Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-40-2020.pdf
PDF · 100.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6P/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa I. J.Ú., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov X. J., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v D., S.. J. XXX/XX, zastúpenej Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kadnárova 83 a K. J., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v D., S.. D. XXX/XX, zastúpeného Mgr. Vlastimilom Valkovičom, advokátom v Topoľčanoch, Andreja Hlinku 4239/58, o zmenu úpravy styku otca s maloletou, takto
rozhodol:
Súd návrh otca zamieta.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľ - otec maloletej I. sa podaným návrhom domáha zmeny úpravy svojho styku s maloletou tak, že jeho styk s maloletou upravený nebude. Domáha sa tým zmeny rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 2P/11/2019 zo dňa 06.11.2019 v časti úpravy styku s maloletou. (2) Návrh odôvodnil tým, že úprava styku s maloletou je pre neho nevyhovujúca, pretože s maloletou chodí často aj do prírody alebo realizuje aktivity mimo domova, kedy je časovo limitovaný rozsudkom a matka maloletej trvá na presnom odovzdávaní podľa aktuálneho právoplatného rozsudku. Tento režim nevyhovuje ani dcére, ktorá by sa chcela s ním stretávať podľa toho, kedy jej to bude vyhovovať. Nie je problém sa s dcérou dohodnúť aj telefonicky a prísť ju vyzdvihnúť. Chcel by, aby súd jeho styk s dcérou neupravil, tak ako je to v prípade syna J.. Po rozvode sa odsťahoval z adresy spoločného bydliska a v súčasnosti býva u sestry v obci D.. Jeho majetkové a príjmové pomery sa nezmenili. (3) Ako dôkaz navrhol vykonať spis tunajšieho súdu sp. zn. 2P/11/2019. (4) Súd maloletej na zastupovanie v tomto konaní ustanovil opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 12.08.2020, pričom naň predvolal otca, jeho právneho zástupcu, matku a opatrovníka maloletej. (5) Matka maloletej sa k návrhu písomne vyjadrila, pričom uviedla, že s ním nesúhlasí. Maloletá sa so svojím otcom stretáva aj nad rámec platnej rodičovskej dohody. Je vo veku, kedy ešte nevie posúdiť dôvody a ďalšie povinnosti pre ňu vyplývajúce z presne stanovených stretávaní sa s otcom, k úprave ktorých došlo na základe sústavne nemožného dohovoru alebo dohôd, čo otec odôvodňoval neuposlúchnutím I.. Považuje to za zlyhanie rodičovskej výchovy zo strany otca a obáva sa opakovania takých situácií. Stretávanie sa otca s maloletou mimo stanoveného času bolo vždy odkomunikované najskôr s dcérou a jej ako matke to bolo oznámené ako hotová vec s tým, že I. súhlasí. Nepovažuje to za správny postup zo strany otca. Trvá na nezmenenom harmonograme v rodičovskej dohode, ktorú obaja rodičia podpísali a súhlasili s ňou. Nekoordinované stretávania mali na maloletú negatívny dopad, hlavne na jej vyučovací proces a jej bežný režim by týmto nebol dodržaný. (6) K vyjadreniu pripojila podrobný rozpis stretávania sa otca s maloletou. (7) Opatrovník maloletej k návrhu uviedol, že odporúča ponechať stanovenú úpravu stretávania sa otca s maloletou, prípadne úpravu rozšíriť tak, aby nebol narušený denný režim maloletej. Neodporúčajú
stretávanie otca s maloletou zmeniť na neupravené, nakoľko to môže viesť k eskalácii konfliktov medzi rodičmi, čo môže negatívne ovplyvniť zdravý vývin maloletej. (8) Na pojednávanie dňa 12.08.2020 sa neustanovil právny zástupca otca, ktorý bol naň riadne a včas predvolaný, pričom svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v jeho neprítomnosti. (9) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinným dôkazom - správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na čísle listu 25 spisu a oboznámil podstatný obsah pripojeného spisu sp. zn. 2P/11/2019, z neho najmä rozsudok na čísle listu spisu 159 a vypočul rodičov maloletej a maloletú. Nato súd pojednávanie odročil na 14.10.2020 s tým, že rodičom uložil, aby sa zúčastnili