Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Csp-40-2020.pdf
PDF · 88.2 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava- Petržalka, Pajštúnska č. 5, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Bratislava- Petržalka, Pajštúnska č. 5, proti žalovanému: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., I. č. XXXX/X, o zaplatenie 331,94 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n a v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou na Okresný súd Prievidza dňa 16.06.2020 uplatnil voči žalovanému nárok o zaplatenie 331,94 eura s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 331,94 eura od 10.12.2019 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Slovenská sporiteľňa a.s. (postupca) a žalobca uzatvorili dňa 09.12.2019 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola i pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 04.08.2005 zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v predmetnej zmluve a vo VOP. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, a preto postupca dňa 14.04.2018 odstúpil od zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu 527,29 eura, ktorá pozostávala z istiny 331,94 eura, zmluvného úroku 77,71 eura, úrokov z omeškania v sume 42,40 eura a poplatkov 75,24 eura.. Žalobca si žalobou uplatňuje zaplatenie istiny 331,94 eura s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 331,94 eura od 10.12.2019 do zaplatenia.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne a ani ústne nevyjadril. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 20.08.2020 a predvolanie na pojednávanie dňa 29.09.2020.
3. Súd vo veci konal dňa 14.10.2020 v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu. Žalobca a právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil, odročiť pojednávanie nežiadal. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä: žalobou, plnomocenstvom, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1016/2019/CE zo dňa 09.12.2019, zmluvou o poskytnutí balíka, zmluva o bežnom účte, zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 04.08.2005 č. l. 13-15, výpoveďou zmluvy zo dňa 17.01.2018, odstúpením od zmluvy zo dňa 14.04.2018, VOB č. l. 17-51, výzvou zo dňa 22.08.2011, výzvou zo dňa 22.08.2019, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2019, pokusom o zmier zo dňa 22.05.2020, oznámením OR PZ Prievidza zo dňa 20.08.2020, vyjadrením žalobcu zo dňa 22.09.2020 s prílohami
č. l. 77-84, výpisom z úverového účtu žalovaného č. l. 85-127 a ospravedlnením neúčasti žalobcu na pojednávaní, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
4. Dňa 04.08.2005 uzavrela Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a žalovaný zmluvu o poskytnutí balíka
- Balík EXTRA, ktorého súčasťou bola aj zmluva o kontokorentnom úvere, ktorou bol žalovanému poskytnutý úverový rámec 10000 Sk, teda 331,94 eura s premenlivou úrokovou sadzbou 11,15% ročne, so splatnosťou úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci. Zmluva ďalej obsahuje ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky. Kontokorentný úver je možnosť prečerpať finančné prostriedky na vlastnom účte. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že súčet debetných operácii na účte žalovaného predstavuje sumu 51963,36 eura a súčet kreditných operácii predstavuje 51470,01 eura. Rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami na účte žalovaného ku dňu vypovedania zmluvy/ vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlžného zostatku ku dňu 14.04.2018 predstavuje sumu 493,34 eura (istina 331,94 eura, poplatky 75,24 eura, riadneho úroku 77,71 eura a úroku z omeškania v sume 8,45 eura).
5. Výzvou zo dňa 22.08.2011 vyzývala Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava žalovaného k zaplateniu omeškanej sumy vo výške 359,53 eur do 10 dní od doručenia výzvy. Listom zo dňa 17.01.2018 právny predchodca žalobcu (SLSP, a.s.) vypovedala zmluvu o povolenom prečerpaní k účtu a vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Výška pohľadávky právneho predchodcu žalobcu predstavovala ku dňu 17.01.2018 sumu 446,51 eura.
6. Listom zo dňa 14.04.2018 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o vedení bežného účtu zo dňa 04.08.2005 a vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky v sume 493,34 eura do 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.
7. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1016/2019/CE zo dňa 09.12.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava na žalobcu, pričom z prílohy k zmluve vyplýva identifikácia pohľadávky č. 372018674 s uvedením výšky úveru, dátumu uzavretia zmluvy, istinou celkom, po splatnosti, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami, počtom dní omeškania dní, dátumom poslednej úhrady 20.05.2014 v sume 50 eura. Výzvou zo dňa 22.08.2019 vyzval právny predchodca žalobcu (SLSP, a.s.) žalovaného na zaplatenie pohľadávky 520,98 eura s tým, že mu oznámil, že je v omeškaní viac ako tri mesiace a ak pohľadávku nezaplatí, je SLSP, a.s. oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Oznámením zo dňa 10.12.2019 oznamovala Slovenská sporiteľňa a.s. žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. Odoslanie, či doručenie výzvy zo dňa 22.08.2019 žalobca nepreukázal.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere medzi účastníkmi, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
10. Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 23a Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v účinnom znení do 30.6.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
13. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného ku dňu uzavretia zmluvy sa na účely tohto zákona rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení v čase postúpenia, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere. Tá je na jednej strane tzv. absolútnym obchodom podľa ustanovení Obchodného zákonníka, avšak v tomto konkrétnom prípade táto zmluva bola svojim charakterom zároveň i spotrebiteľskou zmluvou. Peňažné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o kontokorentnom úvere bol žalovaný povinný v stanovenej dobe vrátiť a zaplatiť z nich zmluvný úrok. Podľa názoru súdu, právny predchodca žalobcu v postavení banky mohol postúpiť svoju splatnú pohľadávku (časť záväzku po jeho splatnosti) len za splnenia podmienky písomnej výzvy adresovanej žalovanému a po uplynutí zákonom stanovenej doby omeškania. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Hoci súd považoval za preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní viac ako 90 dní, nebolo zároveň preukázané listinnými dôkazmi, že právny predchodca žalobcu písomne vyzval žalovaného na plnenie dlžných splátok a že právny predchodca žalobcu oznámil účinne mimoriadne zosplatnenie úveru. Samotná výzva a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bez preukázania jej odoslania, či doručenia žalovanému takýmto dôkazom nie je. Podľa názoru súdu teda postúpenie pohľadávky na žalobcu nemohlo byť platné a žalobca v tejto časti uplatneného nároku nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Vzhľadom na uvedené dôvody súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
17. V uznesení zo dňa 24.4.2018, č.k. 1Cdo/147/2017 vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky právny názor, podľa ktorého "v zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 ZoB na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane
spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Podľa názoru dovolacieho súdu v danej veci kardinálnym právnym problémom je otázka platnosti či neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa § 39 OZ. Teda, či podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo v prípade ich nedodržania prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta Zákona o bankách), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje. V prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so Zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/ zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd uzavrel, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť."
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný, preto by mu v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP patril nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní. Vzhľadom k tomu, že žalovanému z obsahu spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd rozhodol, že mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí (rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.