Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-46-2020.pdf
PDF · 114.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.10.2020 v Banskej Bystrici takto
rozhodol:
X. E., nar. XX.XX.XXXX v B. B., trvale bytom E.Á. Č.. XXXX/X, B. B. je vinný, že dňa 09.03.2020 v čase okolo 07:08 hod. v Banskej Bystrici v mestskej časti Podlavice na ceste č. II/578 v km 2,20 viedol v smere od obce Tajov do centra mesta osobné motorové vozidlo zn. Suzuki SX4 ev. č. B.-XXXFM tak, že nedal prednosť chodkyni P. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala ju v mieste riadne vyznačeného priechodu pre chodcov z jeho pohľadu sprava doľava a narazil do nej pravou prednou časťou vozidla, po čom P. A. spadla na vozovku a pri dopravnej nehode utrpela sériovú zlomeninu 3. až 9. rebra vpravo s posunom, pomliaždenie hlavy v temennej oblasti vpravo s krvnou podliatinou, zlomeninu v strede ľavej kľúčnej kosti s posunom (liečenú operačne) a zlomeninu vnútorného členka vľavo s posunom (liečenú operačne), ktoré si vyžiadali podľa odborného vyjadrenia primeranú dobu liečenia 2 - 3 mesiace, so závažným ovplyvnením obvyklého spôsobu života v trvaní 6 - 8 týždňov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona čím spáchal prečin „Ublíženie na zdraví“ podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. h) Tr. zák.
a za to mu súd
ukladá
podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obvinenému skúšobnú dobu jeden rok. Súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. ukladá obvinenému trest zákazu činnosť viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na jeden rok.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 07.07.2020 voči obžalovanému obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.10.2020 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 146) využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať. Súd preto na návrh prokurátora v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného konania.
Obžalovaný v prípravnom konaní (č.l. 4) uviedol, že dňa 09.03.2020 v čase okolo 07:00 hod. išiel zo sídliska v časti Podlavice, z miesta svojho trvalého bydliska, svojim osobným motorovým vozidlom zn. Suzuki SX4 ev. č. B.-XXX G. smerom na Gaštanovú ulicu. Na tejto ulici zabočil doľava a prišiel na križovatku s ulicou Podlavická cesta, kde dával prednosť vozidlám idúcim po hlavnej ceste a teda vozidlám idúcim z ľavej strany. Tu videl štyri autá, ktorým dal prednosť a zaradil sa za štvrté motorové vozidlo, ktoré bolo od neho vzdialené niekoľko metrov. Následne išiel po Podlavickej ceste, prichádzal ku križovatke, kde sa nachádza krčma Rumpeľ, pričom vozidlo, ktoré išlo pred ním, odbočovalo doprava, v dôsledku čoho pribrzdilo. Z tohto dôvodu sa k tomuto vozidlu priblížil a keďže mal v pláne pokračovať rovno po hlavnej ceste, tak sa stiahol autom k stredovej čiare. Po tom, ako odbočilo toto vozidlo doprava, spozoroval, že na priechode pre chodcov na pravej strane stojí osoba ženského pohlavia a na vodítku mala dva psy, ktoré mala pred sebou, pričom táto osoba kráčala po priechode pre chodcov z jeho pohľadu z pravej strany na ľavú stranu. V tom okamihu bol ľavým kolesom pri stredovej čiare a vtedy započul nejaký náraz. Následne zastal vedľa krčmy Rumpeľ, teda na druhej strane križovatky a išiel