Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-290-2020.pdf
PDF · 73.12 KB
Case nature
Subarea
11CoP/290/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Michaely Královej, vo veci vyslovenia prípustnosti prevzatia umiestnenej E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. námestie 1, XXX XX L., do zdravotníckeho zariadenia Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, 821 01 Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 811 07 Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, na odvolanie umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1Pu/32/2020-10, zo dňa 18.09.2020, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I, uznesením č.k. 1Pu/32/2020-10, zo dňa 18.09.2020, rozhodol, že prevzatie umiestnenej E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. nám.1, XXX XX L., do zdravotníckeho zariadenia Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, 821 01 Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 811 07 Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB dňa 13.09.2020, bolo prípustné.
2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď z vykonaného dokazovania, výsluchom ošetrujúcej lekárky MUDr. V. A. a oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej podľa § 261 CMP, po jej predchádzajúcom poučení podľa § 258, § 259 CMP, mal preukázané, že k prevzatiu umiestnenej došlo zo zákonných dôvodov. Súd prvej inštancie v čase rozhodnutia musel zohľadňovať pretrvávajúce zdravotné a bezpečnostné riziko, súvisiace s rizikom šírenia ochorenia COVID-19 a s tým súvisiace opatrenie krízového štábu, o zákaze návštev v nemocniciach, ako aj s prihliadnutím na súčasnú mimoriadnu situáciu, vyhlásenú v tejto súvislosti Vládou Slovenskej republiky na celom území krajiny podľa zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva, platnú od 12.03.2020, preto v danej veci upustil od výsluchu umiestnenej podľa § 260 ods. 1 CMP, ktorý vzhľadom na charakter a účel výsluchu nebolo možné uskutočniť bez návštevy zdravotníckeho zariadenia sudcom. Vykonanie výsluchu "na diaľku" pomocou telekomunikačnej techniky, súd posúdil v danom prípade za neúčelné a nevhodné, vzhľadom na zdravotný stav umiestnenej. S poukazom na uvedené, dospel súd prvej inštancie k záveru, že verejný záujem na ochrane zdravia obyvateľstva musí prevážiť nad individuálnym právom umiestneného. Súd prvej inštancie dokazovanie a potrebné úkony vykonal telefonicky, o ktorých vyhotovil zvukový záznam, nachádzajúci sa v elektronickom registri. Za preukázané mal, že sa jedná o druhýkrát hospitalizovanú pacientku v zdravotníckom zariadení, ktorá bola aktuálne do zdravotníckeho zariadenia privezená RZP v sprievode polície na podnet susedov, pretože púšťala plyn, čo potvrdila aj polícia a hasiči, susedia ju videli, ako postáva s nožom v ruke vo dverách do bytu. Umiestnená je liečená na paranoidnú schizofréniu a veľmi podobné príznaky boli prítomné aj v minulosti. V klinickom obraze pri prijatí bol v popredí paranoidne halucinatórny syndróm, početné a bizarné halucinácie s dopadom na správanie, heteroagresivitu, nespoluprácu v liečbe. Zdravotný stav umiestnenej bol uzavretý ako paranoidná schizofrénia a dôvodom nutnosti hospitalizácie, riziko ohrozenia seba (nespolupráca v liečbe, halucinácie) a svoje okolie (heteroagresivita, halucinácie, paranoja). Súd prvej inštancie uzavrel,
že hospitalizácia umiestnenej je potrebná z dôvodu stabilizácie jej zdravotného stavu a vylúčenia rizika jeho zhoršenia, či vážneho ohrozenia jej života a zdravia a okolia. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 6 ods. 4, 9 písm. d/, § 9 ods. 4 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 262 ods. 1, ods. 2 CMP.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie umiestnená, žiadajúc o zmenu uznesenia a vyslovenie neprípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení. Poprela tvrdenia susedov o úniku plynu, čo potvrdili privolaní plynári aj hasiči, ako aj to, že postávala s nožom v ruke vo dverách bytu. Poprela jej agresívne správanie sa voči susedom, tiež aj to, že by mala samovražedné sklony a chcela si siahnuť na život. Uviedla, že pravidelne chodí k svojmu lekárovi na kontroly a strach, halucinácie či paranoju nemá. Mala za to, že svojim správaním nijako neohrozuje seba, ani okolie.
4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len CMP ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
5. V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pre potrebu ochrany zdravia umiestnenej, rozhodol o jej hospitalizácii v zdravotníckom zariadení v súlade s ustanovením § 262 CMP.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne nedostatky, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v celom rozsahu sa po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi obsiahnutými v odvolaním napadnutého uznesenia, ktorým rozhodol, že prevzatie umiestnenej E. do ústavu zdravotníckej starostlivosti bolo prípustné.
8. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotníckej starostlivosti podľa § 253 CMP má úzku súvislosť s hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v zák. č. 576/2004 Z.z. v platnom znení, ktorá okrem iného určuje, kedy je možné fyzickú osobu bez jej písomného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti. Táto právna úprava je založená na povinnosti ústavu do 24 hodín oznámiť súdu, buď prevzatie chorého bez jeho súhlasu alebo držanie chorého, ktorý síce pôvodne súhlasil s ústavnou starostlivosťou, avšak v jej priebehu súhlas s ústavnou starostlivosťou odvolal. Zmyslom uvedenej právnej úpravy je kontrola a zabránenie možného zneužitia pri prevzatí a držaní v ústave zdravotníckej starostlivosti chorého.
9. V danej veci súd prvej inštancie po oznámení zdravotníckeho zariadenia Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, 821 01 Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 811 07 Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB dňa 13.09.2020 o 18:14 hod., uznesením zo dňa 16.09.2020, č.k. 1Pu/32/2020-4, začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestnenej v zdravotníckom zariadení dňa 13.09.2020 o 18.00 hod., bez jej písomného informovaného súhlasu. Vo veci následne dňa 17.09.2020 vykonal dokazovanie výsluchom ošetrujúcej lekárky MUDr. V. A., oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej, pričom pri rozhodovaní správne posudzoval zákonnosť dôvodov hospitalizácie umiestnenej. Z dôvodu rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, sp.zn. GTSÚ/1381/2020, zo dňa 05.09.2020, účinné od 06.09.2020, ktorým bol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú ústavnú zdravotnú starostlivosť, v Bratislave nariadený zákaz návštev na všetkých lôžkových častiach, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie bez osobného kontaktu s ošetrujúcou lekárkou a umiestnenou a vykonal dokazovanie obsahom zdravotnej dokumentácie umiestnenej. V danej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu, zdravotný stav umiestnenej, prejavujúci sa v čase jej umiestnenia, si vyžadoval ústavnú starostlivosť a pokiaľ za tejto situácie súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, s jeho rozhodnutím sa odvolací súd stotožnil.
10. Pokiaľ ide o dôvody odvolania umiestneného, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd vzhľadom na stanovenú diagnózu a prejavy správania sa umiestnenej v čase jej hospitalizácie, nemá dôvod pochybovať o objektívnom stanovisku odborného lekára a o potrebe hospitalizácie, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
11. V danom prípade tiež z obsahu spisu vyplýva oznámenie zdravotníckeho zariadenia zo dňa 28.09.2020, že umiestnená E. Z. bola z hospitalizácie prepustená dňa 24.09.2020
12. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).