Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10C/59/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcov: 1/ Q.. N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 2/ K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom Š. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I. proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036 o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2018 žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. G., a to pozemky parcely registra C č. XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 775 m2, č. XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, č. XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, stavby- rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele registra C č. XX/ X a garáž súp. č. XXXX, postavená na parcele registra C č. XX/X vo vlastníctve žalobcov v podiele 1/1 a nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. G., a to pozemok parcely registra C č. XXX/ XX- orná pôda o výmere 1219 m2 vo vlastníctve žalobcov v spoluvlastníckom podiele 1 nie sú zaťažené záložným právom podľa záložnej zmluvy z 11.07.2008, ktorá bola uzatvorená z dôvodu zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 30.06.2008, ktorej vklad bol povolený dňa 16.09.2008 správou katastra Kežmarok pod č. G. XXXX/XX.

2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 09.04.2018 bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zdržanie sa výkonu záložného práva. Okresný súd Kežmarok uznesením č. k. -17 zo dňa 09.05.2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a Krajský súd Prešov uznesením č. k. -34 zo dňa 18.09.2018 na základe ich odvolania zmenil uznesenie súdu 1. inštancie a nariadil neodkladné opatrenie. V ďalšom výroku im uložil povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať žalobu voči žalovanému vo veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Tvrdili, že dňa 30.06.2008 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v prepočte 132.775,68 eur. Jej súčasťou, ktorej uzavretie bolo neoddeliteľnou podmienkou získania úveru, bola zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. G. a č. XXX, k. ú. G.. Tvrdili, že zmluvný vzťah strán má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1

. Žalovaná úver predčasne ukončila listom zo dňa 19.10.2017 nazvaným ako „Oznámenie o mimoriadnej splatnosti“, pričom na tento úkon nemala ako veriteľ oprávnenie, urobila ho v rozpore so znením zmluvy, pretože v nej sa nenachádza oprávnenie na zosplatnenie úveru v prípade vzniku omeškania. V predmetnom Oznámení uviedla, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok. Uvedené produktové obchodné podmienky im neboli navrhovateľom predložené, a preto ich ani nemôžu predložiť súdu a neboli im predložené ani od účinnosti 01.01.2015. V zmluve sa o práve v zmysle , výslovná dohoda nenachádza. Preto je vôľu žalovanej zmluvu ukončiť potrebné vykladať ako odstúpenie, čo zmluvu od začiatku zrušilo. Zrušením zmluvy nemá žalovaná legitimitu záložné právo vykonať. Uviedli, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 30.06.2008, zmluva o zriadení záložného práva a Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 19.10.2017 sú súčasťou spisu sp. zn. .