sa pozrieť do čoho narazil. Myslel si, že zrazil psa, vôbec si nepomyslel, že by zrazil tú ženu. Po vystúpení z auta videl, ako žena leží na zemi. Zastavili aj druhé autá, prišiel k žene, pričom pri nej už stál nejaký lekár, ktorý povedal, že s ňou nemáme hýbať. Chcel zavolať aj záchranku, ale tú zavolali už iní ľudia. So ženou komunikoval, vravela, že ju hlava nebolí, ale že ju bolí rameno. Po pár minútach ju vzala sanitka a následne prišla na miesto polícia, ktorej vysvetlil ako sa to stalo a podrobil sa dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu s negatívnym výsledkom. Žene, ktorú zrazil, niekoľkokrát telefonoval a pýtal sa jej na zdravotný stav, keďže z dôvodu karantény sa nedalo ísť do nemocnice. Uvedenú udalosť dňa 11.03.2020 nahlásil na poisťovňu. V žiadnom prípade nechcel nikomu ublížiť, celá situácia ho veľmi mrzí a je mu ľúto, že jej spôsobil také zranenia. Na svojom motorovom vozidle mal poškodený pravý blatník, pravý hlavný predný svetlomet, kapotu a nárazník na pravej strane. Počas jazdy netelefonoval, v aute bol sám, s nikým sa nerozprával a rádio mal zapnuté na normálnu hlasitosť. Nič ho nerozptyľovalo a plne sa venoval vedeniu vozidla. Jeho pozornosť bola upretá na tie dva psy, pričom si myslel, že prejde popri nich a keď došlo k nárazu, nemyslel si, že zrazil chodkyňu, ale tie psy. V čase jazdy bola cesta suchá, slnko ráno ešte veľmi nesvietilo, bolo chladnejšie, pár stupňov nad nulou, nesnežilo a ani nepršalo. Čo sa týka viditeľnosti bolo šero, ale hmla nebola, viditeľnosť na krátku vzdialenosť bola dobrá. Išiel rýchlosťou asi 20 km/hod., pretože pred ním išlo auto, ktoré odbočovalo doprava a toto spomaľovalo. Obžalovaný bol ochotný dohodnúť sa na zaplatení škody poškodenej. Poškodená P. A. na hlavnom pojednávaní (č.l. 146) v zhode s jej výpoveďou z prípravného konania uviedla, že dňa 09.03.2020 okolo 07:00 hod. išla z domu vyvenčiť dva psy rasy Bradáč veľký. Obidva psy mala každého na samostatnom vodítku. Z domu vyšla smerom k časti zvanej Válov, ktorá sa nachádza smerom na Laskomerskú dolinu. Išla sama so psami po Povstaleckej ceste, kde prišla na križovatku, kde sa nachádza pohostinstvo Rumpeľ. Chcela prejsť po priechode pre chodcov, ktorý sa nachádza hneď vedľa zastávky MHD. Priechod vedie cez Podlavickú cestu. Tu prišla po pár minútach, mohlo byť okolo 07:05 hod. až 07:10 hod. Na zastávke MHD stáli nejakí ľudia. Pristúpila k priechodu pre chodcov, bola ešte na chodníku a pred priechodom čakala sama. Obzrela sa doľava a následne doprava, odkiaľ išlo jedno väčšie čierne auto, počkala kým prejde a opäť sa pozrela doľava, kde v diaľke asi na vzdialenosť veľkého paneláku, ktorý je popri ceste a má 4 vchody bolo auto, ktoré sa približovalo smerom k nej. Usúdila, že toto auto je v primeranej vzdialenosti, aby stihla bezpečne prejsť na druhú stranu a tak vykročila na priechod pre chodcov, pričom po jej ľavej strane kráčali na vodítkach jej dva psy. Cez cestu chodia psy úplne nakrátko. Išla bežným rezkým krokom. Keď už bola skoro na stredovej čiare, aby vkročila do druhého jazdného pruhu jej chýbali dva kroky a v tom začula z ľavej strany prichádzať auto. Otočila hlavu a zbadala vo veľmi tesnej blízkosti auto sivej farby, ktoré bolo menšie, malo predné svetlá pripomínajúce slzu a vedela, že už