Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_1To-29-2020.pdf
PDF · 90.47 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom 14.10.2020, v trestnej veci proti obžalovanému P. X. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 0T/6/2020 zo dňa 20.05.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovanému P. X., nar. XX.XX.XXXX v U. O., bytom S. XX, okres U. O.
u k l a d á
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 20 /dvadsať/ mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3, 7 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 6 (šiestich) rokov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona trest prepadnutia veci - osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, ev. č. U. XXX X., VIN : O..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného P. X. vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona to na tom skutkovom základe, že
- dňa 16.2.2020 v čase okolo 09:00 hod. pod vplyvom alkoholu v množstve 0,93 mg na liter vydýchnutého vzduchu /v prepočte 1,94 promile/ viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octávia, EČ: U. XXX X. po ceste I/68 smerom od Starej Ľubovne na obec Chmeľnica, kde pri miestnej píle obce Chmeľnica bol kontrolovaný hliadkou OO PZ Stará Ľubovňa.
Za to mu podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a nezistení priťažujúcej okolností podľa § 37 Tr. zákona, uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na 20 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3, 7 Tr. zákona mu zároveň uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 72 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, okresný prokurátor odvolanie a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. V odôvodnení podaného odvolania uvádza, že jeho dôvodom je skutočnosť, že v rozpore s návrhom intervenujúceho prokurátora na hlavnom pojednávaní nebol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci a to osobného motorového vozidla Škoda Octavia, s ktorým došlo ku spáchaniu trestnej činnosti. Poukázal na skutočnosti, ktorými prvostupňový súd neuloženie uvedeného trestu, uloženie ktorého prokurátorka navrhovala už podanou obžalobou, aj v záverečnej reči, odôvodnil. S rozhodnutím okresného súdu vo vzťahu k druhu a výmere uloženého trestu sa nemožno stotožniť, nakoľko okresný súd pri ukladaní trestu nepostupoval v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zákona a pri rozhodovaní neprihliadal na účel, ktorý má uložený trest plniť. Zároveň nepostupoval ani v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona, v zmysle ktorého súd pri určovaní druhu trestu prihliadne najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súdom uložené tresty odňatia slobody a trest zákazu činnosti nemožno vzhľadom na kritériá uvedené v § 34 ods. 1 a § 34 ods. 4 Tr. zákona (na znenie ktorých poukázal a kritériá podrobne rozobral), ako aj osobu obžalovaného považovať za dostačujúci. S rozhodnutím okresného súdu sa nemožno stotožniť, najmä s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý sa predmetného konania dopustil napriek tomu, že bol za obdobný trestný čin, teda prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona v minulosti odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/155/2015 zo dňa 07.12.2015, právoplatným 23.12.2015, ktorým mu bol uložený peňažný trest vo výške 200,- eur, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu jeden rok. Dvakrát bol postihnutý aj za priestupky na úseku cestnej dopravy a to 13.09.2007 a 11.04.2014. Navyše sa trestnej činnosti dopustil z dôvodu, že si išiel kúpiť cigarety. Práve dôvod, pre ktorý obžalovaný sadol za volant, hoci vedel, že sa nachádza pod vplyvom alkoholu, je zarážajúci. Vlastníkom osobného motorového vozidla Škoda Octavia, ev. č. U. XXX X., s ktorým došlo k spáchaniu trestnej činnosti, je obžalovaný, ktorý ho používal väčšinou na pracovné účely. Prípadné uloženie trestu prepadnutia veci - osobného motorového vozidla nebude mať dopad na rodinu obžalovaného, nakoľko v spoločnej domácnosti sa podľa vyjadrenia obžalovaného nachádzajú ďalšie dve osobné motorové vozidlá, patriace synom obžalovaného. Hodnota vozidla bola odborným vyjadrením stanovená na 943,- eur. Účelom trestu je okrem individuálnej prevencie aj generálna prevencia, ktorá spočíva v tom, že uložený trest odradí iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Neuloženie trestu prepadnutia veci obžalovanému však tento účel zjavne nespĺňa, keďže pri druhu trestnej činnosti aká je obžalovanému kladená za vinu nie je uložený trest dostatočným pre ochranu spoločnosti a takýto trest neodradí ďalších potencionálnych páchateľov od páchania obdobnej trestnej činnosti. Neuloženie trestu prepadnutia veci nie je možné odôvodniť ani argumentáciou súdu, že v domácnosti sú ďalšie dve motorové vozidlá, ku ktorým nepochybne obžalovaný má alebo môže mať prístup. Navrhol preto, aby krajský súd rozhodol podľa § 61 ods. 1 písm. a) Tr. zákona o uložení trestu prepadnutia veci - predmetného motorového vozidla s tým, že podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd na verejnom zasadnutí (ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovaného vzhľadom na to, že tento sa na verejné zasadnutie nedostavil napriek tomu, že mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené) napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je potrebné považovať za dôvodné.