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť, nakoľko (domnelý) žalobný nárok v celom rozsahu neuznáva. V žalobnom návrhu je uvedených množstvo skutkových a právnych tvrdení, pri väčšine z nich však nie je zrejmé, aký je vzťah týchto tvrdení a tohto konania (obsah ktorého vymedzili žalobcovia) rovnako je oprávnené tvrdiť, že množstvo uvádzaných tvrdení, či úvah nie je len nerelevantných vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania, ale že sa tiež jedná o tvrdenia, ktoré sú v rozpore s právnym stavom veci a na viacerých miestach žaloby dochádza zo strany žalobcov k tomu, že sú prezentované tvrdenia vyslovene nepravdivé, či zavádzajúce, navyše s predmetom konania nesúvisiace. Tvrdil, že rozsah a obsah návrhu viac ako jednoznačne indikujú záver, že žalobcovia sa reálne pokúšajú šikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky (predovšetkým spotrebiteľského práva), ako aj právneho poriadku EÚ, a to spôsobom popierajúcim ich účel a zmysel, s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností a žalovaného tak majetkovo poškodiť, a to bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Žalobný návrh je neúplný, generický kompilát, ignorujúci podstatnú časť relevantných právnych noriem, pričom sú uvádzané tvrdenia, predovšetkým právne, ktoré sa návrhu samotného (resp. jeho relevantného právneho odôvodnenia) týkajú len minimálne, prípadne sa uvádzajú tvrdenia (predovšetkým právne) nielen nedôvodné, ale priamo odporujúce kogentným právnym normám a ich ustálenému výkladu tak, ako ho podali najvyššie súdne autority. Ich vzťah k vymedzenému predmetu konania nie je (v ich prevažnej väčšine) žiaden, prípadne sa jedná len o konštatovania všeobecnej povahy, bez toho, aby bolo zrejmé, ako súvisia so skutkovým stavom, predmetom konania, resp. s tým, čo má byť tvrdené a preukázané. Z uvedeného dôvodu je väčšina tvrdení žalobcov vecne nespôsobilých ovplyvniť podstatu konania. Výlučným účelom celého konania je oddialenie splnenia povinností vyplývajúcich z postavenia pôvodcu podania ako záložcu, konkrétne povinností vyplývajúcich z ustanovenia , a to na čo najdlhšiu dobu. Absolútny nedostatok akýchkoľvek vecných argumentov zo strany žalobcov, absencia relevantného vecného odôvodnenia, je nahradená nielen nesprávnymi, ale aj v celom rozsahu nepatričnými tvrdeniami, ktoré sú podľa názoru žalovaného v celom rozsahu obsahovo nedôvodné a ako uvedenou formou, tak i uvedeným obsahom, sa sleduje jediné - vyhnutie sa plneniu riadne dohodnutých povinností. Celé podanie je kompilátom nesúrodých tvrdení, v podstate bez akéhokoľvek relevantného vzťahu k predmetu sporu (vymedzenému návrhom rozhodnutia). Žalobcovia prednášajú tvrdenia, ktoré sa predmetných právnych vzťahov, resp. predmetu konania vôbec netýkajú, z uvedeného dôvodu - výlučne z dôvodu právnej opatrnosti, pretože podanie žalobcov nie je spôsobilou žalobou - uviedol, že popiera všetky skutkové a právne tvrdenia en bloc. Poukázal na povinnosť súdu odstrániť vady podania, nakoľko mal za to, že predmetná žaloba nie je riadnym podaním a v prípade ich neodstránenia, toto podanie odmietnuť. Zdôraznil, že podanie neobsahuje ani riadny žalobný návrh, ktorý by bol dostatočne zrozumiteľný a určitý (a tak materiálne vykonateľný) a to i z formálneho hľadiska. Pôvodca podania sa domáha určenia vo vzťahu k nejakým, riadne nešpecifikovaným nehnuteľnostiam a to určenia, že tieto údajne nie sú zaťažené záložným právom podľa záložnej zmluvy z 11.7.2008, ktorá bola uzatvorená z dôvodu zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 30.6.2008... Uvedené je však i teoreticky vylúčené a tak je návrh rozhodnutia materiálne nevykonateľný - nehnuteľnosť nemôže byť zaťažená záložným právom zo zmluvy (tou sa záložné právo len zriaďuje), ale výlučne záložným právom vloženým do katastra nehnuteľností (t. j. ide o záložné právo vzniknuté), pričom tak ako záložné právo vzniklo, vzniklo zápisom po povolení vkladu záložného práva, pričom toto musí byť identifikované V - číslom a jeho predmetom, identifikáciou zálohu, pričom toto označenie musí byť dostatočne určité (súpisné alebo parcelné číslo / druh / LV / ďalšia identifikácia), uvedené je dôsledkom toho, že ťarchou môže byť výlučne záložné právo ktoré vzniklo (záložné právo z katastra nehnuteľností), nie záložné právo zriadené (zo zmluvy), keďže obligačné účinky zmluvy, týkajúce sa