konzultácií na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. (10) Na pojednávaní dňa 14.10.2020 súd vec prejednal v súlade s § 180 CSP bez prítomnosti právneho zástupcu otca, ktorý sa naň napriek riadnemu a včasnému predvolaniu neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. (11) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním správy z poradensko-psychologického procesu na čísle listu 37 spisu. (12) Súd z dokazovania vykonaného na pojednávaniach zistil nasledujúci skutkový stav: (13) Rodičia maloletej I. sú rozvedení. V rozsudku, ktorým súd ich manželstvo rozviedol (rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 2P/11/2019 zo dňa 06.11.2019) súd okrem iného aj schválil ich rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol upravený styk otca s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s ňou každý párny kalendárny týždeň od piatku od 16:00 hod do nedele do 18:00 hod s výnimkou osobitnej úpravy, kedy je oprávnený stretávať sa s ňou každý párny rok od 23.12 od 17:00 hod do 25.12. do 10:00 hod a každý nepárny rok od 28.12. od 10:00 hod do 04.01. do 19:00 hod bezprostredne nasledujúceho párneho roka, v párnom roku počas jarných školských prázdnin od soboty od 10:00 hod do nasledujúcej soboty do 17:00 hod. a počas letných prázdnin od 01.07. od 10:00 hod do 15.07. do 19:00 hod a od 01.08. od 10:00 hod do 15.08. do 19:00 hod, pričom v ostatnom neuvedenom období v dňoch od 23.12. až do 04.01. bezprostredne nasledujúceho roka, počas jarných prázdnin a počas letných prázdnin od 01.07. do 31.08. bude maloletá u matky. Rodičia si budú maloletú odovzdávať a preberať v mieste bydliska matky, matka je povinná ju na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase ju otcovi odovzdať. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2019. K otázke styku otca s maloletou sa súd v odôvodnení rozsudku podrobnejšie nevyjadroval, poukazujúc na to, že schválil dohodu rodičov, ktorú považoval za súladnú so záujmami maloletej. Styk otca s maloletým J. (ďalším spoločným dieťaťom rodičov maloletej) upravený nebol. (14) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske pri prešetrovaní pomerov maloletej zistil, že otec je zamestnaný v spoločnosti K., I..W..V.. D. O. J. O. K.. Býva u svojej sestry v X-izbovom rodinnom dome, na bývanie prispieva sumou 200 € mesačne a nakupuje potraviny ako aj potreby do domácnosti. Okrem toho uhrádza poistenie pre mal. J. v sume 26 € mesačne, pre mal. I. v sume 32 € mesačne, svoje poistenie v sumách 38 € mesačne, 80 € mesačne a 14 € mesačne a tiež sporenie v sume 150 € mesačne. Uviedol, že má diagnostikovaný diabetes a výdavky s tým spojené predstavujú sumu cca 40 € mesačne. Vyživovaciu povinnosť si plní, dlh na výživnom nemá. Trvá na svojom podanom návrhu, má záujem, aby stretávanie s maloletou I. bolo neupravené. Aktuálna úprava je podľa vyjadrenia otca nepostačujúca a obmedzujúca, nakoľko matka neumožňuje stretávanie mal. I. s ním nad rámec právoplatného rozsudku, ako verbalizovala na súdnom pojednávaní vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, kde jedinou podmienkou boli splnené školské a domáce povinnosti na strane maloletej. Uviedol, že matka ho nekontaktuje, keď potrebuje pomôcť so starostlivosťou o maloletú, kontaktuje buď širšiu rodinu, prípadne kamarátky. Uviedol aj, že nemá chuť s matkou niečo riešiť, „lebo sa s ňou nedá dohodnúť“. Matka mal. detí je zamestnaná vo firme X., I..W..V.. D. ako farmaceutický reprezentant. Býva s deťmi v X-izbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve. Byt je zariadený potrebným nábytkom, udržiavaný v čistote a poriadku. Náklady spojené s bývaním matka uviedla: nájom v sume 255,23 € mesačne, el. energia v sume 36 € mesačne, RTVS v sume 4,64 € mesačne a telefón (pevná linka) v sume 33 € mesačne. Mal. I. je žiačkou základnej školy. Má diagnostikovanú neznášanlivosť na kravskú bielkovinu, aktuálne je v stabilizovanom stave a má odporučené