nedobrzdí a zrazí ju. V tom okamihu pustila vodítka, psy sa rozutekali ani nevie kde. V tých pár stotinách sekundy si uvedomila, že sa nevyhne nárazu a že nejako musí stlmiť náraz a tak sa nahla na ľavú ruku smerom na kapotu a v čase nárazu vyhodila nohy do vzduchu, aby náraz nebol taký silný. Auto narazilo do jej ľavého boku jeho pravým svetlometom. Ďalej si pamätá už len to ako ležala na zemi, prišli za ňou ľudia, ktorí jej poskytli prvú pomoc. Prišiel ku nej aj obžalovaný, ktorý sa jej ospravedlňoval, že ju nevidel a pýtal sa jej, čo ju bolí. Následne prišla sanitka a bola odvezená do nemocnice. Tam podstúpila vyšetrenia, mala zlomený vnútorný členok na ľavej nohe, kľúčnu kosť na ľavej strane a sedem rebier na pravej strane. Na hlave mala veľký hematóm vo veľkosti 2 cm a modriny po tele. Dňa 12.03.2020 podstúpila operáciu členka aj kľúčnej kosti. V nemocnici bola hospitalizovaná do 14.03.2020 a následne bola prepustená do domácej liečby. Štyri týždne od nehody bola úplne imobilná, pretože mala v sadre ľavú nohu a v ortéze aj ľavú ruku. Z tohto dôvodu musela používať invalidný vozík. Čo sa týka liečby musela si pichať injekcie na riedenie krvi a užívala tabletky od bolesti. Poškodená ďalej uviedla, že skutok sa stal ráno, slnko ešte úplne nesvietilo, rozvidnievalo
sa, ale tma nebola. Viditeľnosť bola jasná, nebola hmla, nepršalo, cesta bola suchá. Obžalovaný jej niekoľkokrát telefonoval a ospravedlňoval sa za to, čo sa stalo. Poškodená ďalej na hlavnom pojednávaní doplnila, že sa nevie vyjadriť k rýchlosti vozidla, ktoré ju zrazilo. Očný kontakt s vodičom nemala. Len si všimla auto cca 30 cm od nej a už vedela, že bude náraz. Keďže poškodená na hlavnom pojednávaní neuviedla všetky skutočnosti, obhajca navrhol prečítať časť jej výpovede z prípravného konania. Po prečítaní časti výpovede poškodenej z prípravného konania poškodená potvrdila, že stála pred priechodom pre chodcov, obzrela sa doľava, odkiaľ išla skupina asi troch áut, ktoré išli smerom rovno do mesta, následne sa pozrela doprava, odkiaľ z mesta smerom na Tajov išlo jedno väčšie čierne auto, počkala kým toto auto prejde, opäť sa pozrela doľava, kde v diaľke asi na vzdialenosť veľkého paneláku, ktorý je popri ceste a má 4 vchody bolo auto, ktoré sa približovali smerom ku nej. Poškodená ďalej uviedla, že odvtedy, ako sa obzrela a vyšla na vozovku, neprešiel nejaký dlhý čas, to boli len sekundy, kým sa obzrela, vyhodnotila situáciu a išla na priechod. Taktiež nevedela uviesť čas, ktorý uplynul odvtedy ako vstúpila na priechod do momentu zrážky. Keď stála na obrubníku a keď sa rozhodla, že prejde cez priechod, tak rezko vykročila. Stála na kraji cesty a potom išla na priechod, zhruba po pravej časti priechodu. Keď vykročila na priechod, dívala sa dopredu, predtým sa však pozrela doprava. Na zvukový podnet sa pozrela doľava a zbadala tam vozidlo obžalovaného vo vzdialenosti, akú už uviedla. Bol to zvuk bežného osobného auta. Nevie si vybaviť, či to bol zvuk bŕzd. Narazila do pravej prednej časti vozidla. V tej sekunde si uvedomila, že si chce chrániť nohy, tak sa otočila na vozidlo. Nohy vyhodila do vzduchu. Nebolo to čelné natočenie. Pravou rukou sa chytila kapoty. Ľavá ruka ostala asi voľná, lebo držala tie psy. Nevie, či došlo k stretu psov s autom, ale je možné, že v prípade jednej sučky áno, pretože tá po tejto nehode mala strach z áut. V čase nehody mala oblečené čierne elastické nohavice, červenú vetrovku s reflexnými prvkami a tenisky. Poškodená napokon uviedla, že je cvičiteľka psov. Svedkyňa L. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 146) v zhode s výpoveďou z prípravného konania (č.l. 32) uviedla, že dňa 09.03.2020 v čase okolo 07:05 hod. išla na svojom osobnom motorovom vozidle zn. Suzuki Vitara ev. č. B.-XXXGR od Tajova smerom do Podlavíc do obchodu, ktorý sa nachádza pod pohostinstvom Rumpeľ. Išla hlavnou cestou, kde pri príchode ku križovatke, kde sa nachádza pohostinstvo Rumpeľ chcela odbočiť doprava. Z tohto dôvodu sa pred križovatkou stiahla autom k pravej krajnici, zapla znamenie o zmene smeru jazdy doprava, pričom ako bola pred križovatkou tak tam sa nachádza riadne vyznačený priechod pre chodcov, na začiatku ktorého a teda ešte na chodníku stála nejaká pani s dvoma psami veľkého vzrastu na vodítkach. Psy stáli pri nej v tesnej blízkosti. Prešla popri tejto pani a v momente, keď odbočovala doprava začula náraz, v dôsledku čoho sa pozrela do horného spätného zrkadla, v ktorom uvidela tú pani, ktorá stála na priechode so psami, ako padá z veľkej výšky v dôsledku nárazu auta, avšak samotný náraz nevidela. Okamžite zastavila auto, vystúpila z auta a snažila sa jej dať prvú pomoc. Pred odbočením sa pozrela do spätného zrkadla a videla za sebou auto, preto pred priechodom nezastavovala. Auto, ktoré ženu zrazilo, zastalo až za križovatkou smerom do mesta cca 10 až 15 km od miesta zrážky. Z auta, ktoré ženu zrazilo, vystúpil pán, ktorý prišiel k nim a spýtal sa ich ako im môže pomôcť a tiež sa žene snažil poskytnúť prvú pomoc. Potom ešte chytila jedného psa a dala ho inej osobe a z miesta odišla. Auto, ktoré išlo za ňou, teda auto obžalovaného, nešlo veľmi rýchlo a preto sa aj čudovala, ako mohlo tú ženu vymrštiť do takej veľkej výšky. Žena po náraze ostala ležať na zemi v strede križovatky. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k rýchlosti chôdze poškodenej. Taktiež sa nevie vyjadriť k rýchlosti vozidla, lebo ona odbočila doprava. Svedkyňa išla maximálne rýchlosťou 40 km/hod., možno aj menej, pretože odbočovala. Má auto s automatickou prevodovkou. Prirodzene pribrzdila. Nevie však akou rýchlosťou sa pohybovala pri samotnom odbočovaní. Nevie ani, aký čas ubehol odvtedy ako odbočila a došlo k nárazu. Rovnako sa nevie vyjadriť, aká bola vzdialenosť pred autom, ktoré bolo pred ňou, možno 5 - 10 metrov, nevie to odhadnúť. Medzi jej autom a autom obžalovaným nebolo žiadne iné auto. Súd ďalej na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal výpoveď poškodenej D.. X. Q. a výpoveď svedkyne T. E. z prípravného konania, ako aj odborné vyjadrenie znalca F.. F. P.. Poškodená D.. X. Q., zástupkyňa spoločnosti ČSOB leasing, a.s. v prípravnom konaní (č.l. 25) uviedla, že ich spoločnosť je majiteľom motorového vozidla, na ktorom obžalovaný spôsobil dopravnú nehodu. Ku skutku nevedela nič bližšie uviesť. Poškodená si neuplatnila voči obžalovanému nárok na náhradu škody. Svedkyňa T. E., manželka obžalovaného, v prípravnom konaní (č.l. 12) uviedla, že je držiteľkou motorového vozidla, ktoré v čase skutku viedol obžalovaný. Ku skutku sa bližšie nevedela vyjadriť.