zriadenia záložného práva k veci zapisovanej do katastra nehnuteľnosti, trvajú len do doby, než sú nahradené účinkami vecnoprávnymi. Obligačné účinky záložnej zmluvy v dôsledku vkladu zanikli, pretože boli nahradené účinkami vecnoprávnymi (viď rozsudok NS SR, sp. zn. ). Žalobný návrh je nevykonateľný i z dôvodu neurčitosti, keďže nie je zrejmé, o ktorú záložnú zmluvu konkrétne ide, nie je uvedený jej predmet, ani strany, hmotnoprávny účastník sa v petite označuje uvedením konkrétnych individualizačných znakov - t. j. meno, priezvisko / obchodné meno, dátum narodenia / IČO, prípadne ďalší individualizačný znak. Ďalej tvrdil, že „žaloba“ neobsahuje žiadne tvrdenia, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k príslušnému žalobnému návrhu a vo vzťahu k žalovanému žalobcovia relevantne ani netvrdia, ani nepreukazujú žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala, hoci len hypoteticky, záver zodpovedajúci požadovanému rozhodnutiu, práve naopak, uvádzajú sa skutočnosti, ktoré bez ďalšieho vylučujú dôvodnosť petitu. Na preukázanie skutočností tvrdených v podanej žalobe žalobcovia neoznačili žiadne dôkazy. Uviedli, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 30.6.2008, Zmluva o zriadení záložného práva z 11.7.2008 a Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sú súčasťou spisu - nie je zrejmé, aký súvis má uvedené s týmto konaním. V podaní úplne absentujú podstatné skutkové tvrdenia a neúplné a neurčité skutkové tvrdenia, ktoré sú uvádzané, nie sú nijako preukazované. Žaloba neobsahuje relevantné tvrdenia a relevantné dôkazné návrhy vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania, resp. vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim a preukazujúcim opodstatnenosť uplatneného nároku. Namietal aj vecnú legitimáciu strán sporu, keď uviedol, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k predmetu konania, ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Vo vzťahu k obsahu žaloby tvrdil, že predmetná žaloba je teoreticky žalobou určovacou. Jej predmetom nie je určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie je, ale určenie právnej skutočnosti a to právnej skutočnosti inej ako je určenie práva. Ak by na to boli splnené procesné podmienky, v spore by mohlo ísť výlučne o žalobu v zmysle ustanovenia a nie o žalobu v zmysle ustanovenia . T. j. žalobcovia sú povinní uviesť konkrétnu právnu normu, ktorá nimi požadované určenie pripúšťa. V prípade, ak aj budú odstránené vady podania a žaloba bude prejednávaná, podľa názoru žalovaného je namieste žalobu zamietnuť. Poukázal na rozsah majetkovej ochrany žalovaného zaručený SR, resp. čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je tvorený o. i. jeho úverovou pohľadávkou, resp. záložným právom zriadeným na zabezpečenie splnenia dlhu dlžníka a má legitímne očakávanie (súčasť princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva a jeho aplikácie) na nadobudnutie majetku (resp. premene jednej majetkovej hodnoty na inú) po uhradení jeho úverovej pohľadávky. Žalovaný si svoju povinnosť splnil a zo svojho majetku úverové prostriedky poskytol a o uvedené prostriedky došlo k zmenšeniu jeho majetku. Žaloba cieli k ústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní veriteľa týkajúcich sa splnenia jeho úverovej pohľadávky dohodnutým spôsobom a v dohodnutom čase, resp. očakávaní vyplývajúcich z existencie riadne vzniknutého vecného práva. Navrhované rozhodnutie by zásadným spôsobom - a to bez relevantného zákonného dôvodu

- zasiahlo do základného práva chráneného . Účelom ochrany spotrebiteľa nemôže byť (a ani národné, ani európske právo nič také nezakotvuje) zbavenie spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstúpil, a za záväzky, ktoré si s druhou zmluvnou stranou dohodol. Záložný dlžník je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu z existencie riadne vzniknutého záložného práva, povinnosťou záložného dlžníka je o. i. i povinnosť strpieť výkon záložného práva za účelom uspokojenia zabezpečovanej pohľadávky a poskytnúť k uvedenému potrebnú súčinnosť.

4. Žalobkyňa 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázala na tie isté tvrdenia, ktoré uviedli žalobcovia v podanej žalobe a zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Zdôraznila, že ich úmyslom nie je vyhnúť sa plneniu povinnosti a žalovaného nechcú majetkovo poškodiť. Svoje platobné povinnosti si riadne plnili od uzatvorenia zmluvy, t. j. od 30.06.2008 až do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 19.10.2017. So žalovaným komunikovali telefonicky a žiadali o zníženie splátky. Napriek tomu žalovaný pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti z dôvodu, že neuhrádzali výšku splátky nim určenú, ale vo výške, ktorú boli schopný uhradiť. Tvrdila, že žalovaný hrubo porušil odbornú starostlivosť tým, že nezohľadnil poníženie ich príjmu a vyhlásením mimoriadnej splatnosti ešte viac sťažil ich situáciu. Listom zo dňa 25.01.2018 ho žiadali o možnosť spätného navrátenia do pôvodného úverového vzťahu, avšak žalovaný trval na zosplatnení úveru. Nemali v úmysle predávať dom v dražbe, pretože je to ich obydlie a obydlie ich detí. Ich vôľou bolo splácať dlh v splátkach podľa príjmu. Žalovaný im doposiaľ na ich žiadosť nezaslal výpis vo formáte amortizačnej tabuľky, keďže chceli vedieť koľko v skutočnosti počas celej doby splácania uhradili na istinu, úroky a iné poplatky. Žalovaný im poskytol sumu 4.000.000,- Sk, čo je v prepočte 132.775,68 eur. V Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti im vyčíslil pohľadávku vo výške 130.340,15 eur, z čoho vyplýva, že podľa žalovaného za obdobie od 30.06.2008 do 19.10.2017