Keďže odvolanie prokurátora smerovalo len proti výroku o treste, obmedzil krajský súd svoju prieskumnú činnosť na uvedený výrok.
Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že v predmetnej veci ani v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo dokazovanie vo vzťahu k výroku o vine vykonávané vzhľadom na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po tom, čo bol poučený o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku, ako aj dôsledkoch prijatého vyhlásenia, vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe a po tom, čo kladne zodpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku prvostupňový súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a rozhodol, že vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Dôkazy, ktoré boli v tomto smere vykonané vyplývajú tak z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní, ako aj z dôvodov napadnutého rozsudku, v ktorom prvostupňový súd konkrétne a podrobne uviedol, aké dôkazy boli v tomto smere vykonané, i to, ktoré skutočnosti z vykonaných dôkazov vyplývali.
Vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov je možné stotožniť sa s rozhodnutím prvostupňového súdu vo vzťahu k tým druhom trestov, aj ich výmere, ktoré obžalovanému uložil (a druh a výmeru ktorých napokon nenamieta ani odvolateľ v podanom odvolaní).
Zo základných zásad ukladania trestov upravených v ustanovení § 34, konkrétne z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
V danom prípade bol obžalovaný uznaný za vinného z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa dopustil tým, že pod vplyvom alkoholických nápojov s hladinou 1,94 promile (teda prakticky na hranici ťažkého stupňa opilosti) viedol motorové vozidlo. Vo vzťahu k okolnostiam spáchania uvedeného trestného činu, vzhľadom na to, že aj jeho spôsob, následok, zavinenie a pohnútka sú rozhodné pre určovanie druhu a výmery trestu, je potrebné uviesť, že zo samotnej výpovede obžalovaného vyplývalo, že alkoholické nápoje mal požívať večer pred tým. V čase, keď jazdil s motorovým vozidlom, za tým účelom, aby si šiel kúpiť cigarety, necítil sa byť pod vplyvom alkoholu. K tomuto je potrebné uviesť, že je naozaj veľmi ťažké uveriť, aby sa človek, ktorý je ovplyvnený alkoholom do takej miery, ako bol obžalovaný, necítil vplyv požitých alkoholických nápojov, a naviac výsledky dychových skúšok, keď druhá v poradí o 09.21 h. mala stúpajúcu tendenciu, rozhodne nenasvedčujú tomu, že by alkoholické nápoje bol požíval len večer pred tým. V súvislosti s okolnosťami spáchania trestného činu je napokon potrebné poukázať aj na dôvod, ktorý v konečnom dôsledku viedol ku zastaveniu a kontrole obžalovaného, keďže z výpovedí svedkov, členov policajnej hliadky, ktorá obžalovaného kontrolovala, plynie, že hliadke bolo operačným dôstojníkom o 08.50 hod. oznámené, že v obci Chmeľnica by malo jazdiť motorové vozidlo, ktorého vodič mal byť údajne pod vplyvom alkoholu a takmer spôsobil dopravnú nehodu.
Trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovaný v súdenom prípade nedopustil po prvý krát, čo je preukázané odpisom registra trestov, aj pripojeným spisom Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 1T/155/2015. V tomto konaní bol obžalovaný trestným
rozkazom zo dňa 07.12.2015 uznaný vinným tak isto z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 200,- eur a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu jedného roka. Uložené tresty obžalovaný vykonal, v dôsledku čoho je predmetné odsúdenie zahladené, nič to však nemení na fakte, že sa trestnej činnosti rovnakého charakteru dopustil opakovane.
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné odsúdenie je zahladené, i dobu, ktorá uplynula od predošlej trestnej činnosti, záznamy v evidenčnej karte vodiča, hodnotenie obžalovaného a nie v neposlednom rade aj jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, teda okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal, že ho oľutoval, nebolo ani podľa názoru krajského súdu ešte potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody a trest odňatia slobody uložený mu v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 20 mesiacov, možno z hľadiska uvedeného druhu trestu považovať za dostatočný, samozrejme, v komplexe potreby ukladania aj ďalších druhov trestov.
