Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-6C/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou, v právnej veci žalobcu: D. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom S. XX, T., zast.: doc. JUDr. Štefan Kočan PhD., advokát, AK, Nitrianska 5, Piešťany, proti žalovanej: J. republika - zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody 25.000,- Eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 23.09.2019 domáhal náhrady škody, ktorá pozostáva zo sťaženia spoločenského uplatnenia a nemajetkovej ujmy voči štátu - Slovenskej republike zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR ( ďalej len GP SR ). Pôvodne žalobu podal proti Ministerstvu spravodlivosti SR a domáhal sa náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím. Uviedol, že bolo proti nemu vedené trestné stíhanie a dňa 26.10.2006 mu bolo, podľa ,vznesené obvinenie za zločin podvodu podľa , , . Obvinenie mu bolo vznesené z dôvodu, že ako zamestnanec ČSOB Leasing, a.s., v čase od 1.7.2006 do 17.7.2006 v Bratislave v sídle spoločnosti v úmysle obohatiť sa na škodu cudzieho majetku sfalšoval Zmluvy o spotrebnom úvere na ojazdené motorové ako aj príslušné doklady k týmto zmluvám a to tým spôsobom, že sfalšoval podpisy schvaľujúcej osoby, zmenil dodávateľa vozidla, pričom celkovú sumu vo výške 2.105,900 SK, na základe sfalšovaných zmlúv ČSOB Leasing a.s. po čiastkach podľa jednotlivých zmlúv uhradil na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. na fiktívneho dealera D. P. I., pričom tento účet na fiktívnu osobu si mal dňa 5.7.2006 založiť obvinený a to tým spôsobom, že o to požiadal svoju kamarátku E. A. pracovníčku Slovenskej sporiteľne, a peniaze v hotovosti z tohto účtu vybral samotný D. E. v dňoch 14. 15. a 19.7.2006 a to tým spôsobom, že o to požiadal svoju bývalú kolegyňu a kamarátku P. E., tiež pracovníčku Slovenskej sporiteľne a.s., čím svojim konaním spôsobil poškodenej spoločnosti ČSOB Leasing a.s. škodu v celkovej výške 2.105,900 SK. Dňa 18.05.2012 Okresná prokuratúra Bratislava V podala na osobu žalobcu obžalobu, Okresný súd Bratislava V ho dňa 13.05.2014 oslobodil spod obžaloby a dňa 02.12.2014 Krajský súd Bratislava zamietol odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava V a potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2014.Celé konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom trvalo od vznesenia obvinenia dňa 26.10.2006 až do oslobodzujúceho rozsudku, t.j. do 02.12.2014. Celé toto konanie mu zničilo profesionálny život a poznačilo aj jeho zdravie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti si uplatňuje žalobca v rámci nároku na náhradu škody 25 000 Eur, ktorá pozostáva zo sťaženého spoločenského uplatnenia, poškodenie dobrého mena. Bližšie svoj nárok nešpecifikoval. Za nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, žalobca považuje obžalobu

Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 18.05.2012 spisová značka , ako aj celý dozor nad prípravným konaním. Dňa 28.04.2017 žalobca podal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti dňa 04.05.2017 pod č. XXXXX/XXXX/XXX žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky žiadosť vybavila dňa 04.07.2017 pod sp.zn. VI/4 Gc 79/17/1000-8. Žiadosti nevyhovela. Vybavenie žiadosti bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 11.07.2017. V žiadosti žalobca žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v rovnakej sume a z rovnakého titulu ako v žalobe. Svoj nárok tiež bližšie nešpecifikoval. K vzniku nemajetkovej ujmy a jej výške žalobca v žalobe nenavrhol vypočuť žiadnych svedkov a k uplatňovanému nároku k žalobe nepredložil žiadny dôkaz.

2. Dňa 14.11.2017 žalobca súčasne podal na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky totožnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo vnútra túto žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky 21.11.2017 pod č. KM-OPS1-P-168/2017. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky túto žiadosť vybavila dňa 28.11.2017 pod sp.zn. VI/4 Gc 184/17/1000-4 postupom podľa , žiadosti nevyhovela a vybavenie tejto žiadosti bolo žalobcovi doručené dňa 04.12.2017.