uhradili len sumu 2.435,53 eur. Na podporu tvrdení týkajúcich sa odstúpenia od zmluvy poukázala na rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. zo dňa 14.10.2014 a sp. zn. zo dňa 30.01.2018. Ako dôkazy predložila žiadosť zo dňa 20.03.2018 a odpoveď žalovaného na žiadosť zo dňa 25.01.2018. 5. Uznesením č. k. - 65 zo dňa 17.03.2020 súd za účelom upresnenia obsahu žaloby uložil žalobcom 1/ a 2/, aby opravili a doplnili svoje podanie zo dňa 17.12.2018 označené ako ,,Žaloba o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom” tak, aby z neho bolo jednoznačne zrejmé, či sa v danom prípade má jednať o určovaciu žalobu podľa (ďalej aj ,,CSP?) ak to vyplýva z osobitného predpisu alebo o žalobu na plnenie podľa podanú podľa pokynu Krajského súdu Prešov v uznesení č. k. -34 zo dňa 18.09.2018, ktorou sa domáhajú uloženia povinnosti zdržať sa určitého konania a v nadväznosti na to opravili petit žaloby (navrhovaný výrok rozsudku) tak, že v prípade, že sa jedná o žalobu na plnenie jednoznačne uviedli, akého konania sa má žalovaný zdržať a v prípade, že sa jedná o určovaciu žalobu, uviedli určovací petit žaloby tak, aby tento zodpovedal , aby bol vykonateľný, t. j. presný, určitý, zrozumiteľný, a to pod následkom odmietnutia tohto podania v prípade, že nebude v uvedenej lehote riadne opravené a doplnené.

6. Žalobkyňa 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k uzneseniu súdu poukázala opätovne na tvrdenia v už podanej žalobe s tým, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá z dôvodov, že žalovaný svojvoľne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom tento úkon treba posudzovať tak, že došlo k odstúpeniu od zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa ruší úrok, podmienky a zmluvy akcesorické, t. j. zmluva o záložnom práve, zmluva o zrážkach zo mzdy a i. V tomto prípade nehnuteľnosti nemôžu byť zaťažené záložným právom. Odstúpením od zmluvy si strany majú vrátiť to, čo sú si navzájom dlžní. V žalobnom návrhu sa nedá ani určiť, aby sa žalovaný zdržal výkonu záložného práva, pretože zmluva zanikla. Súd má v tomto konaní posúdiť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

7. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 18.09.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca 1/, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 14.09.2020 a súhlasil, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti a žalovaný. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s pojednával v neprítomnosti žalobcu 1/ a žalovaného.

