Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-47-2020.pdf
PDF · 91.71 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu Slovenská republika
- Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany, so sídlom Pri Šajbách 12, 831 06 Bratislava, IČO: 34000666, zastúpený Mgr. Tomášom Szabom, advokátom, so sídlom Radvanská 23, 811 01 Bratislava, proti žalovanej Obec Slatinské Lazy, so sídlom Slatinské Lazy 111, 962 25 Slatinské Lazy, IČO: 00320269, zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42197821, o zaplatenie 2 505,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10Cb/23/2017-171 zo dňa 03.02.2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu žalobcu voči žalovanej o zaplatenie 2 505,55 Eur s príslušenstvom titulom nedoplatku za dodávku tepla za ÚK a za ohrev TÚV za jednotlivé byty. Nedoplatok pozostáva z nedoplatku na obytnom dome súp. č. XXX (X bytov) v celkovej výške 617,94 Eur, z nedoplatku na obytnom dome súp. č. XXX (X bytov) v celkovej výške 1 179,29 Eur a z nedoplatku na obytnom dome súp. č. XXX (X byty a kotolňa) v celkovej výške 708,32 Eur, pričom obytné domy sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej a nachádzajúc sa v katastrálnom území P. C.. Právny nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). Žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania nároku v zmysle § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru okresného súdu žalobca podal žalobu na súd 15.06.2017 po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa jeho názoru táto doba začala plynúť dňom 27.05.2015, kedy žalobcovi bol doručený list firmy C m c, spol. s r. o., ako správcu bytových domov, ktorým mu bolo oznámené, že žalobcovi odmieta zaplatiť náklady za dodávku tepla na ÚK a ohrev TÚV, ako aj odmieta vykonať ročné vyúčtovanie týchto nákladov jednotlivým vlastníkom bytov z dôvodu, že nemá uzatvorené žiadne písomné zmluvy o dodávke tepla s konečnými odberateľmi, teda vlastníkmi bytov, a preto nemá ani právny titul na dodávanie tepla a jeho následné vyúčtovanie. Súd uzavrel, že v súdenej veci sa právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia voči žalovanej premlčalo tak dňa 28.05.2017 a z tohto dôvodu súd nepreskúmaval žalobu z vecnej stránky, ako aj zamietol návrh na doplnenie dokazovania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) vzhľadom na úspech žalovanej vo veci.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní žalobca uviedol, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na jeho úkor za obdobie mesiacov september až december 2017 (správne má byť 2014), kedy žalobca dodával žalovanej (ako aj ďalším vlastníkom bytov a nebytových priestorov patriacich do objektu obytných domov súp. č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX v obci P. C.) teplo na ústredné kúrenie, na ohrev teplej úžitkovej vody v nehnuteľnostiach žalovanej v obci P. C. a žalovaná túto dodávku tepla na ústredné kúrenie a na ohrev teplej úžitkovej vody od žalobcu prijala. Žalobca v danom období nevykonával správu bytov a nebytových priestorov patriacich do uvedených objektov. Podľa názoru žalobcu správca bytového domu, obchodná spoločnosť C m c, spol. s r. o., Detva v rámci mesačných zálohových platieb vlastníkom bytov a nebytových priestorov náklady na dodávku tepla a ústredné kúrenia na ohrev teplej úžitkovej vody vyúčtoval a následne tieto prijaté platby vrátil, resp. započítal na iné nedoplatky na základe vyúčtovania za rok 2014, a to úhradou zo dňa 24.06.2015. Podľa ust. § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bol správca najneskôr do 31.05. nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome, správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok, týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň správca bol povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Žalovaný (zrejme malo byť uvedené žalobca) z týchto dôvodov považuje list spoločnosti C m c, spol. s r. o. zo dňa 25.05.2015 za oznam skutočností, ktoré však mali nastať v budúcnosti a vôbec nebolo isté, či nastanú. Až reálnym vrátením platieb (dňa 24.06.2015) za dodávku tepla na ústredné kúrenie a na ohrev teplej úžitkovej vody, jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov patriacich do objektu obytných domov súp. č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX v obci P. C. a na ich účty, bolo podľa názoru žalobcu objektívne preukázané, že sa jednotliví vlastníci skutočne obohatili na úkor žalobcu. Žalobca má preto za to, že premlčacia lehota začala plynúť až dňom 24.06.2015, t.j. dňom kedy jednotlivý vlastníci bytov a nebytových priestorov prijali vrátenie platieb od spoločnosti C m c, spol. s r. o. Až týmto dňom žalobca získal vedomosť o tom kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a až týmto okamihom došlo žalovanou k získaniu bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu. Žalobca sa domnieva, že subjekty nemôžu konať len na základe oznámení, ktoré sa nemusia vôbec naplniť, ale musia konať na základe dokonaných právnych skutočností, ktoré sa reálne stali.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že z jej vyjadrení počas celého konania je zrejmé, že teplo, ani teplú úžitkovú vodu v predmetných bytoch v roku 2014 vôbec nespotrebovávala, a že považovala od začiatku nárok uplatnený žalobcom za premlčaný, keďže podľa jej názoru k premlčaniu nároku by dochádzalo (ak by existoval) tak ako vznikal, teda vždy po tom, čo žalobca uhradil jednotlivé náklady. Samotné údajné vyúčtovania, ktoré žalobca vyprodukoval iba na účely tohto konania, žalovanej neboli nikdy doručené, a preto nemôžu byť právnym základom na uplatnenie nároku žalobcu. Na základe uvedeného žalovaná navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia.
8. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu premlčania práva v zmysle § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
10. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
11. Premlčanie možno definovať ako následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva. Predpokladom úspešného dovolania sa premlčania je uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. Právna úprava pre určenie doby premlčania používa dva druhy lehôt, a to subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dva roky a začína plynúť odo dňa keď sa oprávnený dozvie o tom, že došlo k obohateniu na jeho úkor a kto sa na jeho úkor obohatil.
12. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pre vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň keď sa oprávnený skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Oprávnený sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Vedomosťou sa myslí znalosť takých skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť bez toho, aby bolo významné, či oprávnený má také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť skutkové okolnosti a vyvodiť, či na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu.
13. Tak ako okresný súd, tak aj odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že samotný žalobca tvrdil (a vyplýva to aj z jeho vyjadrenia k odporu žalovanej z podania zo dňa 17.10.2017), že na stretnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré sa uskutočnilo dňa 04.09.2014 bolo okrem iného dohodnuté, že teplo na ústredné kúrenie a ohrev teplej úžitkovej vody bude až do zrekonštruovania elektrickej kotolne dodávať žalobca. Je zrejmé, že spoločnosť C m c, spol. s r. o. neposkytovala službu v oblasti dodávky tepla na ústredné kúrenie a ohrev teplej úžitkovej vody.
14. Pokiaľ žalobca požiadal firmu C m c, spol. s r. o. listom zo dňa 12.05.2015 na zaplatenie nákladov na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody, pričom prílohou tohto listu bola aj faktúra na sumu 11 675,01 Eur s DPH č. XXXXXXX zo dňa 12.05.2015 a reakciou na tento list žalobcu bol list firmy C m c, spol. s r. o. zo dňa 25.05.2015, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 27.05.2015, v ktorom táto firma oznámila žalobcovi, že mu odmieta zaplatiť tieto náklady za dodávku tepla na ústredné kúrenie a ohrev teplej úžitkovej vody, ako aj odmietla vykonať ročné vyúčtovanie týchto nákladov jednotlivým vlastníkom bytov, čo odôvodnila tým, že nemala uzatvorené žiadne písomné zmluvy o dodávke tepla s konečnými odberateľmi, teda vlastníkmi bytov a nemala právny titul na dodávanie tepla, následné vyúčtovanie, potom je potrebné prisvedčiť názoru okresného súdu, že najneskôr dňa 27.05.2015 žalobca mal vedomosť o tom, že nie firma C m c, spol. s r. o. je povinná z nároku žalobcu, ale Obec P. C. a zároveň už z listu žalobcu zo dňa 12.05.2015 vyplýva, že žalobca mal vedomosť o výške nákladov za vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody, ktorú dodával. V tomto kontexte tak vôbec nie je podstatné reálne vrátenie platieb za dodávku tepla na ústredné kúrenie a na ohrev teplej úžitkovej vody jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov patriacich do objektu obytných domov súp. č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX v obci P. C. na ich účty spoločnosťou C m c, spol. s r.o., nakoľko vrátenie platieb nemá súvis s tým, že žalobca mal vedomosť o tom, že došlo k obohateniu na jeho úkor, v akej konkrétnej výške a kým, teda kto sa na jeho úkor obohatil. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že premlčacia lehota začala plynúť až dňom 24.06.2015, t.j. dňom kedy jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov prijali vrátenie platieb od spoločnosti C m c, spol. s r. o., a to aj z dôvodu, že vracanie týchto platieb mohlo prebehnúť kedykoľvek v budúcnosti bez nadväznosti na úkony žalobcu. Dôležitá je vedomosť o to, že k bezdôvodnému obohateniu došlo na jeho úkor, vedel výšku tohto bezdôvodného obohatenia, aj to, že povinným z tohto bezdôvodného obohatenia nie je firma C m c, spol. s r. o., ale práve žalovaná, teda G. P. C.. Začatie plynutia premlčacej doby totiž sa viaže na vedomosť žalobcu a nie na vedomosť iných tretích osôb. Pokiaľ žalovaná vzniesla námietku premlčania, a to už v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v tomto konaní pod sp. zn. 10Cb/23/2017-45 zo dňa 04.08.2017, a to v odpore zo dňa 21.08.2017, súd prvej inštancie bol povinný prihliadnuť na námietku premlčania a nemohol už žalobcovi
ako veriteľovi premlčané právo priznať. Správne preto okresný súd zamietol žalobu žalobcu a vzhľadom na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, než rozsudok okresného súdu potvrdiť, a to aj v závislom výroku o trovách konania.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a vzhľadom na úspech žalovanej v odvolacom konaní, žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).