Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/217/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu V.. D. Š., nar. X.X.XXXX, bytom Y., U. XX, zastúpeného JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom, Košice, Thurzova 6, proti žalovanému I.. I. Š.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., Y. XX, zastúpenému JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom, Košice, Palackého 1, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -139 z 28.5.2019 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností

- parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 222 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 123 m2 a rodinného domu so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXXX kat. územia U., obec Y. - F., okres Košice II tvrdiac, že ohľadom týchto nehnuteľností uzavrel dňa 20.8.2008 so žalovaným ako obdarovaným darovaciu zmluvu, keď v roku 2016 došlo medzi stranami k narušeniu vzájomného vzťahu a od júla 2017 sa s obdarovaným (so svojim synom) už ani nestretávajú a žalovaný sa voči nemu dlhodobo a sústavne správa maximálne znevažujúco, neprejavuje o neho zásadný záujem a bráni mu úmyselne aj v styku so zvyšnou časťou rodiny, vrátane aj jeho manželky a vnúčat. Vzal do úvahy stanovisko žalovaného, ktorý navrhol žalobu ako účelovú a tendenčnú zamietnuť, pričom poprel verbálne útoky na darcu, keďže aj vytýkané SMS správy nevybočujú z rámca zažitých a zavedených vzťahov v rodinnom kruhu. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako darca a žalovaný ako obdarovaný dňa 20.8.2008 uzatvorili darovaciu zmluvu, na podklade ktorej žalobca daroval žalovanému nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX v kat. území U., obec Y. - F. a to rodinný dom so súp. č. XXXX a pozemky parc. č. XXXX/XX Z. Č.. XXXX/XX. Podrobne reprodukoval obsah vyjadrení žalobcu, žalovaného a svedkýň I. Š. - manželky žalovaného a N. Š.Á. - manželky žalobcu. Práve vec posúdil podľa a popísal podmienky, ktoré musia byť naplnené pre vrátenie daru. Uviedol, že žalobca za výzvu na vrátenie daru považoval samotnú žalobu a správanie žalovaného hrubo odporujúce dobrým mravom malo podľa neho spočívať v tom, že žalovaný predal rodinný dom, ktorý mu postavil z vlastných finančných prostriedkov a odmietol mu to vysvetliť, ďalej v tom, že od júla 2017 sa vôbec nestretávajú a syn sa o neho nijakým spôsobom nezaujíma a zakázal aj svojim deťom stretávať sa s ním, keď aj svojej matke zakázal sa s ním ako s manželom tiež