8. Žalobkyňa 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu na pojednávaní súdu k podanej žalobe uviedla, že žalobný návrh úzko súvisí s neodkladným opatrením, lebo podstatou veci je dražba a zmluva o výkone záložného práva. Neodkladné opatrenie je len dočasné, pokiaľ sa vo veci nerozhodne, a to či sa má alebo nemá pokračovať vo výkone záložného práva. Podstatou je výkon záložného práva, na základe toho sa mala vykonať dražba. Tak ako je uvedené v žalobnom návrhu žalovaný namiesto toho, aby reagoval na výzvy žalobcov a pristúpil k odbornej starostlivosti umožniť im splácať splátku, ktorá bola pre nich v tom čase únosná, pristúpil k ľahšiemu vymáhaniu pohľadávky a to tak, že obišiel úradnú moc, t. j. súd a pristúpil k výkonu záložného práva, k vydraženiu nehnuteľnosti, ktorá je zálohom. Jednoznačne je to pre žalovaného výhodnejšie, lebo takto sa obchádza súdna kontrola a vymáhanie pohľadávky je z tohto dôvodu subjektívne. Zdôraznil, že písomne žiadala žalovaného, aby jej zaslal výpis o tom koľko je v skutočnosti ešte dlžná veriteľovi, čiže žalovanému. Išlo o amortizačnú tabuľku, ktorá vyplýva priamo zo . Do dnešného dňa žalovaný absolútne nereagoval na túto žiadosť. Tým, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom dňa 19.10.2017, urobil tak v rozpore s tým, čo bolo dohodnuté v zmluve o úvere. Tento úkon žalovaný urobil svojvoľne bez toho, aby bol nejako prekonzultovaný so žalobcami. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V tomto prípade to tak nebolo. Ak žalovaný urobil tento úkon, je potrebné to vnímať ako odstúpenie od zmluvy. Teoreticky zmluva neexistuje. Odstúpením od zmluvy nemôže existovať zmluva o záložnom práve a iné zmluvy súvisiace s hlavnou zmluvou. Ostáva suma, hmotné právo, ktoré treba poriešiť a to tým, že žalovaný môže využiť svoje právo a môže podať žalobu o vymoženie pohľadávky. Táto forma je transparentnejšia, spravodlivejšia a v súlade s dobrými mravmi. Z toho dôvodu, keďže je zmluva neplatná, nemôže byť nehnuteľnosť zaťažená záložnou zmluvou, preto žalobný návrh znie, tak ako je uvedené, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na podmienky, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je uvedené v týchto všeobecných podmienkach, tak ako aj uviedol odvolací súd, tieto podmienky žalobcovia nemajú, neboli im predložené a do dnešného dňa ich im nikto nepredložil a žalovaný to nepopiera. Taká dôležitá podmienka ako je vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti musí byť zakotvená a definovaná v úverovej zmluve, ktorá je samozrejme podpísaná oboma stranami. Všetky dôkazy sú osvedčené a boli predložené súdu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti sa vníma ako odstúpenie od zmluvy a odstúpením od zmluvy plynie premlčacia lehota a to dvojročná subjektívna lehota, preto vzniesla aj námietku premlčania pohľadávky od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, resp. od odstúpenia od zmluvy. V záverečnej reči zotrvala na dôvodnosti podanej žaloby a uviedla, že si neuplatňuje trovy konania.

9. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní súdu k podanej žalobe uviedol, že žalobcovia mali podľa ustanovení predniesť žalobu, čo sa nestalo a tento postup je protiprávny. Uviedol, že sa nemieni vyjadrovať k právne úplne nezmyselným konštrukciám, ktoré nemajú nič spoločné zo skutkovou a právnou realitou a žiadal súd, aby sa držal merita veci, ktorým je žaloba o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom. Zdôraznil, že vo vyjadrení k žalobe žalobcov v bodoch 70 a nasl. poukázal na množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu SR týkajúceho sa prípadu, ak žaloba na určenie inej právnej skutočnosti nie je procesne prípustná, súd sa vôbec meritom nezaoberá a okamžite ju zamieta z dôrazom na prevalenciu zásady procesnej ekonómie. Žalobca napr. tvrdí, že nie je možne platne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, lebo to nebolo dohodnuté a zároveň tvrdí, že takýmto podľa neho neplatným úkonom došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Žiadal, aby súd postupoval v súlade s tým, čo určuje právny poriadok a vzhľadom na citované rozhodnutia nepripustil žiadne dokazovanie na dokazovanie skutočnosti, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, pretože nie je skutkovo potrebné dokazovať nič a žalobu je potrebné zamietnuť. V celej žalobe nie je uvedený jediný dôvod odhliadnuc od procesnej neprípustnosti, prečo by záložné právo na nehnuteľnosti nemohlo existovať. Podotkol, že za prispenia presne takýchto súdnych konaní dochádza k tomu, že ten kto si požičal 4 mil. Sk sa plánovito a úmyselne dokáže vyhýbať vracaniu takýchto prostriedkov. V záverečnej reči navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

10. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadreniami strán sporu a po oboznámení sa s pripojeným spisom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. , zistil nasledovný skutkový stav:

