Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3To-116-2020.pdf
PDF · 106.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/116/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obžalovaného D.. V. A., pre obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 14. októbra 2020, o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.05.2020, sp. zn. 4Tk/2/2015, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaného D.. V. A., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom B. - Q. mesto, I. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste v K.
o d s u d z u j e
podľa § 222 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. ukladá obžalovanému peňažný trest vo výmere 100.000,- (jednostotisíc) Eur.
Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ukladá n á h r a d n ý t r e s t odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému u k l a d á ochranný dohľad vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e vo výroku o treste rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 21.03.2016 sp. zn. BB-4T/43/2015, v spojení s opravným uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 19.02.2018 sp. zn. BB-4T/43/2015 a v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.02.2020 sp. zn. 4To/8/2016, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z pokusu pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Tr. zák. a iné, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia a súčasne mu bol uložený aj peňažný trest vo výmere
100.000 Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest mu bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Tiež mu bol uložený aj ochranný dohľad vo výmere 2 (dva) roky. Zároveň sa zrušujú všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Zvyšné výroky z rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 21.03.2016 sp. zn. BB-4T/43/2015, v spojení s opravným uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 19.02.2018 sp. zn. BB-4T/43/2015 a v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.02.2020 sp. zn. 4To/8/2016 sa ponechávajú n e d o t k n u t é .
Výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sa ponecháva n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznal obžalovaného D.. V. A. rozsudkom zo dňa 18.05.2020, sp. zn. 4Tk/2/2015 vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ v postavení predsedu predstavenstva spoločnosti HrKo Holding, a. s., Lučenecká 840, Veľký Krtíš a zároveň osoby ovládajúcej holding viac ako päťdesiatich obchodných spoločností, vrátane spoločnosti MAVIM s.r.o., IČO: 46 331 395, Žilinská 16, Bratislava, požiadal konateľa tejto spoločnosti D.. J. E. aby tento v mene spoločnosti MAVIM, s.r.o. uzavrel Zmluvu o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXXX zo dňa 22.6.2012 s G. H. B. a.s. IČO: XX XXX XXX, F. XX, B. vrátane dodatkov, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového úveru do výšky úverového limitu 3.200.000,- € na financovanie výstavby bioplynovej stanice v katastrálnom území V. A., po podpísaní predmetnej zmluvy konateľom spol. MAVIM, s.r.o. v mene spoločnosti MAVIM s.r.o. Bratislava dal vystaviť a predložiť Korporátnej pobočke G. a.s. v B. B. na ul. O. č. XX požiadavky zo dňa 9.8.2012, 12.9.2012, 20.9.2012, 10.10.2012 a 5.11.2012 načerpanie úveru v celkovej výške 2.764.800,- €, prílohou ktorých boli faktúry od dodávateľa OVER s.r.o., IČO: 36 697 656, Kysucká cesta 1, Žilina č. FV 12900056 zo 6.8.2012 na celkovú čiastku 1.176.000,- €, č. FV12900062 zo 7.9.2012 na celkovú čiastku 840.000,- €, č. FV12900063 z 18.9.2012 na celkovú čiastku 840.000,- €, č. FV12900066 z 8.10.2012 na celkovú čiastku 912.000,- €, č. FV12900069 z 22.10.2012 na celkovú čiastku 840.000,- € a súpisy vykonaných prác a dodávok zariadení pri výstavbe bioplynovej stanice V. A., ktorých vypracovanie a predloženie na Korporátnu pobočku G. a.s. v B. B. na ul. O. č. XX zabezpečil cez svojich podriadených D.. V. A., a ktoré práce (až na úpravy podložia realizované spol. SAT SLOVENSKO, s.r.o. v hodnote 198.334,80 €) a dodávky zariadení v skutočnosti neboli vykonané a dodané, čím opakovane uviedol zástupcov banky do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a s ním súvisiace čerpanie úveru, pričom na základe týchto požiadaviek v dobe od 10.8.2012 do 5.11.2012 v 5 tranžiach klient MAVIM s.r.o. Bratislava čerpal finančné prostriedky z predmetného účelového úveru v celkovej výške 2.764.800,- €, ktoré následne D.. V. A. použil v rozpore s účelom stanoveným v čl. I bod 1 a čl. IV. bod 2 písm. b) zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXXX zo dňa 22.6.2012 a jej dodatkov, a týmto konaním spôsobil G. H. B. a.s. B. škodu vo výške 2.566.465,20 €. 