s nepravdivým vekom (18 rokov), čím chcel poukázať na charakter osobnosti maloletej, odvolací súd sa s touto jeho námietkou nestotožnil. Za porušenie práva na obhajobu nemožno považovať každé nevyhovenie návrhu na vykonanie dokazovania, ale je potrebné vždy posudzovať, či navrhovaný dôkaz je podstatným dôkazom, teda či môže ovplyvniť rozhodnutie o vine alebo treste (primerane NS SR ). Predložený dôkaz obžalovaným totiž nemal vplyv ani na vinu a ani na ukladanie trestu, keďže ide o skutočnosť, ktorá nastala dva roky po spáchaní skutku.

Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané len v obmedzenom rozsahu a to proti výroku o treste, odvolací súd výrok o vine nepreskúmaval a len v krátkosti konštatuje, že skutkové zistenia boli správne právne kvalifikované ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona.

Následne odvolací súd preskúmaval napadnutý výrok o treste.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že konajúci súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a to, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a oľutoval ho. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. V dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností potom konajúci súd aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, v dôsledku čoho upravil základnú trestnú sadzbu odňatia slobody 3 roky až 10 rokov znížením jej hornej hranice na 7 rokov 8 mesiacov a v takto upravenej trestnej sadzbe 3 roky až 7 rokov 8 mesiacov ukladal trest. Po zhodnotení všetkých okolností prípadu ako aj hodnotenia osoby obžalovaného vyvodil záver, že uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov je trestom primeraným, keďže nezistil splnenie podmienok na použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona a priznanú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona vyhodnotil ako bežnú okolnosť.

S priznaním iba jednej poľahčujúcej okolnosti sa odvolací súd stotožnil, pretože vyhlásenie obžalovaného, že je vinným zo spáchania skutku, a oľutovanie jeho konania zodpovedá podstate ustanovenia § 36 písm. l) Tr. zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu správne postupoval konajúci súd, ak obžalovanému nepriznal ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, ktorá je založená na vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu, hoci obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že obžalovaný bol v štyroch prípadoch uznaný zo spáchania priestupkov, čo poukazuje na protiprávne konania nižšej závažnosti. To ale vylučuje konštatovanie, že obžalovaný viedol riadny život pred spáchaním trestného činu. Keďže došlo k prevahe poľahčujúcich okolností, použitie ustanovenia § 38 ods. 3 je v súlade so zákonom.

Odvolací súd sa ale nestotožnil s názorom konajúceho súdu, že neboli zistené žiadne okolnosti pre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona a že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona nebola takou okolnosťou, ktorá by svojím rozsahom alebo významom prekračovala bežné hranice statusu poľahčujúcich okolností. Je potrebné si uvedomiť, že obžalovaný vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku, a vzdal sa tak práva na verejný proces pri dokazovaní jeho viny, čo podstatným spôsobom skrátilo trestné konanie, pritom nemal možnosť oboznámiť sa so sankciou, ktorá ho môže postihnúť, a mohol iba predvídať, že mu bude uložený trest v zákonom stanovenej trestnej sadzbe od 3 rokov do 10 rokov. Súdna prax ustálila, že v prípade uznania viny podľa , môže táto okolnosť, ktorá sa hodnotí aj ako poľahčujúca okolnosť podľa Tr. zákona, byť podkladom pre mimoriadne zníženie trestu podľa Tr. zákona, keďže vyhlásenie o vine je porovnateľné s dohodu o vine, pretože v oboch prípadoch sa obvinený vzdáva práva na verejný proces a preskúmania jeho viny v rámci riadneho opravného prostriedku (primerane stanovisko NS SR č. 44/2017).

Obžalovaný poukázal v rámci uplatnených odvolacích dôvodov i na skutočnosť, že vo veci bol s ním obžalovaný aj Y.. V. ktorému bol ukladaný taktiež trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, avšak ako trest súhrnný za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, keďže spáchal dva rovnaké trestné činy sexuálneho zneužívania. Aj z tohto pohľadu hodnotil trest jemu uložený ako neprimeraný, keďže sa zodpovedá iba za jeden trestný čin.

Odvolací súd sa stotožnil aj s touto odvolacou námietkou, pričom dáva do pozornosti i to, že obž. Y.. V. sa hlavného pojednávania nezúčastnil a hoci požiadal o jeho vykonanie v jeho neprítomnosti a umožnil tak súdu vo veci konať, konajúci súd musel vykonať dôkazy za účelom rozhodnutia o podanej obžalobe vo vzťahu k jeho osobe.

Hodnotiac závažnosť protiprávneho konania, osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol, riadne pracuje a prejavuje snahu viesť riadny život, hodnotiac jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa priznával už v prípravnom konaní a ktorú oľutoval, berúc zreteľ aj na vzdanie sa práva obžalovaného na verejný proces odvolací súd uzavrel, že uložený trest odňatia slobody je trestom neprimeraným i keď je uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s poukázaním na už vyššie prezentované úvahy.

Uvedený záver bol potom podkladom pre zrušenie výroku o treste v napadnutom rozsudku vzťahujúceho sa na obž. M. V. postupom podľa , a keďže konajúci súd vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie k napadnutému výroku, odvolací súd rozhodol vo veci sám. Obžalovanému M. V. uložil za použitia aj Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby na 2 roky v zmysle a Tr. zákona, pretože výkon trestu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu a osobu obžalovaného nie je nevyhnutným.

Takto uložený trest odňatia slobody považoval odvolací súd za primeraný nielen z pohľadu závažnosti spáchaného trestného činu, na ktorom sa spolupodieľala aj samotná poškodená, ale aj z dôvodu zabezpečenia ochrany spoločnosti, ktorý sa dá zabezpečiť aj trestom kratšieho trvania, a z pohľadu možností nápravy obžalovaného, ktorú vzhľadom na jeho doterajší život možno dosiahnuť aj trestom uloženým pod dolnú hranicu zákonnej sadzby.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného za opodstatnené a vyhovel mu spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.