skúšať rôzne potraviny obsahujúce kravskú bielkovinu a sledovať reakcie. Maloletá nosí dioptrické okuliare a používa ortopedické stielky. Matka s podaným návrhom nesúhlasí, odmieta, aby stretávanie otca s maloletou bolo neupravené a ako dôvod uviedla, že maloletá by nemala žiaden režim. Matka uviedla, že umožnila stretnutia otca s dcérou aj nad rámec právoplatného rozsudku. Podľa nej otec nie je zvyknutý sa so I. učiť, uvedené zabezpečuje prevažne matka. Otec má vytvorený prístup v aplikácii EduPage (aplikácia na oboznámenie sa so vzdelávacími výsledkami, domácimi úlohami, školskými akciami a pod.), avšak nie je
zo strany otca využívaný. V minulosti sa stalo, že maloletá prišla od otca domov a nemala vypracované všetky domáce úlohy. Podľa matky počas dní školského vyučovania chodí maloletá spávať medzi 20:30 a 20:45 hod. a počas víkendov medzi 21:00 a 21:15 hod. Matka uviedla, že keď je maloletá u otca o 23:00 hod. ešte nespí. Dňa 16.07.2020 bol uskutočnený pohovor s maloletou, pred ktorým bola informovaná o svojom práve samostatne vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa jej týkajú, ako aj o možnosti toto právo si neuplatniť a k veci sa nevyjadriť. Na základe uvedených skutočností maloletá súhlasila s pohovorom a zároveň s tým, aby jej vyjadrenia boli sprostredkované súdu a aj iným zaangažovaným stranám avšak v obmedzenom rozsahu. Maloletá je v školskom roku 2020/2021 žiačkou 5. ročníka Základnej školy sv. Don Bosca v Topoľčanoch. Maloletej bol vysvetlený priebeh zisťovania jej názoru na súde a boli zodpovedané jej otázky o priebehu s cieľom predísť, prípadne odstrániť obavy dieťaťa. Uviedla, že u matky má prísnejší režim a u otca je voľnejší, kde môže chodiť neskôr spávať ako doma. S maloletou bola prebratá dôležitosť a význam dodržiavania režimu ako aj plnenie povinností. Aktuálne I. nie je svedkom konfliktov medzi rodičmi, podľa vyjadrenia maloletej rodičia komunikujú spolu prevažne písomne. Spomenula, že matka jej 1-krát nedovolila ísť k otcovi, avšak nepamätá si dátum udalosti a nevedela ani uviesť dôvod. Inak situáciu vníma tak, že matka jej nebráni v stretávaní s otcom. Maloletej prekáža, že keď idú s otcom cca o 17:30 hod. von, musí byť doma o 19:00 hod., keby chceli ísť s otcom napr. na ryby, tak by sa im to „neoplatilo“. (15) Otec maloletej k veci uviedol, že sa o maloletú stará a robí jej program. Hoci sa počas epidémie nestretávali, predtým mala všetky úlohy, o ktorých vedel. On nie je nezodpovedný, stará sa. Nevidí ale dôvod na to, aby maloletá chodila skoro spávať aj cez víkend. Keď je u neho, chce ostávať aj dlhšie a hrať sa. On si nechce dupnúť a robiť proti jej vôli. Maloletá má u neho povinnosti. On netuší, čo máva zabalené v taške, ale keď potrebovala spodné prádlo, tak nič neriešil a kúpil ho. Podľa neho by to malo byť tak, že keď maloletá zavolá a bude chcieť byť s ňou a nebude mať žiadne povinnosti, on zavolá matke a oznámi jej, že I. chce byť s ním a že po ňu príde. Ak by matka nesúhlasila so stykom, domáhal by sa ho, prípadne by zavolal políciu. S matkou komunikujú len SMS správami. Od určitého času spolu nekomunikujú telefonicky. O komplexnejších záležitostiach maloletej (vyučovaní, úlohách) s matkou nekomunikujú. (16) Matka uviedla, že otec sa stretáva s maloletou aj nad rámec určeného styku. Nedodržiava dohody s matkou. Styk nad rámec prebieha tak, že maloletá (sic!) jej zavolá, ona (matka) jej povie, že ak má úlohy a splnené povinnosti, môže sa s otcom stretnúť. Povie jej, kedy má prísť domov. Toto povie len I.. Ju navrhovateľ nekontaktoval, kontaktoval len I., ktorá funguje ako spojka. Podľa matky toto nie je správny postup. Potom, ako ju otec osočoval telefonicky, rozhodla sa s ním komunikovať len prostredníctvom SMS. V nich píše ohľadom povinností, domácich úloh, či môže ísť maloletá von. O záležitostiach maloletej sa s otcom vôbec nebavia. (17) Maloletá uviedla, že nevie čo znamená, že konanie malo byť na jej