stretávať, pričom mu aj nadáva a osočuje ho, o čom svedčí SMS komunikácia medzi stranami sporu. Na základe prednesov strán sporu, ako aj svedkov dospel k názoru, že vzťah medzi stranami ako medzi otcom a synom bol vždy konfliktný a problematický, a to už aj v dobe pred uzavretím spornej darovacej zmluvy. Aj zo samotnej výpovede žalobcu mu vyplynulo, že o predaj rodinného domu na Grote ho žalovaný informoval a osobne aj navštívil, žiadajúc o pomoc pri vybavovaní listín umožňujúcich mu dom predať. Konanie žalovaného v spojitosti s predajom domu nemožno podľa neho hodnotiť ako správanie sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Z dokazovania mu ďalej vyplynulo, že žalovaný výslovne nezakázal stretávať sa žalobcovi s vnúčatami a aj svedkyňa - manželka žalovaného uviedla, že nemá výhrady, aby sa žalobca stretával s ich deťmi, má len podmienku, aby to bolo za prítomnosti rodičov maloletých detí, keď aj ďalšia svedkyňa - manželka žalobcu tvrdila, že ani samotný žalobca nemá záujem stretávať sa so svojimi vnukmi. K tvrdenému zákazu stretávania sa žalobcu so svojou manželkou poukázal na to, že žalobca a jeho manželka sú dospelé osoby, plne spôsobilé na právne úkony, pričom obývajú jeden dom a nemožno rozumne predpokladať, že pokiaľ sa žalobca so svojou manželkou nestretáva, je to z dôvodu zákazu pochádzajúceho od žalovaného. To, že by žalovaný mal svoju matku v tomto smere ovplyvňovať, nebolo dokazovaním preukázané. To, že strany od júla 2017 sa nestretávajú a nekomunikujú, je medzi nimi nesporné, avšak aj podľa tvrdení svedkov vzťahy sú medzi nimi vzájomne vážne narušené a s prihliadnutím na princíp vzájomnosti, toto správanie sa žalovaného nemohol hodnotiť ako odporujúce dobrým mravom. Zaoberal sa ďalej predloženou SMS komunikáciou z 20.3.2015, 22.12.2015 a 28.3.2018, ako aj ďalšou dátumovo nestotožnenou a bol toho názoru, že pri komunikácii staršej ako tri roky s prihliadnutím na námietku premlčania, SMS správu z 25.3.2015 už do úvahy brať nemožno. Pri ostatných správach bez uvedenia dátumu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nemohol vyhodnotiť, či došlo alebo nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu. Žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o takom správaní sa žalovaného, ktoré by bolo hrubým porušením dobrých mravov v zmysle , pričom zohľadnil aj princíp vzájomnosti, nakoľko preukázateľne vzťah strán bol dlhodobo a to aj pred uzavretím darovacej zmluvy vzájomne narušený. O trovách konania rozhodol podľa a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Rozsudok prostredníctvom právneho zástupcu napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie uplatniac pritom odvolacie dôvody upravené v , a . Bol toho názoru, že v konaní preukázal také správanie sa žalovaného, ktoré by dosahovalo značnú intenzitu a jeho sústavnosť tak, ako to vyžaduje súdna prax pre úspešné uplatnenie nároku na vrátenie daru. Bolo preukázané, že žalovanému a jeho rodine finančne pomáhal a materiálne ho zabezpečil, pričom obdarovaný zmenil svoje správanie potom ako zistil, že pre zmenu finančnej situácie mu už ďalej pomáhať nevie. Vytkol napadnutému rozsudku, že jeho odôvodnenie nie je dostatočné a rozhodnutie je tak nepreskúmateľné. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že nechce, aby sa stretával s jeho deťmi, čo vyplýva aj z toho, ako interpretuje incident v Tatrách a je zrejmé, že len hľadal zámienku prestať s ním komunikovať a ignorovať ho. Hoci konajúci súd mal za to, že vzťahy medzi stranami sú vážne narušené vzájomne a pre princíp vzájomnosti nemohol považovať správanie sa žalovaného za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi vôbec neuviedol, aké jeho správanie v rozpore s dobrými mravmi malo u žalovaného vyvolať takú reakciu, že tento stratil o neho akýkoľvek záujem. To, že medzi stranami sporu boli už aj v minulosti názorové rozdiely, nie je možné považovať za narušenie dobrých mravov. Pri takomto výklade by akékoľvek komunikačné problémy bolo nutné považovať za rozporné s dobrými mravmi, čo nie je prípustné. Vytkol prvoinštančnému súdu ako vyhodnotil predloženú SMS komunikáciu, keď z nej jednoznačne vyplýva ako vulgárne a neúctivo sa voči nemu žalovaný vyjadroval. Ani vo vzťahu k týmto správam žalovaný neprodukoval absolútne žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynul princíp vzájomnosti komunikácie strán. Žalovaný a ani svedkovia - manželka žalovaného a jeho manželka neuviedli ani jeden konkrétny príklad, kedy sa on vulgárne správal k žalovanému alebo k jeho deťom. Z vykonaného dokazovania je evidentné, že žalovaný sa voči nemu dlhodobo a neprestajne správal v hrubom rozpore s dobrými mravmi a jeho správanie sa nezodpovedá ani len základom slušnosti a úcty zodpovedajúcej syna voči otcovi, ktorý ho plne majetkovo zabezpečil.

