Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Co-5-2020.pdf
PDF · 93.41 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Sandry Veľkej v spore žalobcu: JUDr. E. U., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, U., zastúpený Mgr. Pavlom Kissom, advokátom, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 23.720,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 9. októbra 2019, č. k. 27C/57/2018-109 v znení dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Košice II zo 6. decembra 2019, č. k. 27C/57/2018-134
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 23.720,85 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 3.8.2017, sčasti zo záväzkového právneho vzťahu strán založeného Poistnou zmluvou č. 65-1261.136-1 na poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti, uzavretej medzi žalovaným ako poisťovňou a Slovenskou advokátskou komorou v prospech advokátov zapísaných v zozname advokátov v hmotnoprávnom postavení poistníka (ďalej tiež len „poistná zmluva“) a sčasti zo zodpovednosti za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku neposkytnutia poistného plnenia žalovaným. Žalobca v podstatnom tvrdil, že ako advokát zastupoval JUDr. G. D. v spore vedenom pred Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 7C/486/2000, že v dôsledku nedodržania súdom určenej lehoty na odstránenie vád žaloby bola táto odmietnutá, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 10C/103/2008 zo dňa 5.5.2016 bol zaviazaný povinnosťou nahradiť JUDr. G. D. škodu spôsobenú mu zmieneným pochybením pri zastupovaní, ktoré vyústilo do odmietnutia žaloby, že žalovaný odmietol z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone advokátskej činnosti v súvislosti s touto škodou poskytnúť poistné plnenie na podklade presvedčenia, že žalobca spôsobil škodu hrubou nedbanlivosťou, ktorá je z poistenia vylúčená podľa Článku II bod 4 písm. d) poistnej zmluvy a že následkom neplnenia žalovaného vznikla žalobcovi škoda navýšením pohľadávky priznanej JUDr. G. D. o trovy spojené s jej exekučným vymáhaním.
2. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel z nespornosti tvrdenia žalobcu o okolnostiach vzniku škody a jej judikovania, o existencii poistného vzťahu strán a tiež o spôsobe realizácie práv a povinnosti z neho vyplývajúcich. Naviac tiež zistil, že na výzvu na odstránenie nedostatkov žaloby Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 26.7.2005 žalobca ako zástupca JUDr. G. D. nereagoval do 21.9.2005, kedy bola z tohto dôvodu žaloba odmietnutá, že žalobca odmietajúce
uznesenie odvolaním nenapadol a že o týchto skutočnostiach svojho mandanta neinformoval. Mal tiež za preukázané, že v zmysle Článku II. ods. 4 písm. d/ poistnej zmluvy sa poistenie nevzťahuje na zodpovednosť za škodu vzniknutú hrubou nedbalosťou, s tým, že za takú považuje prípady neobyčajného - zvlášť závažného porušenie nutnej opatrnosti, prípadne starostlivosti, ktoré v sebe zahŕňa vedomú nedbalosť, vyplývajúcu z výkonu objednanej činnosti alebo priamo zo zákona.
