Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoEk/1/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci oprávneného: W. V., s. r. o., so sídlom XXX XX B., F. 9, I.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou ULC Čarnogurský s. r. o., so sídlom 814 99 Bratislava, Tvarožkova 5, IČO: 35 975 016, proti povinnému: M., s. r. o., so sídlom XXX XX Q., C. XX, I.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Paul Q, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 35 906 464, o vymoženie nepeňažného nároku s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, Exekútorský úrad Bratislava, 822 01 Bratislava, Popradská 70, o prerušení exekúcie, o odvolaní oprávneného a povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 05. 2020, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením prerušil exekúciu vedenú na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, Exekútorský úrad Bratislava pod sp. zn. 240EX 95/19, do právoplatného rozhodnutia o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. č. k. -647 zo dňa 13. 05. 2019.

2. Okresný súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že exekučný titul, ktorým je neodkladné opatrenie č. k. -368 zo dňa 22. 02. 2019, bol v neskoršom konaní zrušený uznesením č. k. -647 zo dňa 13. 05. 2019 z dôvodu, že v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II. o návrhu na nariadenie tohto neodkladného opatrenia (exekučného titulu) existovala prekážka litispendencie v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. . Okrem prekážky litispendencie v konaní vznikla aj prekážka rozhodnutej veci, a to nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu č. k. zo dňa 29. 03. 2019 a spolu s ním aj prvostupňového rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. .

3. Okresný súd zistil, že predmetné rozhodnutie o zrušení exekučného titulu nie je z dôvodu včas podaného odvolania doposiaľ právoplatné. Vzhľadom na uvedené je preto podľa okresného súdu v súdenej veci rozhodujúca otázka, či vôbec v základnom konaní boli splnené základné procesné podmienky pre vydanie rozhodnutia o neodkladnom opatrení, ktoré je exekučným titulom. Vyriešenie tejto otázky má tak vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii zásadný význam, nakoľko od nej závisí dôvodnosť ďalšieho vedenia exekúcie, pretože prípadné právoplatné zrušenie exekučného titulu je obligatórnym dôvodom na zastavenie exekúcie. Podľa okresného súdu je tak namieste, aby sa exekučné konanie prerušilo, a rozhodlo vo veci až po tom, ako bude relevantná právna otázka - či boli splnené základné podmienky na vydanie exekučného titulu - právoplatne vyriešená.

4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s ust. (ďalej len „ “).

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to z odvolacích dôvodov podľa ust. , c), , a . Podľa názoru oprávneného je práve v dôsledku neprávoplatného Uznesenia Okresného súdu Bratislava II. č. k. -647 zo dňa 13. 05. 2019 exekučný titul naďalej právoplatný, a preto okresný súd v napadnutom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil, keď exekučné konanie prerušil a rozhodnutie zaťažil ďalšími vadami. Oprávnený ďalej uviedol, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď exekúciu prerušil, pretože aj keď v ust. pripúšťa možnosť subsidiárneho použitia ustanovení , nemyslí tým prípustnosť prerušenia exekučného konania z fakultatívneho dôvodu podľa , ale len z obligatórneho dôvodu. Ak teda exekučný súd konanie nepreruší z obligatórneho dôvodu, ale z fakultatívneho, tak takýto postup nemá oporu v Exekučnom poriadku a ani v zásadách exekučného konania. Uviedol, že aj napriek viacerým novelám Exekučného poriadku aj naďalej platí princíp nemožnosti exekučné konanie prerušiť. totiž neustanovuje možnosť prerušiť exekučné konanie. Oprávnený zastával názor, že dáva povinnému priestor na využitie napr. odkladu exekúcie.

6. Ďalej oprávnený namietal, že tu nemožno hovoriť ani o prekážke litispendencie, pretože v konaniach sp. zn. (OS BA I) a sp. zn. (OS BA II) nejde o totožnosť sporu. Je podľa oprávneného nepochybné, že ako žalobca si uplatňuje na Okresnom súde Bratislava II. právo na ochranu dobrej povesti a na Okresnom súde Bratislava I. si uplatňuje právo na ochranu pred nekalou súťažou, a to na základe iných rozhodných skutočností, čo z jeho návrhov jednoznačne vyplýva. Ide tak o odlišné prostriedky ochrany, ktoré sa uplatňujú na základe odlišných skutkových tvrdení, ktoré sa aj inak preukazujú, a uvedené preto zakladá nedôvodnosť zrušenia exekučného titulu pre existenciu prekážky litispendencie. Navyše v exekučnom konaní už k preskúmaniu exekučného titulu došlo pri vydaní poverenia zo strany súdu, a preto už nie je opäť možné preskúmavať splnenie základných procesných podmienok, na čo poukazoval okresný súd, keď exekúciu prerušil.

7. Oprávnený na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo, alternatívne, zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že exekučné konanie nepreruší.

8. Odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým prerušil exekučné konanie, podal v zákonnej lehote aj povinný, a to z odvolacích dôvodov podľa ust. , , a . Povinný úvodom svojho odvolania poukázal na skutočnosť, že dňa 24. 05. 2019 podal prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie z dôvodov podľa ust. Exekučného poriadku. V uvedenom návrhu na zastavenie konania namietal nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní, pretože nie je a v priebehu celého exekučného konania ani nebol prevádzkovateľom webovej stránky www.konspiratori.sk <http://www.konspiratori.sk>. Vzhľadom na uvedené je podľa neho exekučný titul vo vzťahu k povinnému akokoľvek nevykonateľný. Navyše uviedol, že medzičasom došlo aj k splneniu exekúciou vymáhanej povinnosti iným subjektom, pravdepodobne súčasným prevádzkovateľom. Uviedol, že aj napriek týmto skutočnostiam okresný súd jeho návrh nepochopiteľne zamietol. Proti zamietnutiu návrhu na zastavenie konania povinný podal sťažnosť a v konaní o sťažnosti exekučné konanie okresný súd len prerušil. K prerušeniu konania exekučný súd pristúpil bez toho, že by prerušenie konania navrhla ktorákoľvek zo strán exekučného konania, a tým prekročil svoju právomoc. Pristúpil k prerušeniu konania v čase, kedy mal rozhodnúť o sťažnosti povinného, pričom nevzal do úvahy, ani sa nijako nevysporiadal s uvedenými tvrdeniami a argumentmi povinného. Navyše je toho názoru, že samotné zrušenie exekučného titulu po začatí exekučného konania je dôvodom na zastavenie exekúcie už na základe ust. Exekučného poriadku. Naďalej však platí stav, že exekučný súd absolútne ignoruje tvrdenia povinného preukazujúce splnenie podmienok na zastavanie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku, ktorými sa okresný súd vôbec nezaoberal. Týmito sú najmä uvedený nedostatok pasívnej vecnej legitimácie povinného a splnenie exekvovanej povinnosti iným subjektom. Z uvedených dôvodov povinný žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že exekúciu vedenú pod sp. zn. zastavuje

alebo, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle včas podané odvolanie prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. a 380 a bez nariadenia pojednávania podľa (á contrario) uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia potvrdil z nasledovných dôvodov:

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a ďalšie dôvody.

11. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie námietky oprávneného a povinného bolo predovšetkým vyhodnotiť, či súd prvej inštancie (exekučný súd), exekučnú vec správne právne posúdil, keď postupom podľa ust. Exekučného poriadku a subsidiárne podľa ust. exekúciu vedenú pod sp. zn. prerušil do právoplatného rozhodnutia o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. -647 zo dňa 13. 05. 2019, ktorým súd zrušil exekučný titul, na ktorého podklade sa vedie táto exekúcia.

14. Odvolací súd následne uvádza, že podľa jeho názoru okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie okresného súdu hodnotí ako vecne správne. V celom rozsahu súhlasí s právnymi závermi okresného súdu, ktoré sú podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

15. Odvolací súd sa po predložení exekučnej veci na odvolacie konanie oboznámil s elektronickým súdnym spisom a zistil, že oprávnený podal na exekučnom súde dňa 11. 03. 2019 návrh, ktorým sa domáhal od povinného vymoženia nepeňažného nároku, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. -368 zo dňa 22. 02. 2019.

16. Exekučným titulom je povinnému uložená povinnosť „...z jeho internetovej stránky www.konspiratori.sk a na nej zverejnených zoznamov stránok so sporným obsahom, vrátane skriptu pre automatizované vylúčenie stránok, odstrániť slovné označenie web stránky/domény navrhovateľa www.hlavnespravy.sk a jeho prípadné subdomény, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej“ a zákaz „...vloženia obmedzenia zobrazovania reklamy na doméne www.hlavnespravy.sk a subdoménach navrhovateľa do akýchkoľvek programov, skriptov alebo iných automatizovaných softvérových celkov, ktoré budú verejne dostupné tretím osobám, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej“.

17. Súd prvej inštancie v priebehu exekučného konania zistil, že Okresný súd Bratislava II. uznesením č. k. -647 zo dňa 13. 05. 2019 tento exekučný titul zrušil, a to z dôvodu existencie skôr začatého konania sp. zn. o tom istom nároku medzi tými istými účastníkmi konania. Okrem prekážky skôr začatého konania v uvedenom konaní vznikla dňa 17. 04. 2019 aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res judicata) rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 29. 03. 2019. Je potrebné uviesť, že rozhodnutie o zrušení exekučného titulu dosiaľ nie je právoplatné, pretože príslušný krajský súd ešte nerozhodol o opravnom prostriedku. Ide však o dôležitú skutočnosť, nakoľko konečné rozhodnutie o zrušení exekučného titulu môže zásadným spôsobom ovplyvniť dôvodnosť ďalšieho vedenia exekúcie voči povinnému, pretože ak by bol exekučný titul v celom rozsahu právoplatne zrušený, súd musí exekúciu v celom rozsahu zastaviť (§ 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku).