3. Žalobca v žalobe doručenej súdu dňa 23.09.2019, označil za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Dňa 30.10.2019 na výzvu súdu, žalobca správne označil žalovanú Slovenskú republiku v zastúpení Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky.

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Vzniesla námietku premlčania s tým, že právo žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy je premlčané. Uviedol, že je pravdou, že žalobca uplatnil všetky procesné prostriedky na svoju obranu v trestnom konaní, avšak jeho nárok považuje za premlčaný. Žalovaná dôvodila, že na súd bola žaloba doručená dňa 23.09.2019 a Slovenská republika, v zast. Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, t.j. štát je žalovaným až od 30.10.2019.

5. S názorom žalovanej ohľadom vstupu štátu do konania sa súd nestotožňuje. Žalobca v žalobe pôvodne označil žalovanú ako Ministerstvo spravodlivosti SR a až na výzvu súdu opravil a doplnil správne označenie žalovanej. Toto namietala žalovaná a má za to, že až od správneho označenia vstúpila do konania GPSR. Nakoľko označenie žalovanej nebolo správne, súd poukazuje v tomto smere na to, že súd má poučovaciu povinnosť k otázke pasívnej legitimácie a je povinný sa postarať o odstránenie prípadnej procesnej vady. Z obsahu žaloby však je jasné, že žalobca od počiatku mal záujem žalovať štát o náhradu škody, keď aj správne označil právny predpis, od ktorého odvíja svoj hmotnoprávny nárok v spojení s je lex speialis (oproti ) a je nepochybné, že nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti za škodu je štát t.j. Slovenská republika. Od počiatku bolo zrejmé, že žalobca žaluje štát. Účinky opravenej žaloby tak zostali zachované.

6. Okrem námietky premlčania, žalovaná súčasne poukázala aj na to, že žalobca za nezákonné rozhodnutie označuje obžalobu Okresnej prokuratúry Bratislava V z 18.05.2012 sp.zn. . Obžaloba nie je rozhodnutím, ktoré by bolo možné zrušiť alebo zmeniť pre nezákonnosť postupom podľa . Obžalobu je možné len vziať späť ( ) alebo je možné od obžaloby ustúpiť ( ). Vznik nemajetkovej ujmy je v žalobe odôvodnený iba subjektívnymi pocitmi žalobcu, bez uvedenia konkrétnych skutočností a zo žaloby súčasne nie je zistiteľné, akým spôsobom, a na základe čoho žalobca dospel k záveru, že mu vznikla nemajetková ujma práve v tejto sume. Nemajetkovú ujmu nestačí len tvrdiť, ale jej vznik, aj výška musia byť preukázané, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi.

7. Žalobca tiež uviedol, že nenavrhol vypočuť v konaní žiadnych svedkov, nakoľko to nepovažoval za nutné, lebo dĺžka celého konania od vznesenia obvinenia t.j. 26.10.2006 až do oslobodzujúceho rozsudku t.j. 02.12.2014 je postačujúca na to, aby súd rozhodol o jeho zničenom profesionálnom živote. Nemohol sa nikde zamestnať, podporovali ho finančne rodinní príslušníci. Nestotožnil sa s názorom, že jeho nároky sú premlčané.

8. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (účinné ku dňu 02.12.2014, kedy bolo právoplatné rozhodnutie, že

žalobca bol v trestnom konaní oslobodený spod obžaloby), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

9. Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

10. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní.

11. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

12. Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

13. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

14. Podľa až ods.3 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatení.

15. Podľa § 19 ods.1,2,3 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. ) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

16. Podľa ,, lehota určená podľa dní začína sa dňom , ktorý sa zhoduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, prípadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

17. Súd dospel v prejednávanej veci k názoru, že žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu škody, keď žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručil dňa 12.06.2017 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a i keď toto jeho žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre SR.

