Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sf/26/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 36 037 443, zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101698231/2023 zo dňa 06.07.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.08.2023 zamieta.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 02.08.2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo aj „súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101698231/2023 zo dňa 06.07.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100001080/2023 zo dňa 02.01.2023, ktorým daňový úrad vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX XXX,XX Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 podľa o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

2. Žalobca v žalobe o. i. navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uviedol, že na trhu pôsobí 23 rokov, v súčasnej dobe zamestnáva takmer 50 zamestnancov, čo znamená že v danom regióne patrí medzi kľúčových zamestnávateľov. Od jeho činnosti je závislých niekoľko desiatok ďalších spoločností v rámci Slovenskej republiky ako aj zahraničia v pozícii dodávateľov ako aj odberateľov. Výkon rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia, v tomto štádiu znamená pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie spoločnosti, pretože by poškodila dennodenný chod žalobcu, výkon jeho podnikateľskej činnosti, ohrozila by žalobcovu dôveryhodnosti a dostala by ho do druhotnej platobnej neschopnosti, pretože v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní. Daňová exekúcia by zároveň znemožnila spoluprácu s bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti. Žalobca ďalej dodal, že sa účastní verejného obstarávania, o čom svedčí Oznámenie zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 114/2021 zo dňa 10.05.2021, zn. 26675/MST a v prípade výkonu rozhodnutia mu hrozí odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok a na to nadväzujúca nemožnosť plniť si záväzky voči svojim dodávateľom. V neposlednom rade takýto stav ohrozuje tiež reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako ich plnil žalobca doteraz. V prípade výkonu daňovej exekúcie bude žalobca vedený ako dlžník správcu dane, čo mu podstatne sťaží výkon podnikateľskej činnosti, pretože je objektívne možné očakávať, že obchodní partneri a zákazníci stratia z tohto dôvodu voči spoločnosti dôveru a odstúpia od začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít, čo by v končenom dôsledku viedlo k likvidácii spoločnosti a nemožnosti zamestnávania vyššie uvedeného počtu osôb. Následok všetkých týchto skutočností predstavuje už teraz pre žalobcu škodu,

ktorá je v danom štádiu ešte ťažko presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Táto situácia tiež značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu a poškodzuje dobré meno žalobcu, ktoré si buduje dlhodobo. Žalobca sa zároveň nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní. V prílohe žalobca predložil správnemu súdu účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2022 ako aj daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2022, kúpnu zmluvu č. 1/2022 zo dňa 24.02.2021 a e-mailovú správu od A. B. zo dňa 14.12.2022.

3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.03.2024. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že navrhuje nepriznať odkladný účinok správnej žalobe z dôvodov uvádzaných žalobcom v podanej žalobe, pretože žalobu považuje v celom rozsah za nedôvodnú.

4. Podľa , „podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

5. Podľa , „správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

6. Podľa , „ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

7. Podľa , „písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.“

8. Súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musí byť braný zreteľ aj na verejný záujem reprezentovaný výrokom rozhodnutia ukladajúceho povinnosť.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého: „Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.“ Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, príp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

10. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd konštatuje, že žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku vyhodnotil ako nedôvodný, pričom žalobca nepredložil také dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorá žalobcovi v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí. V kontexte vyššie uvedených skutočností, týkajúcich sa zákonných predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu, súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy. Správny súd dospel k záveru, že žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej finančnej a hospodárskej škody.

11. Žalobca vo svojom návrhu uvádzal všeobecné tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, či značnej finančnej škode, avšak bez toho, aby túto hrozbu relevantným spôsobom preukázal. Je nepochybné, že suma, ktorá je predmetom vyrubenia rozdielu dane v zmysle napadnutého rozhodnutia, vo všeobecnosti, nie je zanedbateľná, resp. pre bežnú osobu vysoká, túto však treba vnímať v kontexte s ďalšími skutočnosťami, ktorými je predovšetkým finančná situácia žalobcu. Z predloženého daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za rok 2022 a účtovnej závierky súd o základných majetkových pomeroch žalobcu zistil, že žalobca mal napr. celkové výnosy za rok 2022 v sume X,XX mil. Eur, z toho tržby (čistý obrat) za rok 2022 vo výške X,XX mil. Eur, majetok vo výške X,XX Eur, vychádzajúc z verejne dostupných zdrojov (www.registeruz.sk, www.finstat.sk) podobne aj v predchádzajúcich rokoch. Finančná situácia žalobcu teda nenasvedčuje tomu, že by žalobcovi mala hroziť likvidácia v dôsledku zaplatenia sumy uvedenej v napadnutom rozhodnutí, a nie je možné nijakým spôsobom vyvodiť žiadnu priamo hroziacu ujmu, hospodársku alebo finančnú škodu.

12. E-mailová správa z A. B., zo dňa 14.12.2022, ktorou banka oznamuje žalobcovi „holdovanie KTK úveru“ až do času vysporiadania záležitosti s finančnou správou, nie je pre posúdenie priznania odkladného účinku relevantná, a nie sú z nej zrejmé žiadne ďalšie konkrétnosti, ako napr. o akú sumu sa jedná a pod. V tejto súvislosti treba podotknúť, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu právoplatne uložených povinností z dôvodu, že žalobca s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok. Jeho priznanie (odkladného účinku) odôvodňuje prechodný stav, kedy by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie daňovým poriadkom predpokladaný následok nedobrovoľného zaplatenia daňových nedoplatkov vyplývajúcich z právoplatných rozhodnutí daňových orgánov.

13. Z predloženej kúpnej zmluvy č. 1/2022 zo dňa 24.02.2021 vyplýva, že jej predmetom je realizácia predmetu zákazky „Diagnostické prístroje, zariadenia a hardware vrátane vstupno-výstupných periférií a rozhraní_2021“, v zmluve je žalobca objednávateľom, s tým, že predmet zákazky bude čiastočne realizovaný z príslušného operačného programu Európskeho fondu regionálneho rozvoja ako aj zo zdrojov verejného obstarávateľa (žalobcu). Výlučne z obsahu tejto zmluvy nemal správny súd žiadnym spôsobom za preukázané tvrdenie žalobcu, že mu hrozí /budúce/ odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok a na to nadväzujúcu nemožnosť plniť si záväzky voči svojim dodávateľom.

14. Žalobca taktiež v návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol a ani nepreukázal, že by v danej veci bolo začaté konanie na vymáhanie daňového nedoplatku, resp. daňové exekučné konanie a k návrhu ani nepripojil rozhodnutie o začatí exekučného konania na podklade exekučného titulu - napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane. Ak žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré len eventuálne môžu nastať v prípade, ak dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia, nemôže z týchto dôvodov jeho návrh obstáť ako dôvodný. Nad rámec nevyhnutného odôvodnenia však správny súd uvádza, že ani samotné začatie daňového exekučného konania, bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v , nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.

15. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôvody či dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zastáva názor, že poukázanie

na hypotetické a nekonkrétne následky, príp. na následky, ktoré ešte ani nenastali, nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku správnej žalobe.

16. Je potrebné tiež uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia , preto potom argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku je právne irelevantná.

17. Žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka včasného a riadneho výberu daní, pričom v danom prípade bol žalobcovi určený rozdiel dane na úhradu za to, že dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť.

18. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný zákonom definovaný následok ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení , preto súd v súlade s návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).