Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15T-64-2020.pdf
PDF · 82.18 KB
No categories available
15T/64/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.10.2020 v Rožňave, takto
rozhodol:
Obžalovaný O. Z., D.. XX.XX.XXXX S. F., H. N. B. A. XX,
uznáva sa za vinného, že
dňa 03.08.2019 okolo 19.00 hod. v obci Gemerská Panica, okres Rožňava, na moste pred rodinným domom Č.. XX, pod vplyvom alkoholu vystúpil z motorového vozidla a po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol tam prítomnú S. Š. takým spôsobom, že ju päsťou udrel do pravej časti tváre, následne fyzicky napadol A. L., ktorého trikrát po sebe päsťou udrel do oblasti tváre a pravého spánku, ktorý v snahe z miesta ujsť pred týmto fyzickým útokom spadol na zem, a napokon fyzicky napadol aj R. L., ktorá prišla na miesto v snahe pomôcť A. L., ktorú obžalovaný rukami škrtil v oblasti krku, čím poškodenému A. L. spôsobil zlomeninu vonkajšej steny pravej očnice bez posunutia, zlomeninu prednej a vonkajšej steny pravej čeľustnej kosti, a v dôsledku pádu na zem utrpel povrchové odreniny na pravom kolene a krvnú podliatinu v ľavej driekovej oblasti, zranenia ktoré si vyžiadali dobu liečenia do 4 týždňov, a poškodeným S. Š. a R. L. nespôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie,
teda
- inému úmyselne ublížil na zdraví
- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iných,
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
a podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd upúšťa od potrestania obžalovaného, nakoľko obžalovaný priznal spáchanie prečinov, ich spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a vzhľadom na povahu spáchaných prečinov a na doterajší život obžalovaného možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačuje na jeho nápravu.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému O. Z., D.. XX.XX.XXXX povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecní zdravotní pojišťovni České republiky, so sídlom Praha, Orlická 4/2020, IČ: 411 975 18 škodu vo výške 5.890,88 Kč (päťtisícosemstodeväťdesiat korún českých osemdesiatosem halierov) t.j. 225,55 EUR (dvestodvadsaťpäť eur päťdesiatpäť centov).
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného A. L., D.. XX.XX.XXXX, H. N. B. A. XX s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Obžalovaný O. Z. na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.
Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným stanoviskom prokurátora. Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu.
Ohľadne náhrady škody súd na úvod pojednávania podľa § 256 ods. 2 Tr. por. prečítal návrh poškodeného Petra L. na náhradu škody v sume 35.000,- Kč.
Všeobecná zdravotní pojišťovňa České republiky sa pripojila k trestnému konania a uplatnila si náhradu nákladov za poskytnuté služby v sume 5.890,88 Kč. Zároveň k návrhu pripojila podrobné vyčíslenie nákladov.
Ohľadne osoby obžalovaného súd vykonal dokazovania oboznámením ústrednej evidencie priestupkov, podľa ktorej obžalovaný nebol priestupkovo postihnutý.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
Podľa hodnotenia zamestnávateľa S. A.- A., je obžalovaný zamestnaný ako krájač, balič od 01.09.2015 v prevádzke Čoltovo, kde dosahuje dobré pracovné výsledky, svoju prácu vykonáva k spokojnosti zamestnávateľa, dodržuje pracovnú disciplínu, disciplinárne riešený nebol. Taktiež uviedli, že obžalovaný je tichej, kamarátskej povahy a so spolupracovníkmi vychádza dobre.
Z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný. Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy. Zohľadniac uvedené zásady dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie najmä jeho výchovnej zložky, ale i represívnej zložky ako i individuálnej, či generálnej prevencie, bude postačujúce už samotné prejednanie predmetného skutku pred súdom, preto súd konštatujúc, že v danom prípade sú splnené podmienky predpokladané Trestným zákonom v ustanovení § 40 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, upustil od potrestania obžalovaného, keďže obžalovaný sa priznal k spáchaným prečinom obžalobou mu kladených za vinu, jeho spáchanie oľutoval a prejavil účinnú snahu po náprave, pričom vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život obžalovaného má súd za to, že už samotné prejednanie veci pred súdom je postačujúce na jeho nápravu. Tento postup súd považuje sa dostačujúci najmä s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne priznal spáchanie žalovaného skutku. Okrem doznania sa k spáchanému skutku obžalovaný toto počas priebehu hlavného konania viackrát oľutoval s tvrdením, že sa to viac opakovať nebude. Obžalovaný zároveň preukázal záujem na úhradu spôsobenej škody vyčíslenej poisťovňou. Súd poukazuje na pozitívnu správu zamestnávateľa, ktorá okrem kladných pracovných vlastností obžalovaného, hodnotí aj jeho osobnosť ako osobu kamarátskej povahy. Je zrejmé, že v prípade obžalovaného ide len o exces v jeho bežnom správaní, nakoľko ide osobu bez akejkoľvek kriminálnej histórie, či už len priestupkovej. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že konanie obžalovaného bolo reakciou na fyzický útok poškodených S. S. a R. L. voči blízkej osobe obžalovaného, dcére, za ktorý boli poškodené aj postihnuté.
