Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1To-20-2020.pdf
PDF · 83.5 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/20/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom 14.10.2020 v trestnej veci proti obžalovanému S. W. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/49/2019 zo dňa 30.01.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného S. W. vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- od presne nezistenej doby v roku 2015 do 26. 12. 2018 v rodinnom dome na ulici F. D. XXX/XX v O. v priebehu dennej doby, ale aj v dobe nočného kľudu, opakovane celý týždeň v jednom mesiaci a následne aj počas rôznych nasledujúcich rôznych dní, keď prišiel domov pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával manželke U. W., vyhrážal sa, že ju zabije alebo že zabije seba, budil ju v čase, keď spala a žiadal ju, aby mu išla kúpiť alkohol, stalo sa, že ju udrel po ústach a následne aj päsťou, v dôsledku čoho jej rozťal peru, hádzal po nej poháre, keď kričala, chytal ju za tvár, aby bola ticho, stalo sa, že do nej sotil, keď bola na balkóne, vyhrážal sa podpálením domu a že manželke U. W. nič nenechá, keď mu povedala, že chce odísť, došlo aj k tomu, že dom polial benzínom, manželke U. W. pri tom, ako sa snažila zabrániť mu požívať alkohol, povedal, že ju pichne spredu do hrdla a názorne na jej krku ukázal, odkiaľ jej vyjde nôž von, pričom uvedené konanie obžalovaného S. W. jeho manželka U. W. ťažko znášala a mala obavy z jeho útokov, prejavili sa u nej problémy so spánkom ako aj problémy so žalúdkom.
Za to mu podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov.
Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní piatich rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Tr. zákona súd mu uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapie alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, okresný prokurátor odvolanie tak proti výroku o vine ako aj proti výroku o treste. Podané odvolanie následne aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania poukázal na
podanú obžalobu, skutok, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu, aj jeho právnu kvalifikáciu uvedenú v obžalobe, i spôsob rozhodnutia súdu prvého stupňa. Uvádza, že s rozhodnutím súdu vo vzťahu k úprave právnej kvalifikácie konania obžalovaného a vo vzťahu k uloženému trestu nie je možné súhlasiť. Súd pri zdôvodnení zmeny právnej kvalifikácie skutku poukázal na to, že pre posúdenie otázky, či obžalovaný páchal trestnú činnosť po dlhší čas, je rozhodujúca nielen celková doba jeho konania, ale je potrebné prihliadnuť aj na spôsob, početnosť a intenzitu tohto konania. Len zo samotného časového vymedzenia skutku nie je možné automaticky vyvodiť záver, že došlo k jeho spáchaniu závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas, ale je kumulatívne potrebné, aby bolo toto konanie možné považovať aj z hľadiska materiálnej závažnosti za intenzívne. Dĺžku časového úseku, ktorý je možné považovať za dlhšiu dobu, je potrebné posudzovať predovšetkým na základe intenzity konania obžalovaného a závažnosti trestného činu, ktorá však v tomto prípade nebola preukázaná do takej miery, aby bolo možné vysloviť, že obžalovaný konal po dlhší čas. Súd dospel k záveru, že základnú skutkovú podstatu stíhaného trestného činu v tomto prípade naplnila až spoločná hromadnosť útokov, ktoré sa mali stať v čase, ktorý je vymedzený v skutkovej vete rozsudku a takémuto skutkovému vymedzeniu zodpovedá právna kvalifikácia podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona. Vyhodnotenie zabezpečených a vykonaných dôkazov súdom v kontexte zmenenej právnej kvalifikácie skutku však podľa názoru odvolateľa vyznieva jednostranne a to v prospech obžalovaného. Poškodená U. W. v prvej výpovedi v prípravnom konaní dňa 27.12.2018 podrobne opísala správanie sa obžalovaného voči nej, jeho fyzické útoky, vyhrážky, vulgárne nadávky, konanie spočívajúce v odopieraní spánku a počas dlhšieho časového obdobia. Z konania obžalovaného mala obavu, vyjadrila sa, že nevedela, kedy ju chcel udrieť, nevedela, čo sa