18. V zmysle je založená objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa štát nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia orgánu štátu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci, je výsledok tohto konania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená. V zmysle súdnej praxe sa jedná o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle takisto zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že v danom prípade nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začalo trestné stíhanie na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa v danom prípade neviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že v konečnom dôsledku bol žalobca oslobodený preto, že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu nespáchal. V tomto smere teda súd posúdil trestné stíhanie voči nemu vedené za nezákonné. Súd však v tomto prípade meritum veci neposudzoval, nakoľko sa musel vysporiadať so žalovanou vznesenou námietkou premlčania. Premlčacia trojročná subjektívna lehota na uplatnenie si nároku na náhradu škody začala žalobcovi plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku. Tým dňom bol deň 02.12.2014. Premlčacia lehota teda začala plynúť dňa 03.12.2014.Trojročná premlčacia lehota by ideálne uplynula 03.12.2017 bez prerušenia.

19. Platná právna úprava rozlišuje objektívnu a subjektívnu lehotu premlčania práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Subjektívna premlčacia lehota práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci (bez ohľadu na to, či škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom) je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. V tomto konkrétnom prípade za takýto deň súd považuje deň právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku. V ten deň už poškodený jednoznačne poznal svoju škodu. V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci je objektívna premlčacia lehota desať rokov a táto začína plynúť odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda. Táto premlčacia lehota sa neuplatní, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Za takéto rozhodnutie treba považovať rozhodnutie o vznesení obvinenia zo dňa 26.10.2006, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30.10.2006, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2006. Teda od nasledujúceho dňa začala plynúť objektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 29.11.2016. Toto rozhodnutie zakladá právo na náhrady škody a toto rozhodnutie bolo de facto zrušené až oslobodzujúcim rozsudkom.

20. V danom prípade bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca sa škode, ktorá mu mala byť nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci spôsobená, dozvedel najneskôr dňa 02.12.2014- právoplatnosťou oslobodzujúceho rozsudku. Žalobca nesprávne v žalobe označil obžalobu za nezákonné rozhodnutie. Nakoľko žaloba bola na súd podaná až dňa 23.09.2019, nie je možné mu právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím v dôsledku premlčania priznať. V tomto prípade aj pri aplikovaní ustanovenie § 19 ods. 3 citovaného zákona, došlo k prerušeniu plynutia subjektívnej premlčacej lehoty v dôsledku podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku od 28.04.2017 - od podania žiadosti na MS SR do doručenia oznámenia od GP SR, že jeho žiadosť bola odmietnutá ako nedôvodná. GP SR toto žalobcovi oznámila listom zo dňa 04.07.2017, ktorý mu bol

doručený 11.07.2017. Spolu trvalo predbežné prerokovanie nároku teda 75 dní . Z uvedeného vyplýva, že premlčacia lehota sa prerušila na 75 dní. Teda premlčacia lehota sa predĺžila o 75 dní do dátumu 15.02.2018. Začiatok subjektívnej doby nastal v priebehu plynutia objektívnej doby. Objektívna doba skončila 31.10.2016, teda právo sa premlčalo v objektívnej premlčacej dobe a na viac aj v subjektívnej premlčacej dobe, ktorá tak isto skončila pred podaním žaloby. Námietka premlčania žalovanou bola vznesená dôvodne, a preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, pričom vec v merite neprejednával. Námietka premlčania zásadne neodporuje dobrým mravom, pretože inštitút premlčania prispieva k istote právnych vzťahov a je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie premlčacej námietky by sa priečilo dobrým mravom iba vo výnimočných prípadoch, kedy by bolo výrazom zneužitia práva a bolo by neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. (Rozsudok NS SR , , ).

21. Podľa , každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

22. Podľa , (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa procesného úspechu. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto mala nárok na náhradu trov konania. Žalovanej však v konaní žiadne trovy nevznikli a ani si ich neuplatnila. O náhrade trov konania súd rozhodol súlade s Čl. 4 ods. 2 , podľa ktorého súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Žalovaná ako procesne úspešná strana má právo na náhradu trov. Súdu sa javí ako nehospodárne vydávať ďalšie rozhodnutie o výške trov konania, keď v uvedenom rozhodnutí by súd nemal aké trovy žalovanej priznať, preto súd rozhodol tak, ako je to vo výroku tohto rozsudku uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.