Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/19/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. októbra 2020, v trestnej veci ods. T. Y., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin vydierania podľa , spáchaného formou spolupáchateľstva podľa Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 18. mája 2020, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného T. Y..

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov uznesením pod sp. zn. zo dňa 18.mája 2020 podľa zamietol návrh na povolenie obnovy konania podaný dňa 20.03.2019 odsúdeným T. Y. proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 10.06.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 14.09.2016, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa .

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Má za to, že v danom prípade sú naplnené podmienky obnovy konania v zmysle , pretože jednak v tomto konaní vyšli a jednak by aj boli potvrdené navrhovaným dôkazom výsluchom M. E., najavo skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré samy osebe a v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, môžu odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste vo vzťahu k odsúdenému, pričom pôvodný uložený trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k jeho pomerom a účelu trestu. Je toho názoru, že trestať sa má za to, čo protiprávne človek vykoná. K spáchaniu trestného činu vydierania sa odsúdený priznal a ľutuje to. Avšak vo vzťahu k ublíženiu na zdraví nenesie zodpovednosť, keďže medzi ním, M. E. a F. L., nebola žiadna dohoda o ublížení na zdraví poškodenému Q. M., pričom naviac tomuto sám bránil, čo mohol potvrdiť aj navrhnutý svedok M. E., ktorého súd nesprávne nevypočul. V pôvodnom konaní predmetné skutočnosti neboli preberané, keďže ako obžalovaní popierali vôbec skutočnosť, že boli na motoreste Spárová v Lipanoch. Z iného dôkazu, a to obrazového záznamu mestskej polície mesta Lipany vyplýva, že M. E. bol s poškodeným Q. M. sám a už vtedy ho, ako vyplýva z tohto záznamu, fyzicky napadol, pričom oni (ods. Y. a L.) tam vôbec vtedy neboli s nimi prítomní. Poukazuje aj na výpoveď poškodeného Q. M. zo dňa 24.02.2020. Ods. Y. nechcel, aby M. E. ubližoval poškodenému a neschvaľoval jeho konanie, ktoré do dnešného dňa neschvaľuje. Má za to, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy (výpoveď jeho a poškodeného Q. M.) a predčasne rozhodol, keďže aj výpoveď M. E., ktorý tiež ako F. L. a on, nevypovedal ku skutočnostiam, ktoré sa udiali na motoreste Špárova v Lipanoch, môže potvrdiť a preukázať, tak ako výpoveď poškodeného Q. M. zo dňa 24.02.2020, že ublíženie na jeho zdraví bolo iba v dôsledku toho, že M. E. dostal nervy a bolo iba následkom jeho samostatného konania, čo vylučuje akúkoľvek dohodu medzi nimi o zbití poškodeného Q. M. a podporu konania M. E..

Vzhľadom na uvedené navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju ten v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti odsúdeným podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

V prieskumnom konaní bolo zistené, že konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu bolo v súlade so zákonom. Okresný súd vykonal na verejnom zasadnutí za splnenia procesných podmienok dokazovanie zákonným spôsobom a toto náležitým spôsobom aj vyhodnotil a odôvodnil. V priebehu konania vypočul odsúdeného, ktorý zotrval na svojom písomnom návrhu s tým, že on nemohol spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví poškodenému a ani v tom nepodporoval ods. E., dokonca chcel zabrániť tomu, aby bol chlapec zbitý. Nemal úmysel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a medzi nimi (odsúdenými) ani dohoda, že chlapec dostane, nebola. Súčasne navrhol vypočuť poškodeného Q. M. a ods. F. L., ktorých aj súd prvého stupňa procesným spôsobom vypočul, pričom ods. F. L. využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať. Poškodený M. pri svojom výsluchu okrem iného ale poprel, aby sa niekto postavil na jeho obranu a pri tom, ako ho bil E., ods. Y. stal blízko, avšak už si nevedel spomenúť, čo robil.

