Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-35-2023.pdf
PDF · 130.96 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO : 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie sumy 331,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súd Poprad dňa 08.11.2023 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 331,- eur spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 5 % ročne zo sumy 268,55 eur od 27.11.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 268,55 eur od 27.11.2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2.1 Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 uzatvorenej medzi postupcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevar Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaným v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúcim na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO : 47 258 713 a ním ako postupníkom postúpil postupca na neho pohľadávku voči žalovanému. V čase postúpenia bol žalovaný napriek písomnej výzve postupcu nepretržite v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
2.2. V žalobe ďalej tvrdil, že právny predchodca žalobcu dňa 26.05.2016 uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, obsahom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytol. Podľa žalobcu zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. Žalovaný porušil svoje povinnosti zo zmluvy, a preto postupca ku dňu 27.11.2020 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávka predstavovala sumu 331,- eur a pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 268,55 eur, neuhradeného úroku vo výške 35,- eur, neuhradeného poistenia splátok vo výške 9,45 eur a neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 18,- eur. Po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti žalovaný nevykonal žiadne úhrady, a preto žalobca okrem sumy 331,- eur si voči žalovanému uplatnil aj riadny úrok vo výške 5 % ročne zo sumy 268,55 eur od 27.11.2020 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 268,55 eur od 27.11.2020 do zaplatenia.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb zo dňa 26.05.2016, výpis z úverového účtu žalovaného, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2023, pokus o zmier zo dňa 18.07.2023, zmluvu o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023 s prílohou, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.11.2020 s kópiou doručenky, Všeobecné obchodné podmienky CETELEM SLOVENSKO a. s. k zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, sadzobník poplatkov CETELEM SLOVENSKO a. s. a výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru s podacím hárkom.
4. Súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu v priebehu sporu vyzval na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok zosplatnenia a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a na doplnenie rozhodujúcich skutočností a skutkových tvrdení týkajúcich sa preukázania základu a výšky uplatneného nároku, t. j. aby uviedol akú výšku úverového rámca žalovaný vyčerpal z prostriedkov revolvingového úveru.
5. Na výzvu súdu žalobca reagoval písomným podaním doručeným súdu dňa 30.11.2023, v ktorom zdôraznil, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bol dojednaný revolvingový úver vo forme kreditnej karty a nie klasický splátkový úver. Predmetný úver umožňoval klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať povolenie čerpania banku. Ak klient vyčerpal časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatil jednorazovo, hneď po pripísaní úhrady mal opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu splácal postupne, mal stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nebola vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšovala. Zmluva bola v zmysle bodu 2.1 uzavretá na dobu neurčitú. Výška mesačnej splátky bola podľa bodu 1.1 zmluvy stanovená minimálne vo výške 5 % z aktuálneho úverového rámca. Štandardná mesačná splátka, ktorú bol žalovaný povinný plniť, bola len dojednaným opakujúcim sa plnením v existujúcom záväzkovom vzťahu s tým, že podľa bodu 4.2 zmluvy bol klient oprávnený celý zostatok úveru alebo jeho časť kedykoľvek splatiť, a teda v prípade nečerpania úveru, resp. jeho uhradením, nemal dlžník povinnosť plniť mesačnú splátku. Podľa žalobcu aj z uvedeného vyplýva, že na predmetný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže medzi stranami nebolo dojednané plnenie v splátkach, resp. nešlo o splátkový úver, kedy dlžník spláca vopred dohodnutú sumu formou pravidelných splátok na dobu určitú. Žalobca k výzve na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 02.09.2020 predložil aj potvrdenie od Slovenskej pošty a. s. preukazujúcej doručenie výzvy žalovanému dňa 11.09.2020. Okrem toho, že zo strany jeho právneho predchodcu došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, dodržal aj všetky podmienky týkajúce sa platného postúpenia pohľadávky. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením svojho záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bol vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou zo dňa 02.09.1010 a výzvou označenou ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.11.2020. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené dňa 07.07.2023. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 22.12.2023 predložil žalobca špecifikáciu postúpenej pohľadávky.