11. Podľa tvrdení žalobcov 1/ a 2/ v podanej žalobe, taktiež aj podľa vyjadrenia žalobkyne 2/ k uzneseniu na odstránenie vád podania a v neposlednom rade aj podľa vyjadrenia žalobkyne 2/ na pojednávaní súdu prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu je predmetom sporu určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom s poukazom na to, že zmluva je neplatná, a preto nemôže byť nehnuteľnosť zaťažená záložnou zmluvou. Medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.06.2008 a zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 11.07.2008. Pravdepodobne v dôsledku neplnenia povinnosti splácania zo strany žalobcov, žalovaný vyhlásil listom zo dňa 19.10.2017 mimoriadnu splatnosť úveru. Nakoľko podľa žalobcov nemal žalovaný na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti oprávnenie, je potrebné jeho vôľu zmluvu ukončiť vykladať ako odstúpenie, čo zmluvu od začiatku zrušilo (tak to tvrdili žalobcovia).

12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. mal súd preukázané, že žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na Okresnom súde Kežmarok dňa 09.04.2018 domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Ich návrhu vyhovel Krajský súd Prešov, ktorý uznesením č. k. -34 zo dňa 18.09.2018 rozhodol tak, že zmenil uznesenie súdu 1. inštancie a nariadil neodkladné opatrenie v znení: Odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľmi a odporcom dňa 11.07.2008 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Kežmarok, obec Vlková, katastrálne územie Vlková, zapísaných na LV č. XXX, a to k pozemku reg. „C“, parc. č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 775 m2, parc. č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, parc. č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, stavbe - rodinnému domu na parc. č. XX/X, súp. č. XXX, garáži na parc. č. XX/X, súp. č. XXXX a na LV č. XXX, a to k pozemku reg. „C“, parc č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 1219 m2 (I. výrok).Ukladá navrhovateľom povinnosť v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu voči odporcovi vo veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. (II. výrok) Navrhovateľom nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (III. výrok) Zároveň v odôvodnení uznesenia uviedol, že s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že navrhovatelia dôvodnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán dostatočným spôsobom osvedčili, keď je zrejmé, že odporca pristúpil k výkonu záložného práva, pričom existencia právnych účinkov zosplatnenia úveru, ktoré odporca listom zo dňa

19.10.2017 zamýšľal vyvolať, je sporná. Existujú teda pochybnosti o rozsahu dlhu navrhovateľov a tým aj o proporcionalite dobrovoľnej dražby s ohľadom na hodnotu zálohu a výšku dlhu navrhovateľov. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere ani zmluvy o zriadení záložného práva oprávnenie odporcu na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle nevyplýva. Produktové obchodné podmienky, na ktoré sa odporca odvolával v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti obsahom spisu nie sú, navrhovatelia uviedli, že týmito ani nedisponujú a odporca ich tvrdenia v konaní nepoprel. Produktové obchodné podmienky nepredložil. Zároveň v zmysle uložil odvolací súd navrhovateľom povinnosť podať žalobu vo veci samej.

13. Vychádzajúc z uvedeného Krajský súd Prešov v citovanom uznesení uložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej, t. j. žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva. Odvolací súd vyhovel podanému neodkladnému opatreniu, pretože podľa neho bolo sporné zosplatnenie úveru, teda existencia právnych účinkov zosplatnenia úveru, ktoré žalovaný listom zo dňa 19.10.2017 zamýšľal vyvolať. Nakoľko súdu z podanej žaloby nebol zrejmý obsah žaloby, t. j. čoho sa žalobcovia aj s poukazom na nariadené neodkladné opatrenie domáhajú, uznesením zo dňa 17.03.2020 ich vyzval na odstránenie vád podania a ozrejmenie, či ide o žalobu podľa v zmysle pokynu odvolacieho súdu alebo o žalobu podľa s tým, aby zároveň takýto určovací petit zodpovedal predmetnému ustanoveniu. Žalobkyňa 2/ vo vyjadrení zo dňa 22.04.2020 uviedla, že v žalobnom návrhu sa nedá určiť, aby sa žalovaný zdržal výkonu záložného práva, pretože zmluva zanikla a žalobný návrh tak, ako bol uvedený v podanej žalobe je určitý, presný a zrozumiteľný. Súd s poukazom na to, že ide o spotrebiteľský spor, v ktorom sa poskytuje zvýšená ochrana spotrebiteľom, nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu zotrvala na tom, že keďže je zmluva neplatná z dôvodu odstúpenia žalovaného od zmluvy (tvrdiac, že Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je odstúpením od zmluvy, súd však má za to, že neuviedla na základe čoho má byť predmetné Oznámenie odstúpením od zmluvy, pretože to nemôže byť akýkoľvek úkon, len taký, ktorý by zodpovedal prejavenej vôli žalovaného), nemôže byť nehnuteľnosť zaťažená záložnou zmluvou, preto žalobný návrh znie, tak ako je uvedené, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom. Zhrnúc všetky žalobcami tvrdené skutočnosti je možné uviesť, že žalobcovia tvrdili, že je potrebné posúdiť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (bez ďalšieho relevantného tvrdenia a predložených dôkazov), ďalej tvrdili, že nie je možné, resp. nedá sa určiť, aby sa žalovaný zdržal výkonu záložného práva, pretože zmluva zanikla a napokon tvrdili, že je na mieste, aby súd určil, že nehnuteľnosti uvedené v petite žaloby nie sú zaťažené záložným právom. Z uvedeného súdu nebolo zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú, avšak v konečnom dôsledku zotrvali na tom, že obsahom žaloby je určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, a to určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom.