Prvostupňový súd následne oboznámil listinné dôkazy zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. , pričom svoje uznesenie o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania odôvodnil aj tým, že tento nie je dôvodný, pretože navrhovateľ vo svojej žiadosti a následne na verejnom zasadnutí neuviedol žiadne nové dôkazy, skutočnosti či okolnosti, ktorými by sa súd už v pôvodnom konaní nebol zaoberal. Ani výpoveď navrhovateľa na verejnom zasadnutí a ani výpoveď vypočutých svedkov nemali charakter nových, doposiaľ neznámych skutočností a nepriniesli v konaní nový pohľad na vec. Z ich obsahu nevyplýva záver, ktorými by sa vina odsúdeného T. Y. vylučovala, resp. aspoň zmierňovala. Nebolo nimi preukázané, že k skutku tak, ako ho uviedla prokuratúra v obžalobe a ako ho ustálil súd (samozrejme vrátane odvolacieho súdu) vo svojom rozhodnutí, nedošlo. Okresný súd súčasne nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania odsúdeného T. Y. a jeho obhajcu (výsluchom navrhnutého svedka), kde síce svedka E. predvolal na verejné zasadnutie, ale nepodarilo sa zabezpečiť jeho účasť a následne od výsluchu upustil a nevykonal ho aj z dôvodu, že na túto osobu je vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz. Vzhľadom na pertraktované okolnosti a dôkazy uvádzané počas verejných zasadnutí, ktorými mala byť podľa navrhovateľa preukázaná dôvodnosť návrhu a „priniesť nový pohľad na vec“, však podľa názoru okresného súdu tieto nemajú charakter okolností podľa .

V prieskumnom konaní krajský súd zistil, že ods. T. Y. bol rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 10. júna 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.09.2016 uznaný vinným z pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa , formou spolupáchateľstva podľa , na skutkovom základe tam uvedenom, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Sťažnostný súd v tejto súvislosti dáva odsúdenému do pozornosti, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe a teda v právoplatnom rozsudku sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne ale tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Tieto však v danom prípade zistené neboli.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie taká skutočnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania v pôvodnom konaní. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom, ak by v dôsledku tohto dôkazu došlo k podstatnej zmene výpovede svedka, predmetom hodnotenia súdu musí byť aj okolnosť, pre ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazov.

V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle ustanovenia obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, príp. ich nesprávne vyhodnotil (R 6/1997).

Dôvodom obnovy konania podľa teda nemôže byť každá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jeho právnymi názormi () alebo hodnotením dôkazov ().

Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne (t. j. konečným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené. Takýto stav však v predmetnej veci nenastal.

Vyhodnotenie predložených dôkazov odsúdeným nekorešponduje so splnením zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania. Z uvedeného dôvodu preto postup okresného súdu, ak zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, nezistiac podmienky obnovy konania podľa , je správny a zákonný.

Prvostupňový súd sa v tomto konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vysporiadal so skutočnosťami, ktoré by mali podľa mienky odsúdeného zakladať dôvod pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, a to že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne nové skutočnosti, prípadne dôkazy, ktoré by súdu v pôvodnom konaní boli neznáme a ktoré by boli spôsobilé, v kontexte aj ostatných vykonaných dôkazov, odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste menovaného.

Je potrebné zdôrazniť, že v pôvodnom konaní sa vtedy konajúce súdy zaoberali aj teraz odsúdeným uvádzanými dôvodmi na obnovu konania, t.j., že on nemohol spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví poškodenému M., a keďže ods. Y. v tom čase popieral akúkoľvek svoju účasť na súdnom konaní, o to viac boli povinné rozhodujúce súdy venovať zvýšenú pozornosť konaniu a participácii ods. Y. na súdenom skutku. V tejto súvislosti nemožno prehliadať výpovede poškodeného M. v prípravnom a súdnom konaní, kde po celý čas tvrdil, že ods. Y. ho síce nebil, ale bol pri samotnej bitke veľmi blízko a po prvom napadnutí ods. E. mu povedal, že musí do druhého dňa zohnať peniaze vo výške 1.100,- eur, lebo inak dostane bitku, pričom následne, po presunutí sa k jazierku, došlo k opätovnému napadnutiu poškodeného zo strany ods. E.. Toto konštatovanie je aj súčasťou popisu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozhodnutí okresného a aj odvolacieho súdu. Dokonca z výpovede tohto poškodeného (čl. 658, 823) vyplýva, že ods. Y. sa mu často vyhrážal bitkou ešte pred jeho napadnutím, že on ho biť nebude, že prídu Košičania, ktorí ho zbijú a on si pritom bude popíjať kávičku, samozrejme vtedy, keď mu nevráti peniaze. O úmysloch ods. Y. v kritický deň hovorí aj výpoveď svedka W. P. (čl. 309, 1394), ktorý sa s týmto odsúdeným osobne ešte ráno stretol, pričom tento mu rozprával, že Q. M. mu dĺži peniaze, ktoré od neho chce, že dostane bitku, na čo tento svedok volal poškodenému a upozorňoval ho na to, čo potvrdil aj samotný poškodený. Odsúdený Y. teda už vtedy prejavoval úmysel ublížiť poškodenému Q. M. za pomoci iných osôb (Košičanov - ods. E.), ak mu nevráti peniaze. Teraz uvádzanú „ novú“ argumentáciu odsúdeného

Y. o tom, že nemal úmysel fyzicky napadnúť poškodeného a išlo o exces zo strany ods. E., preto krajský súd hodnotí ako zjavne za účelovú, učinenú v snahe vyviniť sa, prípadne zmierniť právnu kvalifikáciu jeho konania a na základe tohto dosiahnuť aj ukladanie nižšieho trestu.