2/ následne v postavení predsedu predstavenstva spoločnosti HrKo Holding, a. s., Lučenecká 840, Veľký Krtíš a zároveň osoby ovládajúcej holding viac ako päťdesiatich obchodných spoločností vrátane spoločnosti MAVIM s.r.o., IČO: 46 331 395, Žilinská 16, Bratislava požiadal konateľa tejto spoločnosti D.. J. E. aby tento v mene spoločnosti MAVIM, s.r.o. uzavrel zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/ XXXXX zo dňa 11.7.2012 s G. H. B. a.s. IČO: XX XXX XXX, F. XX, B. a jej dodatkov, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 400.000,- € na úhradu DPH počas výstavby bioplynovej stanice v katastrálnom území V. A. a na financovanie jej prevádzkových potrieb, v mene klienta MAVIM s.r.o. Bratislava dal vystaviť a predložiť Korporátnej pobočke G. a.s. v B. B. na ul. O. č. XX požiadavku zo dňa 9.8.2012 načerpanie úveru v celkovej výške 400.000,- € prílohou ktorej boli faktúra od dodávateľa OVER s.r.o., IČO: 36 697 656, Kysucká cesta 1, Žilina č. FV 12900056 zo dňa 6.8.2012 na celkovú čiastku 1.176.000,- € (z toho 196.000,- € DPH) so súpisom vykonaných prác a dodávok zariadení pri výstavbe bioplynovej stanice V. A. ku dňu 6.8.2012, faktúra od dodávateľa SRD Nenince č. FV12900387 zo dňa 14.8.2012 na celkovú čiastku 204.000,03 € s predmetom fakturácie
- dodávka 5862,07 ton kukuričnej siláže, ktorých vypracovanie a predloženie na Korporátnu pobočku G. a.s. v B. B. na ul. O. č. XX zabezpečil D.. V. A., a ktoré práce a dodávky v skutočnosti neboli
vykonané a dodané, čím opakovane uviedol zástupcov banky do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a s ním súvisiace čerpanie kontokorentného úveru, pričom na základe tejto požiadavky dňa 10.8.2012 klient MAVIM s.r.o. Bratislava čerpal finančné prostriedky z predmetného kontokorentného úveru v celkovej výške 400.000,- €, ktoré následne D.. V. A. použil v rozpore s účelom stanoveným v čl. I bod 1 zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/XXXXX zo dňa 11.7.2012 a jej dodatkov, a týmto konaním spôsobil G. H. B. a.s. B. škodu vo výške 400.000,- €.
Za to okresný súd u obžalovaného podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený skorším rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/43/2015 zo dňa 21.03.2016 v spojení s opravným uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/43/2015 zo dňa 19.02.2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To/8/2016 zo dňa 11.02.2020, v trvaní 12 rokov nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, zároveň uloženým peňažným tretom vo výške 100.000,- € a určení náhradného trestu v trvaní 2 roky, považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú G. H. B. a.s., F. XX, B., IČO: XX XXX XXX, so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Treba zdôrazniť, že proti obžalovanému sa trestné konanie viedlo ako proti ušlému (§ 358 a nasl. Tr. por.) najprv na základe opatrenia predsedu senátu okresného súdu a následne, pokiaľ ide o odvolacie konanie, na základe opatrenia predsedu senátu krajského súdu.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie krajský prokurátor proti výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu v neprospech obžalovaného, a to najskôr stručným písomným podaním zo dňa 21.05.2020, doručeným okresnému súdu dňa 22.05.2020. Takto podané odvolanie následne zdôvodnil ďalším písomným podaním zo dňa 11.08.2020, doručeným okresnému súdu dňa 12.08.2020. V písomných dôvodoch uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou postupu podľa § 44 Tr. zák., nakoľko tento považuje s poukazom na všetky okolnosti posudzovaného prípadu za neprimerane mierny. K aplikovanému ustanoveniu súd v odôvodnení rozsudku poukázal na zákonom stanovené zásady pre ukladanie trestov, konkrétne, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby odňatia slobody.