Na tomto mieste má súd za potrebné zvýrazniť, že inštitút upustenia od potrestania je v podstate zvláštnym prípadom pohrozenia trestom v tom zmysle, že dokiaľ nie je právoplatne rozhodnuté o tom, že súd od uloženia trestu upustí, na páchateľa pôsobí samotný fakt odhalenia trestného činu, jeho vyšetrovanie spojené s trestným konaním vedeným proti páchateľovi, súdne prejednanie skutku a následne najmä počas trestného stíhania existujúca hrozba uloženie trestu súdom. Uvedené sa naplnilo aj v prejednávanom prípade, kedy obžalovaný po doručení trestného rozkazu, teda výrazným pohrozením trestom s pokorným postojom v priebehu celého pojednávania ľutoval svoje skratové konanie. Súd má za to, že samotné trestné stíhanie obžalovaného, prejednanie jeho konania pred súdom a vyslovenie viny, ktoré v sebe obsahuje negatívne hodnotenie páchateľa trestného činu spoločnosťou má z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie rovnaké účinky, ktoré má inak len uloženie trestu a jeho výkon. Uvedený postup je súladný a je v záujme poškodenými požadovanej náhrady spôsobenej škody, kedy prípadne uložený trest by mohol u obžalovaného znamenať stratu zamestnania, čo by mohlo spôsobiť neschopnosť obžalovaného spôsobenú škodu uhradiť a nemožnosť poškodených uplatnenú škodu vymôcť. Na súdom zvolený postup podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. boli splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Obžalovaný sa síce jedným konaním dopustil spáchania dvoch trestných činov, avšak v oboch prípadoch išlo o prečin. Rovnako obžalovaný naplnil aj ďalšie zákonné predpoklady na rozhodnutie podľa § 40 ods. 1 Tr. zák., kedy spáchanie trestného činu oľutoval a zároveň prejavil účinnú snahu po náprave o čom svedčí už viackrát spomínaný postoj obžalovaného na hlavnom pojednávaní, kedy okrem ľútosti nad svojim protiprávnym konaním obžalovaný prejavil snahu po náhrade škody spôsobenej trestným činom. Doterajší život obžalovaného, ktorý je bezúhonným, doposiaľ nebol priestupkovo ani súdne trestaný, viedol riadny život pred spáchaním trestného činu aj po ňom dáva súdu taktiež dostatočne zdôvodnenú prognózu pozitívneho vývoja páchateľovho správanie a toho, že sa napraví aj bez uloženia trestu. Podľa názoru súdu splnenou bola aj podmienka povahy spáchaných prečinov, s opätovným zvýraznením okolností, za ktorých k ich spáchaniu došlo, kedy obžalovaný v záujme dodatočnej obrany svojej dcéry, možného vysvetlenia vzniknutého nedorozumenia, síce neprimeraným spôsobom riešil fyzickým útokom vzniknutú situáciu avšak povahu tohto konania obžalovaného je však podľa názoru súdu potrebné hodnotiť ako konanie stupňa nie vyššej nebezpečnosti pre spoločnosť. Pomocným hľadiskom pri týchto úvahách súdu ohľadom určenia povahy spáchaných prečinov bola odborná literatúra (Doc. JUDr. Pavel Šámal, Ph.D., JUDr. František Púry, JUDr. Stanislav Rizman. Komentář, 6. vydání. Praha: C.H. Beck, 2004 s.). Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd považoval v tomto konkrétnom prípade upustenie od potrestania za postačujúce na nápravu páchateľa, ktorá sa podľa názoru súdu dosiahla už samotným vedením trestného konania voči nemu.
Za dôvodný mal súd aj postup podľa § 287 ods. 1 Tr. por. a uloženie povinnosti obžalovanému uhradiť škodu Všeobecní zdravotní pojišťovni České republiky v nimi uplatnenej a preukázanej výške 225,55 EUR.
Výsledky dokazovania týkajúce sa náhrady škody požadovanej poškodeným A. L. neboli dostatočným podkladom na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, preto súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.