18. Odvolaním napadnuté rozhodnutie o prerušení konania bolo vydané v rámci konania o sťažnosti proti rozhodnutiu exekučnému súdu, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61k Exekučného poriadku. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že exekúciu bolo potrebné prerušiť, pretože v exekučnom konaní stojí pred otázkou, ktorá je zásadná pre ďalšie vedenie exekúcie. Táto otázka má byť zodpovedaná v odvolacom konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. -647 zo dňa 13. 05. 2019, nakoľko ním bol zrušený exekučný titul, o výkon ktorého v tomto exekučnom konaní ide. Je preto neisté, či exekúcia je vedená na podklade spôsobilého exekučného titulu. Exekučné konanie iniciované oprávneným sa s určitosťou síce začalo dôvodne, avšak v prípade právoplatného zrušenia exekučného titulu by exekúcia stratila podklad, na ktorom základe bola vedená. Navyše, ak by exekúcia ďalej pokračovala, mohlo by v konečnom dôsledku dôjsť aj k (protiprávnemu) vymoženiu nejudikovaného nároku. Je preto irelevantná námietka oprávneného v zmysle, že ak je exekučný titul naďalej právoplatný, nie je dôvodné exekučné konanie prerušiť.

19. Na druhej strane, ak by príslušný krajský súd v odvolacom konaní zrušil rozhodnutie okresného súdu o zrušení neodkladného opatrenia, ktoré je exekučným titulom, a súd prvej inštancie by na toto konečné rozhodnutie nevyčkal a exekúciu zastavil, tak rozhodnutie o zastavení exekúcie by predstavovalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci brániacu opätovnému vykonaniu exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Hrozba uvedeného právneho stavu je o to závažnejšia, že podľa ust. § 201 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku nemožno v exekučnom konaní podať žalobu na obnovu exekučného konania po jeho skončení.

20. Odvolací súd nad rámec odvolacieho konania (vzhľadom na predmet napadnutého rozhodnutia) k odvolaniu povinného uvádza, že súd prvej inštancie v danom prípade nemohol exekúciu zastaviť z dôvodu zrušenia exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko predmetné uznesenie o zrušení exekučného titulu dosiaľ nie je opatrené doložkou právoplatnosti, a preto nie je spôsobilé disponovať právnymi účinkami a zaväzovať strany sporu. Pokiaľ ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa písm. d) uvedeného ustanovenia, teda že existujú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, tak súd, ktorý zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (sp. zn. zo dňa 05. 11. 2019), uzavrel, že takéto skutočnosti povinný v návrhu nepreukázal. Odvolaciemu súdu v tomto konaní neprináleží posudzovať pravdivosť týchto záverov, pretože uvedené je predmetom konania o sťažnosti, nie však o odvolaní proti uzneseniu o prerušení exekúcie.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že prerušenie exekúcie na základe právnej úpravy účinnej od 01. 04. 2017 je prípustné. Súčasná právna úprava nevylučuje v exekučnom konaní využiť inštitút prerušenia konania, a preto je odvolacia námietka oprávneného v tomto smere nedôvodná. Takáto možnosť bola neprípustná v zmysle § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017, v dôsledku čoho sú závery súdov o nemožnosti takéhoto postupu spred 01. 04. 2017 nepoužiteľné (napr. rozhodnutie ÚS SR zo dňa 10. 07. 2013). Z tohto dôvodu, podľa názoru odvolacieho súdu, možno aj v exekučnom konaní s poukazom na ust. Exekučného poriadku popri odklade exekúcie, o ktorom rozhoduje súdny exekútor ( Exekučného poriadku), rozhodnúť o prerušení konania v zmysle príslušných ustanovení (subsidiárne) aj podľa ust. upravujúceho fakultatívne prerušene konania.

22. To, či pri vydaní exekučného titulu skutočne ide o prekážku litispendencie, ako spochybňuje oprávnený, bude predmetom skúmania procesných podmienok konajúcim súdom až v konaní o opravnom prostriedku podanom proti uzneseniu o zrušení neodkladného opatrenia (exekučného titulu). V uvedenom konaní sa vyrieši aj otázka pasívnej vecnej legitimácie. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať správnosť exekučného titulu z hľadiska jeho vecnej správnosti alebo toho, či zaväzuje správne subjekty. Úlohou exekučného súdu je preskúmavať formálnu stránku exekučného titulu a sledovať, či sú počas celého exekučného konania splnené podmienky na vedenie exekúcie a na podklade rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, danú exekúciu vykonať. Uvedená činnosť súdu sa z úradnej moci zameriava aj na skúmanie toho, či sa exekúcia po celý čas vedie na základe platného exekučného titulu. Keďže táto okolnosť je na základe vyššie uvedených záverov neistá, a to až do právoplatného rozhodnutia o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. -647

zo dňa 13. 05. 2019, je záver súdu prvej inštancie o nevyhnutnosti exekúciu do tejto doby prerušiť správny.

23. Odvolací súd vzhľadom na uvedené právne závery uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ust. , potvrdil ako vecne správne.

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a tak, že v odvolacom konaní nebol úspešný ani oprávnený ani povinný a preto žiadnemu z nich nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy , ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).