3. Na takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 420 ods. 1 až 3, § 441 ods. 1 až 3, § 788 ods. 1 až 4, § 828 ods. 1 a 2 a § 797 ods. 1 až 4 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov a § 43 ods. 1 až 3 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v znení účinnom do 30.6.2016 a právne uzavrel, že pochybenie žalobcu pri zastupovaní JUDr. G. D.U. v spore vedenom pred Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 7C/486/2000 svojou intenzitou dosiahlo úroveň hrubej nedbanlivosti a preto sa poistenie na škodu tým spôsobenú nevzťahuje podľa Článku II bod 4 písm. d) poistnej zmluvy. Žalovaný podľa záveru prvoinštančného súdu odoprel poskytnúť poistné plnenie po práve, a preto neplnením nemohol žalobcovi spôsobiť škodu. V závere o hrubej nedbanlivosti vyšiel súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku z úvahy, že žalobca nie len že svojou nečinnosťou privodil odmietnutie žaloby, toto svoje pochybenie naviac nenapravil podaním odvolania proti odmietajúcemu uzneseniu a následky tohto svojho zlyhania ďalej umocnil tým, že o ňom neinformoval svojho mandanta, následkom čoho došlo k premlčaniu jeho majetkového práva. Skonštatoval v tejto spojitosti, že „Žalobca lehotu na podanie opravy návrhu ako aj lehotu na podanie odvolania opomenul bez vážnej príčiny (nesprávna organizácia administratívnej činnosti v advokátskej kancelárii - mal novú pracovníčku)“ a že „... len zmeškanie lehoty na opravu podania by nebolo hrubou nedbanlivosťou, keby žalobca zabezpečil nápravu podaním odvolania voči uzneseniu o odmietnutí podania, resp. keby včas oznámil klientovi právoplatné skončenie konania...“ Tieto pochybenia súd prvej inštancie vnímal vo vzájomnej súvislosti, pričom podľa jeho nazerania „...súhrn nečinnosti žalobcu ako právneho zástupcu už nemožno charakterizovať ako bežnú nedbanlivosť, lebo nesie znaky ľahostajnosti a nedostatočného záujmu o klienta...“
4. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 6.12.2019 súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania v späťvzatej časti žaloby. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol napokon tiež o trovách konania tak, že priznal žalovanému nárok na ich plnú náhradu. Toto rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil sčasti s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. procesným úspechom žalovaného v spore a sčasti s odkazom na ust. § 256 ods. 1 C.s.p. zavinením žalobcu za čiastočné zastavenie konania.
5. Proti zamietavému výroku rozsudku podal žalobca odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní namietal proti záveru súdu prvej inštancie, že jeho pochybenie pri zastupovaní JUDr. G. D. v spore dosiahlo intenzitu hrubej nedbanlivosti, ktorá bola z rozsahu poistenia vylúčená. V súvisiacej argumentácii odvolateľ akcentoval, že pár dní oneskorené podanie súdy bežne akceptujú a že pokiaľ sa na takúto zaužívanú prax spoliehal, nemožno jeho nečinnosť považovať za hrubú nedbanlivosť. Rovnako nemožno takto závažne hodnotiť ani nepodanie odvolania proti odmietajúcemu uzneseniu, nakoľko k tomu došlo v dôsledku pochybenia novej, v tom čase ešte nevyškolenej a neskúsenej pracovníčky, ktorá vec založila medzi vybavené prípady a v návale povinností potom na „...túto povinnosť (podať odvolanie) zabudol“.
6. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu vo všeobecnosti stotožnil so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a za správnu zvlášť považoval tiež jeho rozhodujúcu úvahu, že pochybenie žalobcu možno so zreteľom na všetky okolnosti považovať za hrubú nedbanlivosť pri poskytovaní právnych služieb advokátom.
7. Výrok rozsudku o čiastočnom zastavení konania nebol odvolaním napadnutý. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 C.s.p. a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
8. Vo vzťahu k ostatným častiam rozsudku (napadnutému zamietavému výroku a tiež závislému výroku o trovách konania) Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.10.2020 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné tvrdenia žalovaného v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:
10. Žalobca svojimi odvolacími námietkami nastolil predmetom odvolacieho prieskumu spôsob právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie výlučne z hľadiska správnosti jeho úsudku, že miera jeho zavinenia za škodu spôsobenú JUDr. G. D. dosiahla úroveň hrubej nedbanlivosti. Ako už bolo zmienené na inom mieste tohto odôvodnenia, na podklade tejto úvahy súd prvej inštancie dospel k záveru, že posudzovaná škodová udalosť nespadala do rozsahu krytia poistnej zmluvy a skrz toho tiež uzavrel, že neposkytnutie poistného plnenia žalovaným nebolo protiprávne a preto následkom toho nemohla žalobcovi vzniknúť škoda. Odvolateľ je presvedčený o tom, že závažnosť jeho pochybenia zjemňuje to, že mal dôvod sa spoliehať, že súd nebude vyvodzovať dôsledky z omeškania určenej lehoty a tiež aj to, že sa na jeho pochybení podieľala jeho pracovníčka.