6. Žalovanému bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do vlastných rúk dňa 29.01.2024. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
7. Nakoľko hodnota spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, pretože v konaní išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a o veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov v súlade s § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.03.2024. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 29.02.2024 a súčasne na webovej stránke súdu. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
8. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a všetkými listinnými dôkazmi predloženými právnym predchodcom žalobcu, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom
vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, zistil nasledovný skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 26.05.2016 Zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej mu poskytol revolvingový úver do výšky úverového rámca 5.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol žalovanému poskytnutý pri fixnej výške úrokovej sadzby 30,00 % p. a., RPMN predstavovala 34,48 % a poplatok za poistenie bol dohodnutý vo výške 4,99 % v rámci zvoleného štandardného súboru poistenia. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v mesačných splátkach vo výške min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur, s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 10. dňu v mesiaci. Prvá mesačná splátka bola splatná 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Aktuálna výška úverového rámca bola uvedená v sume 600,- eur, výška 1. čerpania revolvingového úveru bola v sume 288,- eur a cena tovaru alebo služby bola vo výške 319,- eur, pričom priama platba predajcovi bola 31,- eur. Výška čerpania revolvingového úveru bola v rámci dodatočných predpokladov pre výpočet RPMN uvedená v sume 600,- eur s výškou mesačnej splátky 58,49 eur, s poplatkom za správu revolvingového úveru 0,00 eur, splatením revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach a s celkovou čiastkou 701,88 eur.
10. Z výpisu z úverového účtu žalovaného na čl. 7 spisu a špecifikácie pohľadávky predloženej žalobcom na čl. 73 spisu mal súd preukázané, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu 888,- eur, a to dňa 01.06.2016 vo výške 288,- eur ako fin. v prosp. pjc (financovaním na účet predajcu) a dňa 26.04.2018 ako fin. v prosp. klt (financovaním na účet klienta) vo výške 600,- eur. Na úhradu vyčerpanej sumy uhradil do zosplatnenia sumu v celkovej výške 1.071,- eur, a to v rôznych splátkach vo výške 15,- eur, 20,- eur, 25,- eur a 30,- eur. Z uhradenej sumy bola suma 619,45 eur započítaná na istinu, suma 327,40 eur na zmluvný úrok a suma 124,15 eur na poplatky.
11. Právny predchodca žalobcu výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 02.09.2020, ktorú doručil žalovanému dňa 11.09.2020 (viď čl. 64 spisu) oznámil žalovanému, že jeho úver nie je riadne a včas splácaný s tým, že výška dlžnej čiastky je aktuálne 63,- eur a zároveň upozornil žalovaného, že ak nedôjde k jej okamžitej úhrade, bude požadovať splatenej celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.11.2020, ktoré prevzal žalovaný dňa 03.12.2020, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že poskytnutý úver, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, nesplácal riadne a včas, a preto bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a ku dňu 26.11.2020 sa stal záväzok žalovaného splatný v celom rozsahu. Zároveň žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 331,- eur zloženej z úverovej istiny vo výške 268,55 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 44,45 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur.
12. Zmluvou o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, na žalobcu. Súčasťou zmluvy bola aj príloha, z ktorej vyplýva identifikácia zostatku pohľadávky zo zmluvy uzavretej dňa 26.05.2016. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2023, ktoré prevzal žalovaný dňa 07.07.2023 (viď čl. 65 rub spisu) žalobca preukázal, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Napokon pokusom o zmier zo dňa 18.07.2023 žalobca preukázal, že vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu v celkovej výške 456,23 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 26.05.2016 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
14. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, písm. l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 21.06.2023 ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, pre ktorú je charakteristické, že v nej spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie, ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Uzatvorená zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
25. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.11.2023 tvrdiac, že medzi stranami bol dojednaný revolvingový úver vo forme kreditnej karty a nie klasický úver poukázal na podmienky jeho čerpania a splácania, a to spôsobom daným týmto konkrétnym typom úveru, to však nič nemení na tom, že aj pre tento úver, ktorý je nepochybne spotrebiteľským úverom, ako už súd vyššie uviedol, platia zákonné náležitosti tak, ako ich upravuje a vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z. Aj táto zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (vyplýva to aj z označenia samotnej zmluvy). Skutočnosť, že pri tzv. revolvingovom úvere nie sú striktne dané podmienky počas jeho trvania a v priebehu času môže prísť k ich zmene, nemení nič na tom, že je nevyhnutné, aby boli dodržané ustanovenia § 9 ods. 2 zákona, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tam uvedené náležitosti, pretože z dôvodu absencie niektorých z nich je potom potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
26. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej tvrdil, že na predmetný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže medzi stranami nebolo dojednané plnenie v splátkach, resp. nešlo o splátkový úver, kedy dlžník spláca vopred dohodnutú sumu formou
pravidelných splátok na dobu určitú. Podľa názoru súdu však v tomto prípade a s poukazom na to, že ide o spotrebiteľský úver, nie je možné úver zosplatniť inak ako postupom podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré majú kogentný charakter a odklon od nich v zmysle rozšírenia dôvodov pre predčasné zosplatnenie alebo inej úpravy procedúry zosplatnenia by bol neplatný s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je na vôli veriteľa, či využije zákonom mu dané právo pristúpiť k zosplatneniu úveru, keď sú na to splnené podmienky. Ak sám žalobca v žalobe a vo vyjadrení tvrdil, že využil svoje právo (svoje dispozičné oprávnenie) úver zosplatniť ku dňu 27.11.2020, o čo oprel svoj žalobný nárok, je potrebné z tohto jeho oprávnenia vychádzať. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri výklade zákonov v spotrebiteľských sporoch je nutné aplikovať výklad v prospech spotrebiteľov a tiež nie je možné dohodnúť so spotrebiteľom podmienky priečiace sa zákonu. Nebolo preto možné podmienky splatnosti predmetného úveru platne dohodnúť v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, lebo aj prípadná takáto dohoda by bola neplatná. Ak už teda žalobca využil svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru, mohol tak urobiť iba s následkom, ktorý upravuje zákon.