mu odohrávalo v hlave, nevedela, čo ho napadne, mala problém s trávením, nevedela spať, lebo sa obžalovaného obávala, mala aj problémy so žalúdkom. Následne pri výpovedi v prípravnom konaní dňa 29.01.2019, ako aj na hlavnom pojednávaní podstatne zmenila svoje prvotné vyjadrenia ohľadom správania sa obžalovaného voči nej a to tak vo vzťahu k jeho útokom, ako aj vo vzťahu k ich intenzite, aj následkom konania. Vyjadrenia poškodenej vyplývajúce z jej prvotnej výpovede podporili vo svojich výsluchoch aj ďalší svedkovia a to matka poškodenej P. C., ako aj dcéry Q. W. a P. W.. V kontexte výsledkov vykonaného dokazovania, zmeny výpovede poškodenej, je potrebné hodnotiť ako účelové vedené snahou napomôcť manželovi. Tento záver je podporený aj znaleckým posudkom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, klinická psychológia sexuality, z ktorého vyplynulo, že poškodená U. W. pri znaleckom vyšetrení zjavne bagatelizovala správanie manžela v snahe zmierniť jeho nepriaznivú situáciu. Jej odpovede boli neucelené, neustále zdôrazňovala svoje neadekvátne reakcie. Jedným z motívov môže byť zhoršená finančná situácia po uväznení manžela, ale i blížiaca sa svadba dcéry, ktorá má otca rada. Menovaná i svedkovia uvádzali, že obvinený bol v triezvom stave pracovitý, dalo sa s ním vychádzať a je zrejmé, že chce veriť tomu, že sa polepší, čo môže byť ďalším dôvodom zmeny jej výpovede. Zároveň znalkyňa konštatovala, že u poškodenej U. W. boli v čase vyšetrenia prítomné príznaky reaktívnej depresie mierneho stupňa, ktorá bola priamou reakciou na uväznenie manžela, súvisela s výčitkami a obavami o ďalšiu existenciu. Jej schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne zreprodukovať prežité udalosti, nebola narušená, neboli preukázané poruchy vnímania v zmysle halucinácií, je orientovaná v realite, chápe základné časové vzťahy, jej pamäťové schopnosti sú priemerné, dokáže zreprodukovať podstatu zmysluplného deja, či textu s menším počtom detailov. To, čo si nezapamätá, nemá tendenciu dopĺňať na podklade vlastných predpokladov a skúseností. Dokáže zreprodukovať podstatu prežitých udalostí, ale môže povedať viac, než videla, počula. Na základe posúdenia výpovedí poškodenej U. W. v kontexte ostatných vykonaných a zabezpečených dôkazov, ustálenia doby páchania skutku, útokov obžalovaného počas tohto obdobia, ich intenzity a následkov vo vzťahu k poškodenej, bolo odôvodnené konanie obžalovaného posúdiť ako fyzické a psychické týranie majúce dlhodobejší charakter. Nebolo preto opodstatnené uznať obžalovaného S. W. vinným len pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona a potom nie je možné súhlasiť ani s uloženým trestom odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní päť rokov. Pri uznaní viny zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona by takýto trest nebol uložený v rozsahu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Navrhol preto, aby krajský súd vo veci sám rozhodol alebo zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
V konaní pred súdom prvého stupňa boli v posudzovanej veci, aj podľa názoru krajského súdu, vykonané dôkazy v takom rozsahu, ako to bolo pre správne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie potrebné. Dôkazy, ktoré vo veci vykonané boli, vyplývajú tak z obsahu zápisníc o hlavných pojednávaniach, ale aj dôvodov napadnutého rozsudku.
V odôvodnení uvedeného rozsudku prvostupňový súd veľmi podrobne a konkrétne uviedol, ktoré dôkazy boli vo veci vykonané, ale i to, ktoré skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali. Vzhľadom na okolnosť, že skutočnosti uvádzané v odôvodnení napadnutého rozsudku zodpovedajú obsahu vykonaných dôkazov, nepovažuje krajský súd za potrebné ich znova opakovať a na odôvodnenie napadnutého rozsudku v podrobnostiach poukazuje. V tomto smere napokon ani samotný odvolateľ nenamieta nedostatky, nevytýka prvostupňovému súdu ani napadnutému rozsudku to, že by niektoré dôkazy neboli vo veci vykonané, resp. že by nebolo vyhovené návrhu niektorej z procesných strán na vykonanie dôkazov, resp. doplnenie dokazovania.