Z odborného vyjadrenia F.. F. P. č. 21/2020, znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia (č.l. 36) mal súd preukázané, že poškodená dňa 09.03.2020 utrpela v dôsledku dopravnej nehody viaceré zranenia, a to sériovú zlomeninu 3. až 9. rebra pravo s posunom, pomliaždenie hlavy v temennej oblasti vpravo s krvnou podliatinou, zlomeninu v strede ľavej kľúčnej kosti s posunom (liečenú operačne) a zlomeninu vnútorného členka vľavo s posunom (liečenú operačne), ktoré vyžadujú pri nekomplikovanom priebehu doby liečby ako aj práceneschopnosti dva až tri mesiace. Predmetné zranenia poškodenej vznikli v dôsledku nárazu osobného auta do pravej strany poškodenej, ktorá prechádzala ako chodec po priechode pre chodcov. Bodové ohodnotenie zranení poškodenej (tzv. bolestné) po predmetnom úraze predstavuje 180 bodov. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Zo zápisnice o obhliadke miesta činu, vrátane plániku z miesta dopravnej nehody a fotodokumentácie (č.l. 51 - 52, 53 - 57) je zrejmé miesto dopravnej nehody, ktorá sa stala na priamom úseku cesty. Povrch vozovky bol dobrý, suchý, neznečistený. Na ceste bol riadne vyznačený priechod pre chodcov a v mieste je obmedzená rýchlosť na 40 km/hod. Poveternostné podmienky boli v čase dopravnej nehody dobré, viditeľnosť nebola znížená vplyvom poveternostných podmienok. Rovnako aj rozhľadové podmienky boli dobré. Obžalovaný aj poškodená sa po dopravnej nehode podrobili dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu s negatívnym výsledkom. K stretu poškodenej s vozidlom obžalovaného došlo približne pri strede vozovky. Z predložených fotografií (č.l. 122 - 123) je zrejmé miesto dopravnej nehody. Zo zápisov o dychových skúškach (č.l. 58) vyplýva, že obžalovaný, ani poškodená neboli v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu. Z lekárskych správ (č.l. 60 - 64) bolo zistené, že poškodenej vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou viaceré zranenia, ktoré následne znalec opísal v odbornom vyjadrení. Z evidenčnej karty vozidla, vrátane leasingovej zmluvy (č.l. 65, 71) mal súd preukázané, že vlastníkom motorového vozidla zn. SUZUKI SX4 ev. č. B.-XXXFM je spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. a jeho držiteľom je T. E., manželka obžalovaného. Z oznámenia o škodovej udalosti (č.l. 66) vyplýva, že T. E. nahlásila poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. dňa 09.03.2020, že v ten istý deň došlo k zrážke s chodcom a psom, pričom vozidlo viedol obžalovaný. Z dokladov ku škode (č.l. 72 - 74) bolo zistené, že na vozidle, ktoré viedol v čase skutku obžalovaný bola spôsobená v dôsledku dopravnej nehody škoda v celkovej výške 2.481,18 €. Z evidenčnej karty vodiča (č.l. 81 - 86) mal súd preukázané, že obžalovaný v minulosti spáchal šestnásť priestupkov na úseku cestnej premávky. Zo správy Mesta Banská Bystrica (č.l. 87) vyplýva, že obžalovaný býva so svojou rodinou na adrese trvalého bydliska. So svojou manželkou má štyri deti. Pracuje ako živnostník v oblasti autodoprava. Obžalovaný nemá žiadny záznam o spáchaní priestupku, ktorých prejednanie je v kompetencii miestnej samosprávy. Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 124 - 140) sú zrejmé len priestupky, ktoré obžalovaný spáchal na úseku cestnej premávky a ktoré sú evidované v evidenčnej karte vodiča. Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 141 - 142) vyplýva, že obžalovaný je od 01.11.1990 až doteraz samostatne zárobkovo činná osoba. Z lustrácie GP SR (č.l. 143 - 144) mal súd preukázané, že voči obžalovanému nie je vedené žiadne iné trestné konanie. Z odpisu registra trestov (č.l. 145 - 146) na obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný nebol doteraz súdom trestaný. Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že k dopravnej nehode došlo tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a za jej vznik je obžalovaný plne trestne zodpovedný. Súd pritom vychádzal najmä z výpovede obžalovaného učinenej v prípravnom konaní, taktiež z výpovede poškodenej P. A.J. a svedkyne L. F., ako aj zo zápisnice o obhliadke miesta činu vrátane policajných náčrtov miesta dopravnej nehody. Je nepochybné, že k zrážke motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný s poškodenou došlo na riadne vyznačenom priechode pre chodcov v čase, keď poškodená už vstúpila na vozovku a chcela prejsť na druhú stranu. V zmysle § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. v platnom znení vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť. Z náčrtu miesta dopravnej nehody je zrejmé, že obžalovaný zrazil poškodenú motorovým vozidlom takmer pri stredovej čiare na priechode pre chodcov, pričom miesto stretu obžalovaný nenamietal a toto bolo potvrdené jednak poškodenou, ako aj svedkyňou L. F.. Obžalovaný v prípravnom konaní navyše uviedol, že po tom, ako pred ním idúce motorové vozidlo (svedkyne L. F.) odbočilo
doprava spozoroval, že na priechode pre chodcov na pravej strane stojí žena s dvoma psami, pričom táto osoba kráčala po priechode pre chodcov z jeho pohľadu z pravej strane na ľavú stranu. Jeho pozornosť bola upretá na dva psy, ktoré mala poškodená pri sebe, pričom si myslel, že prejde popri nich a keď došlo k nárazu myslel si, že narazil do psov. Súd teda nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný nezastavil so svojim motorovým vozidlom pred riadne vyznačeným priechodom pre chodcov, napriek tomu, že poškodená už v tom čase vstúpila na vozovku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať. Vyjadroval sa však k vykonaným dôkazom, a týmto spôsobom začal spochybňovať svoju výpoveď z prípravného konania. Jeho obhajoba spočívala v tom, že práve poškodená nečakane náhle vstúpila na vozovku a zrážke už nedokázal zabrániť. V záverečnej reči obhajca obžalovaného o.i. uviedol, že „nebola vyvrátená výpoveď obžalovaného, že chodkyňa v čase dopravnej nehody už stála na priechode pre chodcov a že z jej strany išlo o náhle vstúpenie do jazdného koridoru obžalovaného“. Na tomto mieste súd poukazuje na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, ktorý uviedol, že poškodenú videl, ako stojí na priechode pre chodcov a ďalej ako kráča po priechode z jeho pohľadu sprava doľava, pričom jeho pozornosť bola zameraná na dva psy. Obžalovaný pritom po dopravnej nehode s poškodenou komunikoval a tejto sa niekoľkokrát ospravedlnil. Obhajoba obžalovaného o vytvorení náhlej prekážky zo strany poškodenej neobstojí, nielen preto, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by čo i len nasvedčovali nezákonnosti výpovede obžalovaného z prípravného konania, ale najmä preto, že je tu evidentný nesúlad medzi jedinou výpoveďou obžalovaného a jeho obhajobou. Ďalej je potrebné uviesť, že k dopravnej nehode došlo na priamom úseku cesty, kde je znížená rýchlosť na 40 km/hod., viditeľnosť nebola znížená, povrch vozovky bol suchý a poveternostné podmienky dobré, keďže nepršalo ani nesnežilo. Aj keď zo žiadneho dôkazu nevyplýva, akou rýchlosťou obžalovaný v čase dopravnej nehody išiel, súd má vážne pochybnosti o tvrdení obžalovaného, podľa ktorého išiel rýchlosťou 20 km/hod. V prípade, ak by obžalovaný skutočne išiel takouto pomalou rýchlosťou je vysoko pravdepodobné, že pokiaľ by sa obžalovaný plne venoval vedeniu motorového vozidla, s vozidlom by dokázal včas zastaviť, čím by predišiel so