27. Zo základných podmienok zmluvy vyplýva, že plnenie z nej sa malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca v tomto prípade preukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru. Žalovaný meškal so splátkami a žalobca predložil súdu výzvu jeho právneho predchodcu s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.09.2020 označenú ako výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru, ktorú doručil žalovanému dňa 11.09.2020 podľa doručenky na čl. 64 spisu. Taktiež predložil aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.11.2020, ktoré doručil žalovanému dňa 03.12.2020 podľa doručenky na čl. 45 spisu. Žalovaný podmienky predčasného zosplatnenia úveru ani zosplatnenie nerozporoval a z predložených dôkazov tak nepochybne vyplýva, že pohľadávka jednoznačne bola zosplatnená.
28. Ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd uvádza, že keďže zákonnou podmienkou platného postúpenia pohľadávky banky je, aby išlo o pohľadávku, alebo jej časť, ktorá už je splatnou, splnenie zákonných podmienok postupiteľnosti bankovej pohľadávky v tomto prípade preukázané bolo, a teda boli splnené podmienky postúpenia pohľadávky na žalobcu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zo všetkých dôkazov predložených žalobcom mal súd nesporne preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a že bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzývaný na úhradu dlžnej sumy pred postúpením, a to výzvou zo dňa 02.09.2020 s upozornením na vyhlásenie predčasnej splatnosti a výzvou zo dňa 27.11.2020 ktorou bola vyhlásená predčasná mimoriadna splatnosť úveru, a ktorou bol zároveň žalovaný vyzvaný na úhradu celej dlžnej sumy. Žalovaný túto výzvu prevzal dňa 03.12.2020. Tento postup právneho predchodcu žalobcu plne korešponduje s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023.
29. Žalobca následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 s prílohou preukázal, že postupca pohľadávku voči žalovanému z úverovej zmluvy odplatne postúpil na žalobcu, čo postupca aj oznámil žalovanému písomným podaním zo dňa 03.07.2023, ktoré žalovaný prevzal dňa 07.07.2023. Postúpenie pohľadávky bolo v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka (524 a nasl.), zákona o bankách (§92 ods. 8) a zákona o spotrebiteľských úveroch a taktiež v súlade s ustálenou judikatúrou, a to rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/147/2017, sp. zn. 7Cdo/191/2021 a sp. zn. 9Cdo/165/2022. Súd mal preto jednoznačne ustálenú aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
30. Aj napriek splneniu podmienok zosplatnenia úveru a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu mal súd vzhľadom na citované zákonné ustanovenia za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Je
nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej žalovaný vyčerpal sumu 888,- eur a na úhradu tejto sumy zaplatil 1.071,- eur. Súd má za to, že tento úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko preskúmaním Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty z pohľadu dodržania zákonnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z. z. zistil, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. Zo zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému poskytnutý úver, keď v tlačive zmluvy v bode 1. je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur, ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 600,- eur, ďalej, že výška 1. čerpania revolvingového úveru je 288,- eur, cena tovaru alebo služby 319,- eur, pričom žalovaný v skutočnosti z úveru čerpal 888,- eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť aký úverový rámec si strany dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené tri rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. musí byť uvedený ako jeden údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo platí aj pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g) zákona (podporne pozri tiež napr. rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.6.2016 sp. zn. 7C/928/2015 alebo rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 22.3.2016 sp.zn.7C/325/2014).
31. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty neobsahuje ani konkrétne, zrozumiteľne, určito a jasne uvedenú výšku mesačnej splátky úveru. V zmluve sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, pričom tieto sú splatné vždy k 10. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu revolvingového úveru. Pokiaľ zákon vyžaduje, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, revolvingový úver nevynímajúc, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia predmetnej zmluvy, bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne a tiež aj jej zložky, keď napr. je rovnaký úrok pre rôznu výšku úverového rámca od 600,- eur až do 5.000,- eur. Aj vzhľadom na v zmluve uvedené poistenie bolo dôležité rozčleniť splátku aspoň percentuálne aby spotrebiteľ vedel, či platí v splátke aj poistné, alebo nie, koľko platí na úrok, koľko na istinu, poplatky, vzhľadom na znenie zmluvy, keď aj z predloženého rozpisu – výpisu z úverového účtu žalovaného na čl. 7 spisu vyplýva, že raz bola v splátke istina vo výške 7,09 eur, úrok vo výške 6,86 eur, poistenie vo výške 1,05 eur a následne bola istina vo výške 6,92 eur, úrok vo výške 7,03 eur, poistenie vo výške 1,05 eur, neskôr istina vo výške 7,27 eur, úrok vo výške 6,68 eur, poistenie vo výške 1,05 eur a pod., pričom sa stále menila výška splátky istiny a úroku. Nemôže byť vecou svojvôle veriteľa, na aké zložky započíta tú ktorú úhradu. Je fakt, že výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. No nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov (teda v tomto prípade - aká percentuálna časť takto určenej splátky bude pripadať na splácanie istiny, aká časť na splácanie úrokov a aká časť na splácanie prípadných poplatkov). Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti (percentuálnej časti), ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca revolvingový úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Okrem toho je súd toho názoru, že čo sa týka určenia výšky každej mesačnej splátky a to spôsobom, že mesačná splátka činí min. 5 %
z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, tak takéto určenie výšky splátky je pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Keďže náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona musia byť uvedené priamo v zmluve, pre ktorú zákon predpisuje písomnú formu, ich neuvedenie v nej nemôže zhojiť to, že veriteľ napr. zašle dlžníkovi poštové poukážky s uvedením výšky splátky, keďže ide o náležitosť, ktorá zo zákona musí byť uvedená priamo v písomnej zmluve. Čím zložitejšie je ustanovený spôsob výpočtu každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať v správnej výške, riadne, a to naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby bola určito a presne vymedzená výška splátok. Preto súd má za to, že na túto časť zmluvy určujúcu výšku celej mesačnej splátky nemožno prihliadať, nakoľko neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. (napr. rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23.6.2016 sp.zn.13C/66/2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.9.2016 sp.zn.7Co/281/2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.1.2016 sp.zn.7Co/694/2015 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.6.2016 sp.zn.1Co/662/2015).
32. Účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a zavádzajúci, keď v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sú v súvislosti s výškou úveru, resp. úverového rámca uvedené až tri rôzne údaje, a keď k inak jednoduchému a nesmierne dôležitému údaju o výške mesačnej splátky by sa pri nej spotrebiteľ mal komplikovane dopracovávať túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany. Vzhľadom k tomu, že Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahuje obligatórne obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g), písm. l) zákona č 129/2010 Z. z. je potrebné úver s poukazom na ustanovenie § 11 ods.1 písm. b) zákona č. 1292010 Z. z. považovať za bezúročný a bez poplatkov.
33. Z predložených dôkazov je teda nesporné, že žalovaný vyčerpal sumu 888,- eur a nikým a ničím nebolo spochybnené tvrdenie právneho predchodcu žalobcu a rovnako aj žalobcu, že na túto sumu uhradil žalovaný sumu 1.071,- eur. Vzhľadom k tomu, že poskytnutý úver je z vyššie uvedených dôvodov bezúročný a bez poplatkov, má žalobca nárok len na vrátenie úverovej istiny predstavujúcej rozdiel medzi reálne poskytnutou, resp. vyčerpanou sumou úveru žalovaným a reálne vykonanými úhradami. Nakoľko však žalovaný túto sumu právnemu predchodcovi žalobcu ešte pred podaním žaloby zaplatil, a teda celú vrátil, jeho dlh zanikol splnením, a preto žalovaný už nie je povinný vrátiť žalovanú sumu žalobcovi. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď vzhľadom na zamietnutie žaloby bol v spore v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, preto súd v súlade s procesnou ekonómiu podľa čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, ale rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi nepriznal (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.