4. Žalobca aj samostatným podaním zo dňa 24.7.2019 doplnil odvolanie podané jeho právnym zástupcom a opätovne poukázal na prezentovanú SMS komunikáciu, z ktorej je zrejmé, že rozdiel v komunikácii strán je evidentný a žalovaný sa voči nemu správa hrubo, neúctivo a nevďačne. V konkrétnostiach poukázal na ďalšie neetické a neslušné správanie sa žalovaného spojené s vianočným darom vo výške 250.000,00 Sk. K výpovedi svojej manželky popisujúcej jeho vzťahy so synom

konkretizoval manželkinino nevhodné správanie a vyslovil názor, že ak by táto mala ako prioritu svoju rodinu a nie opilecké správanie sa s kamarátmi, nemuseli byť ich deti tak neslušné ako sú. Práve syn

- žalovaný so svojou fanatickou vierou mu úplne rozvrátil manželstvo a jeho manželka hovorí len to, čo jej syn prikáže. Komentoval tiež výpoveď nevesty I. Š., ktorá podľa neho vypovedala tiež pod nátlakom svojho manžela - žalovaného. Ďalej sa opätovne venoval výpovedi svedkyne - svojej manželky z dňa 8.3.2019 a považoval ju za nevieryhodnú a spojenú s jej vážnymi psychickými problémami.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu plnú náhradu trov odvolacieho konania. Bol toho názoru, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, vyslovil len subjektívne názory bez objektivizácie a verifikácie skutkového stavu, predložil len časť SMS komunikácie medzi stranami, ktorá je navyše vytrhnutá z kontextu a ktorú navyše nie je možné stotožniť ako komunikáciu medzi účastníkmi a ktorá je sčasti premlčaná. Uviedol, že celú situáciu v rodine jednoznačne vysvetlil a preukázal na pojednávaní konanom dňa 8.3.2019, pričom členovia rodiny sa žalobcovi opakovane snažili existujúce problémy vysvetliť a upozorňovali ho na jeho autoritatívne a despotické správanie sa a konanie, ktoré hraničilo so psychickým týraním blízkych osôb. Vulgárnym vyjadrovaním sa vo vzťahu ku všetkým členom rodiny žalobca vytvoril dehonestujúce prostredie pre výchovu a rovnosť medzi ním a jeho manželkou a porušovanie jeho rodičovských povinností bolo v posledných rokoch tak neakceptovateľné, že už nemohol dovoliť, aby takejto atmosfére boli vystavené aj jeho deti. Trval na tom, že žalobca previedol nehnuteľnosť na neho nie vzhľadom na zabezpečenie jeho potrieb, ale z dôvodu jeho finančných problémov v snahe čiastočne sa dočasne zbaviť majetku. Mal za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno a nepreukázal, aby porušil vo vzťahu k nemu dobré mravy a už vôbec nie hrubým spôsobom a jeho tvrdenia vychádzajú iba zo subjektívneho pocitu a sú účelové a naopak, je to žalobca, ktorý hrubým spôsobom porušuje dobré mravy voči všetkým členom rodiny.

6. Žalobca v odvolacej replike trval na dôvodoch odvolania a bol toho názoru, že v konaní nebol vykonaný žiaden dôkaz preukazujúci, že v danom prípade platil princíp vzájomnosti a že komunikácia a konanie žalovaného bolo len adekvátnou reakciou na jeho správanie. Naopak bolo preukázané, že finančne pomáhal žalovanému a jeho rodine a materiálne ich zabezpečil a žalovaný zmenil svoje správanie len po zistení, že už mu finančne tak pomáhať nevie. Vzťah žalovaného k nemu sa značne zhoršil bez akéhokoľvek relevantného dôvodu a syn s ním natrvalo prerušil akékoľvek vzťahy a zakázal aj akýkoľvek kontakt s jeho deťmi. Nemožno tak hovoriť o žiadnom naplnení princípu vzájomnosti.

7. Žalovaný v duplike zotrval na tom, že súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Mal za to, že voči žalobcovi neporušil dobré mravy a podaná žaloba je účelová a tendenčná.

8. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z , (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa , lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (, ).

10. Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

12. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že tento ho odôvodnil z dôvodov upravených v , a , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval pritom aj nepreskúmateľnosťou rozsudku.

13. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

14. Odvolací dôvod podľa § je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

15. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa ust. nie je daný, pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne procesné vady, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ani iné vady konania, či iné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Odvolací súd bral zreteľ aj na to, že rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku ( ) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.

17. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti má. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom súd vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a právne významné. Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú.

Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je obhájiteľné a rozsudok je preskúmateľný.

18. Odvolací dôvod podľa ust. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. ,193 a 205 , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

19. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol naplnený, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. , , t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

21. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj námietok žalobcu, na ktoré žalobca opakovane poukazoval aj v odvolaní). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň.

22. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 222 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 123 m2 a rodinného domu so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXXX kat. územia U., obec Y. - F., okres Košice II a to v dôsledku zrušenia darovacej zmluvy, ku ktorému pristúpil pre hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany žalovaného. Pre úspech v spore teda žalobca musel preukázať, že došlo ku zrušeniu darovacej zmluvy zo dňa 20.8.2008 v dôsledku jeho platného a dôvodného prejavu vôle smerujúceho k vráteniu daru.

23. Podľa darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

24. V ust. je upravený osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu, ktorý darca môže vyvolať tým, že jednostranným právnym úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Podmienkou zániku právneho vzťahu z darovacej zmluvy je právny úkon darcu smerujúci k vráteniu daru adresovaný obdarovanému a predchádzajúce hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Darcovi nevzniká právo domáhať sa vrátenia daru pri akomkoľvek nevhodnom správaní sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, alebo len pri samotnej nevďačnosti zo strany obdarovaného. Právo na vrátenie daru darcovi vzniká pri takom správaní obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho individuálneho prípadu možno

kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, keď ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo o neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo členom jeho rodiny, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem alebo zo zmluvného vzťahu. Úvaha, či konanie obdarovaného možno kvalifikovať ako hrubo porušujúce dobré mravy, bude závisieť od posúdenia konkrétneho jednotlivého prípadu a jeho osobitosti, pričom pre toto posúdenie nie je rozhodujúcim len subjektívny pocit a úsudok darcu (prejav subjektívne pociťovaného nevďaku), ale rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. hodnotenie spoločensky objektivizované, vychádzajúce z definície pojmu dobrých mravov spoločnosti podľa právnej teórie, pod ktorými možno rozumieť súhrn určitých etických a kultúrnych všeobecne uznávaných zásad a pravidiel morálneho charakteru, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi charakterizovaných vzájomnou slušnosťou, ohľaduplnosťou a vzájomným rešpektovaním.

25. Platí tiež, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej (obyčajnej) nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného.

26. Odborná literatúra aj právna prax sa zhodujú v tom, že k zániku darovacieho vzťahu, t.j. k obnove vlastníctva darcu k veci dôjde na základe dvoch právnych skutočností, a to hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému smerujúcemu k vráteniu daru. I pre tento jednostranný adresný právny úkon platí, že musí spĺňať náležitosti požadované pre právne úkony vo všeobecnosti ( a nasl.), teda aj náležitosti prejavu vôle v zmysle jeho určitosti ( ). K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho rodiny. Iba tak, pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa nastanú zamýšľané právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t.j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie jeho vlastníctva ex nunc - okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému.

27. Možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalovaného voči darcovi v dobe pred podaním žaloby nedošlo k takému správaniu, ktoré by bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

28. Dobrými mravmi spoločnosti je nutné chápať súhrn určitých etických a kultúrnych všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Tento všeobecný horizont, ktorý vývojom spoločnosti rozvíja aj svoj morálny obsah v priestore a čase, musí byť posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu tiež práve v danom čase, na danom mieste a berúc do úvahy vzájomné konanie účastníkov právneho vzťahu. Pri hodnotení musí byť zohľadňovaný konkrétny individualizovaný prípad a nezáleží preto natoľko na subjektívnom názore jednotlivca, ako skôr na hodnotení spoločenskom, objektivizovanom.