stretu s poškodenou. Jeho argumentácii pritom odporuje aj samotné správanie obžalovaného po náraze, ktorý bezprostredne nezastavil, ale zastavil až na druhej strane križovatky vedľa pohostinstva a až potom sa išiel pozrieť do čoho narazil. Z výpovede poškodenej a svedkyne L. F. pritom vyplýva, že poškodenú v dôsledku nárazu vymrštilo do výšky (vyhodilo jej nohy do vzduchu) a následne táto spadla na zem, čo by si obžalovaný v prípade, keby skutočne išiel rýchlosťou 20 km/ hod. nemohol nevšimnúť. Aj správanie obžalovaného po náraze len potvrdzuje, že obžalovaný sa počas jazdy plne nevenoval vedeniu motorového vozidla. Naproti tomu zo žiadneho dôkazu nebolo preukázané, že by poškodená vytvorila svojím správaním obžalovanému náhlu prekážku na ceste. Poškodená podrobne popísala, že pred tým ako vstúpila na vozovku najskôr sa pozrela doľava, odkiaľ išla skupina asi troch áut, ktoré išli smerom do mesta a následne sa pozrela doprava, odkiaľ išlo jeho väčšie čierne auto, počkala kým prejde a opäť sa pozrela doľava, kde v diaľke asi na vzdialenosť veľkého paneláku (porov. č.l. 123), ktorý je popri ceste a má štyri vchody bolo auto, ktoré sa približovalo smerom ku nej. V danej chvíli usúdila, že toto auto je v dostatočnej vzdialenosti, aby mohla bezpečne prejsť cez cestu. Poškodená podľa jej vyjadrenia prechádzala skôr po pravej strany priechodu a mala na sebe reflexné prvky. Poškodená teda neporušila žiadne podmienky uvedené v ustanovení § 53 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. v platnom znení. Napokon súd uvádza, že ani z výpovede svedkyne L. F. nevyplýva, že by poškodená mala podiel na vzniku dopravnej nehody. Táto svedkyňa, ktorá jazdila pred obžalovaným, len videla v spätnom zrkadle pád poškodenej v dôsledku nárazu. Nevedela sa však vyjadriť, akou rýchlosťou išla pri odbočovaní, ani akou rýchlosťou išiel obžalovaný, ani k rýchlosti chôdze poškodenej, ktorú pred nárazom videla stáť pri priechode pre chodcov. Súd ďalej uvádza, že na hlavnom pojednávaní nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe už v prípravnom konaní. Preto súd neposkytol lehotu obžalovanému na vypracovanie znaleckého posudku z cestnej dopravy. Obžalovanému nič nebránilo navrhnúť vykonať takýto dôkaz ešte v prípravnom konaní, resp. predložiť tento dôkaz už na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný pritom na hlavnom pojednávaní nijako nešpecifikoval, aké nové skutočnosti vyšli najavo, keď len všeobecne poukázal na rozpory vo výpovediach svedkýň. Obžalovaný mal teda dostatok času predložiť dôkazný prostriedok, keďže dnes vypočuté svedkyne vypovedali zhodne ako v prípravnom konaní. Súd má za to, že v konaní nebolo porušené právo obžalovaného na spravodlivý súdny proces. Odhliadnuc od toho je potrebné uviesť, že obžalovaný má právo dať si vypracovať znalecký posudok v každom štádiu trestného konania, a to prípadne aj po jeho skončení. Rovnako nedošlo k porušeniu žiadnych práv obžalovaného tým, že obhajcovi nebola poskytnutá lehota na prípravu záverečnej reči. Obhajca po tom, ako súd v zmysle § 274 ods. 1 Tr. zák. vyhlásil dokazovanie
za skončené ani nepožiadal súd o prerušenie hlavného pojednávania za týmto účelom, v čom by mu súd aj vyhovel. Preto jeho tvrdenia v tomto smere nijako neobstoja. Súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval v zhode s podanou obžalobou, avšak doplnil právnu kvalifikáciu o ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., v zhode s použitou právnou vetou, aby tak bolo zrejmé, ktorá skutočnosť z možných závažnejších spôsobov konania (§ 138 Tr. zák.) bola v danom prípade určujúcou pre aplikáciu vyššieho kvalifikačného stupňa prečinu „Ublíženie