Sťažnostný súd na tomto mieste taktiež konštatuje, že záver o tom, či v tomto prípade existuje aj zavinenie v zmysle a v akej forme, je záverom právnym. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa však musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako, ako záver o objektívnych znakoch trestného činu. Skutočnosti duševného (psychického) života významné pre právny záver o tom, či je tu zavinenie a v akej forme, sú predmetom dokazovania práve tak, ako všetky ostatné okolnosti napĺňajúce znaky trestného činu. Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale zavinenie a jeho formu treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného bola preto podľa názoru druhostupňového súdu preukázaná spoluúčasť ods. Y. nielen pri vydieraní poškodeného Q. M., ale aj pri spôsobení ťažkej ujmy na zdraví tomuto poškodenému. To, že ods. Y. sám fyzicky nenapadol poškodeného, ho ešte nevyviňuje zo spáchania skutku formou spolupáchateľstva, pretože odsúdený bol osobne prítomný pri bitke poškodeného, dokonca medzi prvým a druhým napadnutím povedal poškodenému, že ak na druhý deň nezoženie peniaze, tak znova dostane bitku. Práve fyzické napádanie poškodeného ods. E. umocnilo aj jeho vydieranie ohľadom vrátenia peňazí, čím konanie všetkých spoluodsúdených sledovalo dosiahnutie spoločného cieľa (získanie peňažných prostriedkov hoci aj za použitia fyzického násilia a pôsobenia ujmy na zdraví poškodenému). Taktiež nebolo vôbec preukázané, ako to tvrdí odsúdený, že sa aktívne snažil zabrániť ods. E., aby zbil poškodeného. Práve naopak, ods. Y. už ráno kritického dňa svedkovi P. hovoril, že poškodený dostane bitku za nevrátenie peňazí, čím bola vyvrátená aj jeho argumentácia spočívajúca v tom, že nemal úmysel ublížiť poškodenému M..

Sťažnostný súd má súčasne za to, že vina, ako aj právna kvalifikácia skutku spáchaného odsúdeným T. Y., bola v pôvodnom konaní založená na presvedčivých dôkazoch vylučujúcich akékoľvek pochybnosti. V priebehu trestného konania bol vypočutý poškodený Q. M. ako aj ďalší svedkovia, pričom odsúdený bol riadne zastúpený obhajcom a mal aj možnosť ako v prípravnom tak aj v konaní pred súdom navrhovať „svojich “ svedkov. Napokon zo strany odsúdeného nejde o novú argumentáciu, keďže aj vo svojom dovolaní podanom na Najvyšší súd SR, okrem iného, spochybňoval právnu kvalifikáciu svojho konania ako pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa , , spáchaného formou spolupáchateľstva podľa Tr. zákona, na základe rovnakých dôvodov, pričom Najvyšší súd SR svojím uznesením pod sp. zn. zo dňa 23. apríla 2018 podľa odmietol jeho dovolanie, konštatujúc tiež, že na základe zisteného skutkového stavu bolo konanie ods. Y. správne právne kvalifikované, keďže napĺňa všetky obligatórne znaky uvedeného trestného činu (tak základnej, ako aj kvalifikovanej skutkovej podstaty), pričom v podrobnostiach odkázal na podrobné a vecne správne odôvodnenie odvolacieho súdu uvedené na str. 16-18 rozsudku.

Platí totiž, že podriadenie konania spolupáchateľov, za ktorých sa každý z nich dopustil konania smerujúceho k stíhanému trestnému činu, vrátane spôsobu jeho spáchania, jeho následku, zavinenia a pohnútky každého z nich, priťažujúcich a poľahčujúcich okolností na strane každého zo spoluobvinených, ako aj osoby samotných spolupáchateľov a ich pomery i mieru, akou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu, nie je pritom v rozpore nielen s právnou úpravou, ale ani s príslušnou ustálenou rozhodovacou praxou súdov.

Krajský súd zároveň v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia vo vzťahu k nevykonaniu navrhovaného dôkazu - výsluch ods. E., keďže si ho osvojil.

Záverom sťažnostný súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o sťažnosti a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a

druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby druhostupňový súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd riadny opravný prostriedok odsúdeného T. Y. vyhodnotil ako nedôvodný a podľa tento zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.