Jedným z nich je trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov, ktoré mu okresný súd uložil a uložil ho správne v zmysle zásady uvedenej v § 61 ods. 3 Tr. zákona, v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona totiž môže súd uložiť trest zákazu činnosti na jeden až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. V zmysle § 61 ods. 3 ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin odsúdený (v zmysle § 61 ods. 7 Tr. zákona na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa tohto ustanovenia nemá vplyv zahladenie odsúdenia) uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.
Keďže trestná sadzba, v ktorej je možné trest zákazu činnosti uložiť predstavuje jeden až desať rokov, horná polovica trestnej sadzby, v ktorej v danom prípade bolo potrebné obžalovanému trest ukladať, je 5 a pol roka až desať rokov. Trest zákazu činnosti, ktorý prvostupňový súd obžalovanému uložil, je teda blízko dolnej hranice trestnej sadzby, v rámci ktorej mohol trest zákazu činnosti ukladať.
Aj keď sa teda krajský súd stotožňuje s druhmi a výmerou trestov odňatia slobody, aj zákazu činnosti, nestotožnil sa s úvahami a závermi súdu, pokiaľ ide o uloženie trestu prepadnutia veci.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Podľa § 60 ods. 4 Tr. zákona trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.
Podľa § 60 ods. 6 písm. b) Tr. zákona ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu.
O tom, že predmetné motorové vozidlo bolo použité na spáchanie trestného činu, nie sú žiadne pochybnosti. Pochybnosti nie sú ani o tom, že uvedené vozidlo patrí obžalovanému, ten napokon aj sám uviedol, že ho kúpil asi v roku 2018 za 1.000,- eur. Uvedené vozidlo bolo ohodnotené odborným vyjadrením firmy Autoalex s prihliadnutím na rok výroby a počet najazdených kilometrov na sumu 943,- Eur. Aj keď prvostupňový súd zrejme vytýka nedostatočné ohodnotenie, v tomto smere vzhľadom na dobu nadobudnutia motorového vozidla a sumu, za ktorú ho obžalovaný nadobudol, i okolnosť, že nie je nevyhnutné presné podrobné a ničím nespochybniteľné ohodnotenie vozidla tak, ako je to napríklad pri stanovovaní výšky škody, ale len posúdenie hodnoty vozidla z pohľadu jeho zjavnej či nezjavnej primeranosti k závažnosti činu, podľa názoru krajského súdu, takéto odborné vyjadrenie v danom prípade postačuje. Či už hodnota vozidla vo výške 1.000,- eur, za ktorú ho obžalovaný pred dvoma rokmi zakúpil alebo uvedených 943,- eur rozhodne nie je zjavne neprimeranou závažnosti činu, ktorý obžalovaný spáchal.
Formálne podmienky pre uloženie trestu prepadnutia veci nepochybne splnené boli.
Na rozdiel od názoru prezentovaného prvostupňovým súdom v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, podľa krajského súdu v danom prípade uloženie trestu prepadnutia veci, teda spomínaného motorového vozidla, nebude mať neprimeraný dopad na rodinu obžalovaného a jemu blízke osoby, vzhľadom na
skutočnosť, že v rodine sú ďalšie dve vozidlá. Práve v takýchto prípadoch, keď uložený trest prepadnutia veci nepostihne neprimerane rodinu obžalovaného, je potrebné pre splnenie tak individuálnej, ale aj generálnej prevencie trest prepadnutia veci, teda motorového vozidla, s ktorým bola spáchaná trestná činnosť u vodičov, ktorí opakovane jazdia pod vplyvom alkoholu, uložiť, keďže svojim správaním veľmi výrazne ohrozujú životy a zdravie ostatných účastníkov cestnej premávky.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil (nebolo možné, tak ako to navrhol prokurátor, len uložiť trest prepadnutia veci, keďže výrok o treste je jedným celkom) a následne vo veci rozhodol sám tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, aj trest zákazu činnosti v takej výmere, ako súd prvého stupňa a naviac mu uložil aj trest prepadnutia veci motorového vozidla zn. Škoda Octavia, ev. č. U. XXX X., VIN : O.. Konštatovať, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, nebolo podľa názoru krajského súdu priamo vo výroku rozsudku potrebné, keďže táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona, konkrétne ust. § 60 ods. 5 Tr. zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.