na zdraví“ podľa § 157 Tr. zák. Ak totiž obžalovaný nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, porušil tým dôležitú (základnú) povinnosť každého vodiča (§ 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z.). Porušenie takejto povinnosti pritom obvykle končí ťažším následkom. Pri rozhodovaní o treste súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu (§ 34 Tr. zák.), pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného nebola zistená existencia žiadnej poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti. Súd neprihliadol u obžalovaného na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., a to že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, keďže obžalovaný v minulosti spáchal viacero priestupkov na úseku cestnej premávky, pričom aj skutok, ktorý je predmetom tohto konania spáchal na úseku cestnej premávky. Rovnako súd neprihliadol u obžalovaného na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., keďže obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento oľutoval (poškodenej sa viackrát ospravedlnil), avšak len v prípravnom konaní. V konaní pred súdom obžalovaný zmenil postoj a popieral vinu na spáchaní skutku. Z tohto dôvodu súd pri ukladaní nemohol prihliadnuť na túto poľahčujúcu okolnosť. Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo zásady, že trest odňatia slobody je najprísnejším z možných druhov trestov (§ 32 Tr. zák.). Keďže u obžalovaného ide o prvé odsúdenie, súd neuložil obžalovanému tzv. nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže prihliadal na skutočnosť, že obžalovaný spáchal trestný čin z nedbanlivosti. Súd neuložil obžalovanému ani iný druh trestu, a to vzhľadom na následok, ktorý obžalovaný poškodenej spôsobil (ťažká ujma na zdraví). Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby (1
- 5 rokov), keďže v prípade obžalovaného ide o jeho prvé odsúdenie. Súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil obžalovanému skúšobnú dobu na jeden rok. Po uplynutí skúšobnej doby súd teda bude skúmať, či obžalovaný viedol v skúšobnej dobe riadny život a na základe zistených skutočností rozhodne, či uložený ročný trest odňatia slobody vykoná. V prípade, že obžalovaný nebude viesť riadny život môže súd nariadiť výkon trestu odňatia slobody ešte pred uplynutím skúšobnej doby. Obžalovaný spáchal tento trestný čin ako vodič, teda v priamej súvislosti s vedením motorového vozidla. Ak je teda prioritným účelom trestu ochrana spoločnosti pred budúcim konaním páchateľa (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), tento účel najlepšie splní trest zákazu činnosti. Práve v prípade nedbanlivostných trestných činov je tento druh trestu veľmi adresný a postihujúci práve tú činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu trestného činu. Páchateľ by sa počas jeho výkonu nemal zúčastňovať cestnej premávky ako vodič, a tak by nemal mať príležitosť svojou nedbanlivosťou privodiť inému účastníkovi cestnej premávky škodu na jeho zdraví, či majetku. Riadny výkon trestu zákazu činnosti teda výrazne (úplne) eliminuje možnosť recidívy zo strany stíhaného páchateľa. Súd preto obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, a to na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd nerozhodoval o nároku poškodených na náhradu škody, keďže poškodení si takýto nárok neuplatnili. Poškodenej P. A. bola už časť škody vyplatená poisťovňou (4.150,- €), pričom pokiaľ si táto poškodená uplatnila na hlavnom pojednávaní voči obžalovanému ďalšie nároky, ktoré si neuplatnila do skončenia vyšetrovania, tieto si môže uplatniť v civilnom procese.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.