Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5P-77-2020.pdf
PDF · 87.66 KB
Case nature
Subarea
5P/77/2020
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom Ž. X, O., zastúpený v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka T.. L. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom Ž.Q. X, O., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Martina Gallová Poredošová, advokát, so sídlom Kremnická 26, Bratislava, IČO: 42 135 567 a otec K. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. Č.. XXX, zastúpený Mgr. Natália Štangová, advokát, so sídlom Hlavná 709/10L, Nová Dedinka, IČO: 52 464 067, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravy styku s maloletým dieťaťom na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 13.10.2020 navrhovateľ, otec maloletého, žiadal, aby súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletým tak, že otec maloletého je oprávnený, dočasne do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní sp. zn.: 5P/77/2020, stýkať sa s maloletým P., a to: počas školského roku vždy prvý a druhý víkend v kalendárnom mesiaci, a to od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., pričom otec vyzdvihne maloletého v piatok v mieste, kde maloletý navštevuje základnú školu a odovzdá maloletého v nedeľu v mieste trvalého pobytu maloletého a počas vianočných prázdnin v roku 2020 od 31.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod. posledného dňa prázdnin, pričom otec prevezme maloletého od matky v mieste trvalého bydliska maloletého a odovzdá maloletého matke v mieste trvalého bydliska maloletého, s tým, že matka maloletého T.. L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž.R. X, O. je povinná maloletého P. Z. na styk s otcom riadne pripraviť a pripraveného mu ho odovzdať v určenom čase a mieste a otec maloletého je povinný na určenom mieste a v určenom čase matke maloletého vrátiť. Otec návrh odôvodnil tým, že styk s maloletým bol naposledy určený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/163/2014 zo dňa 05.12.2014, a to tak, že ,,otec je oprávnený sa s maloletým P. stýkať každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý párny víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. do dovŕšenia tretieho roku veku maloletého a každý párny víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. po dovŕšení tretieho roku veku maloletého, v čase letných prázdnin každý druhý júlový a druhý augustový týždeň toho
- ktorého roka s tým, že styk v dňoch pondelok až streda bude vykonávaný od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v dňoch štvrtok až nedeľa od štvrtku od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod., v čase Vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 16.00 hod. do 28.12. do 17.00 hod. a v každom nepárnom roku od 23.12. od 16.00 hod do 25.12. do 18.00 hod., v čase Veľkonočných sviatkov každoročne od Veľkonočnej nedele od 16.00 hod. do nasledujúceho utorka do 18.00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme v stanovený čas pred bytom matky, matka maloletého otcovi v stanovený čas na uvedenom mieste riadne odovzdá a následne otec dieťa matke v stanovený čas pred bytom matky a maloletého odovzdá a matka maloletého v stanovený čas pred svojim bytom maloletého od otca prevezme. Tento rozsudok žiada otec zmeniť v návrhu, ktorým sa začalo samotné súdne konanie vo veci, z dôvodu, že bol vydaný keď mal maloletý
2 roky a úprava styku zodpovedala jeho vtedajšej situácii a otec je toho názoru, že maloletému, toho času 8 ročnému, sa odvtedy zmenili potreby a nároky a otec aj maloletý majú záujem tráviť spolu viac času. Otec poukazuje na to, že rodičia maloletého spolu nežijú v jednej domácnosti, ale žijú na opačných koncoch Slovenska, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke. S otcom má dobrý vzťah, ktorý je však podľa otca možné zachovať len za predpokladu pokračovania v spoločnom trávení času. Otec má za to, že maloleté dieťa má právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Zároveň uvádza, že aktuálne funguje styk otca s maloletým nad rámec spomínaného právoplatného rozsudku, avšak otec nemá žiadnu záruku a iba sa vždy spolieha na to, že matka bude prístupná kompromisu a on bude môcť byť s maloletým počas doby, kedy sa nachádza v mieste trvalého bydliska maloletého primerane. Uvedený stav považuje za nevyhovujúci a má za to, že existuje potreba dočasne upraviť pomery nariadením neodkladného opatrenia, ktoré bude právoplatné a vykonateľné do momentu meritórneho rozhodnutia vo veci.“ Otec návrhom vo veci samej žiada toto rozhodnutie zmeniť, nakoľko bolo vydané v čase, keď mal maloletý 2 roky a úprava styku zodpovedala jeho vtedajšej situácii. Otec má za to, že maloletému, toho času 8 ročnému, sa odvtedy zmenili potreby a nároky a obaja majú záujem spolu tráviť viac času. V uvedenej právnej veci sa dňa 30.09.2020 malo konať pojednávanie, ktoré však bolo z dôvodu choroby matky odročené na 13.01.2021. Otec poukázal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na to, že s matkou maloletého nežijú spolu v jednej domácnosti, ale v podstate na opačných koncoch Slovenska, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Konštatoval, že má s maloletým dobrý vzťah, ktorý je však podľa neho možné zachovať iba za predpokladu pokračovania v spoločnom trávení času. Otec dodal, že maloletý má právo na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Zároveň uviedol, že síce aktuálne funguje styk maloletého s otcom nad rámec spomínaného právoplatného rozsudku, avšak otec nemá žiadnu záruku a musí sa iba spoliehať na to, že matka bude prístupná kompromisu a on bude môcť byť s maloletým počas doby, kedy sa nachádza v mieste trvalého bydliska maloletého primerane, v závislosti od jeho zdravotného stavu a s ohľadom na jeho školské povinnosti a mimoškolské aktivity. Uvedený stav považuje za nežiaduci a preto má za to, že existuje potreba dočasne upraviť pomery nariadením neodkladného opatrenia, ktoré bude právoplatné a vykonateľné do momentu meritórneho rozhodnutia vo veci a na nariadenie tohto neodkladného opatrenia je podľa neho splnená aj potreba dočasnej úpravy právnych pomerov tak, aby neboli práva otca na styk s maloletým ohrozené, a zároveň navrhované neodkladné opatrenia zahŕňa aj najlepší záujem maloletého dieťaťa.
2. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
11. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
20. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré súd zisťuje pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej (meritórneho rozhodnutia) a ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní. A pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.
21. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností.
22. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Súd má za to, že otec neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov (medzi maloletým a otcom). Otec žiadal neodkladným opatrením upraviť styk s maloletým veľmi podobne ako je tento už určený. Súd má za to, že nenastala žiadna zmena pomerov, ktorá by odôvodnila potrebu vydania neodkladného opatrenia. Zo samotného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že styk otca s maloletým, ktorý bol upravený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/163/2014 zo dňa 05.12.2014, riadne funguje, a to dokonca aj nad rámec tohto rozhodnutia. Otec netvrdí a neosvedčuje žiadne rozpory rodičov alebo iné problémy pri realizovaní styku s maloletým, naopak z jeho vyjadrenia je zrejmé, že jeho právo na styk s maloletým je riadne zabezpečené. Otec síce vyjadril, že nemá akékoľvek záruky, že matka maloletého mu umožní s maloletým sa stretnúť, avšak neuviedol, že by vôbec niekedy medzi nimi nastal ohľadom styku s maloletým konflikt. O skutočnostiach, ktoré otec uvádza v návrhu, sa koná vo veci samej, v tejto veci je vytýčený termín pojednávania na deň 13.01.2021, kde súd styk otca s maloletým ustáli. Súd rovnako zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie ako v prípade meritórneho konania, preto ustáliť styk s maloletým možno až v konaní meritórnom.
23. O trovách konania súd rozhodne v meritórnom rozhodnutí (§ 58 Civilného mimosporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).