29. Predovšetkým je nutné uviesť, že z ust. nevyplýva, aby závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny muselo - čo do rozsahu a intenzity

- dosiahnuť taký stupeň závažnosti konania, ktorý by založil trestnoprávnu či správno právnu zodpovednosť obdarovaného. Okrem rozsahu a intenzity konania obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin alebo priestupok, môžu aj iné závadné konania zo strany obdarovaného taktiež viesť k naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru podľa ; musí sa však vždy jednať o tak závažné konanie obdarovaného, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Táto kolízia - závadné konanie - však vždy musí dosiahnuť intenzitu, ktorá je spojená s nie „bežným“, ale hrubým porušením dobrých mravov, aby tak bolo podraditeľné pod ust. .

30. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi presne popísal na základe vykonaného dokazovania komplikovaný vzťah medzi stranami sporu - otcom a synom, ktorý nebol ideálny ani v čase pred uzavretím darovacej zmluvy. Zaoberal sa tiež podrobne žalobcom vymedzenými situáciami, ktorými sa žalovaný podľa neho dopustil správania - konania hrubo odporujúceho dobrým mravom, tieto jednotlivo vyhodnotil a s jeho výstižnými závermi sa stotožňuje aj odvolací súd. Dôvodom

pre vrátenie daru nemôže byť postup žalovaného, ktorý sa autonómne rozhodol predať dom na Grote, keď najmä tento svoj zámer pred žalobcom netajil a žiadal ho o pomoc pri vybavovaní s tým súvisiacich listín. Nepochybne vzťahy žalobcu a žalovaného nie sú ideálne, čo sa odráža na možnostiach stretávania sa žalobcu s deťmi žalovaného, nejde však pritom evidentne len o výsledok postoja žalovaného, či jeho manželky a nebolo preukázané, aby títo jednostranne a zo šikanóznych pohnútok obmedzovali styk svojich detí so žalobcom. Zjavne narušený je i vzťah žalobcu k jeho manželke N. Š., ktorá podrobne vo svojej výpovedi dňa 8.3.2019 (viď zápisnicu o pojednávaní z č.l. 96 až 105) popísala genézu vnútrorodinných vzťahov, na zhoršení ktorých sa určite nepodieľal iba žalovaný. Ku komunikácii formou SMS predloženej žalobcom, odhliadnuc od problémov spojených s ich verifikáciou je nutné uviesť, že táto by len dokresľovala atmosféru v širšej rodine strán sporu.

31. V konaní teda nebolo preukázané, aby žalovaný voči žalobcovi prejavil absolútne nevďak, ktorý sa prejavil v jeho správaní a že prejav pre jeho intenzitu a sústavnosť by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Súdna prax sa pritom zjednotila na tom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ), že negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi alebo k jeho rodine, ktoré je potrebné posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi sa musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých vzťahov je vždy vecou vzájomnej tolerancie a ústretovosti a nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď druhý účastník vzťahu svojim konaním takémuto správaniu napomáha, či ho priamo vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich nie vhodný spôsob komunikácie, ktorý vedie k rozkladu želateľnej vnútrorodinnej atmosféry. Ako už bolo naznačené, predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu je možné hodnotiť ako hrubé porušovanie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov treba vychádzať z princípu vzájomnosti, čo znamená, že treba zohľadniť aj správanie sa darcu a zisťovať, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve i jeho správanie sa neprispieva k nevhodnému správaniu sa obdarovaného voči nemu. V takom prípade by sa totiž darca nemohol úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, aj keď taktiež nevhodnú, by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušovanie dobrých mravov. Išlo by v tom prípade len o spoločensky nežiaducu a nevítanú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by nebolo možné charakterizovať ako hrubé porušovaniu dobrých mravov zo strany obdarovaného. V prejednávanej veci nebolo zistené (preukázané), aby vytýkané správanie sa obdarovaného bolo v zjavnom nepomere správaniu sa samotného darcu a tak je preskúmavané rozhodnutie vecne správne, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na dostatku skutkových záverov, z nich vyvodil právny rezultát a svoju úvahu dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil. Podstatné tak je, že aj keď vzájomnú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným nemožno hodnotiť ako spoločensky žiaducu, správanie sa žalovaného voči darcovi však nedosiahlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, zakladajúcu nárok na vrátenie daru.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a úspešnému žalovanému tak bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).