14. Podľa Článku 2 ods. 1 a 2 Základných princípov v znení neskorších predpisov ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

15. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Predmetné súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým a kontradiktórnym, v ktorom predpokladom úspechu je skutočnosť, že si žalobca splní povinnosť tvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň označenými dôkazmi, resp. ich vykonaním dôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom skutkovo a právne významných tvrdení vo vzťahu ku konaniu. Nakoľko súd dospel k záveru, že žalobcovia sa predmetnou žalobou domáhajú určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, je potrebné uviesť, že takáto žaloba je žalobou, ktorej predmetom nie je určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie je, ale určenie právnej skutočnosti a to právnej skutočnosti inej ako je určenie

práva, teda spadajúcej pod ustanovenie . Citované zákonné ustanovenie pripúšťa takúto žalobu iba za splnenia podmienok, že sa jedná o určenie právnej skutočnosti, a to právnej skutočnosti inej ako je určenie práva alebo právneho vzťahu a možnosť určenia takejto právnej skutočnosti musí explicitne vyplývať z ustanovenia osobitného predpisu. Existencia zmluvy, jej platnosť (pravdepodobne v tomto prípade záložnej zmluvy zo dňa 11.07.2008) je právnou skutočnosťou ( ), avšak v slovenskom právnom poriadku neexistuje právny predpis, na základe ktorého by bolo možné požadovať určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, teda, že záložná zmluva je neplatná. Prípustnosť takejto špecifickej určovacej žaloby musí tvrdiť a preukázať žalobca a to uvedením konkrétnej právnej normy, ktorá uvedené určenie explicitne pripúšťa (ako napr. neplatnosť skončenia pracovného pomeru, neplatnosť dobrovoľnej dražby, neplatnosť výpovede z nájmu bytu, neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia..). V opačnom prípade takáto žaloba nie je procesne prípustná.

17. Žaloba tak, ako na nej zotrvali žalobcovia nemá relevantný vzťah k predmetu sporu vymedzeného Krajským súdom Prešov v nariadenom neodkladnom opatrení pod sp. zn. . Podľa názoru súdu v nej absentujú podstatné skutkové tvrdenia a dôkazy vo vzťahu k skutočnostiam odôvodňujúcim a preukazujúcim opodstatnenosť uplatneného nároku. Keďže žalobcovia nič iné netvrdili, v priebehu sporu a ani na pojednávaní súdu nepreukázali existenciu právneho predpisu, z ktorého by vyplývala skutočnosť požadovať určenie právnej skutočnosti, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, súdu neostávalo nič iné, len žalobu z dôvodu procesnej neprípustnosti aj s prihliadnutím na princíp právnej istoty uvedený v Článku 2 základných princípov v celom rozsahu zamietnuť.

18. Súd v závere uvádza, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe, ak všeobecný súd dospeje k názoru, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu absencie existencie právnej normy, ktorá umožňuje žalovať na konkrétne určenie, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby sa ďalej nezaoberá.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa a a vzhľadom na plný úspech žalovaného mu priznal voči žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.