Odvolateľ vo svojich odvolacích námietkach v podstate nenamieta ani správnosť ustáleného skutkového stavu prezentovaného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Aj v tomto smere je potrebné konštatovať, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi podrobne a správne uviedol, ako vykonané dôkazy hodnotil, prečo neuveril obrane obžalovaného, ktorý spáchanie skutku popieral, ani zmeneným výpovediam samotnej poškodenej U. W., ale pri ustálení skutkového stavu vychádzal z obsahu jej výpovede zo dňa 27.12.2018, v ktorej konkrétne a podrobne popísala správanie sa obžalovaného za obdobie posledných 3 rokov, kedy začal užívať alkoholické nápoje vo väčšej miere, uvádzala obdobia, v ktorých alkoholické nápoje požíval, i to, ako sa po požití alkoholických nápojov, resp. pod ich vplyvom správal. Tejto výpovedi prvostupňový súd uveril vzhľadom na to, že jej obsahu korešpondovali aj ďalšie vykonané dôkazy, jednak výpovede svedkyne P. C., matky poškodenej, svedkýň Q. W. a P. W., dcér obžalovaného a poškodenej, ako aj závery znaleckého posudku, najmä znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie F.. S. E..
Vzhľadom na obsah týchto, ako aj ďalších vo veci vykonaných dôkazov považuje aj krajský súd skutkové závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel, za správne a v súlade s obsahom vykonaných dôkazov a aj rozhodnutie prvostupňového súdu v tomto smere za náležite odôvodnené, a preto sa so závermi súdu prvého stupňa v celom rozsahu stotožňuje, osvojuje si ich a odkazuje na ne.
Ako to z obsahu vyššie uvedených odvolacích námietok prokurátora plynie, odvolateľ namieta, že prvostupňový súd konanie obžalovaného ustálené v skutkovej vete napadnutého rozsudku posúdil nesprávne, keď konanie obžalovaného neposúdil aj ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa odseku 3 písm. d) § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zákona, teda že uvedený trestný čin obžalovaný spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas.
Otázke odôvodnenia právnej kvalifikácie konania obžalovaného sa prvostupňový súd venoval veľmi podobne a v dôvodoch svojho rozhodnutia konkrétne poukázal na všetky okolnosti, vzhľadom na ktoré dospel k záveru, že obžalovaný sa svojim konaním síce dopustil zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona, ale nie je aj podľa ods. 3 písm. d) Tr. zákona. Aj v tomto smere považuje krajský súd úvahy a závery prvostupňového súdu za správne, stotožňuje sa s nimi a prakticky k ním nemá čo dodať. Aj keď je pravdou, že doba páchania skutku vymedzená v skutkovej vete napadnutého rozsudku na obdobie prakticky troch rokov by naznačovala, že by malo ísť o dobu, po ktorú malo dôjsť k spáchaniu trestného činu závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. b) Tr. zákona, teda po dlhší čas, je potrebné súhlasiť so závermi, ku ktorým prvostupňový súd dospel a jeho tvrdením, že na to, aby bolo možné konštatovať u súdeného zločinu, že páchateľ páchal trestný čin po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) Tr. zákona, je vždy potrebné posudzovať intenzitu, akou došlo k naplneniu znakov uvedeného trestného činu, čo znamená, že nie vždy, aj dlhšie časové obdobie páchania skutku bude odôvodňovať použitie uvedenej právnej kvalifikácie. Vzhľadom na častosť a obdobie, kedy mal obžalovaný alkoholické nápoje požívať tak, ako to napokon vyplýva aj z výpovede samotnej poškodenej U. W. zo dňa 27.12.2018 (keďže len pod ich vplyvom sa mal dopúšťať konania
ustáleného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku), početnosť fyzických útokov (tie boli len dva), ale aj útokov verbálnych, ku ktorým dochádzalo, avšak nie v malej miere k nim prispelo aj samotné správanie sa poškodenej, ako aj vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania z odboru psychológie, keď síce bola znalkyňou u poškodenej diagnostikovaná protrahovaná depresívna reakcia, avšak nie ako dôsledok konania obžalovaného, ale ako reakcia na jeho uväznenie, čo súviselo s výčitkami svedomia poškodenej a obavami o ďalšiu existenciu, považuje krajský súd aj v tomto smere závery, ku ktorým dospel okresný súd za správne a v súlade so zákonom, takže s námietkami prezentovanými v odvolaní prokurátora sa nestotožňuje.
Pochybenia, ktoré by bolo možné napraviť z podnetu podaného odvolania nezistil krajský súd ani vo výroku o treste, či uloženom ochrannom opatrení.
Okresný súd aj v tomto smere svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Je nepochybné, že pri rozhodovaní o treste vychádzal zo zákonných kritérií uvedených v § 34 ods. 1 Tr. zákona a pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zákona a na všetky uvedené okolnosti aj poukázal.
Uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na dobu 5 rokov, so stanovenou povinnosťou podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, za súčasného uloženia ochranného opatrenia v podobe ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, podľa názoru krajského súdu, splní účel trestu sledovaný Trestným zákonom.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.