podnet (ako uvádzal otec). S otcom chodievajú na výlety, teší sa na ne. S otcom sa hrávajú, niekedy chodia k susedom. Ona navrhla, či by nemohla ísť na prázdniny. Keď je s matkou, žehlí, je pri nej, pomáha jej, keď nemá čo robiť, je na počítači. S otcom sa stretáva, keď je naučená a pripravená. Zavolá mu. On potom zavolá mame, mama len raz nesúhlasila so stretnutím, to bolo dávno. Stretávanie s otcom jej vyhovuje, nemá žiadny problém. Rodičia sa nenavštevujú, stretávajú sa len náhodne. Otec jej dal prečítať správy od matky, z čoho ona bola zarazená, bola z toho smutná. Ona by chcela predĺžiť čas s otcom, chcela by to tak ako brat, následne ale uviedla, že brat k otcovi nechodí, maximálne na oslavy. Ona by to chcela tak, že napríklad aj v stredu, keď by sa pripravila do školy, by išla k otcovi a bola by tam aj do 21. hodiny alebo by tam aj spala. Keď je u otca, robí si u neho aj úlohy, ale stalo sa, že zabudla. (18) Zo správy z poradensko-psychologického procesu súd zistil, že rodičia sa zúčastnili dvoch dyadických konzultácií. Matka s podaným návrhom nesúhlasila. Dlhodobo vníma problémy vo vzájomnej komunikácii, telefonické hovory boli často problematické, preto sama prešla na komunikáciu formou sms. Podľa jej slov sa styk otca s dieťaťom realizuje aj nad rámec rozsudku za predpokladu, že maloletá I. má splnené všetky povinnosti. Matka má voči otcovi dieťaťa jasné očakávania v zmysle iniciatívnej komunikácie ohľadom detí, ako aj zodpovednejšiemu rodičovskému prístupu v snahe zabezpečiť kontrolu maloletej dcéry. Jej očakávania však nie sú dlhodobo naplnené, čo len upevňuje jej negatívny postoj k rodičovskej dohode a k neobmedzenému styku dcéry s otcom. Otec má záujem o častejšie stretávanie so svojou dcérou. Snaží sa prenechávať zodpovednosť pri plnení povinností na maloletú dcéru, absentuje však následná rodičovská kontrola. Otec dieťaťa sám priznáva, že maloletá je skôr impulzívna, a najskôr koná, až potom myslí. S deťmi je v pravidelnom kontakte, s matkou dieťaťa nemá potrebu komunikovať. Svoj postoj nezmenil ani počas spolupráce. Na podanom návrhu trvá. Počas ich spolupráce sa nepodarilo uzavrieť rodičovskú dohodu vo veci úpravy styku otca s malol. dcérou. U rodičov absentuje obojsmerná komunikácia ohľadom starostlivosti o deti. Rozdielne predstavy
o zodpovednom rodičovstve a absencia vzájomnej komunikácie môžu znamenať do budúcnosti riziko v zmysle vzniku problémového správania maloletej I.. Na základe uvedeného sa neobmedzený styk otca s dieťaťom t.č. nejaví ako vhodná alternatíva. (19) Na pojednávaní dňa 14.10.2020 otec uviedol, že z jeho strany nevidí problém v komunikácii ohľadom detí. Následne však uviedol, že rozumie tomu, že rodičia musia komunikovať a oni spolu nekomunikujú. Nato komunikácia rodičov na pojednávaní prerástla do vzájomnej hádky ohľadom nedorozumení a vzájomnej komunikácie, z čoho súd vyvodil, že vzájomné komunikačné problémy rodičov sú vážne a môžu predstavovať výraznú prekážku vo vhodnej výchove maloletej. Zástupkyňa opatrovníka maloletej uviedla, že majú vypracovaný plán sociálnej práce s rodinou maloletej a bude iniciovať, aby rodičia pokračovali v sedeniach u psychologičky, aby zefektívnili vzájomnú komunikáciu a zjednotil svoje rozdielne výchovné štýly. (20) Iné dôkazy súd nepovažoval za potrebné vykonať, a to ani výsluch maloletého J., ktorý navrhla prostredníctvom svojho právneho zástupcu matka zvážiť. Z vykonaného dokazovania, najmä zo správ úradu práce, ale aj z výpovedí účastníkov súd mal dostatok informácií o skutkovom stave a nepovažoval za potrebné zaťažovať výsluchom vo veci aj maloletého J.. Medzi rodičmi maloletej napokon nie je rozpor o nedostatku vzájomnej zmysluplnej komunikácie o záležitostiach maloletej, čo súd považoval za najpodstatnejšiu okolnosti pri posudzovaní predmetu tohto konania. (21) Súd právne vychádzal pri rozhodovaní z nasledujúcich zákonných ustanovení: (22) Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (23) Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. (24) Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (25) Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. (26) Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Vychádzal pritom z toho, že súčasná úprava styku otca s maloletou je výsledkom rodičovskej dohody, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletej. Ten nadobudol právoplatnosť 05.12.2019. Z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva, že by od ostatnej úpravy styku otca s maloletou došlo k akejkoľvek podstatnej zmene. Naopak, vyplýva z neho, že ponechanie súčasnej úpravy styku otca s maloletou je plne dôvodné a je aj v záujme maloletej. (27) V podstate všetky vykonané dôkazy potvrdzujú, že matka a otec maloletej nezvládajú vzájomnú efektívnu a zmysluplnú komunikáciu ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletú. Komunikujú len prostredníctvom správ, respektíve maloletá funguje pri ich vzájomnej komunikácii ako „spojka“. Ide pritom o dieťa, ktoré má len 10 rokov veku a potrebuje primerané rodičovské usmernenie. Zefektívniť vzájomnú rodičovskú komunikáciu nepomohol ani poradensko-psychologický proces prebehnuvší na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Predstava navrhovateľa o jeho neobmedzenom styku s maloletou je pri súčasných podmienkach a pri súčasnom nastavení vzájomnej komunikácie rodičov nerealizovateľná. Nie je v záujme maloletej, aby ona sama rozhodovala, kedy sa bude stretávať s otcom. Také rozhodnutie je súčasťou rodičovských povinností a nemožno ho prenášať na dieťa, zvlášť ak ide o desaťročné dieťa, ktoré nevie objektívne a komplexne posúdiť všetky okolnosti. Aby sa predišlo výchovným problémom s maloletou, potrebuje maloletá pevné a stabilné rodičovské vedenie zo strany oboch rodičov. Ak ho nevedia zabezpečiť vzájomnou dohodou a spoluprácou, je v záujme maloletej, aby ho primárne zabezpečoval jeden z rodičov, čo je v tomto prípade matka, do osobnej starostlivosti ktorej je maloletá zverená. Súčasťou tohto vedenia je aj nastavenie pravidiel pre maloletú, vrátane nastavenia vhodného denného režimu. Jeho súčasťou je aj stretávanie sa maloletej s otcom nad rámec súdom upraveného styku. Aby toto vhodné výchovné pôsobenie na maloletú mohlo prebehnúť (s prihliadnutím na minimálnu vzájomnú komunikáciu rodičov) bez komplikácií a s minimálnym negatívnym vplyvom na maloletú, je potrebné, aby ostal rámec styku otca s maloletou upravený súdnym rozhodnutím.
(28) Ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o rodine umožňuje aj neupraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom, avšak len v prípade, ak (obaja) rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. To v tomto prípade naplnené nie je. Matka trvá na tom, aby bol styk otca s maloletou upravený súdnym rozhodnutím s tým, že ona pri dodržaní podmienok (najmä prípravy maloletej na vyučovanie a splnenia jej povinností) nebráni ani širšiemu rozsahu styku. Rodičia pritom (a to ani otec) rozšírenie styku otca s maloletou nad rámec súčasnej dohody nenavrhli. Aj samotná maloletá pripustila, že jej v súčasnosti stretávanie s otcom vyhovuje, hoci by u neho chcela byť dlhšie (je evidentné, že u otca má miernejší režim). Toto však podľa názoru súdu inak ako rozšírením súčasnej úpravy styku, ktoré rozšírenie by bolo záväzné pre oboch rodičov (ktoré však nikto z účastníkov nenavrhol) dosiahnuť možné nie je. (29) Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nie je v súlade so záujmami maloletej, aby styk otca s ňou nebol upravený a zároveň nie sú ani naplnené podmienky uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o rodine potrebné pre to, aby úprava styku otca s maloletou nebola upravená (žiadosť oboch rodičov neupravovať styk). Inú úpravu styku s maloletou v zmysle jeho rozšírenia otec nenavrhoval. Preto súd návrh otca na neupravenie styku s maloletou v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.