11. Pri posudzovaní miery nedbanlivosti advokáta vychádza právna teória z predpokladu, že advokát, ktorý svoje povolanie vykonáva starostlivo a svedomito má kvalitatívnu úroveň priemerného advokáta. Inými slovami povedané, klient je oprávnený očakávať od svojho advokáta plnenie povinností, ktoré dosahuje aspoň priemernú úroveň - tzv. odborný štandard starostlivosti, zanedbanie ktorého nie je ospravedlniteľné subjektívnymi dôvodmi. Objektívne hľadisko pri posudzovaní požadovanej starostlivosti advokáta neznamená úplné prehliadnutie okolností konkrétneho prípadu. Prirodzene totiž existuje celý rad situácií, ktoré môžu mať za následok porušenie povinnosti advokáta, resp. nedodržanie štandardu starostlivosti. Môže ísť napríklad o ochorenie advokáta, prípady jeho indispozície z iných dôvodov, ale aj žalobcom zmieňované nedostatky v organizácii práce v kancelárii či vadné zastupovanie v prípade jeho neprítomnosti. Všeobecným hľadiskom pri posudzovaní týchto situácií je podľa právnej teórie kritérium predvídateľnosti, v tom zmysle, že „Len indispozície náhleho nepredvídateľného charakteru môžu byť považované za ospravedlniteľné a ovplyvňujúce odchýlku od štandardu starostlivosti“ (Balarin, J. in Tichý, L./ed./ Odpovědnost advokáta za škodu, 1. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2013 s. 144). Vo svetle právnou teóriou aprobovaného kritéria predvídateľnosti nemôže podľa odvolacieho súdu obstáť žiaden z dôvodov, ktorými odvolateľ vo svojej argumentácii ospravedlňuje porušenie povinností pri poskytovaní právnych služieb. Akiste je totiž možné v každej profesii, advokátske povolanie nevynímajúc, predpokladať, že nová a ako uviedol sám žalobca nezaučená a neskúsená pracovníčka sa môže pri výkone určených prác dopustiť chýb, a to aj zásadných, čo prirodzene musí v záujme zachovania štandardu starostlivosti viesť advokáta k zvýšenej ostražitosti a k prijatiu takých opatrení, ktorými dôjde k eliminovaniu tohto rizika na čo najnižšiu možnú úroveň. Už vôbec nemožno za ospravedlniteľný dôvod procesnej nečinnosti advokáta uznať žalobcom zmieňovanú prax akejsi tolerancie k nedodržiavaniu sudcovských lehôt. Akiste sa v praxi vyskytujú aj prípady, kedy nedodržanie takejto lehoty zostane bez povšimnutia či vážnejších následkov; rozhodne však sú v prevahe prípady, kedy súdy na dodržaní poriadkových lehôt dôsledne trvajú a z ich nedodržania vyvodzujú zákonom predpokladané konzekvencie. Pokiaľ sa za tohto stavu žalobca spoliehal (len) na miernejší prístup pri posudzovaní včasnosti jeho procesného úkonu, svedčí to o jeho ľahkovážnosti a to závažnosť jeho pochybenia len umocňuje. Čo je najpodstatnejšie, a to žalobca vo svojej odvolacej argumentácii úplne prehliada, súd prvej inštancie pripustil, že v prípade každého z jeho parciálnych pochybení (nedoplnenie žaloby v určenej lehote, nepodanie odvolania proti odmietajúcemu uzneseniu a neinformovanie mandanta o tom, že plynutie premlčacej doby sa vzhľadom na riadne nepokračovanie v konaní nezastavilo), by bolo možné vzhliadnuť aký-taký priestor pre miernejšiu kvalifikáciu intenzity nedbanlivosti; vo vzájomnej súvislosti ale úroveň hrubej nedbanlivosti bezpochyby dosahujú. Odvolací súd sa s týmto kľúčovým záverom prvoinštančného súdu bezo zvyšku stotožňuje. I podľa jeho názoru reťazenie už tak závažných pochybení nemožno inak ako považovať za profesné zlyhanie advokáta najzásadnejšieho charakteru.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok ako v zamietavom výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalovaného v spore.
13. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
14. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. V odvolacom konaní mal žalovaný plný procesný úspech, a preto mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)