Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-51-2020.pdf
PDF · 88.09 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/51/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, v právnej veci navrhovateľa: B., štátny občan Poľskej republiky, zast.: JUDr. Imrich Hraška, advokát so sídlom Mlynská 2, Levice proti manželke: T., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. N., v konaní zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo T. a B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v C., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C. vo zväzku H.., ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. X r o z v á d z a.
II. Mal. N. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N. sumou 120 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 16.04.2020 domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. N., ktorého navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matky a výživné zo strany otca určiť v sume 30 € mesačne.
2. Manželka s rozvodom manželstva aj so zverením syna do svojej starostlivosti súhlasila, avšak nesúhlasila s navrhnutou výškou výživného.
3. Podľa § 221 písm. a) Civilného sporového poriadku, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
4. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie a vzdanie sa odvolania účastníkov v časti rozvodu manželstva, súd nebude v tejto časti v písomnom vyhotovení rozsudok odôvodňovať.
Vykonaným dokazovaním pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností súd zistil nasledovný skutkový stav:
5. Navrhovateľ resp. jeho právny zástupca na pojednávaní uviedol, že mal. N. navrhuje zveriť matke, pretože v krátkom čase odchádza žiť natrvalo do Nemecka a z toho dôvodu ani nežiada upraviť styk s
mal. dieťaťom. S uvedeným súhlasila matka i kolízna opatrovníčka. Výživné navrhli určiť v sume 150 € mesačne s čím však otec jednoznačne nesúhlasil. Jeho právny zástupca poukázal na to, že navrhovanou výškou výživného možno vytvoriť živnú pôdu pre následnú nemožnosť uhrádzania takého výživného, následkom čoho by došlo k spáchaniu trestného činu zanedbania povinnej výživy u navrhovateľa, čím by samozrejme mohlo prísť k absolútnemu neplateniu výživného.
6. Mal. N. je v šk. roku 2020/2021 žiakom 8. ročníka základnej školy v Starom Tekove. Trpí poruchami pozornosti a má diagnostikovanú dysgrafiu. Z toho dôvodu nenavštevuje žiadne krúžky, s učením mu matka musí pomáhať, kontrolovať ho, pomáha mu aj starší brat. Matka medzi náklady spojené so školou zahrnula nákup školských pomôcok a potrieb, úbor na telesnú výchovu a prezúvky, školský výlet za 33 €, školské aktivity 40 € ročne. Mesačne mu dobíja kredit na mobilný telefón v sume 10 € a dáva vreckové 20 €.
7. Matka pracuje od 01.10.2010 v spoločnosti Cloetta Slovakia, s.r.o. v Leviciach, kde dosahuje čistý mesačný zárobok v priemernej sume 994,59 €. Bývajú v rodinnom dome, ktorý majú prenajatý od Lesov SR, a.s. za nájomné 46,90 € mesačne. Elektrinu uhrádzajú mesačne v sume 60 - 90 €, internet 12,95 €, vodu 11 - 16 €, RTVS 4,64 €, SkylinkTV 5,80 €, palivové drevo 500 € ročne. Ročnými poplatkami sú komunálny odpad 15 € na osobu a ďalšími samozrejmými výdavkami strava, ošatenie, obuv, hygiena a kozmetika a náklady na cestovné a pohonné hmoty. Matka je výlučnou vlastníčkou ornej pôdy v k.ú. Rybník. Starší syn s nimi žije v spoločnej domácnosti, prerušil štúdium na vysokej škole a zamestnal sa.
8. Otec vypovedal. že od januára 2020 mal živnostenské oprávnenie, predtým pracoval u pána Švirika vo Veľkých Kozmálovciach na pracovnú zmluvu, kde dosahoval minimálnu mzdu, preto u neho pracovný pomer skončil v decembri 2019 a otvoril si živnosť. Vo februári 2020 odišiel za prácou do Nemecka mysliac si, že tam ju skôr nájde, ale nestalo sa a kvôli pandémii COVID-19 sa na Slovensko vrátil až v máji. Dňom 22.7.2020 podnikanie ukončil a vracia sa do Nemecka, kde žije aj jeho matka, sestry a na Slovensku ho už nič nedrží. Okrem N. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Manželka tvrdila, že manžel nikdy nemal záujem pracovať, z práce ho nie raz vyhodili kvôli alkoholu a práca v Nemecku bola len zámienka, ako tam odísť navždy.
9. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec bol v období od 1.5.2018 do 31.5.2018 zamestnancom spoločnosti ZF Slovakia, a.s. Od 12.6.2018 do 10.12.2018 pracoval v spoločnosti Pfeiffer SK, s.r.o., kde dosahoval čistý mesačný príjem v sume 792 €, pričom tento zamestnávateľ vykazoval u otca neospravedlnenú absenciu v rozsahu 5 kal. dní od 17.9. - 21.9.2018. V období od 18.3.2019 do 31.1.2020 bol otec zamestnancom u Radoslava Švirika ATLANTA so sídlom Veľké Kozmálovce, čistý mesačný príjem predstavoval v priemere 423,27 € a pracovný pomer bol ukončený dohodou podľa § 60 ZP. Podnikať začal 10.1.2020 na základe živnostenského oprávnenia, pričom podnikanie ukončil dňa 22.7.2020. Za obdobie podnikania otec preukázal len príjem v mesiacoch jún 2020, kedy vystavil faktúru č. 6/2020 na sumu 350 € a v mesiaci júl 2020, v ktorom vystavil faktúru č. 7/2020 na sumu 220 €, obe za dokončovacie stavebné práce. Lustráciou bankových účtov otca súd zistil, že otec mal ku dňu 24.7.2020 vedený účet len v SLSP a.s. s účtovným zostatkom vo výške 1183,61 €.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Súd zveril mal. N. do osobnej starostlivosti matky za súhlasného vyjadrenia všetkých účastníkov, pričom zákonnými zástupcami dieťaťa ostávajú rovnako obaja rodičia. Stretávanie otca so synom súd neupravil, pretože otec na úprave styku netrval ani ju nežiadal.
12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorú sú povinní plniť podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a ktorej rozsah závisí aj od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že mal. N. je žiakom 8. ročníka ZŠ. Je
nepochybné, že má zvýšené náklady nielen v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa, ale aj na školu, prípadné mimoškolské aktivity a záujmy, ale treba prihliadnuť aj na možné kultúrne a spoločenské vyžitie. Matka je zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa dlhodobo už od roku 2010. Naproti tomu otec v priebehu dvoch rokov zmenil zamestnávateľa trikrát a začal aj ukončil živnostenské podnikanie. V spoločnosti ZF Slovakia a.s. pracoval len jeden mesiac, v spol. Pfeiffer SK, s.r.o. pol roka avšak s týždňovou neospravedlnenou absenciou, čo zrejme viedlo k skončeniu pracovného pomeru, pričom práve u tohto zamestnávateľa dosahoval najvyšší príjem, a to 792 € v priemere. S Radoslavom Švirikom, u ktorého pracoval desať mesiacov za minimálnu mzdu, ukončil pracovný pomer dohodou a otvoril si živnosť. Ani v jednom prípade otec nepreukázal a napokon ani netvrdil, že by pracovný pomer s ním bol skončený z objektívnych dôvodov. Naopak, súd konanie otca vyhodnotil v súlade s § 75 ZR ako vzdanie sa zamestnania resp. lepšieho zárobku bez dôležitého dôvodu. Bez ohľadu na to, súd zastáva názor, že výška výživného, ktorú určil, plne zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, na výživné ktorého od prerušenia spolužitia s matkou neprispieva, a to ani tým minimálnym, ktoré navrhuje, napriek tomu, že je to jeho zákonná povinnosť. Keďže odišiel do Nemecka, tiež nebude mať zvýšené náklady v súvislosti s realizáciou práva styku. Okrem N. otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Neobstojí tvrdenie právneho zástupcu otca, že určením tak vysokého výživného možno vytvoriť živnú pôdu pre následnú nemožnosť uhrádzania takého výživného, následkom čoho by došlo k spáchaniu trestného činu zanedbania povinnej výživy u otca, dokonca absolútnemu neplateniu výživného. Práve naopak, určenie výživného v minimálnej zákonom stanovenej výške, ktoré sa určuje rodičom v hmotnej núdzi, by mohlo minimalizovať akúkoľvek snahu otca o nájdenie si riadnej práce. Otcov vek ani fyzický a zdravotný stav ho žiadnym spôsobom neobmedzuje, aby si prácu našiel, i keď možno v aktuálnej situácii pandémie COVID-19 to môže byť ťažšie. Je však len na otcovi, aby vyvinul čo najväčšie úsilie na zabezpečenie dostatku financií na úhradu určeného výživného, najmä ak predchádzajúce pracovné pomery ukončil bez dôležitých dôvodov a inú vyživovaciu povinnosť nemá.
13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice, v troch písomných vyhotoveniach.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa tohto procesného práva výslovne vzdali.
Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a datované.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na začatie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.