Ďalej prvostupňový súd dôvodí poukázaním na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré vyhodnotil v prospech poľahčujúcich okolností tak, že priznal obžalovanému to, že tento viedol pred spáchaním činu riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.) pri konštatovanom nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti. V nadväznosti na uvedené podľa prvostupňového súdu prichádzala do úvahy sadzba pre ukladanie trestu odňatia slobody v rozpätí 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace. Následne súd citoval ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 44 Tr. zák. a poukázaním na tresty uložené obžalovanému ŠTS, najmä úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov a konštatoval, že tento trest, uložený skorším rozsudkom, považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Uvedený postup súdu prehliada predovšetkým to, že na rozdiel od pokusov skutkov, pre ktoré uznal obžalovaného za vinného ŠTS ide v prípade, o ktorom rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica o dokonaný obzvlášť závažný zločin úverového podvodu so škodou dosahujúcou v súčte takmer 3 milióny € (2.966.465,20 €), o ktoré sa obžalovaný reálne obohatil. V prípade, že prichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu, je potrebné brať do úvahy to, že súhrnný trest sa ukladá podľa zásad pre uloženie úhrnného trestu (§ 41 ods. 1, 2 Tr. zák.), teda, ak si súd predbežne stanovuje upravovanú trestnú sadzbu, z ktorej bude pri ukladaní možného trestu vychádzať, musí nevyhnutne brať do úvahy aj skutky a ich právnu kvalifikáciu, pre ktoré bol obžalovaný odsúdený (právoplatne uznaný za vinného) v konaní, v ktorom bol vyhlásený rozsudok, vo vzťahu ku ktorému by prichádzalo do úvahy jeho zrušenie v prípade ukladania súhrnného trestu. Horná hranica trestnej sadzby by bola podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu, konkrétne podľa zostrujúcej (asperačnej) zásady vyjadrenej v § 41 ods. 2 Tr. zák., zvyšovaná o jednu tretinu (20 r.), pretože obžalovaný spáchal dva obzvlášť závažné zločiny a zločin dvomi skutkami, konkrétne pokus obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 6 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokusom pokračovacieho zločinu poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev podľa
§ 14 ods. 1, § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. v roku 2010 a dokonaný obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák. v roku 2012. Takto určená horná hranica trestnej sadzby by bola aj po aplikácii ustanovenia § 38 Tr. zák. celkom iste vyššia (16 r. 8 mes.) než prvostupňovým súdom predbežne určená horná hranica vo výške 13 rokov a 4 mesiace izolovane zohľadňujúca len pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vo vzťahu k žalovanému skutku úverového podvodu. Vo vzťahu k aj podľa asperačnej zásady takto upravenej hornej hranici trestnej sadzby by uložený 12 ročný trest odňatia slobody nebolo možný považovať za dostatočný ani na nápravu páchateľa ani na ochranu spoločnosti. Zohľadňujúc právnu teóriu, súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých jeho zbiehajúcich sa trestných činoch rozhodovalo v spoločnom (jednom) konaní. Pri súhrnnom treste musí byť teda páchateľ v rovnakej situácii ako v prípade úhrnného trestu, t.j. akoby sa o všetkých spáchaných trestných činoch rozhodovalo v jednom konaní. Už súhrnný trest ako taký je pre páchateľa priaznivejší, ako trest samostatný (ďalší), pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. V posudzovanom prípade nešlo svojou povahou a všetkými okolnosťami určujúcimi spoločenskú nebezpečnosť činu o banálnu vec, ktorá by bola akoby zanedbateľnou pri posudzovaní všetkých činov v jednom konaní. Práve naopak, ide o trestnú činnosť, ktorá by sa mala premietnuť v ukladanom súhrnnom treste odňatia slobody. Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhol, aby podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku napadnutý rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici vo výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol v intenciách vyššie uvedeného. Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom vyhotovení odvolania. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu zrušil a rozhodol vo veci sám. Naproti tomu obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie krajského prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na to, že od spáchania skutku už prešla doba viac ako 10 rokov. Zdôraznil, že sa nestotožňuje s tvrdením obžaloby, že sa obžalovaný reálne obohatil o sumu cca 3 mil. Eur, tento bol bielym koňom, obohatila sa práve banka, ktorá mala zabezpečené istenie vo výške štvornásobku úveru, ktorú možnosť aj využila. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania krajského prokurátora zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o upustení od uloženia súhrnného trestu, proti ktorému podal tento odvolateľ odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie krajského prokurátora bolo podané dôvodne. Primárne je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu, vrátane splnenia podmienok na konanie proti obžalovanému ako proti ušlému a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného zo spáchania skutku kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného z obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák. Výrok o vine obžalovaného a výrok o náhrade škody, ktorým bola podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodená G. H. B. a.s. odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nadobudli právoplatnosť, keďže ich odvolaním nenapadla žiadna z procesných strán.
Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu, dospel krajský súd k inému záveru ako okresný súd, nakoľko aplikáciou ustanovenia § 44 Tr. zák. bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, vzhľadom k tomu odvolanie krajského prokurátora považoval za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. v celom výroku o
upustení od uloženia súhrnného trestu zrušil a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste a o ochrannom opatrení sám.
U obžalovaného okresný súd správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (ust. § 36 písm. j) Tr. zák.). Na druhej strane okresný súd nepostupoval správne, keď u obžalovaného neaplikoval priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov (ust. § 37 písm. h) Tr. zák.). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností teda nebol 1:0, ale v rovnováhe 1:1, preto nedošlo k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa ust. § 38 ods. 3, 8 Tr. zák.
Krajský súd sa stotožnil s názorom krajského prokurátora, že okresný súd pochybil, keď aplikoval ust. § 44 Tr. zák. U obžalovaného neboli splnené podmienky, aby bolo u neho upustené od potrestania podľa ust. § 44 Tr. zák., pretože trest uložený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 21.03.2016 sp. zn. BB-4T/43/2015, v spojení s opravným uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 19.02.2018 sp. zn. BB-4T/43/2015 a v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.02.2020 sp. zn. 4To/8/2016, konkrétne trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, by nebol dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného. Tento mu bol totiž ukladaný za čiastkové útoky posudzované ako jeden pokračovací obzvlášť závažný zločin a ako jeden pokračovací zločin, ktoré však spáchal v jednočinnom súbehu, a to len formou pokusu. V tomto konaní bol odsudzovaný už aj za čiastkové útoky posudzované ako dokonaný obzvlášť závažný zločin, so škodou dosahujúcou v súčte 2.966.465,20 Eur, o ktoré sa obžalovaný reálne obohatil.
Keďže obžalovaného krajský súd odsudzoval za obzvlášť závažný zločin, ktorý spáchal skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za jeho iné trestné činy (rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 21.03.2016 sp. zn. BB-4T/43/2015, v spojení s opravným uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 19.02.2018 sp. zn. BB-4T/43/2015 a v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.02.2020 sp. zn. 4To/8/2016, ktorým bol uznaný za vinného z pokusu pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokusom pokračovacieho zločinu poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev podľa § 14 ods. 1, § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák.), ukladal mu súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa zásad na uloženie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., t. j. za použitia asperačnej (zostrujúcej) zásady (za spáchanie dvoch obzvlášť závažných zločinov a zločinu dvomi skutkami), kedy sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o ? - inu. Trestný zákon v sankcii ust. § 222 ods. 5 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody na 10 až 15 rokov. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu aj zo strany krajského súdu bolo namieste v prípade obžalovaného ukladať mu súhrnný trest odňatia slobody podľa trestnej sadzby za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov za použitia asperačnej zásady, a to vo výmere 10 rokov až 20 rokov. Pričom súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom (ust. § 42 ods. 2, druhá veta Tr. zák.). Zároveň odvolací súd zobral do úvahy okrem pomeru, aj mieru závažnosti ustálených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. a zohľadnil aj dobu, ktorá uplynula od spáchania skutkov. Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody nad dolnou hranicou trestnej sadzby vo výmere 13 rokov.
Podľa ust. § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. odvolací súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pretože ho odsudzoval za obzvlášť závažný zločin.
V rámci súhrnného trestu uložil obžalovanému podľa ust. § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 100.000,- Eur, keď tento trest mu bol uložený už skorším rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 21.03.2016 sp. zn. BB-4T/43/2015, v spojení s opravným uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 19.02.2018 sp. zn. BB-4T/43/2015 a v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.02.2020 sp. zn. 4To/8/2016, pričom obžalovaný bol odsúdený za úmyselné trestné činy, ktorými získal alebo sa snažil
získať majetkový prospech. Podľa ust. § 57 ods. 2 Tr. zák. krajský súd rozhodol, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, odvolací súd uložil obžalovanému podľa ust. § 57 ods. 3 Tr. zák. náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.
Keďže obžalovaného krajský súd odsudzoval za obzvlášť závažný zločin, uložil mu podľa ust. § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad vo výmere 2 roky.
Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 21.03.2016 sp. zn. BB-4T/43/2015, v spojení s opravným uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 19.02.2018 sp. zn. BB-4T/43/2015 a v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.02.2020 sp. zn. 4To/8/2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Uložený trest za súčasného uloženia ochranného opatrenia (ochranného dohľadu), zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov, ale aj zásadám ukladania ochranných opatrení uvedených v ust. § 35 Tr. zák. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní krajského prokurátora, považujúc ho za dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.